Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/349/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226997
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114226997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľa:

X. I., nar. XX. XX. XXXX, B. E. K. XXX, XXX XX D. proti odporkyni: D. I., rod. G., E.. X. X. XXXX, B. E.
K. XXX, XXX XX D., v konaní o určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd odporkyni D. I., rod. G. príspevok na výživu navrhovateľa n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 6. 10. 2014 doručil návrh, ktorým žiadal určiť odporkyni, aby mu prispievala na výživu
vo výške 27,13 EUR mesačne od 1. 10. 2014 do rozvodu, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že je v
súčasnej dobe nezamestnaný, poberá iba dávku v hmotnej núdzi a pre narušené vzťahy s odporkyňou
dňa 22. 9. 2014 podal návrh na rozvod manželstva. K žiadosti o dávku v hmotnej núdzi má povinnosť

predložiť potvrdenie o podaní návrhu o určenie výživného manželovi a rozsudok. S odporkyňou spolu
nežijú, lebo po predchádzajúcim nezhodách v júli 2014 odišla zo
spoločnej domácnosti, takže nemá ani vedomosť o jej zamestnaní a príjme. Na ústnom pojednávaní
konanom dňa 4. 2. 2015 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa s celou svojou rodinou odišla asi pred pol
rokom do Anglicka za prácou, ale nevie, kde sa tam zdržiava a či má príjem.

Vzhľadom na to, že odporkyňa sa zdržiava na neznámom mieste v cudzine, ktoré sa nepodarilo zistiť,
súd postupoval podľa § 29 ods. 2 O. s. p. a ustanovil jej opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: sobášnym listom, návrhom o rozvod manželstva,
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplácaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi,

potvrdením obce o nemajetnosti a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Účastníci sú v platnom manželstve, ktoré uzatvorili dňa 21. 2. 2013 pred matričným úradom v
Petrovanoch. V súčasnej dobe nežijú spolu, navrhovateľ dňa 6. 10. 2014 podal návrh o rozvod
manželstva. V písomnom návrhu sám navrhovateľ uvádza, že vzťahy v manželstve sa narušili potom
ako im zomrelo dieťa a do manželstva v stupoval pod nátlakom príbuzných, lebo v tom
čase už čakali dieťa. Následne po úmrtí dieťaťa odporkyňa opustila spoločnú domácnosť v júli 2014 pre
sústavné hádky. V súčasnej dobe má už inú partnerku a chce si založiť novú rodinu.Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 15. 10. 2014 mal súd preukázané,
že navrhovateľ bol uznaný ako fyzická osoba v hmotnej núdzi a bol mu priznaný preddavok na pomoc
v hmotnej núdzi v sume 61,60 EUR mesačne od 1. 10. 2014. Z potvrdenia Obecného úradu B. E. K.

mal súd preukázané, že navrhovateľ nevlastní v obci žiadnu nehnuteľnosť a nie je ani platcom dane
z nehnuteľnosti. Navrhovateľ v písomnom návrhu poukázal na to, že je nezamestnaný, nemajetný a
poberá iba dávku v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu žiadal od odporkyne, aby mu prispievala na výživu
sumou 27,13 EUR.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení platí, že manželia majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť, ktorá vyplýva zo základných zásad Zákona o rodine týkajúci sa manželstva, t. j. povinnosti
si navzájom pomáhať, starať sa o spoločné deti, starať sa podľa svojich možností, schopností a
majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Súd určuje vyživovaciu
povinnosť medzi manželmi v prípade, ak si jeden z manželov neplní túto vyživovaciu povinnosť na návrh

druhého manžela. Základnou zásadou pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Povinnosť plniť si výživné medzi manželmi vzniká momentom
uzatvorenia manželstva a zaniká zánikom manželstva.

Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že účastníci v čase podania návrhu boli v platnom
manželstve,ajkeďnavrhovateľdňa6.10.2014,tedaspolusnávrhomourčeniemanželskéhovýživného,

doručil návrh o rozvod manželstva. V spoločnej domácnosti žili do júla 2014 a krízu v
manželstve spôsobilo úmrtie dieťaťa dcéry K. dňa XX. X. XXXX. V súčasnej dobe odporkyňa sa zdržiava
na neznámom mieste vo K. I., kde odišla pred pol rokom a súdu sa nepodarilo zistiť ani miesto jej pobytu,
ani jej zárobkové a majetkové pomery. Dôvodom pre podanie tohto návrhu zo strany navrhovateľa bola
skutočnosť, aby sa preukázal pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, že podal takýto návrh a

predložil rozsudok, lebo mu preddavkovo je vyplácaná sociálna dávka vo výške
61,60 EUR od 1. 10. 2014.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by odporkyňa mala príjem, ani jeho výšku, ani jej
majetkové pomery a tým nebolo ani preukázané, že by odporkyňa mala vyššiu životnú úroveň akú má
navrhovateľ, od ktorej potom závisí rozsah výšky výživného. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť,

v júli 2014 sa rozišli a navrhovateľ má v súčasnej dobe novú partnerku, s ktorou si chce založiť nový
partnerský vzťah a rodinu.

Vzhľadomnato,ženebolizistenéžiadnekritériápreurčenievyživovacejpovinnostizostranyodporkyne,
nebolo preukázané, že by mala vyššiu životnú úroveň, zarábala alebo majetok, ktorý by to potvrdzoval,
súd odporkyni neurčil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi.O trovách konania rozhodol podľa § 141 ods. 2 O. s. p. Účastníci si v konaní neuplatnili náhradu trov
konania, preto súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.