Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914213965
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914213965.1

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, zast. Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35855673 proti odporkyni: H. Š.,
R..Č.. XXXXXX/XXXX, N. M. R. XXX o zaplatenie sumy 285,05 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 96,05 Eur spoločne s úrokom z

omeškania 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zmluvná podmienka v znení:

"Strany sa dohodli, že Účastník je povinný Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu
v prípade porušenia nižšie v tomto bode uvedených povinností nasledovne:

a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku

alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v
prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť Podniku
alebo prostredníctvom Podniku), alebo

b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť

žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu
Dodatku alebo Zmluvy),

je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 189,- Eur."

dojednaná v článku 2, bod 2.5, písm. a) a b) Dodatku k Zmluve o pripojení Č.. L. zo dňa 26.11.2012,
j e n e p r i j a t e ľ n á .

Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy vo výške 189,- Eur spoločne s úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia s a z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 22.09.2014 domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 285,05 Eur
z toho dôvodu, že odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné
služby a poplatok za upomienku, konkrétne neuhradila faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX L.

XXXXXXXXXX - spolu vo výške 96,05 Eur a súčasne nezaplatila aj zmluvnú pokutu vo výške 189,- Eur.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že uzavrel s odporkyňou dňa 26.11.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných
služieb a Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorých poskytoval odporkyni elektronické komunikačné
služby.

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej

sumy od 26.04.2013, nakoľko v pokuse o pokonávku zo dňa 11.04.2013 vyzval odporkyňu na zaplatenie
dlhu najneskôr do 25.04.2013.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila listom zo dňa 24.02.2015, v ktorom len požiadala o možnosť uhrádzať
dlh v splátkach po 10,- Eur mesačne bez uvedenia akejkoľvek skutočnosti odôvodňujúcej túto jej
požiadavku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, faktúrami, Zmluvou o poskytovaní verejných

služieb zo dňa 26.11.2012, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.11.2012,
Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a vyjadrením odporkyne zo dňa 24.02.2015.

Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však na základe Zmluvy o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 26.11.2012 (ďalej len "Zmluva") zistil, že odporkyňa sa stala užívateľom
programu služieb "Nekonečno 2" s dobou viazanosti 24 mesiacov. Súčasne odporkyňa obdržala od

navrhovateľa mobilný telefón zn. HTC Desiré C black vrátane príslušnej SIM karty, pričom jej bolo
pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX.

Z bodu 2.5, písm. a) a b) článku 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.11.2012
(ďalej len "Dodatok") súd zistil, že Účastník je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 189,-
Eur:

- ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť včas a riadne
uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku
alebo povinnosť uhradiť včas a riadne podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v
prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak účastník je povinný ho uhradiť Podniku
alebo prostredníctvom Podniku), alebo

- ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 poruší svoju povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť
žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti
Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu

Dodatku alebo Zmluvy).

Osobitne je upravený nárok na zmluvnú pokutu, ak k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných
6 mesiacov pred uplynutím doby viazanosti.

V súvislosti s poskytnutými službami vystavil navrhovateľ odporkyni nasledovné faktúry:

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.12.2012 splatnú 23.12.2012 za poskytnuté elektronické

komunikačné služby vo výške 57,64 Eur,

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2013 splatnú 23.01.2013 za poskytnuté elektronické
komunikačné služby vo výške 37,08 Eur,- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.01.2013 splatnú 23.01.2013 za upomienku vo výške 1,33 Eur.

Odporkyňa vyfakturované sumy spolu vo výške 96,05 Eur navrhovateľovi nezaplatila.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi žalovaný nárok vo výške 96,05 Eur.

Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 96,05
Eur, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky účinná k prvému dňu omeškania
odporkyne s úhradou tej ktorej žalovanej faktúry (t.j. ku dňom 23.12.2012 a 23.01.2013) bola vo výške
0,75%,ktorejzvýšenieoosempercentuálnychbodovpodľa§3ods.1vl.nar.č.87/1995Z.z.predstavuje
8,75 %.

Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania v zmysle návrhu až od 26.04.2013, nakoľko

uvedený deň nasleduje po dňoch splatnosti tej ktorej žalovanej faktúry.

Súd nevyhovel návrhu odporkyne na povolenie plnenia v splátkach vo výške po 10,- mesačne, nakoľko
odporkyňa neuviedla žiadnu skutočnosť odôvodňujúcu takúto jej požiadavku a súčasne nepredložila
súdu žiadne listiny, z ktorých by súd vyvodil potrebu povoliť odporkyni plnenie v splátkach.

Navyše je potrebné poukázať na to, že ak by odporkyňa mienila svoju požiadavku na plnenie v splátkach

skutočne vážne, tak by pristúpila k takýmto čiastočným úhradám nároku navrhovateľa, spočívajúcom v
neuhradenej cene za poskytnuté služby vo výške 96,05 Eur, dobrovoľne už aj skôr, pričom predmetný
dlh mohol byť uhradený v plnom rozsahu ešte pred začatím konania. Od uplynutia splatnosti tohto dlhu
dňa 23.12.2012, resp. dňa 23.01.2013 uplynuli viac ako 2 roky, počas ktorých odporkyňa neuhradila
navrhovateľovi vôbec nič. Od splatnosti uvedeného dlhu ostala odporkyňa nečinná a riešiť svoj záväzok

začala až po začatí súdneho konania.

V súvislosti so zmluvnou pokutou vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie sumy 189,- Eur v listine
označenej ako "Pokus o pokonávku" zo dňa 11.04.2013, pričom určil odporkyni aj lehotu na jej zaplatenie
do 25.04.2013.

Súd konštatuje, že navrhovateľ síce poskytol odporkyni výhodnú cenu za poskytovaný účastnícky

program služieb (18,- Eur), ako aj výhodnú kúpnu cenu za mobilný telefón (1,- Euro), avšak urobil tak
dobrovoľne, pričom je nepochybné, že práve toto bolo účelom jeho marketingovej a obchodnej stratégie.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. prináleží súdu kontrola zmluvných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a súčasne mu prináleží aj právo určiť konkrétnu zmluvnú podmienku za neprijateľnú s
cieľom vylúčiť jej ďalšie používanie dodávateľom v iných spotrebiteľských zmluvách.

Súd v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O.s.p. z úradnej moci aj bez návrhu preskúmal zmluvné
podmienky obsiahnuté v Zmluve a Dodatku, pričom konštatuje nasledovné skutočnosti:

Predmetný zmluvný vzťah vzniknutý medzi navrhovateľom a odporkyňou na základe Zmluvy vrátane
Dodatku je vzťahom spotrebiteľským podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v

neprospech spotrebiteľa.

Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v
neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje
ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter.Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú
nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné
poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným

štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady
93/13/EHS).

Neprijateľnosť zmluvnej podmienky - dojednania o zmluvnej pokute spôsobuje jeho neplatnosť, a to od
počiatku, v dôsledku čoho nenastávajú predpokladané právne účinky takéhoto dojednania.

Zmluvná podmienka dojednaná v článku 2, bod 2.5 Dodatku, je pre rozpor s § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka neplatná a z toho dôvodu neprijateľná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a súčasne predmetná zmluvná
podmienka nebola s odporkyňou dojednaná individuálne.

Z formulácie uvedenej v článku 2, bod 2.5 Dodatku, vyplýva viazanie vzniku nároku na zmluvnú pokutu v
prospech navrhovateľa na porušenie takmer všetkých povinností uvedených v bode 2.1, 2.2 a 2.3 tohto
článku zo strany odporkyne.

Navyše zmluvná podmienka upravujúca zmluvnú pokutu je formulovaná takým spôsobom, ktorý je
pre bežného spotrebiteľa mätúci a nezrozumiteľný, nakoľko navrhovateľ viazal vznik svojho nároku na
zmluvnú pokutu okrem iného aj na také skutočnosti ako je:

- porušenie povinnosti zo strany Účastníka "uhradiť včas a riadne inú platbu, ktorú je povinný platiť
Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči podniku, avšak Účastník je povinný

ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku)"

- porušenie povinnosti "neuskutočniť taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by
malo byť ukončenie platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy)".

Citované dôvody vzniku nároku na zmluvnú pokutu sú v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3

Občianskeho zákonníka, ale aj so samotnou podstatou a zmyslom zmluvnej pokuty, pretože v prvom
prípade nejde o porušenie zmluvnej povinnosti odporkyne voči

navrhovateľovi (spomína sa porušenie povinnosti uhradiť aj taký záväzok, ktorý nie je záväzkom voči
navrhovateľovi, len má byť prostredníctvom navrhovateľa platený) a v druhom prípade ide o nejasnú
formuláciu zmluvnej podmienky, nakoľko opísané úkony v článku 2, ktorých sa nesmie odporkyňa

dopustiť, nemôžu mať za následok skončenie "platnosti" Zmluvy alebo Dodatku, a tiež nemôžu
k takémuto následku ani smerovať (z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nesprávnym použitím
termínu "platnosť" Zmluvy alebo Dohody spôsobil zmätočnosť vlastného textu týkajúceho sa predmetnej
zmluvnej podmienky).

Na druhej strane však nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporkyne pre nedodržanie

akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti zo strany navrhovateľa.

Dohodnutá zmluvná podmienka v článku 2, bod 2.5 Dodatku navyše zaväzovala odporkyňu k zaplateniu
zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 24 mesiacov s určitým redukovaním jej výšky až v
posledných 6 mesiacoch doby viazanosti. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal navrhovateľ
kedykoľvek v období 1. až 18. mesiaca doby viazanosti, a to aj v prípade, ak by odporkyňa porušila

zmluvnú povinnosť hoci aj v posledný deň tohto obdobia napriek tomu, že dovtedy by neporušila žiadnu
zmluvnú povinnosť.

V rámci dohodnutých zmluvných podmienok mal navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v
prípade, ak by bola odporkyňa v omeškaní s úhradou za poskytnuté služby zo strany navrhovateľa hoci
aj len čo do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur).Súd má za to, že práve uvedené skutočnosti spôsobili nerovnováhu v predmetnom spotrebiteľskom
vzťahu, a tým aj neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky a jej súčasnú neplatnosť, nakoľko nie je
možnéakceptovaťstav,vrámciktoréhojednazozmluvnýchstrán(dodávateľ)zneužívasvojepostavenie

na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s
ním dodávateľ zmluvu neuzavrie.

Dojednanie o zmluvnej pokute nachádzajúce sa v Dodatku nie je možné označiť ani za zmluvnú
podmienku individuálne dohodnutú, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a tiež na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS.

Podľa označených ustanovení sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

dodávateľom navrhnutá vopred, spotrebiteľ sa s ňou oboznámil až pred podpisom zmluvy, pričom
nemohol ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o pripojení a dodatkov zo strany
navrhovateľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so

spotrebiteľom, zistil súd z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na tunajšom súde.

Dodatky k zmluvám o pripojení - obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute - sa svojím obsahom
navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, dobe viazanosti a výške zmluvnej
pokuty.

Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženavrhovateľnemáprávonazaplatenie

zmluvnej pokuty, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a taktiež nemá ani
právo na uplatňované úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013
až do zaplatenia.

Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 189,- Eur vrátane
prináležiacich úrokov z omeškania zamietol.

Súd na záver uvádza, že nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak poukazuje na
to, že treba mať na zreteli aj na skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva
zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa. Taktiež treba mať na
zreteli, že osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku majú prednosť pred
všeobecnými ustanoveniami tej časti zákona, ktorá upravuje záväzkové právo.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, má podnik právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa§43ods.12písm.b)zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách, účastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013) výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,

ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a jeho obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ jej povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu so spotrebiteľskej zmluvy aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa článku 3 odsek 1. Smernice Rady 93/13/EHS, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutásapovažujezanekalúaknapriekpožiadavkedôvery,spôsobíznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľačlánku3odsek2.,prvávetaSmerniceRady93/13/EHS,podmienkasanepovažujezaindividuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení
s § 200ea ods. 1 O.s.p.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

Odporkyni súd náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p.
nepriznal, pretože odporkyňa si trovy v tomto konaní neuplatnila a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia žiadne trovy konania v jej prospech nevyplývali.

Odporkyni by inak vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože vo veci

mala úspech čiastočný, pričom miera úspechu odporkyne predstavuje 32,60 % (úspech mala v rozsahu
66,30 % a neúspech v rozsahu 33,70 %).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady

trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí

byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.