Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/96/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200879
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014200879.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a členov

senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobkyne: J. Š. L. H. L. Ľ. Á. P.
Z. R. Á., trvale bytom E. XX, E., zastúpená advokátkou: JUDr. Dana Čukylová, Advokátska kancelária
so sídlom Námestie slobody 7, Michalovce, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
Špitálska 8, Bratislava, o p r e s k ú m a n i e zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j. UPS/US1/
SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002 zo dňa 05. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O. s. p. súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. j. UPS/US1/
SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002 zo dňa 05. júna 2014, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 zo dňa 08. apríla 2014 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalobkyni p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 268,66 Eur, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť
žalovaný advokátke žalobkyni JUDr. Dane Č u k y l o v e j, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej z 05.06.2014 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/
BEZ/2014/17247-002, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov zamietla odvolanie J. Š. a potvrdila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny E., odbor sociálnych vecí a rodiny č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 zo dňa 08.04.2014,
ktorým podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení niektorých predpisov jej znížil pomoc v hmotnej núdzi od 01.03.2014 na
150,30 Eur mesačne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že príspevok na bývanie je podmienený užívaním
bytu.Nároknapomocvhmotnejnúdzivznikáosobevhmotnejnúdzi.Príjmomjevýživnénadieťavsume
30,00 Eur. Suma pomoci v hmotnej núdze sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm dávky a príspevkov
(180,27 Eur) a úhrnom súm príjmu (30,00 Eur) t. j. 150,27 Eur, po zaokrúhlení na desať eurocentov
nahor, t. j. 150,30 Eur.

K námietke účastníčky konania, že podmienka užívania bytu nie je nikde uvedená, ani ako sa určuje,

a preto žiada o jej definíciu. Uviedla, že podmienka užívania bytu je zakotvená v § 14 ods. 3 písm. b)
zákona č. 417/2013 Z. z.. Podľa §§ 663 a 665 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval. Prenajímateľ je
povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Nájomca je
oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak primerane povahe a určeniu
veci. Podľa predloženej nájomnej zmluvy prenajímateľ prenechal byt nájomcovi, t. j. pani Š. výlučne zaúčelom bývania. Z vykonaného sociálneho zisťovania je zrejmé, že v byte uvedená osoba nebýva, teda
podľa uvedených ustanovení právnych predpisov ho neužíva na dohodnutý účel, ktorým je bývanie.

Včas podanou žalobou žalobkyňa žiadala zrušiť nielen rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.06.2014 č.

j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/17247-002, ale aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu t.
j. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. č. k. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0033 z 08.04.2014 z
dôvodu,žepredložilavsprávnomkonanínájomnúzmluvuna2-izbovýbytz25.04.2013naadreseE.XX,
E.. Je rozvedená, matka dieťaťa a v zmysle podmienok uvedených v nájomnej zmluve byt užíva, riadne
platí nájomné, iný byt nevlastní ani neužíva. Prvostupňový správny orgán vykonal sociálne zisťovanie

keď nebola doma, resp. v prenajatom byte, lebo si zvyšuje kvalifikáciu formou externého štúdia na
strednej škole. Dieťa vodí do škôlky, chodí s ním na prechádzky, robí nákupy a pod.. Z uvedeného
dôvodu nemôže 24 hodín denne sa zdržiavať v predmetnom byte. Vzhľadom na reálny stav užívania
bytu došlo k nedorozumeniu, resp. k pochybeniu v komunikácii matky vlastníčky bytu, ktorá odpovedala
iba na otázku, že ona, jej manžel a syn majú trvalý pobyt v predmetnom byte. Ona má v skutočnosti
nájomnú zmluvu uzavretú s vlastníčkou bytu, t. j. E. U. a bolo chybou žalovaného, keď danú skutočnosť

nepreveroval.

Žalovaný v odôvodnení uviedol, že viacerí susedia vypovedali, že navštevuje ten byt z toho dôvodu, že
sa stretáva s bratom majiteľky bytu, ale ktorí konkrétni susedia, takto vypovedali neuviedol, pritom trvá
na tom, že ona uvedený byt riadne užíva na základe nájomnej zmluvy uzavretej s vlastníčkou bytu. Má
za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, považuje ho za

predčasné, z toho dôvodu za vadné, vydané v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho poriadku. Na úplné
zistenie skutkového stavu veci je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom najmä matky vlastníčky bytu
a zisťovaním u vlastníčky bytu.

Rozhodnutím žalovaného z 10.01.2014 bol jej priznaný príspevok na bývanie od 01.12.2013, keďže
splnila podmienky jeho priznanie. Žalovaný však v rozpore s § 14 ods. 3 písm. a) zákona o pomoci v

hmotnej núdzi mal prehodnocovať priznanie príspevku na bývanie už po 6. mesiacoch a rozhodnutím
z 08.04.2014 jej odňal poskytovaný príspevok od 01.03.2013 z dôvodu, že nemala spĺňať podmienky
nároku na príspevok na bývanie. Týmto rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach z dôvodu, že jej
bola znížená dávka v hmotnej núdzi za obdobie od 01.03.2014. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného
vidí aj v tom, že je po právnej stránke nesprávne a v napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal ani s

dôvodmi uvedenými v jej odvolaní. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci.

Nasúdnompojednávaníprávnazástupkyňažalobkyneuviedla,žeprvostupňovýsprávnyorgán,t.j.Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v E. rozhodnutím z 12.11.2014 č.: MI1/OPVHN/SOC/2014/66038-0048
žalobkyni priznal aj príspevok na bývanie od 01.09.2014 a to na základe tej istej nájomnej zmluvy, ktorá
bola predložená prvostupňovému správnemu orgánu a ktorá je aj súčasťou administratívneho spisu a

to už pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom 08.04.2014, ako
aj žalovaného z 05.06.2014.

Ohľadne prenájmu bytu uviedla, že vlastníčka bytu U. sa zdržiava dlhodobo a pracuje v I., byt bol
prázdny, nakoľko aj jej rodičia E. U.Á. a D. U. pracovali dlhšiu dobu v zahraničí, ktorí sa vrátili naspäť na
Slovensko a išli bývať do bytu vlastníčky bytu ako svojej dcéry na krátky čas, kým si zadovážia vlastnú

nehnuteľnosť. Asi po 2, resp. 3 mesiacoch si kúpili vlastnú nehnuteľnosť, v ktorej v súčasnosti bývajú a
ide o rodinný dom. V byte vlastníčky bytu U. na ul. E. Č.. XX má bydlisko aj jej brat, ale tento sa zdržiava
v zahraničí, pretože pracuje v Č. S.. Na tieto tvrdenia predložila čestné vyhlásenie E. U. z 28.07.2014.

Uplatnila si náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení

preskúmavaného rozhodnutia.Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, listinnými dôkazmi
predloženými právnou zástupkyňou žalobkyne na súdnom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba

je dôvodná.

Predmetom preskúmavacie konania je zníženie príspevku pomoci v hmotnej núdzi podľa § 25 ods. 2
zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení, ktorým bol žalobkyni znížený
priznaný príspevok pomoci v hmotnej núdzi o príspevok na bývanie, pretože bolo preukázané, že
žalobkyňa J. Š. neužíva byt na bývanie, na ktorý predložila nájomnú zmluvu, t. j. dvojizbový byt na K..

E. XX v E..

Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E., odbor
sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím z 10.01.2014 č. MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0024 žalobkyni
zvýšil dávku a príspevok od 01.12.2013 na sumu 241,37 Eur mesačne a bol jej priznaný aj príspevok
na bývanie podľa § 13 zákona č. 417/2013 Z. z. (zrejme správne má byť § 14). Príspevok na
bývanie žalobkyni prvostupňový správny orgán zohľadnil aj v rozhodnutí zo 07.02.2014 č. MI1/OPVHN/

SOC/2014/36038-0028. V spise je založená zmluva o prenájme bytu uzavretá medzi prenajímateľkou E.
U. a nájomníčkou J. Q. (rod. Š.) ohľadne dvojizbového bytu na ul. E. Č.. XX v E. na dobu jedného roka, t.
j. od 25.04.2013 do 25.04.2014 a je pripojený aj dodatok č. 1 k tejto nájomnej zmluve, kde doba nájmu sa
predlžuje o jeden rok, t. j. do 25.04.2015. V spise je aj správa z kontrolného šetrenia vykonaná Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v E. dňa 09.01.2014, z ktorej vyplýva, že nájomníčka v byte nebola, ale je

tu poznámka, že príspevok na bývanie - priznať. V kontrolnom šetrení z 18.12.2013 takisto nájomníčka
prítomná nebola, ale susedia mali uviesť, že žiadna pani s dieťaťom tam nebýva a nezdržiava sa, chodí
tam iba sama, lebo nadviazala známosť s bratom vlastníčky bytu. V kontrolnom šetrení z 31.03.2014
takisto nájomníčka v byte nebola, boli tam len rodičia vlastníčky bytu, ktorí mali uviesť, že bývajú v
tomto byte aj so svojím synom, t. j. bratom prenajímateľky. Žalobkyňa ako žiadateľka o príspevok

vypočutá nebola a ani nebola oboznámená so správami z kontrolného šetrenia. Na súdnom pojednávaní
bolo predložené rozhodnutie Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 12.11.2014 č.
MI1/OPVHN/SOC/2014/36038-0048, ktorým žalobkyni bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume
156,40 Eur mesačne od 01.09.2014, okrem iného aj príspevok na bývanie, pretože je nájomníčka bytu
a preukázala túto skutočnosť. Príspevok na bývanie mal byť preukázaný nájomnou zmluvou zo dňa

25.04.2013 a jej dodatkom č. 1 z 25.04.2014 uzavretou medzi prenajímateľkou E. U. a nájomcom J.
Q. (rod. Š.).

Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí
sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc
v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na

osobitný príspevok.

Podľa § 14 ods. 3 písm. b) zákona č. 417/2013 Z. z. príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen
domácnosti je nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v
zariadení určenom na trvalé bývanie, ktoré domácnosť užíva na bývanie.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi

úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2 a 3, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom
súm príjmu podľa § 4.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje predpis o
správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až § 68 všeobecného predpisu o správnom
konaní, ak v ods. 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí
byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom stanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové
a formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň
predstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené Správnym
poriadkom sú vymedzené taxatívne, jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom
v celom rozsahu vyhovelo.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že počet rozhodnutí správnych orgánov, ktoré majú náležitosti iba

podľa § 47 Správneho poriadku je v súčasnosti kvantitatívne výrazne nižší počet než počet rozhodnutí,
ktoré majú náležitosti podľa osobitných predpisov. Výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože
obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá má byť jednoznačne špecifikovaná iba vo výroku. Rozhodnutím
možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva,
určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú

určité právne stavy.

Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať riešenie veci, ktorá
je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé čo bolo predmetom
rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a akého ustanovenia správny orgán rozhodol.

Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií.

Predovšetkým má presvedčiť účastníka o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v
správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému
plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov,
ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé rozhodnutie môže zamedziť zbytočnému

uplatneniu opravných prostriedkov.

Správnyporiadokdemonštratívnymspôsobomuvádzaokolnosti,ktorébolipodkladomnarozhodnutie.V
odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti
a na právne posúdenie veci.

Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočností, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny

význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli
vykonané niektoré navrhované dôkazy, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa buď vôbec
nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia.

Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné

ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť
logicky vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z
ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne
posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej
normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková
ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé aké dôkazy boli
vykonanéaďalejprípady,keďdôkazysúvzjavnomrozporemedzivýrokomaodôvodnenímrozhodnutia.
Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale

zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.V odôvodnení rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. z 08.04.2014 č. MI1/OPVHN/
SOC/2014/36038-0033 je iba uvedené, že pomoc v hmotnej núdzi upravujeme po prehodnotení nároku
na príspevok na bývanie, ale v odôvodnení rozhodnutia vôbec nie je uvedené akým spôsobom

a na základe čoho bol prehodnocovaný nárok na príspevok na bývanie. Žalovaný v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia z 05.06.2014 č. j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/ 17247-002 uviedol, že
z predloženej spisovej dokumentácie zistil, že „úrad dňa 18.12.2013, 08.01.2014 a 31.03.2014 vykonal
na adrese E. XX, E. sociálne zisťovanie, z ktorého je preukázané, že p. Š. v dvojizbovom byte, na ktorý
predložila nájomnú zmluvu, nebýva, v byte žijú rodičia a brat vlastníčky bytu, to znamená, že byt neužíva

na bývanie a tým nie je splnená zákonná podmienka uvedená v § 14 ods. 3 písm. b) zákona o pomoci
v hmotnej núdzi“. Z obsahu predložených administratívnych spisov sa nedá zistiť, aby správny orgán
nejakým spôsobom u samotnej žiadateľky o príspevok na bývanie, t. j. žalobkyni zisťoval, či byt, na ktorý
má uzavretú nájomnú zmluvu v skutočnosti užíva, resp. ak ho neužíva z akého dôvodu, prípadne kde
aj s maloletým dieťaťom sa vôbec zdržiava.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a

ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci, musí obsahovať predpísané náležitosti, pritom z predloženého administratívneho
spisu správnych orgánov jednoznačne vyplýva a súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán pred
vydaním rozhodnutia spoľahlivo nezistil skutkový stav veci a v odôvodnení rozhodnutia ani neuviedol na
základe akého vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa nespĺňa podmienky pre nárok

na príspevok na bývanie.

Je pravdou, že v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu sú založené tri záznamy
z kontrolného šetrenia a to zo dňa 18.12.2013, 08.01.2014 a 31.03.2014, ktoré vykonali zamestnanci
prvostupňového správneho orgánu, ale zo všetkých týchto záznamov jednoznačne vyplýva, že ani v
jednom prípade tento záznam nebol vyhotovený v prítomnosti žalobkyne. Informácie boli zisťované od

rodičovvlastníčkybytuasusedov,ktoríniesúanioznačení.Naviaczustanovenia§33Správneporiadku
vyplýva, že účastník konania má právo navrhovať dôkazy, klásť svedkom, znalcom otázky pri ústnom
pojednávaní a miestnej ohliadke a správny orgán je povinný dať účastníkom konania možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jehodoplnenie.Vdanomprípadezostranyprvostupňovéhosprávnehoorgánužalobkynitakátomožnosť

nebola daná. Takúto možnosť neposkytol účastníčke konania ani samotný žalovaný, hoci v odvolaní
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu žalobkyňa uvádzala, že podmienka užívania bytu, teda
aj nájomného bytu nikde nie je uvedená a požiadala, aby jej toto bolo náležite vysvetlené.

Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým
správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie ako prvostupňového správneho

orgánu, tak aj žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj pre nedostatok dôvodov. Z
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vôbec nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané,
teda čo bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného síce vyplýva,
že boli vykonané kontrolné šetrenia zamestnancami prvostupňového správneho orgánu, ale uvedené
dôkazysúvzjavnomnepomerespredloženýmlistinnýmdôkazom,ktorýbolpredloženýužpredvydaním

prvostupňového správneho orgánu a to zmluva o prenájme bytu zo dňa 25.04.2013 a jej dodatku č. 1
z 25.04.2014, z ktorého dôvodu bolo potrebné vypočuť predovšetkým samotnú žiadateľku o príspevok
na bývanie, t. j. žalobkyňu cielene na predmet preskúmavaného rozhodnutia, vypočuť aj osoby, ktoré sa
zdržiavali v byte, na ktorý má uzavretú platnú nájomnú zmluvu žalobkyňa, ale predovšetkým žalobkyňa
ako účastníčka konania mala byť oboznámená aj s podkladmi, ktoré mali byť rozhodujúcim podkladom

pre vydanie rozhodnutia.

Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu
v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom č. 417/2013 Z. z. a zákonom č. 71/1967 Zb., preto
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. c) zistenieskutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci a písm. d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Povinnosťou správneho orgánu bude tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku

vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a rozhodnutie musí obsahovať predpísané náležitosti.
Zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie
pre správny orgán vyplýva aj z § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia. Účastník konania má právo
navrhovaťdôkazyaichdoplnenie,klásťsvedkomotázkypriústnompojednávaníamiestnejohliadke,ale

správnyorgánakotovyplývazustanovenia§33Správnehoporiadkujepovinnýdaťúčastníkomkonania
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu i spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Teda správny orgán pred vydaním rozhodnutia pri zisťovaní skutkového stavu
musí postupovať v súlade so všeobecným právnym predpisom, t. j. v súlade zákonom č. 71/1967 Zb..

Aké náležitosti má mať správne rozhodnutie vyplýva z ustanovenia § 47 Správneho poriadku, a preto
správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí venovať dostatočnú pozornosť, ktoré skutkové okolnosti

treba považovať za také skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam, aké dôkazy
boli vykonané, ako hodnotil tieto dôkazy, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a ako
sa vyrovnal s námietkami a návrhmi účastníkov konania, samozrejme, že účastníkom konania musí
dať možnosť k predkladaným dôkazom sa aj vyjadriť. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať
skutkovézistenia,ktorésabuďvôbecnevykonalialebosaonichsprávnyorgándozvedelažpovyhlásení

rozhodnutia. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod
príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami
musí byť logicky vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis,
no nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce a potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej
normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a žalobkyni, ktorá v konaní bola úspešná
priznal právo na náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.

Právna zástupkyňa súdu zaslala písomné vyčíslenie trov, ale pri ich vyčíslení vychádzala z nesprávnej
tarifnej odmeny za 1 úkon.

PrávnejzástupkynipatríodmenaanáhradanákladovpodľaVyhláškyč.655/2004Z.z.,za1úkonprávnej

pomoci jej patrí odmena podľa § 11 ods. 4 uvedenej vyhlášky, t. j. 1/13 výpočtového základu za rok 2014
predstavuje 61,87 Eur, nie 89,20 Eur, takže za prevzatie a prípravu zastupovania a podanie žaloby zo
dňa 29.07.2014 advokátke patrí odmena 2 x po 61,87 Eur a ku každému z týchto úkonov paušálna
náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 1/100 výpočtového základu, t. j. 8,04 Eur. Za úkon v roku 2015, t.
j. účasť na pojednávaní dňa 26.02.2015 patrí advokátke odmena podľa § 11 ods. 4 1/13 výpočtového

základu,t.j.64,53Eurapaušálnanáhradaktomutoúkonupodľa§16ods.3vyhlášky1/100výpočtového
základu 8,39 Eur. Sídlo advokátka má v Michalovciach, pojednávanie bolo vykonávané na Krajskom
súd v Košiciach, preto podľa § 17 ods. 1 a 3 vyhlášky patrí advokátke za každú začatú polhodinu pri
ceste strata 13,98 Eur x 4 polhodiny = 55,92 Eur. Takže celková náhrada trov konania titulom právneho
zastúpenia je 268,66 Eur (61,87 + 61,87 + 8,04 + 8,04 + 64,53 + 8,39 + 55,92). Trovy konania, ktoré

žalobkyni vznikli titulom právneho zastúpenia je povinná zaplatiť žalovaná na účet právnej zástupkyni
JUDr. Dane Čukylovej v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.
z. v platnom znení).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.