Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114010750
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114010750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. Z. C., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona na hlavnom pojednávaní
dňa 5.3.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. C.Č., nar. XX.XX.XXXX N. R., trvale bytom D. T.G.H. XX, samostatne zárobkovo činná
osoba,

je vinný, že

v období odo dňa 7.5.2013 až doposiaľ si ako otec mal. K. C., nar. XX.X.XXXX a mal. J. Z. C., nar.
X.X.XXXX v obci D. T. riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci mu zo Zákona o rodine, a ktorej
rozsah mu bol určený i rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8C/185/2009 zo dňa 10.11.2009,
právoplatným dňa 2.12.2009, v sume 100,- € mesačne na mal. K. a v sume 90,- € mesačne na mal.
J. Z., ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky MB. M., hoci vedel o
existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, ani sa o deti žiadnym iným
spôsobom nestaral a nezaujímal, pričom v tomto období prevádzkoval živnosť a túto až do súčasnosti

naďalej prevádzkuje pod obchodným menom Z. C., IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania D. T. Č..
XX, čím za obdobie odo dňa 7.5.2013 až do februára 2015 vrátane dlhuje Z. M. na výživnom na obe
deti sumu v celkovej výške 3.990,- €,
napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 4.4.2013,
právoplatným dňa 16.5.2013, uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na tunajšom súde obžalobu na obvineného Z. C. pre
spáchanie prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona

na tom skutkovom základe, že v období odo dňa 07.05.2013 až doposiaľ si ako otec mal. K. C., nar.
XX.XX.XXXX a mal. J. Z.X.K. C., nar. XX.XX.XXXX v obci D. T. riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, hoci
mu vyplýva zo Zákona o rodine, a ktorej rozsah mu bol určený i rozsudkom Okresného súdu Piešťany,
sp. zn. 8C/185/2009 zo dňa 10.11.2009, právoplatným dňa 02.12.2009, v sume 100,- € mesačne na mal.
K.avsume90,-€mesačnenamal.J.Z.,ktoréjepovinnýplatiťvždydo15.dňavmesiacivopredkrukám
matky Z. M., hoci vedel o existencii svojej vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si vôbec neplnil, ani

sa o deti žiadnym iným spôsobom nestaral a nezaujímal, pričom v tomto období prevádzkoval živnosť a
túto až do súčasnosti naďalej prevádzkuje pod obchodným menom Z. C., IČO: XX XXX XXX, s miestom
podnikania D. T. Č.. XX a mal možnosť si zabezpečiť dostatočný príjem na úhradu výživného na obe deti,
čím za obdobie odo dňa 07.05.2013 až doposiaľ (vrátane mesiaca marec 2014) dlhuje Z. M. na výživnom
na obe deti sumu v celkovej výške 2.090,- €, napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresným súdom

Piešťany, sp. zn. 1T/40/2013 zo dňa 04.04.2013, právoplatným dňa 16.05.2013, uznaný vinným zo
spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Po preskúmaní obžaloby súd nariadil a vykonal vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul
obžalovaného Z. C., svedkyňu Z. M. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný Z. C. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa priznáva k tomu, čo sa mu
v obžalobe kladie za vinu. Po podaní obžaloby, od apríla 2014 si naďalej vyživovaciu povinnosť neplní.
Výživné neplatí preto, lebo tam chodil pre deti, ale to sa nedalo zvládať, nadávali mu a vulgárne sa ku
nemu správali, tak sa rozhodol, že alimenty preto platiť nebude. Od mája 2013 až doposiaľ vykonáva

podnikateľskú činnosť v oblasti stavebníctva, robí murára, darí sa mu striedavo, mesačne si zarobí asi
800,- Euro. Okrem mal. K. a mal. J. Z. iné vyživovacie povinnosti nemá. Deťom iným spôsobom ako
finančným neprispieva, nestretáva sa s nimi, vídava ich iba cez ulicu, keďže bývajú na jednej ulici v
domoch oproti sebe. Keď chodil za deťmi tak sa stávalo, že na neho aj zavolali políciu, kvôli tomu tam
nechodí.

Svedkyňa Z. M., matka mal. K. a mal. J.M. Z., vo svojej výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedla,
rovnako ako v prípravnom konaní, že obžalovaný od mája 2013 až doposiaľ neplatí výživné na
maloleté deti. Dcéra K. od septembra roku 2014 navštevuje prvý ročník základnej školy s tým, že
obžalovaný ani v tejto súvislosti nijako neprispel na výdavky, všetko museli zaplatiť jej rodičia. Syn J. Z.

navštevuje materskú škôlku. Obžalovaný si stále neplní vyživovaciu povinnosť na deti, nezaujíma sa o
ne, nestretáva sa s nimi. Po podaní obžaloby nezaplatil ani dlžné výživné a neplatí ani bežné výživné.
Obžalovaný sa iným materiálnym alebo osobným spôsobom o deti nezaujíma a neprispieva na ne.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že obe maloleté deti sú odkázané na výživu svojich

rodičov a vyživovacia povinnosť obžalovaného k nim trvala za obdobie uvedené v obžalobe, ako i v čase
vyhlásenia rozsudku. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8C/185/2009 vyplýva, že vyživovacia
povinnosť obžalovaného, ako otca maloletých detí trvá vo výške ako je uvedené v obžalobe. Zo spisu
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/40/2013 vyplýva, že v tomto konaní bol obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného

zákona a trestným rozkazom zo dňa 4.4.2013, právoplatným dňa 16.5.2013 bol odsúdený na trest
povinnej práce v trvaní 250 hodín.

Z ďalších listinných dôkazov súd oboznámil najmä správ a posudky na osobu obžalovaného a jeho odpis
registra trestov. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3 krát súdne trestaný,

v prvých dvoch prípadoch podľa § 207 Trestného zákona, z toho v jednom prípade bolo odsúdenie
zahladené. Ostatnýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 18.9.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 13.11.2014 podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), ods.
3 písm. a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody na 3 roky s probačným dohľadom
so skúšobnou dobou 13.11.2018.Z uvedených dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa
mu v obžalobe kladie za vinu. Obžalovaný sám spáchanie skutku priznáva a usvedčuje ho i výpoveď
svedkyne Z. M. a oboznámené listinné dôkazy. Na hlavnom pojednávaní neboli vykonané dôkazy, ktoré

by oslabovali alebo vyvracali dôkazy svedčiace proti obžalovanému. V zmysle ustanovenia § 122 ods.
13 Trestného zákona súd po podaní obžaloby skúmal, či obžalovaný pokračoval v konaní, pre ktorý je
stíhaný a to až do doby, kým bol vyhlásený rozsudok. Z výpovedí obžalovaného i svedkyne Z. M. zhodne
vyplynulo, že obžalovaný ani po podaní obžaloby neplatil výživné a ani nezaplatil zaostalé dlžné výživné
a to ani z časti. Za celé posudzované obdobie, t.j. od 7.5.2013 až do februára 2015 vrátane, dlhuje na

výživnom na obe deti sumu v celkovej výške 3.990,- €.

Obžalovaný ako plne trestnoprávne spôsobilá osoba si počas tohto obdobia (dlhšieho ako tri mesiace
v období dvoch rokov) úmyselne neplnil túto vyživovaciu povinnosť, čím naplnil zákonné znaky prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu, že tento čin páchal
opätovne a bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený vyššie

citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany naplnil i kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto
prečinu uvedenú v ust. § 207 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu súd vychádzal s ustanovení §§ 36, 37,
38 a 34 Trestného zákona. Poľahčujúce, okolnosti na strane obžalovaného nenašiel, ako priťažujúcu

okolnosť mu zohľadnil, že už bol odsúdený. Dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207
ods. 3 Trestného zákona tak zvýšil o jedno tretinu. V takto upravenej trestnej sadzbe súd obžalovanému
uložil trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, ktorý považuje vzhľadom na osobu páchateľa, jeho
postoj k trestnej činnosti, ako na jeho predchádzajúce odsúdenia za primeraný. Obžalovaný bez dôvodu
úmyselne neplatil výživné a ani pri výpovedi na hlavnom pojednávaní ani formálne neprejavil ľútosť nad

svojim skutkom. Obžalovaný bol už v minulosti za obdobnú trestnú činnosť trestaný miernejším druhom
trestu, a časť skutku spáchal i počas plynutia skúšobnej doby iného podmienečného odsúdenia. Za
takýchto okolností by sa uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody minulo účinkom.
Prístup obžalovaného k plneniu jeho zákonnej povinnosti súd vyhodnotil ako nanajvýš ľahostajný. Na
naplnenie účelu trestu uvedeného v paragrafe 34 ods. 1 Trestného zákona, spočívajúceho najmä v

takzvanej individuálne prevencii, tak súd považoval za potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný
trest odňatia slobody. Na jeho výkon ho zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písmeno a) Trestného zákona do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku
nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.