Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313205843
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:5313205843.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľa: B. O., bytom C. 4, M. XXX/G-XX, proti odporcovi: G.. U. F., bytom W., M. 6, zastúpeného
JUDr. Tatianou Jasperovou, advokátkou, Bratislava, Veternicová 11, o zvýšenie výživného

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 12Nc 222/94-15 zo dňa 25. 08. 1994 mení tak, že vyživovaciu
povinnosť na navrhovateľa zvyšuje zo sumy 2 000,- Sk mesačne na sumu 180,- eur mesačne od 03.
06. 2013 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca.

Zročné výživné od 03. 06. 2013 do 22. 01. 2015 v sume 600,- eur povoľuje odporcovi splácať sumou 30,-

eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 03. 06. 2013 žiadal navrhovateľ súd, aby zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu
250,- eur mesačne.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť. Odporca platí navrhovateľovi výživné 150,- eur
mesačne, ktoré zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj tomu, že má ďalšie vyživovacie
povinnosti.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že navrhovateľ je synom odporcu. Navrhovateľ je študentom 2. ročníka
S. univerzity v E., matka mu prispieva na výživu podľa potreby v priemere mesačne sumami 200,- až

250,- eur, podľa toho, aké má navrhovateľ výdavky. Od 02. 05. 2014 býva na priváte, za ktorý platí 4
000,- Kč mesačne vzhľadom na to, že v tomto 2-ibovom byte býva ešte s jednou osobou a dohodnuté
mesačné nájomné je 8 000,- Kč. Navrhovateľ vedie spoločnú domácnosť s matkou v 3-izbovom byte aj
so 16-ročným bratom, na ktorého jeho otec platí výživné 40,- eur mesačne. Navrhovateľ si brigádnicky
privyrába, nemá stálu prácu, pracuje príležitostne a jeho mesačný zárobok sa pohybuje od 750,- do 1
000,- Kč. Priemerný mesačný netto zárobok odporcu bol v roku 2013 671,569 eura a v roku 2014 619,57
eura, je ženatý, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletému U., nar. XX. XX. XXXX a O., nar. XX.

XX. XXXX. Podľa odporcu výživné 150,- eur mesačne zodpovedá jeho majetkovým pomerom. Poukázal
na vyčíslenie nákladov, ktoré má jeho rodina celkove sumou 2 805,64 eura, keď náklady na syna U.
vyčíslil sumou 325,98 eura a O. 294,64 eura a náklady na domácnosť v sume 2 045,02 eura. Manželkaodporcu má priemerný mesačný netto zárobok 665,95 eura. Matka navrhovateľa má priemerný mesačný
netto zárobok 900,78 eura.

Zo spisu Okresného súdu v Čadci č. k. P 253/94 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 25. 08. 1994 bola
určená vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi sumou 2 000,- Sk mesačne od 13. 05. 1994,
keď súd vychádzal z toho, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, otec mal priemerný
mesačný netto zárobok 8 700,- Sk a matka poberala rodičovský príspevok vo výške 1 350,- Sk.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca platil vyššie výživné, ako mu bolo určené od 06. 03. 2006
sumou 3 000,- Sk mesačne, od 12. 09. 2007 sumou 3 500,- Sk mesačne, od februára 2013 150,- eur
mesačne. Za obdobie od 03. 06. 2013 do 22. 01. 2015 odporca zaplatil na výživnom 3 000,- eur (20x
150).

Vzmysle§ 62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, súd má povinnosť zisťovať životnú úroveň rodičov, na ktorej sa
má dieťa právo podieľať. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného

rodiča. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom
povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu vyhnúť sa plneniu vyživovacej povinnosti. Kritéria na
strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného
dieťaťa. Ide o osobné právo dieťaťa. Súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu osobitne na
základe jeho individuálnych potrieb.

V zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

V zmysle § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

V zmysle § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Procesné zásady určujú, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré nemožno očakávať, alebo ktoré nastanú po vyhlásení
rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v
oblasti príjmových pomerov, výdavkov a celkových majetkových pomerov.

V danom prípade po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej
povinnosti odporcu voči navrhovateľovi je čiastočne dôvodný. K zmene pomerov odôvodňujúcich výšku
výživného došlo tak u navrhovateľa, ktorý je študentom Technickej univerzity v E., čím sa zvýšili
jeho potreby nielen o primerané cestovanie medzi trvalým bydliskom v C. a E., kde sa ako študent

predovšetkým zdržuje. Vzrástli jeho nároky aj na študijné pomôcky a jeho osobné nároky, ktoré
navrhovateľ pokrýva aj tým, že si privyrába brigádnicky sumou 750,- až 1 000,- Kč mesačne. U odporcu
sa zmenili pomery oproti určeniu výživného tak, že je ženatý, má dve vyživovacie povinnosti a jeho
rodina spolu s plateným výživným 150,- eur mesačne má náklady 2 805,64 eura. Pri určovaní výšky
výživného prihliadol súd predovšetkým na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného v roku

1994 sumou 2 000,- Sk mesačne bolo výživné zo strany odporcu postupne zvyšované na základe
dohody a že od februára 2013 je odporcom platené výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd pri
určovaní výživného prihliadal na možnosti a schopnosti odporcu ako aj na jeho majetkové pomery, keď
predovšetkým zdôrazňuje, že nemôže akceptovať obranu odporcu spočívajúcu v tom, že náklady jeho
rodiny sú v podstate vyššie ako príjmy a sú uhradzované len tým, že sa rodina zadlžuje, pretože nie je

možné pripustiť diskrimináciu dieťaťa narodeného mimo manželstva a detí žijúcich v manželstve, a to
ešte mladších ako je navrhovateľ. Súd poukazuje na to, že pri určení výšky výživného súd nevychádzal
len príjmu a majetkových pomerov odporcu, ale aj prihliadol na plnenie zo strany matky navrhovateľa
na jeho výživné, ako aj na to, že navrhovateľ si privyrába v rámci svojich možností a tým sa podieľana zvýšených nákladoch, ktoré má tým, že začal bývať na priváte. Súd zdôrazňuje, že bývanie na
priváte samo o sebe nemožno chápať ako neprimeraný luxus, keď splní základnú požiadavku, že
navrhovateľ môže študovať v primeraných podmienkach, čo ubytovaním na internáte nie je vždy úplne

možné. Preto zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi na sumu 180,- eur mesačne
od podania návrhu, keď táto suma zodpovedá nielen oprávneným nárokom zo strany navrhovateľa, ale
aj možnostiam a schopnostiam jeho rodičov, t. j. aj odporcu, ako aj tomu, že navrhovateľ si pravidelne
privyrába brigádnicky. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutím súdu o zvýšení výživného sa odporca dostal za obdobie od 03. 06. 2013 do 22. 01. 2015
do omeškania. V tomto období odporca zaplatil výživné vo výške 3 000,- eur, pričom podľa rozhodnutia
súdu by mal zaplatiť sumu 600,- eur. Preto súd v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. povolil odporcovi splátky
zročného výživného, keď primeranú splátku považoval vo výške 30,- eur mesačne.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., pretože účastníci mali vo veci úspech

len čiastočný. Súd môže náhradu trov pomerne rozdeliť, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.): .
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.
.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.