Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113224342
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113224342.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. N., nar.
XX.XX.XXXX a Y. N., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: matka - D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX/
XX, T., zastúpená advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, AK so sídlom Trnava, Hlavná 25, otec - H. N., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. W. XX, W., t.č. bytom U. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o
odvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa13.mája2014,č.k.17P/60/2013-78,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa s účinnosťou od 06.09.2013 zmenil rozsudok
Okresného súdu Trnava 13P/24/2012-30, zo dňa 30.7.2012 v časti výživného tak, že otec je povinný
platiť výživné na maloletého syna H. v sume 165 eur mesačne a na maloletého syna Y. v sume 135
eur mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za dobu od 6.9.2013 do
30.4.2014 u maloletého H. vo výške 117,50 eur a u maloletého Y. v sume 117,50 eur súd povolil otcovi
splácať v mesačných splátkach na každého po 5,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky vždy do
15. dňa v mesiaci odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, keď žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 78 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, §
146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z
vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že môže zvýšiť výživné na maloleté deti podľa
návrhu matky a to u maloletého H. o sumu 40 eur mesačne a u maloletého Y. o sumu 30 eur mesačne,
pretože od poslednej úpravy výživného súdom nedošlo až k takej zmene pomerov na strane otca ktorá
by odôvodňovala takéto zvýšenie výživného. Pri poslednej úprave výživného súdom otec dosahoval
priemerný čistý mesačný príjem 900,- eur a v súčasnosti ho dosahuje iba vo výške 473,96 eur, ale

nakoľko otec poberá aj cestovné náhrady, vo výške priemerne mesačne 685,33 eur, súd mal za to,
že týmito náhradami otec pri služobných cestách pokrýva väčšiu časť svojich mesačných osobných
výdavkov potrebných na jeho výživu, preto súd s účinnosťou od podania návrhu zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletým deťom u každého z nich vo výške 15 eur, vzhľadom na ich zvýšené náklady
od poslednej úpravy výživného súdom, spojené s ich dochádzkou do školy a školskými potrebami ako aj
vzhľadomnato,žedetisústaršie,takžeúmernetomusazvyšujúichnákladynavýživučodostravovania
aj obliekania, pričom súd prihliadol aj na zvýšenie príjmu matky, ktorá dosahuje iba základným platom,bez príplatkov, hrubú mzdu 250 eur. O zvýšení výživného súd rozhodol podľa § 78 ods. 1 Zákona o
rodine v spojení s § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd zároveň zaviazal otca na doplatenie zročného
výživného tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku a o náhrade trov konania súd rozhodol podľa §

146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviaže otca maloletých detí

s účinnosťou od 01.09.2013 platiť na výživu mal. H. sumou 190,- eur mesačne a na výživu mal.
Y. sumou 150,- eur mesačne, s odôvodnením, že súd prvého stupňa dostatočne nebral na zreteľ
preukázané výdavky spojené starostlivosťou o maloleté deti, ktoré prezentovala a dôkazne predložila
mesačne vo výške 648,45 eur, keď z toho väčšia časť predstavuje výdavky spojené s nástupom oboch
maloletých detí do školy. Práve skutočnosť, že maloleté deti nastúpili na základnú školu znamenala
podstatnú zmenu pomerov ako ju chápe ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Poukázala na skutočnosť, že

samotný súd skonštatoval, že otec maloletých detí mal v dobe predchádzajúceho rozhodovania súdu
o výživnom príjem 900,- eur netto a v súčasnosti jeho príjem vo výške 1.159,- eur mesačne. Nie je
pritom vôbec dôvodná úvaha súdu, že príjem otca sa fakticky znížil, avšak poberá vyššie cestovné
náhrady. Z charakteru práce vodiča kamiónovej dopravy ako aj z obvyklej praxe odmeňovania takýchto
zamestnancov vyplýva, že mzda tvorí menšiu časť príjmu diaľkového vodiča a gro tohto príjmu tvoria

práve cestovné náhrady. Je preto dôvodné brať do úvahy celkový príjem takéhoto zamestnanca z
pracovnej činnosti. Nie je teda žiaden dôvod nevychádzať zo sumy 1.159,- eur ako z čistého mesačného
príjmu otca maloletých detí. Otec maloletých detí teda dosahuje príjem o 259,- eur mesačne vyšší ako
tomu bolo v roku 2012. Už táto samotná skutočnosť znamená podstatnú zmenu pomerov na strane
otca maloletých detí k lepšiemu, ktorá opodstatňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým

deťom o požadovanú sumu o 40,- eur na mal. H. a 30,- eur na mal. Y.. Ďalej sa súd prvého stupňa
sa nezaoberal ďalšími majetkovými pomermi otca maloletých detí, ktorý trvale používa automobil zn.
Volkswagen Passat, ktorý je síce formálne vlastnícky evidovaný na jeho otca, reálne však vozidlo kúpil
otec maloletých detí pre vlastnú potrebu. Taktiež matka poukázala na skutočnosť, že súd sa vôbec
nevysporiadal so skutočnosťou, prečo nezvýšil výživné na maloleté deti už od 1.9. 2012 tak, ako to

žiadala matka vo svojom návrhu, ale až od 06.09.2013.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že navrhujú
Krajskému súdu v Trnave, aby odvolaniu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloleté deti v zmysle
vykonaného dokazovania.

K odvolaniu matky zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých detí, v ktorom uviedol, že žiada, aby

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedol, že nesúhlasí s podaným odvolaním
matky maloletých detí, keď v blízkej budúcnosti by mal byť v rámci reorganizácie práce preradený na
iné pracovné miesto, ktoré bude slabšie platené a nebude tak dosahovať doterajší príjem. Vo svojom
odvolaní taktiež uviedol, že väčšiu časť jeho príjmu tvoria cestovné náhrady vodiča, ktoré sú závislé
od najazdených kilometrov v danom mesiaci a jeho stabilný trvalý príjem je len fixná suma 450,- eur

mesačne.Cestovnénáhradyvodičovsúpredovšetkýmurčenénapokrytiezvýšenýchnákladovnastravu
v zahraničí a nie na výpočet výživného.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnenáosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu

na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli
súdu podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17P/60/2013 je návrh matky
maloletých detí, ktorým sa domáha zvýšenia výživného otcovi s účinnosťou od 01.09.2013 na mal. H.
na sumu 190,- eur mesačne a na výživu mal. Y. vo výške 150,- eur mesačne, čím sa zmení rozsudok

Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/24/2012 zo dňa 30.07.2012 v časti výživného.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. H. na sumu 165,- eur mesačne a na mal. Y. na sumu 135,-
eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky ako aj výrok o zročnom výživnom za
obdobie od 6.9.2012 do 30.4.2014 u maloletého H. vo výške 117,50 eur a u maloletého Y. v sume 117,50

eur , ktoré súd otcovi povolil splácať v mesačných splátkach na každého po 5,- eur spolu s bežným
výživným k rukám matky.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na je odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých

a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byťodôvodnenábuďsubjektívneokolnosťaminastranepovinného,resp.oprávneného,aleboobjektívne
napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už

vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky
výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so
zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného

prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,
ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné

zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové
pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný

štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred
zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu

výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca k maloletým deťom bolo naposledy upravované rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 13P/24/2012-30 zo dňa 30.07.2012, ktorým rozsudkom bol otec
zaviazaný platiť na mal. H. výživné vo výške 150,- eur mesačne a na mal. Y. vo výške 120,- eur mesačne

vždy do 15.dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. V tomto rozhodnutí bola schválená
dohoda rodičov o výške výživného a v čase schválenia tejto dohody mala matka čistý mesačný príjem
vo výške 130,- eur a otec dosahoval čistý mesačný príjem vo výške 900,- eur mesačne. V súčasnosti
otec maloletých detí pracuje ako vodič nákladnej automobilovej dopravy v spol. M-P. Y. spol. s r.o. a
jeho priemerná cestovná náhrada predstavuje 685,33 eur a priemerný čistý mesačný príjem zo závislej

činnosti je 473,96 eur. Matka maloletých detí pracuje v spol. R. W., s.r.o. kde má mesačný príjem vo
výške 250,- eur a poberá prídavok na obe deti v sume 46,20 eur mesačne. Mal. H. nastúpil na základnú
školu 01.09.2012 a mal. Y. 01.09.2013. Ohľadne mal. H. sú zvýšené výdavky spojené v súvislosti s
užívaním ortodontického zubného strojčeka. Matka spolu s maloletými deťmi býva v jednoizbovom byte
v T., ktorý je v jej osobnom vlastníctve a mesačné výdavky spojené s bývaním predstavujú sumu 123,-
eur mesačne. Otec maloletých detí v súčasnosti žije v rodinnom dome svojich rodičov.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných podmienok pre zvýšenie výživného, za situácie, keď
prvostupňovýsúdvdostatočnomrozsahuvykonaldokazovanie,jehovýsledkyjednotlivoivovzájomných
súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým zisteniam a zároveň vec i
správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa obmedzuje len na odkaz

na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a
nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na podporu záverov prvostupňového súdu, s poukazom na
odvolaciu argumentáciu, sa žiada dodať už iba nasledovné:

Správnym bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri

poslednej úprave výživného s pomermi a okolnosťami v čase rozhodovania o výživnom, na základe čoho
dospel k správnemu záveru, že od posledného rozhodnutia súdu jednoznačne došlo k podstatnej zmene
pomerov predovšetkým na strane výživou odkázaných detí, pričom aj na strane povinných rodičov
bola zaznamenaná zmena, ktorá odôvodňovala zmenu tohto rozhodnutia. V danej veci je tak potrebné
konštatovať, že naposledy určené výživné už nezodpovedá ani veku a tým ani potrebám maloletých detí,

ktoré navštevujú prvý stupeň základnej školy (v čase predchádzajúcej úpravy z pred dvoch rokov boli
v predškolskom veku a navštevovali predškolské zariadenie), čím bezpodmienečne, a to aj bez ohľadu
na ich mimoškolské aktivity, došlo k podstatnému zvýšeniu nákladov na ne, ktorá odôvodňuje zvýšenie
výživného.

Pokiaľ ide o odvolacie argumenty matky, ktorá žiadala určiť výživné na maloleté deti vo vyššom rozsahu

ako určil súd prvého stupňa a to na mal. H. na sumu 190,- eur a na mal. Y. na sumu 150,- eur mesačne,
je potrebné uviesť, že vzhľadom na odôvodnenú zmenu pomerov na strane výživou odkázaných detí, je
výživné v súdom prvého stupňa určenej výške na obe deti primerané, a to aj s prihliadnutím na skutočné
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Tu je potom potrebné poukázať na to, že
primárnoupovinnosťourodiča,ktorýnemádieťavosvojejosobnejstarostlivosti(tuotec)jeuspokojiťjeho

potreby formou platenia výživného, pričom naopak u rodiča druhého (tu matka), sa najmä v závislosti
na veku dieťaťa mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti
takýmto rodičom, to znamená, že vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba
považovať za čiastočne krytú výkonom jeho osobnej starostlivosti o dieťa a to vzhľadom na pomery
matky a jej príjem.

Matka maloletých detí namietala nesprávnosť rozhodnutia v časti určenia výšky výživného na deti, ktorú
považovala za neprimeranú a to vzhľadom na príjem otca maloletých detí do ktorého príjmu žiadala
započítať aj otcovi vyplácané cestovné náhrady v priemernej výške 685,33 eur a nevychádzať tak pri
určení výživného len z tarifnej mzdy vo výške 473,- eur. V súvislosti s touto námietkou odvolací súd
konštatuje, že do príjmu rodiča v pracovnom pomere sa síce zohľadňujú aj benefity akými sú aj diéty

(cestovné náhrady), ale len ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča, teda nie je možné z nich vychádzať
priamo ako z príjmu, keďže tieto v prvom rade slúžia zamestnancovi na krytie výdavkov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s výkonom práce, nie sú stabilné, pričom len odmena patrí zamestnancovi za výkon práce.
Z uvádzaného potom možno uzavrieť, že pri určení výživného u otca maloletých detí v preskúmavanejveci nie je možné prihliadať na vyplácané náhrady cestovného tzv. diéty, ale možno prihliadať len na
tarifnú odmenu.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky matky a to, že súd neprihliadol na majetkové pomery otca, ktorý

sám používa motorové vozidlo zn. Volkswagen aj keď formálne patrí jeho otcovi, odvolací súd uvádza,
že v danom prípade musí súd vychádzať z právneho stavu taký aký je a teda, že otec maloletých detí
nie je vlastníkom predmetného vozidla a preto nie je možné túto skutočnosť zohľadniť v rámci jeho
majetkových pomerov pri určení výšky výživného.

Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvého stupňa v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine určil zvýšenie

výživného od podania návrhu na súd a to od 6.9.2012 a nie tak ako to žiadala matka maloletých detí od
1.9.2012, nakoľko matka v konaní neuviedla súdu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré
nemohla podať návrh na súd už skôr.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa,
vrátane výroku o zročnom výživnom a výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1
O.s.p., v odvolacom konaní s použitím § 224 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.