Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200881
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200881.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, za účasti H. Y., bytom R. XXX, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou č. k.: V 753/2013/Vs zo dňa 12. júla
2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie bývalej Správy katastra Vranov nad Topľou zo dňa 12. júla 2013 č. k.:
V 753/2013/Vs.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím bývala Správa katastra Vranov nad Topľou rozhodla o návrhu na vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 22.05.2013, zmluvy o zriadení záložného
práva č. 141/2013-SUB zo dňa 29.04.2013, ktorú uzavreli účastníci navrhovateľ ako záložný veriteľ a
H. Y. ako záložca zastúpená ProHelp - občianskoprávnym združením tak, že návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „katastrálny zákon“)
zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistila, že predmetnú
záložnú zmluvu za záložcu podpísal zástupca ProHelp- združenie občianskoprávnej pomoci na

základe dohody o splnomocnení napísanej na štandardnom zmluvnom formulári, ktorú ako návrh
predložil poskytovateľ úveru budúcemu dlžníkovi spolu s úverovou zmluvou. Predloženie návrhu
dohody o splnomocnení budúcemu dlžníkovi na jeho zastupovanie pri následných právnych úkonoch
(uzavretie záložnej zmluvy v budúcnosti) pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred
určeným splnomocnencom svedčí o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám budúci
dlžník (zároveň splnomocniteľ), ale poskytovateľ úveru, neskôr záložný veriteľ. Týmto postupom bol
splnomocniteľovi znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy, ako aj

osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia, čím bol
porušený jeho základný prejav vôle pri uzatváraní právneho úkonu (dohody o splnomocnení a následne
záložnej zmluvy). Pri výbere splnomocnenca poskytovateľom úveru (neskôr záložný veriteľ) možno
podľa odporcu dôvodne pochybovať aj o tom, či toto zastupovanie je prejavom dôvery zastúpeného
k zástupcovi. Pri takomto spôsobe uzavretia dohody o splnomocnení je rovnako otázne, čie záujmy
bude viac splnomocnenec pri konaní obhajovať, či záložcu alebo záložného veriteľa. Pri uzatváraní
úverovej zmluvy bola budúcemu dlžníkovi poskytovateľom úveru postavená podmienka, od splneniaktorej záležalo získanie finančných prostriedkov. Podľa správy katastra takáto podmienka pri uzatváraní
úverovej zmluvy je podmienkou neprijateľnou a je v rozpore s ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neplatná a to z dôvodu,

že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka. Správa katastra
v konaní o povolení vkladu preskúmala podmienky na jeho povolenie na základe listín predložených
účastníkmi v súlade s ust. § 30 ods. 3, 4 a 5 katastrálneho zákona a tieto skúmala jednotlivo a v
ich vzájomnej súvislosti. Vychádzala pritom aj z výpovedí účastníkov iných konaní v rovnakej veci,
ktorí nezávisle na sebe rovnako vypovedali o stave veci a to formou odpovedí na tie isté položené

otázky. Na základe toho dospel odporca k záveru, že pre právne posúdenie stavu veci rozhodujúcou
listinou je dohoda o splnomocnení na konanie za dlžníka pri následných právnych úkonoch súvisiacich
so zriadením záložného práva. Zo spôsobu jej uzavretia vyplývajúceho z právneho posúdenia stavu
veci na základe listinných podkladov, ale aj z poznatkov vyplývajúcich z na sebe nezávislých výpovedí
o skutkovom stave veci inými doterajšími účastníkmi vyplýva, že táto bola uzavretá žiadateľom
nevedomky, z čoho podľa odporcu vyplýva, že právny úkon nebol urobený ani slobodne, ani vážne, je

preto uzavretý v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ, a preto je podľa ust. § 39 OZ neplatný.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že
splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v
dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne
existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade dohody o splnomocnení teda
ideosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkon,ktoréhojednoustranouvpostavenísplnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na predmetnom

právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie. Poukazuje tiež na to, že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie
zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc
zástupcu. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým

medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho
obsah.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Podľa navrhovateľa uvedenie predtlače záložného

veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí odporcu absolútne
neobstojí. Poukazuje na to, že uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu
udeleného plnomocenstva (t. j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného
uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho
záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu

v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie
správnosti svojho tvrdenia.

Nestotožňuje sa ani s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody
o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 OZ, t. j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Má za to, že dohodu o plnomocenstve, ktorej predmetom je bezplatné

zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a
teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže
sa vec prejednať v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť zotrvávajúc na svojom právnom názore,

že právny úkon dohody o splnomocnení nebol uzavretý slobodne a vážne, a preto je neplatný. Neplatná
dohoda o splnomocnení činí neplatnou aj záložnú zmluvu.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí
svoju neúčasť ospravedlnili, H. Y. svoju neúčasť neospravedlnila. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom
administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 22.05.2013 podal návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva č. 141/2013-SUB do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 29.04.2013 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,
ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení J. H., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva

vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému spoluvlastníctvu k
nehnuteľnostiamšpecifikovanýmvčlánkuI.zmluvy,vprospechzáložnéhoveriteľa,atonazabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. 802700092 zo dňa 22.03.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na

vrátenie istiny v sume 200 Eur, ďalej poplatku v sume 196 Eur, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe
0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto

dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku

Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp

sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto

dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho

zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne
sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.Katastrálny zákon v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a
poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,

záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k

nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.

Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri

nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné

zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi

jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo

okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak v predtlači

dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp. Zmluvné
podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci nebola
hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva
vopred predformulované Združenie ProHelp. Navyše z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o
úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou

o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Splnomocnenca na zastupovanie
tak nevyberal sám budúci dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný
výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany H. Y., čím bol porušený prejav slobodnej
vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri uzatváraní právneho úkonu. Splnomocniteľovi nebola daná reálna
možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Uvedenie

splnomocnenca v predtlači formulárovej dohody o plnomocenstve jednoznačne potvrdzuje skutočnosť,
že v danom prípade nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec
o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú zmluvu s vedomím si možných dôsledkov tohto právneho
úkonu.

Skutočnosť, že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a

záložného veriteľa, bezpochyby odôvodňuje záver v tom smere, že takto udelené plnomocenstvo je v
rozpore s § 22 ods. 2 OZ, keďže vzniká dôvodná pochybnosť v tom smere, že záujmy splnomocnenca
sú v danom prípade v rozpore so záujmami splnomocniteľa.

Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení
pri uzatváraní úverovej zmluvy poskytovateľom úveru s vopred určeným splnomocnencom svedčí o tom,

splnomocniteľovi bol znemožnený slobodný výber zástupcu, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu
stotožňuje.

Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že v konaní o návrhu na vklad do katastra záložnej zmluvy
správny orgán nie je oprávnený posudzovať platnosť či neplatnosť zmluvy o úvere podľa ustanovení
§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože v týchto sporoch je kompetentný rozhodovať

súd. Správny orgán v katastrálnom konaní je oprávnený posudzovať iba záložnú zmluvu v spojení s
uzavretou dohodou o splnomocnení.

Vo veci súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 30/2007,
ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „zmluvné dojednanie, ktoré umožňuje nárok vlastníckeho práva
pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku nevyplateného dlhu v čase, keď

sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným svojím účelom a obsahom obchádza
zákon, a je teda v zmysle § 39 OZ neplatné... Zákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v
predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o zastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je však potrebné
posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť.
V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy vnavýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému
majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Preto
aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto postupom zo

strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.“

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a H.

Y. aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.