Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111240895
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5111240895.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobcu :

KVANTUM Slovakia, s.r.o., Matice Slovenskej 8, 971 01 Prievidza, IČO 36 334 359, právne zastúpeného
JUDr. Máriou Habalčíkovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti žalovanému : E. Y.,
W.. X.X.XXXX, F. L., A. A. XXX/XX, v konaní o zaplatenie 624,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 263,-
Eur od 22.6.2011 do 23.8.2012, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo vyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 12.12.2011 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2011 sa žalobca domáhal od
žalovanej zaplatenia 624,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 624,- Eur od

22.6.2011 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 574,- Eur od 22.6.2011
do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že poskytol žalovanej peňažný úver v istine 850,- € s dohodnutým úrokom z
úveru v sume 281,- €, splatný v 15 mesačných splátkach v sume po 75,40 €. Z takto poskytnutého
úveru žalovaná zaplatila celkom 557,- €, neuhradené zostalo na istine so zahrnutým úrokom 574,- €. Pre
prípad omeškania dlžníka si účastníci dojednali zmluvnú pokutu v sadzbe 0,3 % denne z jednotlivých
dlžných splátok, ale túto sankciu si uplatňuje iba v sadzbe 0,05 % denne. Strany si tiež dohodli paušálnu
sumu náhrady za každú upomienku zaslané veriteľom dlžníkovi (podľa príloh žaloby) po 10,- €, žalobca

ich zaslal žalovanému celkom 5 ks.

Podaním zo dňa 8.6.2012 (spojeným s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní) žalobca sa vyjadril,
že od podania žaloby sa stav pohľadávky nezmenil. Zákon nevylučuje súbeh zmluvnej pokuty a úroku
z omeškania, uplatnená miera zmluvnej pokuty 0,05 % dennej je primeraná k hodnote a významu
zabezpečovanej povinnosti. Zákon ukladá veriteľom dôkazné bremeno pred tým, ako je dlžníkom odňatá
výhoda splátok úveru, o tom, že na takúto možnosť bol dlžník upozornený a bola mu poskytnutá zákonná
lehota na splatenie zostatku úveru, preto sumu paušálnej náhrady 10,- Eur za upomienku nepovažuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, predstavuje zvýšené náklady veriteľa, ktoré nemohol ovplyvniť,

ani im predísť, ktoré zavinil výlučne spotrebiteľ a predstavuje náklady na : sledovanie účtu dlžníka,vyhotovenie písomnej upomienky, jej doporučené odoslanie, sledovanie prípadnej reakcie dlžníka. Aj
banky spoplatňujú zasielanie upomienok.

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Právne zastúpený žalobca sa z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 ospravedlnil.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 osobne vypovedala tak, že si brala úver vo výške
850,- Eur, na začiatku jej bol stiahnutý poplatok vo výške 30,- Eur, do ruky dostala 820,- Eur. Úver
potrebovali na splatenie starších úverov, keď jej manžel bol nezamestnaný.

Vo veci samej rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 8C/72/2012-46 zo dňa 18.6.2012 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 30.10.2013 (ďalej tiež primerane: „prvý“ prvostupňový rozsudok) tak,

že zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobcovi 263,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku;
žalobu vo vyšnej časti zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Súd odôvodnil prvý prvostupňový rozsudok v zamietavej časti tak, že listinné dôkazy predložené
žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné, vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia
k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo

spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka. Ročnú percentuálnu
mieru nákladov (RPMN) 65,59 %, ktorú súd vníma ako významný reprezentatívny údaj o všetkých
predvídateľných nákladoch úveru podstatný pre orientáciu spotrebiteľa, súd považoval v tomto prípade
za uvedenú vierohodne ako reprezentatívny údaj o výške odplaty za predmetný úver. Predmetnú zmluvu
o spotrebiteľskom úvere súd považoval za poskytnutú v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.

1 OZ a preto ako absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, pre vysoké, prakticky až likvidačné náklady
predmetného úveru pre dlžníka, reprezentatívne vyjadrenou vyššie preskúmanou mierou RPMN. Dôvod
tejto neplatnosti sa týka základnej náležitosti zmluvy o úvere (na rozdiel od zmluvy o pôžičke), ktorou
je odplata za poskytnutie úveru v širšom zmysle slova, spravidla úrok, preto absolútne neplatná je celá
predmetná zmluva; v súčasnosti (už toho času - súčasná pozn. súdu) je právnou úpravou upravujúcou

obmedzenia výšky nákladov spotrebiteľského úveru cit. ust. § 53 ods. 6 OZ a toto ustanovenie ak
by súd mal vykladať s oporou v „obdobných prípadoch“, ktoré by reprezentovali obdobné subjekty
ako žalobca, spravidla tzv. „nebankové inštitúcie“, tieto by pri formálnom prístupe sami definovali
obsah tohto zákonného ustanovenia. Keďže na základe vyššie vykonaného právneho hodnotenia súd
považoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú, zaviazal žalovanú titulom

bezdôvodného obohatenia v rozdiele reálne prevzatého úveru 820,- Eur a vrátených 577,- Eur, súd
priznal žalobcovi 263,- Eur.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/72/2012-46 zo dňa 18.6.2012 bol v napadnutej časti, v ktorej
súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zrušený uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/51/2014-93
zo dňa 28.5.2014, v ktorom poukázal na vzťah právnej úpravy zákona o spotrebiteľskom úvere č.

129/2010 Z.z. s právnou úpravou podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, najmä tak, že prijatím zák.
č. 129/2010 Z.z. (dňa 1.6.2010) bol zároveň novelizovaný § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, zároveň
bolo zrušené Nariadenie vlády SR č. 238/2008 Z.z. účinné do 10.6.2010. Odvolací súd skonštatoval:
"Nie všetky zmluvy, ktorých predmetom je poskytovanie peňažných prostriedkov, sú spotrebiteľskými
úvermi v zmysle uvedeného zákona, ale naopak, platí, že každá zmluva o spotrebiteľskom úveru

je spotrebiteľskou zmluvou, predmetom ktorej je poskytnutie peňažných prostriedkov", ako aj: "V
občianskom zákonníku bolo treba zakotviť maximálnu výšku odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov pre iné zmluvy, než sú zmluvy o spotrebiteľskom úveru, to znamená, že úprava v
odseku 6 o výške odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov sa vzťahuje na akékoľvek zmluvy,
predmetom ktorých je poskytovanie peňažných prostriedkov, okrem spotrebiteľských úverov, pri ktorých

je to upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch". Odvolací súd skonštatoval, že prvostupňový
súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý sa na zmluvu o spotrebiteľskomúvere uzatvorenú podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nevzťahuje. Odvolací súd ďalej poukázal na zakotvenie
celkových nákladov podľa § 12 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. a za odplatu v tomto prípade označil
poplatok veriteľa vo výške 30,- Eur. Odvolací súd v ďalšom skonštatoval, že „pokiaľ okresný súd dospel

k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere, nie je zrejmé, prečo sa ďalej zaoberal posudzovaním
neprijateľnosti zmluvných podmienok“ a sám ďalej skonštatoval, že zákon nevylučuje súbeh zákonnej
sankcie - úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, z hľadiska ochrany spotrebiteľa sa javí potrebné
skúmať, či prípadný súbeh týchto sankcií nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa a dodávateľa. Napokon odvolací súd skonštatoval, že veriteľovi aj v tomto prípade vzniká

právo na úroky z omeškania.

Z pojednávania konaného dňa 26.11.2014 sa žalobca ospravedlnil s tým, že na uplatnenej žalobe trvá
a poukázal na upomienku z 18.11.2014.

Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 osobne tvrdila, že zaplatila tých 263,- Eur, o ktorých
súd rozhodol a nevie, prečo súd ďalej koná, v čom bola súdom procesne poučená.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil :

Dňa 18.1.2011 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXX, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 850,- € s úrokom vo výške 2,2 % mesačne, teda s
navýšením za 15 mesiacov o sadzbu 33,- %, čo je 281,- €. Celkovú dlžnú sumu vo výške 1.131,-
€ sa žalovaná zaviazala splácať v 15-ich mesačných splátkach vo výške 75,40 Eur splatných vždy
do 15. kalendárneho dňa v mesiaci. Dojednaný bol tiež poplatok za poskytnutie úveru 30,- €. Ročná

percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená na 65,59 %, ročná úroková sadzba na 56,1 % s
tým, že priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 47,39 %.

Výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa 18.1.2011 bolo potvrdené poskytnutie úveru 850,- €,
príjmovým pokladničným dokladom zhodne zo dňa 18.1.2011 bolo potvrdené zaplatenie poplatku za
úver 30,- €.

K zmluve o úvere bol vypísaný dotazník, predložené bolo potvrdenie o príjme žalovanej a oboznámený
bol formulár o zmluvných podmienkach podpísaný obidvomi sporovými stranami.

Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru upomienkami zo dňa 6.4.2011, 3.5.2011,
2.6.2011, 4.7.2011 a upomínal ho tiež s oznámením o strate výhody splátok listom zo dňa 2.11.2011.
Komunikáciu so žalovaným žalobca preukázal poštovými podacími hárkami (dodatočne č.l. 38 a nasl.

spisu).

Podľa upomienky žalobcu z 18.11.2014 (č.l. 105 spisu) žalobca účtoval žalovanej istinu a zmluvnú
pokutu, potvrdil úhrady žalovanej ,spolu vo výške 820,- Eur (z toho napokon vo výške 263,- Eur dňa
23.8.2012) a skonštatoval, že žalovaná je dlžná splátky vo výške 311,- Eur, zmluvnú pokutu vo výške
1.641,58 Eur, poplatok za upomienku (10x8) 80,- Eur, spolu 2.032,58 Eur.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno

dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľnápodmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata

podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať

náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

V dôsledku toho, že rozsudok Okresného súdu Žilina 8C/72/2012-46 zo dňa 18.6.2012 v znení
opravného uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 8C/72/2012-69 zo dňa 30.10.2013 bol vo výroku, v

ktorom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zrušený uznesením Krajského súdu Žilina č.k.
7Co/51/2014-93 zo dňa 28.5.2014, tak predmetom sporu k pokračovaniu tohto konania je žaloba o
zaplatenie (uplatnených 624 - už priznaných 263 =) 361 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 624,- Eur od 22.6.2011 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 574,-
Eur od 22.6.2011 do zaplatenia.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné. Vec bola tiež
predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu
žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho
zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola predložená žalobcom v rámci predmetu jeho
podnikania žalovanému ako spotrebiteľovi. Súd si je vedomý, že k zmluve je priložený dotazník o

osobných pomeroch dlžníka s niektorými dokladmi o jeho výdavkoch a potvrdením zamestnávateľa o
jeho príjme. Táto okolnosť je priaznivou pre hodnotenie niektorých ustanovení zmluvy, lebo najmä dlžníksi bol svojich povinností prehľadne vedomý a veriteľ mu poskytol úver s vedomým, že pravdepodobne
bude v možnostiach dlžníka tento úver vrátiť bez jeho tiesne. Ani to však nie je dôvodom, aby
ustanovenia zmluvy neboli preskúmané, pri stále zachovanom spotrebiteľskom charaktere zmluvy.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., a to z možných foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. konkrétne
formou úveru podľa obchodného zákonníka. Súd v tejto súvislosti nezistil rozpor s ustanoveniami
tohto osobitného zákona, osobitne povedané, súd najmä nezistil nedostatok náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z., resp. dôvod neplatnosti alebo bezúročnosti
predloženej zmluvy o úvere podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z., osobitne keď zo zmluvy vyplývajú všetky

podstatné povinnosti spotrebiteľa a v zmluve je uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
65,59 %, ktorú súd vníma ako významný reprezentatívny údaj o všetkých zmluvných nákladoch úveru
podstatný pre orientáciu spotrebiteľa, obdobný ako jednotková cena za hmotnostnú alebo objemovú
jednotku u fyzického tovaru.

Priame vyčíslenie RPMN ako reprezentatívneho údaja o výške povinnej odplaty za úver prakticky

presahuje možnosti súdu pri odôvodnení rozsudku. Ale východiskovo s údajmi: poskytnutý úver vo výške
850,- Eur, povinnosti dlžníka zaplatiť poplatok vo výške 30,- Eur hneď pri poskytnutí úveru a splátky
úverujednotlivovovýške75,40Eurvtermínoch1.-15.mesiacaodposkytnutiaúveru,napokonsoporou
vo výtlačku špecializovanej elektronickej kalkulačky (sudcovi č.l. 27 spisu vyšla RPMN 66,07 %), súd
považuje RPMN 65,59 % za vierohodne uvedenú ako informatívny ukazovateľ záväzných častí zmluvy.

Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považuje za poskytnutú v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 OZ a preto ako absolútne neplatnú podľa § 39 OZ, pre vysoké, prakticky až
likvidačné náklady predmetného úveru pre dlžníka, reprezentatívne vyjadrenou vyššie preskúmanou
mierou RPMN. Dôvod tejto neplatnosti sa týka základnej náležitosti zmluvy o úvere (na rozdiel od zmluvy
o pôžičke), ktorou je odplata za poskytnutie úveru v širšom zmysle slova, spravidla úrok, preto absolútne

neplatná je celá predmetná zmluva. V štádiu po zrušení prvého prvostupňového rozsudku prvostupňový
súd, ak naozaj podľa zrozumiteľnej časti uznesenia odvolacieho súdu sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere
netýka cit. ust. § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2014, prvostupňový súd nepozná
zákonné ustanovenie, ktoré by sa vzťahovalo na zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa
18.1.2011.Tátoargumentačnástránkavecizameranánaosobitnúprávnuúpravupodľazák.č.129/2010

Z.z., ktorého formálne náležitosti boli podľa názoru prvostupňového súdu splnené, nič nemení na
právnom názore o neplatnosti zmluvy kvôli jej materiálnemu obsahu podľa § 3 ods. 1 OZ. Prvostupňový
súd si je vedomý predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. a jeho vykonávacieho predpisu - Nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z. účinných do 10.6.2010, na
základe ktorého boli maximálne výšky odplaty za predchádzajúce obdobia cca v rozpätí 50 - 75 % a

vo všeobecnosti sa „dobré mravy“ v našej spoločnosti takouto zmenou právnej úpravy nezmenili. Lenže
pri danej právnej úprave zmenenej ku dňu 10.6.2010 tento právny názor súdu je reakciou na faktický
stav vecí, prakticky keď nebankoví poskytovatelia úverov môžu výsledný obsah spoločenských noriem
formálne sami dotvárať.

Keďže na základe vyššie vykonaného právneho hodnotenia súd považuje predmetnú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú, prvým prvostupňovým rozsudkom zaviazal žalovanú
titulom bezdôvodného obohatenia v rozdiele reálne prevzatého úveru 820,- Eur a vrátených 577,- Eur,
pre rozdiel v právnych názoroch teda bez ohľadu na sumy účtované žalobcom.

Systematicky podporne povedané, keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje
Občiansky zákonník včítane jeho všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň

právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebopredmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi
zo strany dodávateľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie
časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola neplatná, východiskovo s výnimkou

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ale v prípade úverov navyše podľa § 53 ods. 6 OZ aj
v hlavnom dojednaní o odplate za úver.

Za neprijateľnú podmienku súd vyhodnotil poplatok za upomienku jednotlivo vo výške 10,- Eur, lebo
aj keď takéto dojednanie aj keď je vecne spojené s upomienkami, so zasielaním ktorých vznikajú
náklady, zároveň má svojím paušalizovaným charakterom najbližšie k zmluvnej pokute, ktorá by mala
rácio ako zabezpečenie pohľadávky. Lenže v tomto prípade je takýto poplatok dojednaný aj opakovane,

výhradne v závislosti od správania dodávateľa v tom, koľko krát bude dlžníka upomínať, zároveň v
spojenísnadhodnotenímskutočnýchnákladov,tedanadrámecnákladomodbornejpozornostiavecným
nákladom v prípade porušenia povinnosti dlžníka.

Súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku aj zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne (109,5 % ročne).
V štádiu po vydaní prvého prvostupňového rozsudku v s názorom odvolacieho súdu prvostupňový

súd konštatuje, že si je stále vedomý, že u spotrebiteľskej (hromadne predloženej) zmluvy sa súbeh
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania nevylučuje (už bez ohľadu na právny názor na štruktúru zmluvnej
pokuty, ktorá by mala narastať v čase, príznačne vzhľadom na účel zmluvnej pokuty ako spôsobu
zabezpečeniapohľadávkyvpodobetzv.paušalizovanejnáhradyškody),lebovzhľadomnajejdojednanú
výšku každopádne ide o nevyvážené zmluvné ustanovenie v neprospech spotrebiteľa v konkrétnom

prípade. Následkom tejto neprijateľnosti je absolútna neplatnosť tohto dojednania, už aj bez ohľadu na
tzv. moderačné oprávnenie súdu podľa § 545a OZ.

Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti akejkoľvek odplaty za úver, počnúc odplatou
vyplývajúcou z navýšenia úveru v súčte povinných splátok, inak pre spotrebiteľský charakter zmluvy
má súd aj osobitne dôvod zamietnuť žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty za upomienky spolu vo

výške (5 x 10) 50,- Eur a v časti zmluvnej pokuty, v zmluve dojednanej ako narastajúcej v čase vo výške
0,3 % denne (109,5 % ročne), už bez ohľadu na to, že žalobca sa jej v tomto konaní domáhal iba v
sadzbe 0,05 % denne.

Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa cit. ust. § 517 ods. 1 a 2 ObZ v spojení s § 3 Nar. vl. č.
87/1995 Z.z., v rozsahu, ako bol uplatnený vo výške 9 % ročne, a to od vzniku omeškania pri procesnej

pasivite žalovanej vierohodne podľa žaloby 22.6.2011. Napokon z upomienky žalobcu z 18.11.2014 (č.l.
105 spisu) osobitne vyplynula aj úhrada žalovanej vo výške 263,- Eur dňa 23.8.2012, ktorou žalovaná
zvyšný zostatok na istine pohľadávky vyplatila, primerane v súlade s tvrdením žalovanej na pojednávaní
konanom dňa 26.11.2014. Za týchto okolností súd týmto druhým prvostupňovým rozsudkom zaviazal
žalovanú výhradne na zaplatenie úroku z omeškania do 23.8.2012.

Čo sa týka zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/51/2014-93 zo dňa 28.5.2014,
tak dôvodom zamietavého výroku už prvého prvostupňového rozsudku nebola osobitná definícia
„odplaty“ za úver, ktorú odvolací súd prvostupňovému súdu vyčítal, ale zhodne ako v tomto druhom
prvostupňovom rozsudku právny názor na materiálny súlad predmetnej zmluvy s dobrými mravmi
vzhľadom na celkové náklady požadované v daných termínoch splatnosti, napokon reprezentované

údajom o RPMN daného úveru. Je pravdou, že v prvom prvostupňovom rozsudku súd spomenul aj
„odplatu v širšom zmysle slova“, ale to nič nemenilo na hlavnej komunikačnej línii odôvodnenia. Išlo o
zdôraznenie materiálnej stránky zmluvy viažucej sa na základné zmluvné ustanovenia (na rozdiel od
vedľajších), keď základné zmluvné ustanovenia nie sú prehľadne zakotvené v zákone o spotrebiteľskom
úvere, upravujúcom v podrobnostiach popri sebe rôzne záväzné aj informatívne ukazovatele. Tento

dôraz osobitne na hlavné zmluvné náležitosti vyjadruje súd v druhom prvostupňovom rozsudkupoukazom na to, že konkrétny spotrebiteľský úver bol poskytnutý formou úveru podľa obchodného
zákonníka a tento právny predpis v citovaných ustanoveniach § 497, 499 počítal s pojmami „úrok“ a
„odplata“. Prvostupňový súd sa teraz použitiu cit. ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyhol, ale

to nič nemení na tom, je pre rozhodnutie tohto sporu je nevyhnutné zaujať právny názor na materiálny
súlad predmetnej zmluvy s dobrými mravmi za právnej úpravy účinnej od 10.6.2010 do 31.5.2014. Keď
navyšeodvolacísúdskonštatoval,žepokiaľokresnýsúddospelkzáveruoabsolútnejneplatnostizmluvy
o úvere, nie je zrejmé, prečo sa ďalej zaoberal posudzovaním neprijateľnosti zmluvných podmienok,
tak je príznačné, že ide o právny názor, systematicky nezávislý, na ktorý je povolaný súd v každej

inštancii. Tento systematický vzťah neznamená nedostatok komunikačného obsahu daného rozsudku.
Ostatne v tomto zmysle aj tunajší odvolací súd vyslovil svoje čiastkové právne názory bez ohľadu na
jasné vyporiadanie sa s právnou otázkou platnosti zmluvy. V činnosti odvolacieho súdu pri revíznom,
nie kasačnom princípe odvolania, je systematicky prednostným spôsobom vybavenie odvolania zmenou
rozsudku (podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie“). Pritom následkom

tu vysloveného právneho názoru či už prvostupňovým alebo odvolacím súdom nie je žiadne nové
dokazovanie, ktoré bolo v tomto prípade vykonané výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi. Vzhľadom
na výlučne právny charakter argumentácie pri rozhodovaní tohto sporu je vhodné dodať, že napokon
podľa vyššie oboznámenej upomienky z 18.11.2014 (č.l. 105 spisu) žalobca každopádne potvrdil
žalovanej spolu vo výške 820,- Eur (z toho napokon vo výške 263,- Eur dňa 23.8.2012) a tieto už s

pôvodne uplatnenou sumou vo výške 574,- Eur presahujú už aj v zmluve zamýšľané celkové náklady
úveru 1.137,- Eur, definované ako súčet 15 splátok x 75,40 Eur (navyše poplatok 30,- Eur bol z
účtovanéhoúveru850,-Eurzrazenýužpriposkytnutíúveru).Nadrámectohoprocesnýpredmetkonania
na vyčíslených sumách je skutkovo tiež odôvodnený vo výške (5x10) 50,- Eur vedľajšími ustanoveniami
- zasielanými upomienkami a ďalej v právach narastajúcich v čase, vyjadrených sadzbou, je odôvodnený

zmluvnou pokutou. Je preto nevyhnutné vytvoriť si právny názor nezávisle na platnosť zmluvy v hlavných
náležitostiach (či pre rozhodnutie súdu bude smerodajná bilancia celkových nákladov úveru 1.137,- Eur
a vrátených platieb 820,- Eur, alebo bilancia fakticky poskytnutého úveru 820,- Eur a vrátených platieb
820,- Eur), a nezávisle či súd uzná vedľajšie náležitosti predmetnej zmluvy a na ne sa viažuce účtovanie
úhrad žalovanej žalobcom.

O náhrade trov konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), keď v konaní bola prevažne úspešná žalovaná,
ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).