Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by Marián Mokoš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614200059
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4614200059.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: E. F.,
nar.XX.X.XXXX, bytom Č. XX zastúpenému Advokátske združenie JUDr.Jozef Dudzík & JUDr.Kritstína
Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7 proti odporkyni: G. L., nar.XX.X.XXXX, bytom X., F., Š. XXX/XX,
zastúpenej JUDr.PaedDr.Ivanom Pecníkom, PhD.,MBA advokátom so sídlom v Bratislave, Karloveská
3154/6C o zaplatenie 18.000 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd návrh na zaplatenie sumy 16.950 eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.10.2013 do
zaplatenia z a m i e t a .
V časti o zaplatenie sumy 1.050 eur spolu s úrokmi z omeškania súd konanie zastavuje.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 18.000 eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 23.10.2013 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
vzniklo na strane odporkyne tým, že sa rozhodli spoločne zakúpiť družstevný byt, avšak v tom čase sa
on ešte len rozvádzal a preto sa najskôr dohodli, že byt bude napísaný na odporkyňu a jeho otca, avšak
ani to nebolo možné, pretože otec bol ženatý a matka v tom čase bola na liečení. Nakoľko majiteľka
bytu mala cestovať do zahraničia, tak ich súrila ohľadom prevodu bytu a preto vzájomnú dohodu o
prevode členských práv v bytovom družstve uzavrela iba odporkyňa a za byt zaplatili sumu 500.000,- Sk
a následne uzavreli dohodu o podielovom spoluvlastníctve k bytu, v ktorej bolo síce uvedené, že každý z
nich uhradí za byt svoj podiel vo výške 250.000,- Sk, avšak v skutočnosti celú sumu 500.000,- Sk zaplatil
zo svojich finančných prostriedkov. Potvrdil, že na bytovom družstve im bola daná informácia, že obaja
nemôžu byť členmi družstva a preto súhlasil s touto dohodou, na základe ktorej vyplatili kúpnu cenu.
Hneď po nadobudnutí bytu investoval do jeho modernizácie okolo 2.500 eur a preto sa od odporkyne
domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré pozostáva zo sumy 15.500 eur za byt a zo sumy
2.500 eur za investície do bytu. V uvedenom byte s odporkyňou spolu bývali až do septembra 2012,
keď sa odsťahovali do domu, avšak už asi 1,5 roka nežijú spolu.
Podaním zo dňa 23.5.2014 právny zástupca navrhovateľa vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia a
zároveň oznámil súdu, že upravuje návrh tak, že žiada zaplatenie polovice kúpnej ceny zo sumy 33.900
eur, t.j. 16.950 eur.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila, pričom potvrdila, že byt bol nadobudnutý tak, ako uviedol
navrhovateľ, avšak aj ona prispela na kúpu bytu sumou 250.000,- Sk. Navrhovateľ sa v tom čase
rozvádzal a teda nemohol nadobudnúť členské práva v bytovom družstve spolu s ňou a preto sa dohodli,že tieto nadobudne ona s otcom navrhovateľa, avšak ani toto nebolo možné. Ona podpisovala dohodu
o prevode členských práv a už v tom čase obaja vedeli, že s bytom bude môcť ďalej disponovať iba ona,
keďže nadobudla členské práva. S navrhovateľom v byte spolu bývali do septembra 2012 a je pravdou,
že on do bytu investoval okolo 100.000,- Sk, avšak z tejto sumy mu postupne splatila presnú polovicu.
V súčasnej dobe nie je ochotná navrhovateľovi nič zaplatiť a preto žiadala návrh zamietnuť s tým, že
nárok navrhovateľa je premlčaný podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi
(vzájomnádohodaoprevodečlenskýchprávvbytovomdružstvezodňa7.7.2003, dohodaopodielovom
spoluvlastníctve k bytu zo dňa 7.7.2003, dohoda o odstupnom za prevod členských práv k bytu zo dňa
7.7.2003, zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu V XXXX/XX, zmluva o prevode vlastníctva k
pozemku V XXXX/XX, výpis z LV č.XXXX pre kat.úz.V.) ako aj kúpnou zmluvou V XXXX/XXXX a zistil
tento skutkový stav:
Účastníci konania v roku 2003 prejavili záujem o nadobudnutie družstevného bytu Č..XX Y. V. na ul.J.
XXXX, pričom nájomkyňou bytu bola E..L. F., ktorá bola zároveň členkou bytového družstva a s touto
sa účastníci dohodli na odstupnom za byt v sume 500.000,- Sk, avšak obaja účastníci sa nemohli stať
členmi bytového družstva a nemohla byť s nimi uzavretá dohoda o prevode práv a povinností spojených
s členstvom, nakoľko účastníci konania neboli manželia a navrhovateľ bol v tom čase v rozvodovom
konaní. Z toho dôvodu účastníci chceli, aby členské práva a povinnosti v bytovom družstve boli
prevedené na odporkyňu a otca navrhovateľa, avšak ani toto nebolo možné, pretože otec navrhovateľa
bol ženatý a preto účastníčkou dohody by musela byť aj matka navrhovateľa, avšak táto sa nachádzala
na liečení a nájomkyňa bytu súrila účastníkov s uzavretím dohody, keďže mala odcestovať do zahraničia
a zároveň aj účastníci mali o byt záujem.
Dňa 7.7.2003 uzavrela odporkyňa s pôvodnou členkou družstva E..L. F. vzájomnú dohodu o prevode
práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve a to k jednoizbovému bytu vo vchode 4
na 12.poschodí v V. na ul.J. XXXX. Zároveň v ten istý deň bola medzi účastníkmi podpísaná dohoda
o podielovom spoluvlastníctve k bytu, v ktorej sa dohodli, že každý z nich uhradí ako svoj podiel za
byt sumu 250.000,- Sk a to dňa 7.7.2003 a v prípade zániku užívacích práv k bytu sa obaja účastníci
vysporiadajú takou sumou, aká bola vložená na začiatku spoluvlastníckeho vzťahu, t.j. polovicu pre
každého z nich a lehota na vysporiadanie podielov sa stanovuje 3 mesiace odo dňa vzniku nároku na
vyporiadanie.
Na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu V XXXX/XX, ktorej vklad bol povolený dňa
14.1.2004, sa odporkyňa stala výlučnou vlastníčkou bytu č.24 na 12.posch. bytového domu súp.č.XXXX
na ul.J. Y. V. ako aj spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
121/10000-ín.
Zmluvou o prevode vlastníctva k pozemku uzatvorenou s Mestom Topoľčany pod č.V XXXX/XX,
ktorej vklad bol povolený dňa 29.10.2008 nadobudla odporkyňa spoluvlastnícky podiel k pozemku
parc.č.XXXX v kat.úz.V. a to v rozsahu 1474/10000-ín. Na uvedenom pozemku sa nachádza stavba
súp.č.XXXX, ktorej súčasťou je sporný byt č.24.
Kúpnou zmluvou uzavretou dňa 8.7.2013 pod č.V XXXX/XX, ktorej vklad bol povolený dňa 6.9.2013
odporkyňa predala byt č.24 zapísaný na LV č.XXXX v kat.úz.V. spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu ako aj so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc.č.XXXX
kupujúcej F. F. za dohodnutú kúpnu cenu v sume 33.900 eur.
Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / §
101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1 O. z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ods. 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia je síce podaný dôvodne, avšak súd musel prihliadnuť na námietku
premlčania vznesenú odporkyňou a keďže právo navrhovateľa považoval za premlčané, tak jeho návrh
do sumy 16.950 eur s prísl. zamietol. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 18.000 eur s
prísl., avšak po prvom pojednávaní v čase ešte pred vyhlásením rozsudku upravil svoj návrh tak, že sa
domáha iba zaplatenia sumy 16.950 eur a toto jeho podanie podľa obsahu je potrebné považovať za
späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.050 eur s prísl. a preto súd v tejto časti konanie zastavil
podľa§96ods.1,2OSPavovecisamejrozhodovalovydaníbezdôvodnéhoobohateniadovýšky16.950
eur s prísl. .
Pokiaľ ide o skutkový stav, tak medzi účastníkmi nie je sporný a je jednoznačné, že účastníci v roku
2003 mali záujem o kúpu bytu, pričom sa jednalo o družstevný byt a preto s dovtedajšou nájomkyňou
bytu musela byť uzavretá dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu v zmysle § 229
a nasl. Obchodného zákonníka, ale keďže účastníci konania neboli manželia, tak uvedenú dohodu
mohol uzavrieť iba jeden z nich a preto táto bola uzavretá medzi nájomkyňou bytu a odporkyňou. Na
základe tejto dohody sa odporkyňa stala členkou bytového družstva a nájomkyňou bytu a s uvedenou
skutočnosťou boli obaja účastníci oboznámení už pri podpise vzájomnej dohody o prevode členských
práv a povinností dňa 7.7.2003, avšak napriek tomu si v ten istý deň spísali dohodu o podielovom
spoluvlastníctve k bytu, ktorej obsahom bola dohoda o zaplatení sumy 500.000,- Sk za byt s tým,
že každý z účastníkov zaplatí polovicu z tejto sumy. Uvedená dohoda však nemala žiadne právne
následky vo vzťahu k bytu a túto je možné považovať za neplatný právny úkon s poukazom na § 37
ods.1 OZ a § 39 OZ a to pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť ako aj z dôvodu, že svojim obsahom
a účelom odporuje zákonu. Napriek tomu však navrhovateľ poskytol za účelom nadobudnutia bytu
odporkyni finančné prostriedky i keď je sporné, koľko to v skutočnosti bolo, pretože podľa tvrdenia
navrhovateľa zaplatil celú sumu 500.000,- Sk a odporkyňa zotrvala na tom, že ona prispela na byt sumou
250.000,- Sk. Keďže navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky bez právneho dôvodu, tak
na strane odporkyne vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať, ale keďže odporkyňa
vzniesla námietku premlčania, tak súd sa musel najskôr vysporiadať s uvedenou námietkou premlčania
a ďalej sa nezameral na preukazovanie tvrdení účastníkov ohľadom výšky poskytnutých finančných
prostriedkov od každého z nich. Pokiaľ ide o právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia,
tak sa môže premlčať v subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe ako aj objektívnej 3 ročnej prípadne 10
ročnej premlčacej dobe a ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. V prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu dochádza k
bezdôvodnému obohateniu okamihom poskytnutého plnenia a týmto je tiež určený začiatok objektívnej
premlčacej doby, čo v prípade účastníkov bolo dňom 7.7.2003, keď navrhovateľ poskytol odporkyni
finančné prostriedky bez právneho dôvodu a teda od 7.7.2003 začala plynúť 3 ročná objektívna
premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 7.7.2006. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa,
keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil, pričom aj v tomto prípade je
možné počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby stanoviť na deň 7.7.2003, pretože navrhovateľ
hneď od začiatku vedel, že odporkyni poskytuje finančné prostriedky bez právneho dôvodu, nakoľko
sa nemôže stať spoluvlastníkom bytu ani nadobudnúť členské práva v bytovom družstve a keďže aj
vedel, komu plnil, tak subjektívna premlčacia doba uplynula dňom 7.7.2005. Keďže návrh navrhovateľa
bol podaný na súde dňa 7.1.2014, tak je to po uplynutí subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
doby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú
odporkyňou súd návrh navrhovateľa v časti na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 16.950 eur
s prísl. zamietol. Námietka navrhovateľa, že premlčacia doba začala plynúť až odvtedy, ako odporkyňa
predala byt, je podľa názoru súdu právne irelevantná, nakoľko súdna prax už dávnejšie jednoznačne
stanovila začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení získanom plnením
bez právneho dôvodu na okamih poskytnutia plnenia a teda k tomuto došlo dňa 7.7.2003 a preto od
uvedeného dátumu je potrebné počítať začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a v tomto prípadeaj subjektívnej premlčacej doby. Pokiaľ by navrhovateľ časť svojho nároku odvodzoval od toho, že
vykonal v byte rekonštrukčné práce v hodnote 2.500 eur a tým vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane
odporkyne do tejto výšky, tak je nesporné, že tieto práce boli prevedené hneď po nadobudnutí bytu,
čo potvrdili obaja účastníci, teda ešte v roku 2003 a preto aj tento nárok navrhovateľa by musel byť
považovaný za premlčaný.
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle §
151 ods.3 OSP, keďže právni zástupcovia účastníkov sa môžu zúčastniť vyhlásenia rozsudku a uplatniť
si trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon a okrem toho zo strany navrhovateľa došlo k čiastočnému
späťvzatiu návrhu po tom, ako bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku a preto aj tejto
skutočnosti musí zodpovedať vyčíslenie trov právneho zastúpenia v prípade účasti právneho zástupcu
odporkyne na vyhlásení rozsudku.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.