Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211628
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecižalobcu:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:

35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421
so sídlom Bratislava, Grösslingová 4 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
SR,IČO:00166073sosídlomBratislava,Župnénámestie13onáhraduškodyanemajetkovejujmytakto

r o z h o d o l :

žalobu zamieta,

účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k žalovanému náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného

súdu Vranov nad Topľou), ktorý nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenie na
vykonanie exekúcie. Mal za to, že v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o vydaní poverenia pristupuje až po veľmi dlhej dobe, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol,
že mu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s

jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- Eur, na udržanie a správu informačného
systému sumu 40,- Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu ,na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom

súde sumu 15,- Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a
pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Žalobca zároveň uviedol, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych
vecných nákladov a to z dôvodu, že presnú výšku škody by bolo možné vyčísliť len s nepomernými
ťažkosťami. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného č.l. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za
to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zánikupovinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku jeho insolvencie, keď
neexistoval akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila

neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov
žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie
vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a
princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným

súdom, pričom poukázal na nálezy Ústavného súdu III. ÚS 203/06-25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS 347/05,
III. ÚS 142/06-28, III. ÚS 118/06-40, ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III. ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30,
III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38 a III. ÚS 82/03-25. Žalobca mal za to, že za každý rok poznačený
prieťahmi sa na základe predmetnej doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,- Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namieta procesné pochybenia zo strany žalobcu,

ktorý v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani
jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol najmä odkazom na

exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných
v exekučných konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pričom neoznačenie spisových značiek v exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR

odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr.
pod sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012 a IV. ÚS 374/2012. Ďalej podľa tvrdenia žalovaného
nie je splnená základná podmienka vyhovenia žalobe v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a to predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu
podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené

23.04.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby boli doručené súdu 20.09.2012 vo veci je zrejmé, že
žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Predbežné prerokovanie nároku je pritom
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s
poukázaním aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 2Cz 38/176. Aj keď žalobca podal žiadosti o predbežné
prerokovaniedanýchnárokov,anipovýzvenedoplnilžiadneinformácieanebolochotnýpriložiťpríslušné

návrhy na zmenu exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy, kedy sa
žalobcadozvedeloškodevrátanedokladovpreukazujúcichvyčísleniemajetkovejškody,čiinépodstatné
skutočnosti. Neposkytol teda potrebnú súčinnosť pri predbežnom prerokovaní, čím zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
K nároku samému vo vzťahu k atribútom pre vznik takéhoto nároku na náhradu škody v zmysle cit. zák.

je potrebné vychádzať zo znenia exekučného poriadku, v zmysle ktorého pre posudzovanie exekučného
titulu, rozhodcovského rozsudku, neplatí stanovená 15-dňová lehota na udelenie poverenia, prípadne
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, ak táto bola podaná na súde 01.06.2011. Pred týmto
dátumom § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených“. V samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu §

41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutie rozhodcovských súdov“ predstavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto zákona.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľa zákonodarca nefundovaná, nepravdivá a §

41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky aj pred
dňom 01.06.2011. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/2002, z
odôvodnenia ktorého vyplýva, že pri posúdení možného porušenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov ÚS síce prihliada na lehoty uvedené v ústave, alebo v zákone, ale ich nedodržanie
nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce

všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Žalovaný
poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť súdneho
konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. K takémuto skúmaniumôže pristúpiť len Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd môže potom
o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v ktorom sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktorý má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo po právoplatnom rozhodnutí ÚS SR o
ústavnej sťažnosti, v ktorej Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Žalovaný tiež uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej
lehote,lehotanauplatnenietýchtonárokovuplynulaprikaždomtakomtonárokuosobitnepotrochrokoch
odo dňa, kedy sa žalobca o škode dozvedel, pričom vzniesol aj námietku premlčania pri každom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom
23.04.2009. K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená suma je len

hypotetická a nezodpovedá kritériám vzniku nároku na náhradu škody, pričom zjavnej nejde o škodu
skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená len na základe nesprávnej právnej úvahy.
Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, ktorý hovorí v neprospech žalobcu vzhľadom
na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti. Poukázal na prax žalobu pri uzatváraní zmlúv
o spotrebiteľských úverov a negatívne vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami

na ochranu spotrebiteľa, čí zo strany štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia
vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Žalobca je vnímaný
ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky a zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie
nízkopríjmových osôb. Uvedené by malo mať vplyv na otázku samotného posúdenia nesprávneho
úradného postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia

zvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nie, čím je spojená vyššia časová náročnosť
vykonávania procesného úkonu a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v
súvislosti s takýmto postupom súdu.
Súd vec prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov konania tak, ako mu to umožňuje znenie
ust. § 115a ods. 2 O.s.p., keď pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. V danom

prípade ide o konanie, v ktorom si žalobca uplatňuje voči žalovanému zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktorej hodnota neprevyšuje sumu 1.000,- Eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.) a teda ide
o drobný spor, v dôsledku ktorej skutočnosti okresný súd pojednávanie nenariadil a o veci rozhodol
verejným vyhlásením rozsudku dňa 01.08.2014. Oznam o verejnom vyhlásení rozhodnutia bol riadne
vyvesený na úradnej tabuli súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením žalovaného, spisovým
materiálom Okresného súdu Vranov nad Topľou pod pôvodnou spisovou značkou 9C 186/2012, 7Er
369/2009, znaleckým posudkom Znaleckého ústavu Ekonomickej univerzity Bratislava č. 1/2004, ako aj
ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
V tomto konaní súd prejednáva právnu vec, ktorá pôvodne napadla na Okresný súd Vranov nad Topľou

pod sp.zn. 9C 186/2012. Uznesením č.k. 9C 186/2012, právoplatným 21.11.2012 súd spojil na spoločné
konanie veci vedené na Okresom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 9C 186/2012 až 9C 194/2012,
ďalej vedené pod sp.zn. 9C 186/2012. Krajský súd Prešov vylúčil sudcov Okresného súdu Vranov nad
Topľou z prejednávania a rozhodovania tejto právnej veci z dôvodu možnej zaujatosti. Okresný súd
Prešov uznesením 15C 425/2012-36, právoplatné 28.02.2014 vylúčil na samostatné konanie právne

veci vedené pod pôvodnou sp.zn. 9C 186/2012 až 9C 194/2012.
Zo spisového materiálu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 7Er 561/2010 (EX 7977/10) proti
povinnému P. O., titulom ktorého konania si žalobca uplatnil škodu 125,- Eur a nemajetkovú ujmu 550,-
Eur bola súdu doručená žiadosť o udelenie poverenia 05.08.2010 a uznesením zo dňa 20.12.2010
č.k. 7Er 561/2010-8, právoplatné 19.01.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol v časti výšky úroku z omeškania čo do 0,15 ˇ% denného úroku z omeškania zo sumy 189,20
Eur od 22.01.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku vydal poverenie dňa 24.01.2011.

Žalobca doručil Okresnému súdu Prešov znalecký posudok č. 1/2014, vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ

s.r.o., ktorý bol na tunajší súd doručený ku konaniu sp.zn. 13C 413/2012. V bode 2 Úvodnej časti
znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom súdneho konania, avšak nie je
v ňom bližšie špecifikované, akého súdneho konania. Nakoľko ide o všeobecný znalecký posudok a
nejedná sa o posudok, ktorý by bol vypracovaný na konkrétnu právnu vec, súd na neho neprihliadal.Znalecký posudok bol spracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci
stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá bola spôsobená nesprávnymi
úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných

konaniach. Záver posudku je taký, že na základe nesprávneho úradného postupu súdov a zbytočnými
prieťahmi pri rozhodovaní o žiadosti o zmene súdneho exekútora, znalci vyčíslili majetkovú škodu pre
každý jednotlivý prípad vo výške 31,68 Eur. Pri výpočte tejto škody v konkrétnej právnej veci však z
tohto znalecký posudok nevychádzal. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o
všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa

navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.
Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej mociPodľa§44ods.1zák.č.233/1995Z.z.exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanie
exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Žalovaným vznesená námietka premlčania nie je opodstatnená, pretože žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola na súd doručená až po 23.04.2009.

Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák. č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci môže byť opodstatnený v
prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si žalobca uplatňuje bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, súd sa zaoberal tvrdenými skutočnosťami o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia a dĺžka v

ktorej rozhodol je neprimeraná, čím došlo k prieťahom v konaní. Zo znenia ust. § 44 ods. 2 zák. č.
233/1995 Z.z. je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15 dní sa vzťahuje len na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulku so zákonom. Ak však súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom zákon na vydanie zamietajúceho rozhodnutia
nestanovuje žiadnu lehotu, čo má i logické zdôvodnenie v tom, že skúmanie prípadného rozporu so
zákonom je viazané na zabezpečenie ďalších listín, ich preskúmanie a následné vydanie súdneho
rozhodnutia s odôvodnením, čo je nepochybne odborne i časovo náročnejší úkon ako vydanie poverenia
v prípade riadneho a nespochybniteľného exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) aleb

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.01.2010
exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.
K žalobcom vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu predstavujúcemu zbytočné prieťahy v konaní
súd dáva do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo viacerých prípadoch, ktorý dospel k záveru,

že je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, a že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu
nemusí predstavovať zbytočné prieťahy (I. ÚS 42/01, I. ÚS 63/00, IV. ÚS 606/12). Práve konkrétne
okolnosti prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu.
Za zmienku stojí aj činnosť žalobcu a jeho obchodné praktiky, ktorými poškodzuje spotrebiteľov v ich
právach, ako to konštatovali súdy vo viacerých rozhodnutiach. Okrem iného spočívajú v naformulovaní

rozhodcovskej doložky, ktorou žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednávanie sporov
a ktoré súdy vyhodnocovali ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v neprospech spotrebiteľov. Ďalším
argumentom je aj správanie sa žalobcu, keď ním poverený exekútor predložil na súdy enormný počet
takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval vydanie poverenia. Nevyhnutné
individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské konanie medzi účastníkmi zmlúv

dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch súd zabezpečoval za účelom
posúdenia žiadosti ďalšie listiny, čo v konečnom dôsledku súdy zaťažené takýmito podaniami mohli
veľmi obtiažne vybavovať túto agendu tak, aby nevznikli prieťahy.Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť aj závery
ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. ÚS 606/12 týkajúce sa sťažnosti žalobcu v obdobnej
veci, v ktorej Ústavný súd konštatoval, že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať

porušenie práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov a to za situácie, keď žiadosť o vydanie
poverenia bola podaná 15.08.2011, výzva na predloženie rozhodcovskej zmluvy bola zo dňa 16.04.2012
a po jej predložení 04.05.2012 súd rozhodol uznesením zo dňa 05.10.2012 tak, že žiadosť o udelenie
poverenia zamietol. Ústavný súd v danej súvislosti poukázal na to, že sťažovateľ (žalobca) podával
žiadosti o udelenie poverenia hromadne, teda zaťažoval súdy v rovnakom čase väčším počtom podaní

a preto musel počítať s určitým technickoadministratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo,
že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.
Súd teda dospel k záveru, že v danej právnej veci nebol preukázaný základný predpoklad pre nárok
na náhradu škody a to protiprávny úkon, teda nesprávny úradný postup Okresného súdu vo Vranove
nad Topľou, nebol preukázaný ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu a to existencia majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy a logicky, ani kauzálny nexus medzi oboma atribútmi.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu

trov konania nepriznal, pretože tento si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.