Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313219453
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313219453.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: S.,
nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: X. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. P., Q. XX, P. a S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, D., o zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30. septembra 2014, č.k. 12P/167/2013-82, t a
k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné matke na maloleté deti S., D. a
I., u všetkých zo sumy 25,35 eur mesačne na každé dieťa na sumu mesačne na každé dieťa 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona počnúc 31.07.2013
s tým, že je povinná výživné zaplatiť vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca
maloletýchdetí,čímzmenilrozsudokOkresnéhosúduGalantazodňa12.11.2009,č.k.13P/151/2009-29
v časti výšky výživného. Zároveň súd prvého stupňa určil dlžné výživné za obdobie od 31.07.2013 do
30.09.2014 vo výške 24,92 eur na každé dieťa, ktoré určil matke povinnosť zaplatiť do rúk otca do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec sa domáhal zvýšenia

výživného na maloleté deti, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom zo dňa 12.11.2009 zo sumy
25,35 eur mesačne na každé dieťa na 50 eur mesačne na každé dieťa počnúc dňom 01.01.2013
z dôvodu nárastu potrieb maloletých detí, ktoré sú od posledného rozhodnutia staršie a zvýšili sa
náklady na ich výživu. Matka sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich, na ich výživu neprispieva. Súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že maloleté deti J. pochádzajú z mimomanželského
vzťahu rodičov. Naposledy bolo vo veci starostlivosti o maloleté deti rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Galanta zo dňa 12.11.2009, č.k. 13P/151/2009-29, kedy súd maloleté deti S., D. a I. zveril do

osobnej starostlivosti otca a matke určil povinnosť prispievať na ich výživu sumou 25,35 eur mesačne
na každé dieťa od 15.10.2009. V tej dobe rodičia spolu nežili, inú vyživovaciu povinnosť nemali. Matka
bola bezdomovkyňa, bez evidencie na úrade práce, nepoberala žiadne finančné prostriedky. Otec bol
zamestnaný ako skladník s priemerným čistým mesačným príjmom 372,24 eur. V súčasnosti súd zistil,
že matka je slobodná, pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej E. G., poberá rodičovský príspevok
203,20euraprídavoknadieťa23,52eur.SpolusmaloletoubývanaubytovnivP..Bolaodsúdenánatrest
odňatia slobody v trvaní jedného roka, doposiaľ však nenastúpila na výkon trestu z dôvodu podaného

opravného prostriedku v trestnej veci. Otec naďalej žije s maloletými deťmi v obecnom jednoizbovom
nájomnom byte. Od 15.01.2014 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od júla 2014poberá dávky v hmotnej núdzi, ktorá tvorí spolu s rodinnými prídavkami a náhradným výživným na tri
deti sumu 310 eur mesačne. Maloletá S. navštevuje tretí ročník základnej školy (predchádzajúci ročník
opakovala), maloletý D. navštevuje druhý ročník základnej školy a maloletý I. je prvák. Deti sa v škole

nestravujú, sú zdravé, ich potreby sú bežné, primerané veku. Právne súd prvého stupňa vec posúdil
podľa § 163 ods. 1 O.s.p., § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až 5, podľa § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
a v súlade s ustanoveniami zák. č. 601/2003 Z.z. a príslušným opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z..
Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko od posledného
rozhodnutia nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletých, ktorí sú o približne päť rokov

starší, ich odôvodnené potreby vzhľadom na ich vek a vývoj životných nákladov vzrástli vo všetkých
oblastiach ich života. Na strane rodičov došlo taktiež k podstatným zmenám, otcovi sa znížil príjem,
matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom jej príjmom je len rodičovský príspevok, nakoľko
podľa zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine účinného od 01.04.2005 sú rodičia povinní plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, a to bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, súd v súlade s návrhom

otca zvýšil výživné matky na maloleté deti v zákonnej minimálnej výške na každé dieťa počnúc dňom
podania návrhu, keď minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa s
účinnosťou od 01.07.2013 je v sume 27,13 eur. V dôsledku toho, keďže došlo k minimálnemu zvýšeniu
výživného zo sumy 25,35 eur na sumu 27,13 eur vznikol matke na výživnom za obdobie od 31.07.2013
od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvého stupňa 30.09.2014 vo výške 24,92 eur na každé dieťa,

ktorý jej súd povolil uhradiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka maloletých
detí. uviedla, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko teraz vôbec nezarába, je vo výkone väzby
v Leopoldove a nepracuje, je odsúdená na jeden rok, t.j. do októbra v roku 2015.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na
úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať

úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12P/167/2013 je návrh otca
maloletých detí, ktorým sa domáha zvýšenia výživného matke s účinnosťou od 01.01.2013 na maloletú
S., nar. XX.XX.XXXX, maloletého D., nar. XX.XX.XXXX a maloletého I., nar. XX.XX.XXXX mesačne na
sumu 50 eur na každé dieťa.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým zvýšil výživné zo strany matky na maloleté deti S., D. a I. zo sumy 25,35 eur mesačne na každé
dieťa na sumu mesačne na každé dieťa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa podľa osobitného zákona s účinnosťou od 31.07.2013 a určil nedoplatok na zročnom výživnom od
31.07.2013 do 30.09.2014 na každé dieťa vo výške 24,92 eur, ktoré je povinná matka zaplatiť do rúk

otca maloletých detí do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a
úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by

mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom
môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, respektíve oprávneného,
alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného

dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené
potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám,
schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na

ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na
jeho schopnosti, faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil
s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné
skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým

sa navonok prezentujú.

Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca k maloletým deťom bolo naposledy určené rozsudkom zo
dňa 12.11.2009, č.k. 13P/151/2009-29 a to sumou 25,35 eur mesačne na každé dieťa, keď v tej dobe
matka bola bezdomovkyňa, bez príjmu a otec dosahoval príjem 372,24 eur, inú vyživovaciu povinnosť
nemali. V súčasnosti sú deti o päť rokov staršie, všetky tri navštevujú základnú školu, otec sa o ne riadne

stará, spolu s nimi býva v jednoizbovom nájomnom byte. Jeho príjem je mesačne 310 eur, pozostáva z
dávky v hmotnej núdzi, rodinných prídavkov a náhradného výživného. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka maloletých detí v čase konania pred súdom prvého stupňa bola na materskej dovolenke, poberala
rodičovský príspevok a s dieťaťom, ktoré jej pribudlo, žila na ubytovni v P.. V odvolaní uviedla, že sa
nachádza vo výkone trestu, kde je bez príjmu.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zvýšenie výživného za situácie, keď
prvostupňovýsúdvdostatočnomrozsahuvykonaldokazovanie,jehovýsledkyjednotlivoivovzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i
správne právne posúdil, odvolací súd sa obmedzuje len na odkaz na správne a presvedčivé písomné

vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na podporu
záverov prvostupňového súdu s poukazom na odvolaciu argumentáciu dodáva iba nasledovné:

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo
pri poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase rozhodovania o zvýšenom výživnom,

na základe čoho dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu jednoznačne došlo k
podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane výživou odkázaných maloletých detí. Aj na strane
povinných rodičov bola zaznamenaná zmena, keď otcovi sa znížil príjem a matke pribudla vyživovacia
povinnosť voči jednému dieťaťu, keď v podstate stále je bez riadneho príjmu. V danej veci je tak
potrebné konštatovať, že bezpodmienečne došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na maloleté deti,

ktoré podstatne vyrástli, v dôsledku čoho sa úmerne veku zvýšili náklady na ne, čo odôvodňuje zvýšenie
výživného.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty matky, tak súd prvého stupňa tu poukazuje na skutočnosť, že pôvodne
bolo určené výživné sumou 25,35 eur mesačne. V súčasnosti podľa právnej úpravy (§ 62 ods. 3
Zákona o rodine) je minimálne možné výživné v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým v danom prípade je
zák. č. 601/2003 Z.z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime v súlade s príslušným opatrením MPSVaR SRč. 186/2013 Z.z., v zmysle ktorých je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené
neplnoleté dieťa v sume 27,13 eur. Keďže nie je možné určiť nižšiu sumu výživného, správne súd prvého
stupňa určil výživné sumou 30% zo sumy životného minima a keďže táto suma je nepatrne vyššia ako

bolo určené výživné, tak v podstate došlo k zvýšeniu výživného. Vzhľadom k tomu, že nie je možné
určiť nižšie výživné a s prihliadnutím na zistené pomery matky je dôvodná aplikácia ust. § 62 ods. 3 ZR
považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil, keď správne súd prvého stupňa určil aj nedoplatok na zročnom výživnom.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 146

ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Tento rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.