Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Cb/8/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219155
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712219155.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľa:

HKM a.s., so sídlom Pod Dráhami 2292/21, 960 01 Zvolen, IČO: 36 633 879, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Ondrejka & Partners, s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47
235 985, proti odporkyni: Alena Ostrihoňová, s miestom podnikania Tulská 2490/37, 960 01 Zvolen, IČO:
46 409 220, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Mészáros Bariakovou, so sídlom Bystrický
rad 453/77, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 5592,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 5592,-- € s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 5592,-- € od 29.08.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právneho zástupcu

navrhovateľa vo výške 335,50 € - zaplatený súdny poplatok, vo výške 1192,04 € - trovy právneho
zastúpenia a vo výške 4,68 € - náhrada hotových výdavkov, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.11.2012 domáhal toho, aby súd vydal
platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal odporkyňu na zapletenie celkovej sumy 5592,- € s 8,75 % úrokom
z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 29.08.2012 až do zaplatenia, ako aj na trovy konania na
tom základe, že navrhovateľ vykonal prepravu tovaru pre odporkyňu, na základe ktorej odporkyni
vystavili faktúru č. OF22012210 znejúcu na zaplatenie sumy vo výške 5592,- € splatnú dňa 13.08.2012.

Odporkyňa predmetnú faktúru neuhradila.

Okresný súd Zvolen v zmysle návrhu navrhovateľa vydal platobný rozkaz pod č. k. 33Rob/190/2012-14
zo dňa 22.02.2013.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonnej 15 dňovej lehote odpor, v ktorom
uviedla, že odporca jej dňa 07.08.2012 doručil osobne faktúru č. OF22012210 na sumu 5592 € s

DPH za poskytnuté prepravné služby. Dňa 23.07.2012 predmetnú faktúru vrátila navrhovateľovi na
opravu z dôvodu nedoloženia dodacích listov, resp. CMR riadne potvrdených odberateľom s tým, že
táto povinnosť pre navrhovateľa bola zakotvená aj pri objednávkach na prepravu, kde v podmienkach
prepravy v bode 6 sa píše že prepravné bude uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu listu
CMR (2x) a všetkých podkladov potrebných k fakturácii, a preto žiadala navrhovateľa o opravu faktúry,
alebo doloženie potrebných dokladov k fakturácii. Následne dňa 20.08.2012 jej bola predmetná faktúra
doručená, ale neopravená a neboli ani doložené potrebné doklady k fakturácii tak, ako to žiadala v liste

zo dňa 20.07.2012. Následne dňa 20.09.2012 zasielala urgenciu, kde opätovne žiadala o doloženie
podkladov k predmetnej faktúre alebo opravu uvedenej faktúry. Navrhovateľ sa jej nevyjadril ani písomne
ani nekomunikoval, až následne bol dňa 15.10.2012 doručený jej pokus o zmier pred podaním návrhu
na súd. Dňa 24.10.2012 zaslala navrhovateľovi žiadosť na doručenie opravenej faktúry. Dopravca jepovinný na základe dohovoru CMR a príslušných ustanovení, kde SR je členom, byť zodpovedný za
nakládku a vykládku tovaru a podkladom k uskutočneniu prepravy je doklad CMR, bez ktorého sa
medzinárodná preprava tovaru nemôže uskutočniť. Je to doklad o tom, že uvedená preprava bola

uskutočnená bez závad a tovar bol naložený a vyložený podľa objednávky zadanej pre dopravcu.
Tento dohovor CMR bol zo strany navrhovateľa porušený, lebo originál CMR nebola podpísaná a
potvrdená odberateľom tovaru. Na základe Zákona č. 222/2004 o DPH § 71 ods. 2 písm. f), množstvo a
druh dodaného tovaru alebo rozsahu a druh dodanej služby musí faktúra obsahovať. Navrhovateľ túto
povinnosť aj po niekoľkých upozorneniach nesplnil. Dôkazná povinnosť a pravdivosť faktúry pre daňové

účely bez doloženia riadne potvrdených a podpísaných CMR, resp. dodacích listov, by nebola možné.
Z tohto dôvodu žiadala nariadiť vo veci pojednávanie.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom právnych zástupcov účastníkov
konania, s prednesom odporkyne, s prednesom svedkyne U. V., ako aj oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. K
odporu odporkyne uviedol, že je pravda, že síce medzinárodný nákladný list bol vystavený, avšak nebol
potvrdený tým, kto prevzal predmetnú prepravu. Navrhovateľ sa snažil riešiť situáciu tým spôsobom,
že nemecký partner, pre ktorého sa uskutočňovala predmetná preprava, ide o firmu Reinhardt GmBH,

im oznámil, že preprava F-41 Moisy do F-40 St. Paul 02.07.2012 nákladné vozidlo TT-455-YI bola
riadne vykonaná a prepravné bolo nimi v plnej výške uhradené firme Ostrihoňová dňa 28.08.2012.
Právny zástupca navrhovateľa ďalej k veci uviedol, že čo sa týka objednávok prepravy 8 a 9, tak táto
im bola zaslaná mailovou poštou dňa 10.07.2012, o čom predložil súdu výpis z mailovej schránky
navrhovateľa. K veci ďalej uviedol, že správa od nemeckej firmy Reinhardt GmBH, pre ktorú bola

preprava uskutočnená, korešponduje aj so samotným medzinárodným nákladným listom, ktorý sa
nachádza na č. l. 55 s tým, že sa jedná práve o objednávku č. 8 a táto preprava bola uskutočnená
dňa 02.07.2012, keďže sa tu nachádza pečiatka, avšak je pravda, že sa tu nenachádza potvrdenie o
prevzatí predmetného tovaru. Z tohto medzinárodného nákladného listu vyplýva tá skutočnosť, že tovar
bol naložený v Moisy, čo vyplýva z pečiatky, avšak je pravda, že na tomto medzinárodnom nákladnom

liste sa nenachádza potvrdenie organizácie, ktorá predmetný tovar prevzala.

Súd z prednesu právnej zástupkyne odporkyne zistil, že sa pridržiava písomne podaného odporu. K
veci ďalej uviedla, že v prvom rade oni nerozporujú, že predmetné prepravy boli uskutočnené, aj keď
doteraz nemajú reálny dôkaz o tom, že sa uskutočnila aj preprava na základe objednávky č. 8, nakoľko

aj keď navrhovateľ predložil písomný dôkaz o tom, že spoločnosť Reinhardt GmBH zaplatila odporkyni
za predmetnú prepravu titulom objednávky č. 8, toto nie je reálny dôkaz, že skutočne aj táto preprava sa
uskutočnila. Nenamietali prepravy na základe objednávok č. 7, 9 a 10; namietali zaplatenie prepravy za
objednávku č. 8 v celkovej výške 768 €, nakoľko tvrdili, že v zmysle objednávky prepravy č. 0008/2012/
HKM ako aj v zmysle predchádzajúcich objednávok v bode 6 bolo dohodnuté, že prepravné bude

uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu listu CMR (2x) a všetkých podkladov potrebných
k fakturácii. V cene prepravného je zahrnutý poplatok 30 € za disponovanie vozidla v SJ.

Právna zástupkyňa odporkyne ďalej poukázala na ustanovenie § 43 Zákona č. 222/2004 o DPH a prečo
nemohla zaplatiť predmetnú faktúru, nakoľko táto by nebola riadnym daňovým dokladom pre daňové

účely, nakoľko toto ustanovenie v ods. 5 písm. c) ustanovuje, že ten daňový subjekt sa musí preukázať aj
potvrdením o prijatí tovaru odberateľom. Založili do spisu ako listinný dôkaz Odborné vyjadrenie znalca
4/2013 V.. H.. X. Ď., V.., súdneho znalca, ktorý sa vyjadruje práve k týmto skutočnostiam

Súd z prednesu odporkyne zistil, že ona má výhrady voči celej faktúre č. 22012210 v celkovej výške

5592,- €, a to z toho dôvodu, že pri objednávke č. 8 jej nebol predložený nákladný list. K veci uviedla,
že čo sa týka prepráv na základe objednávok č. 7, 9 a 10, ktoré sú tiež súčasťou vyššie uvedenej
faktúry, tak tieto prepravy sa naozaj uskutočnili a v zmysle príslušných objednávok navrhovateľ im
predložil aj nákladný list a keby navrhovateľ zmenil faktúru ohľadne týchto prepráv, tak predmetné
sumy a prepravné zaplatia. K veci ďalej uviedla, že ona so svedkyňou U. V. komunikovala aj ohľadne

tejto faktúry a uviedla jej, nech tieto 3 prepravy oddelí od objednávky č. 8, čo však ona odmietla.
Keby tak urobila, tak tieto prepravy by boli zaplatené. Čo sa týka samotnej objednávky prepravy č.
8/2012, tak nepoprela tú skutočnosť, že naozaj predmetná objednávka bola zaslaná navrhovateľovi až
po uskutočnení prepravy. K veci ďalej uviedla že teda je pravda tá skutočnosť, že v čase uskutočneniaprepravy nebola dohodnutá cena tejto prepravy, pričom akonáhle sa dozvedela cenu prepravy, vystavila
predmetnú objednávku, ale je pravda, že až po zrealizovaní predmetnej prepravy, pričom fakturovaná
suma zo strany navrhovateľa ohľadne objednávky č. 8 je v poriadku a takúto cenu ona akceptovala,

pričom ústna dohoda ešte pred realizáciou všetkých prepráv bola medzi nimi taká, že za každý kilometer
bude účtovaná suma 1 €. K veci ďalej uviedla, že je skutočne pravda, že nemecký partner jej prepravu
na základe objednávky č. 8 aj zaplatil. K veci ďalej uviedla, že je pravda, že dňa 23.05.2013 bol zo
strany súdu prostredníctvom jej právneho zástupcu im doručený listinný dôkaz z č. l. 57, kde špeditér
Reinhardt GmbH im oznamoval, že predmetná preprava bola riadne vykonaná a prepravné bolo v plnej

výške uhradené. K tomu uviedla, že toto oznamoval špeditér a nie príjemca tovaru a pre ňu to nebol
dôkaz, že preprava sa aj uskutočnila. Odporkyňa k veci uviedla, že si samostatnou faktúrou uplatňovala
aj túto prepravu, na základe objednávky č. 8 u spoločnosti Reinhardt GmbH. Na základe tejto faktúry jej
to Reinhardt GmbH zaplatil s tým, že poslala CMR, kde však nebol potvrdený nákladný list.

Súd z prednesu svedkyne U. V. zistil, že ona bola zamestnankyňou navrhovateľa od r. 2003 do r.

2013 a bola zamestnankyňou aj v r. 2012, pričom zastávala funkciu vedúcej dopravy. K veci uviedla,
že sa vie vyjadriť aj ohľadne prepravy, ktorú uskutočňoval navrhovateľ. Išlo o prepravu na trase Moisy
do St. Pau Les Dax a išlo o vnútroštátnu prepravu vrámci Francúzska. Svedkyňa po nahliadnutí do
listinného dôkazu na č. l. 27, a to objednávky prepravy č. 0008/2012/HKM uviedla, že táto objednávka
jej bola zaslaná až po uskutočnení prepravy, pričom sa už presne nepamätá, že z akého dôvodu, pričom

podľa jej názoru predmetná preprava teda musela byť dohodnutá telefonicky a konkrétna objednávka
bola zaslaná až po preprave. K veci uviedla, že má vedomosť aj o tom, že pri tejto preprave nebol
potvrdený nákladný list vodičovi, pričom chcela poukázať na tú skutočnosť, že v tomto prípade išlo
o vnútroštátnu prepravu vrámci Francúzska a niekedy sa stáva, že napr. Francúzsko, resp. Nemecko,
im neakceptujú a nechcú im potvrdzovať medzinárodný nákladný list pri vnútroštátnych prepravách a

zrejme sa stalo aj v tomto prípade. K veci uviedla, že je pravda, že komunikovali s odporkyňou ohľadne
tejto spornej prepravy, avšak sa to potom riešilo už cez ekonomické oddelenie. Svedkyňa má vedomosť,
že predmetný tovar bol doručený, nakoľko ju o tom informoval vodič, ktorý uskutočnil predmetnú
prepravu. K veci uviedla, že je pravda, že vždy predkladali odporkyni potvrdené originálne listy CMR, a
to dvakrát, pričom tieto originály CMR boli podpísané.

Súd z faktúry č. OF22012210 zistil, že touto faktúrou navrhovateľ vyfakturoval odporkyni s dátumom
splatnosti 13.08.2012 na základe jej objednávok č. 7 až 10 prepravy za obdobie od 01.07. - 12.07.2012,
na základe objednávky č. 7 vo výške 1140,- € s DPH, na základe objednávky č. 8 vo výške 768,- € s
DPH, na základe objednávky č. 9 vo výške 2760,- € s DPH, na základe objednávky č. 10 vo výške 924,-

€ s DPH, celkom na úhradu 5592,- €.

Súd z listinného dôkazu, a to vrátenia faktúry zistil, že predmetnú faktúru odporkyňa vrátila
navrhovateľovi prípisom zo dňa 20.07.2012, nakoľko jej neboli doložené riadne potvrdené CMR
originály, prípadne doložené iné doklady potvrdzujúce vyloženie nákladu (prebratie tovaru).

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to urgencie zo dňa 20.09.2012 zistil, že odporkyňa urgovala u
navrhovateľa ohľadne vyššie uvedenej faktúry a žiadala doplnil alebo opraviť predmetnú faktúru,
nakoľko jej nebol doručený potvrdený originál CMR od prijímateľa tovaru.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to žiadosti zo dňa 24.10.2012 zistil, že odporkyňa navrhovateľovi
oznamovala, že znova žiada opravu predmetnej faktúry, t. j. vyňatie objednávky č. 8 z faktúry.

Súd z listinného dôkazu, a to objednávky prepravy č. 0007/2012/HKM zistil, že touto objednávkou zo
dňa 29.06.2012 si odporkyňa objednala u navrhovateľa prepravu, pričom v tejto objednávke je uvedené

miesto nakládky aj miesto vykládky, termín nakládky, termín vykládky a je uvedená aj cena 950,- € bez
DPH.Súčasťoutejtoobjednávkysúajpodmienkyprepravy,kdevbode6.jeuvedené,žeprepravnébude
uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu listu CMR (2x) a všetkých podkladov potrebných
k fakturácii. V cene prepravného je zahrnutý poplatok 30 € za disponovanie vozidla v SJ. Súd z tejto
objednávky prepravy zistil, že táto preprava sa mala uskutočniť medzi Nemeckom a Francúzskom.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to objednávky prepravy č. 0008/2012/HKM zistil, že táto objednávka
je datovaná dňom 02.07.2012, kde sprostredkovateľom dopravy je odporkyňa a dopravcom je
navrhovateľ, bolo dohodnuté miesto nakládky Francúzsko 41160 Moisy, termín nakládky 02.07.2012,miestovykládkyFrancúzskoSt.PauLesDax,termínvykládky03.07.2012aboladohodnutácena640,-€
bez DPH. Súčasťou tejto objednávky sú podmienky prepravy, kde sa nachádza bod 6., ktorý je identický
ako pri objednávke prepravy č. 0007/2012/HKM, ako je to vyššie uvedené.

Súd z ďalšej objednávky prepravy č. 0009/2012/HKM zistil, že táto objednávka je datovaná zo
dňa 04.07.2012 a túto objednávku urobila ako sprostredkovateľ dopravy odporkyňa a dopravcom
je navrhovateľ a bolo dohodnuté miesto nakládky v Španielsku, termín nakládky 04.07.2012, miesto
vykládky v Nemecku, termín vykládky 09.07.2012 a bola dohodnutá cena 2300,- € bez DPH. Súčasťou

tejto objednávky sú podmienky prepravy, kde sa nachádza bod 6., ktorý je identický ako pri objednávke
prepravy č. 0007/2012/HKM, ako je to vyššie uvedené.

Súd ďalej z objednávky prepravy č. 0010/2012/HKM zistil, že táto objednávka je datovaná zo dňa
10.07.2012, kde sprostredkovateľom dopravy je odporkyňa a dopravcom je navrhovateľ, miesto
nakládky je v Nemecku, termín nakládky 11.07.2012, miesto vykládky Slovensko, termín vykládky

13.07.2012 a bola dohodnutá cena vo výške 770,- € bez DPH. Súčasťou tejto objednávky sú aj písomné
podmienky prepravy, kde okrem iného je v nich uvedený aj bod 6., ktorý je identický ako pri objednávke
prepravy č. 0007/2012/HKM, ako je to vyššie uvedené.

Súd ďalej z pripojených listinných dôkazov, a to z medzinárodných nákladných listov zistil, že pri

objednávkach č. 7, č. 9 a č. 10 sú jednotlivé medzinárodné nákladné listy potvrdené aj príjemcom tovaru.
Pri objednávke č. 8 tento medzinárodný nákladný list nie je potvrdený príjemcom tovaru.

Súd z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v spise na č. l. 56, ktorý bol preložený z jazyka nemeckého
do jazyka slovenského na č. l. 57 zistil, že spoločnosť Reinhardt GmbH vystavila potvrdenie vo veci

preprava F-41, Moisy do F-40 St. Paul 02.07.2012 nákladné vozidlo TT-455-YI. Týmto potvrdením
potvrdili prepravcovi vozidla TT-455-YI, že hore uvedená preprava bola riadne vykonaná. Prepravné
bolo v plnej výške uhradené firme Ostrohoňová, dňa 28.08.2012. Toto potvrdenie je zo dňa 06.11.2012.

Súd z objednávky prepravy č. 0008/2012/HKM zistil, že je tu uvedené aj ŠPZ vozidla, a to TT-455-YI,

teda identické vozidlo, ako v potvrdení spoločnosti Reinhardt GmbH.

Súd ďalej z listinného dôkazu predloženého odporkyňou, a to odborného vyjadrenia znalca č. 4/2013
vypracovaného V.. H.. X. Ď., V.., súdnym znalcom, so sídlom Z. XX, O. O. zistil, že postup účtovnej
jednotky, t. j. odporkyne, ktorým kontrolovala formálne náležitosti faktúry a jej príloh, bol v súlade so

zákonom. Rovnako postup, kedy účtovný doklad vrátila subjektu, ktorý ho vystavil a mal zabezpečiť jeho
všetky formálne náležitosti, resp. odstránenie nedostatkov, na ktoré poukázala v korešpondencii, a to,
že ho do odstránenia týchto nedostatkov nezahrnula do svojho účtovníctva, bol v súlade so zákonom s
tým, že ide o záver odborného staviska, kde sa posudzuje § 43 Zákona o DPH.

Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu navrhovateľa zistil, že čo sa týka odborného
vyjadrenia znalca č. 4/2013, tak toto odborné vyjadrenie sa netýka vnútroštátnej prepravy, ale týka sa
medzinárodnej prepravy, a teda podľa nich sa nevzťahuje na danú problematiku a tak isto sa nevzťahuje
ani z toho dôvodu, že nešlo o dodanie tovaru, ale o prepravu tovaru. Ďalej čo sa týka faktúr, ktorá je
predmetom tohto konania, tak, táto bola vystavená dňa 13.07.2012. Na predmetnej faktúre sa nachádza

podpis odporkyne, že ju prevzala 07.08.2012, avšak z korešpondencie, ktorú urobila odporkyňa vyplýva,
že reaguje na túto faktúru listom zo dňa 20.07.2012, a teda ju prevzala opätovne. Ďalej k veci uviedol,
že čo sa týka splatnosti predmetnej faktúry, keďže sa nejednalo o cezhraničnú prepravu, nie je možné
aplikovať medzinárodný dohovor o CMR. Čo sa týka objednávky č. 8, tak popreli, že by bola dohoda
taká, ako v predmetnej objednávke č. 8, keďže je nesporné, že táto objednávka prišla neskôr, ako bola

uskutočnená preprava, a keďže nie je možné aplikovať ani dohovor o CMR, je potrebné aplikovať § 625
ods.2 Obchodného zákonníka, kde dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy. Čo sa
týka úroku z omeškania, ktorý si uplatňujú, tak si ho uplatňujú odo dňa 29.08.2012 z celej faktúry, pričom
spoločnosť Reinhardt GmbH potvrdila, že dňa 28.08.2012 zaplatila odporkyni predmetnú prepravu, a
teda najneskôr dňa 28.08.2012 je posledný deň, ktorý možno považovať za doručenie tovaru. Z týchto

dôvodov žiadal návrhu v plnom rozsahu vyhovieť.

Súd zo záverečného prednesu právneho zástupcu odporkyne zistil, že podľa ich názoru medzi
účastníkmi konania bolo uskutočnených až 10 prepráv, ktoré vykonal navrhovateľ pre odporkyňu aprepravné sa uhrádzalo vždy len za splnenia podmienky odovzdania riadne potvrdeného a podpísaného
originálu CMR a všetkých podkladov potrebných pre fakturáciu. Poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka a majú za to, že medzi účastníkmi konania bola zaužitá obchodná zvyklosť

z obsahu podmienky úhrady prepravného na bod 6 predmetných prepravných podmienok, a to v
jednotlivých objednávkach, pričom odporkyňa písomne navrhovateľa upozorňovala na nedostatky, a
to predmetnej faktúry, a to neodovzdaním riadne podpísaného CMR s tým, že podmienky pri všetkých
prepravách boli podľa ich názoru rovnaké a vždy boli odovzdané okrem tej objednávky č. 8 všetky CMR
podľa obsahu ich náležitostí bodu 6 pri každej objednávke. Podľa ich názoru doteraz nie je relevantný

dôkaz, okrem oznámenia špeditéra Reinhardt GmbH, že bola táto preprava naozaj uskutočnená podľa
objednávkyč.8,keďžeCMRniejeriadnepodpísanýavzhľadomnato,žeodporkyňaodmietapredmetnú
faktúru ako celok, žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p., žiaden z prítomných účastníkov konania nenavrhol
vo veci doplniť dokazovanie.

Podľa čl. 1 bod. 1 Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej
doprave, tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom,
ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo
dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie

platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 4 toho istého Dohovoru, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný
list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy
dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.

Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa§625ods.2Obchodnéhozákonníka,dopravcovivznikánároknaprepravnépovykonaníprepravy
do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný. Čo sa týka vykonaného dokazovania, tak súd dospel k záveru, že odporkyňa si písomnými
objednávkami č. 7, č. 9, č. 10 objednala u navrhovateľa tri medzinárodné prepravy zásielky na trasách
bližšie špecifikovaných v predmetných objednávkach, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že miesto nakládky a miesto vykládky ležia v dvoch rôznych štátoch, a preto sa na tieto prepravy,
t. z. prepravy uskutočnené na základe objednávok č. 7, č. 9 a č. 10, vzťahuje Dohovor č. 11/1975
Zb. o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Objednávka je svojim obsahom
návrhom na uzavretie zmluvy o preprave veci. Navrhovateľ prijal odporcov návrh na uzavretie zmluvy
konkludentným úkonom v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to prevzatím zásielky na

prepravu, čím došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k uzavretiu zmluvy o preprave veci.

Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka uskutočnených prepráv na základe objednávok č.
7, 9 a 10, tak tieto prepravy v konaní neboli sporné a samotná odporkyňa potvrdila, že tieto prepravy sa
uskutočnili riadnym spôsobom a navrhovateľ tieto prepravy zdokladoval v zmysle bodu 6. Podmienok

prepravy, ktoré sa nachádzajú pri každej objednávke prepravy, čo sa týka objednávok č. 7, 9 a 10.

Súd považoval za nesporné, že medzi účastníkmi konania, čo sa týka objednávok č. 7, 9 a 10, došlo aj k
dohode o výške prepravného s tým, že prepravné pri objednávke č. 7 bolo dohodnuté vo výške 1140 € s
DPH, prepravné pri objednávke č. 9 bolo dohodnuté vo výške 2760 € s DPH a prepravné pri objednávke

č. 10 bolo dohodnuté vo výške 924 € s DPH s tým, že tieto skutočnosti v konaní neboli ani sporné a
samotná odporkyňa ich ani nenamietala.Čo sa týka uskutočnenej prepravy na základe objednávky č. 8 v celkovej výške 768,- € s DPH, tak súd
v konaní mal za preukázané, že objednávka prepravy č. 0008/2012/HKM, ktorá bola datovaná zo dňa
02.07.2012, bola urobená v písomnej forme až po vykonaní reálnej prepravy s tým, že táto preprava

bola vykonaná v dňoch 02.07.2012, miesto nakládky Francúzsko Moisy, termín vykládky 03.07.2012,
miesto vykládky Francúzsko St. Pau Les Dax. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade
bola uzavretá zmluvy o preprave veci v zmysle § 610 Obchodného zákonníka, pričom v danom prípade
sa na predmetnú prepravu nevzťahuje však Dohovor č. 11/1975 o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave, nakoľko v tomto prípade miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto

jej dodania je v jednom štáte, a to vo Francúzsku, teda nie je splnená podmienky článku 1 bod. 1
vyššie uvedeného Dohovoru. V danom prípade je potrebné aplikovať zákonné ustanovenie § 610 a
nasl. Obchodného zákonníka.

Čo sa týka dohodnutej ceny prepravného, tu súd vychádzal z toho, že táto skutočnosť medzi účastníkmi
konania nebola sporná a bola dohodnutá cena predmetnej prepravy vo výške 640,- € bez DPH, čo s

DPH predstavuje fakturovanú sumu vo výške 768,- €.

Čo sa týka obrany odporkyne, že súčasťou objednávky prepravy sú aj podmienky prepravy, a to bod.
6, že prepravné bude uhradené len na základe riadne potvrdeného originálu listu CMR (2x) a všetkých
podkladov potrebných k fakturácii, tak k tomu súd uvádza, že predmetná objednávka v takejto forme

bola urobená až po uskutočnení prepravy, čo nepoprela odporkyňa. Preto súd nemohol prihliadať na
ustanovené podmienky prepravy.

Čo sa týka ďalšej obrany odporkyne, že súd má prihliadať na obchodné zvyklosti, tak je pravda, že medzi
účastníkmi konania boli uzatvorené viaceré zmluvy o preprave veci, avšak čo sa týka objednávok č. 7,

č. 9 a č. 10, tieto zmluvy o preprave veci sa týkali miesta prevzatia zásielky a predpokladaného miesta
jej dodania, že ležia vo dvoch rôznych štátoch, čo sa pri predmetných prepravách aj uskutočnilo a v
tom prípade sa tieto prepravy riadili Dohovorom č. 11/1975 Zb., čo však pri preprave na základe ústnej
objednávky č. 0008 nebolo preukázané, keďže táto preprava mala charakter vnútroštátnej prepravy,
keďže išlo o miesto nakládky a miesto vykládky v tom istom štáte, v tomto prípade Francúzsko.

Súd sa zaoberal aj predloženým listinným dôkazom zo strany odporkyne ohľadne odborného vyjadrenia
znalca č. 4/2013, ktorý vo svojom odbornom vyjadrení posudzoval ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení, pričom súd poukazuje, že v danom prípade
toto ustanovenie sa vzťahuje, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského

štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru, čo však v danom prípade pri objednávke č. 8 nie je náš
prípad, keďže sa nejedná o prepravu tovaru z jedného štátu do druhého štátu, ale súd znova poukazuje
na to, že sa jednalo o prepravu vnútroštátnu, preto nie je možné prihliadať na závery tohto odborného
vyjadrenia pri preprave na základe objednávky č. 8.

V zmysle § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka, dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní
prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.

V danom prípade, podľa názoru súdu, odporkyňa sa najneskôr dozvedela o tom, že predmetná preprava
aj čo sa týka objednávky č. 8, sa uskutočnila, bola okamihom, keď spoločnosť Reinhardt GmbH, pre

ktorú sa predmetná preprava realizovala, jej zaplatila prepravné v plnej výške, a to dňa 28.08.2012,
pričom samotná odporkyňa túto skutočnosť v konaní nespochybňovala. Súd teda vychádzal z toho,
že odporkyňa aj za predmetnú prepravu dostala zaplatené v zmysle faktúry, ktorú vystavila ona dňa
28.08.2012.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel teda k záveru, že odporkyňa včas a riadne svoju
povinnosť zaplatiť dohodnuté prepravné nesplnila, čím porušila dohodnuté podmienky, a preto súd
návrhu ako dôvodnému vyhovel, nakoľko podľa názoru súdu navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno
ohľadne skutočností tvrdených v návrhu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase uzatvorenia prepravných zmlúv, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporkyňa nezaplatila pohľadávku navrhovateľa v lehote splatnosti, súd priznal v zmysle
ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka navrhovateľovi aj úrok z omeškania v uplatnenej
výške 8,75 % ročne z priznanej sumy 5592,- € od 29.08.2012, t. j. od nasledujúceho dňa, ako spoločnosť

Reinhardt GmbH zaplatila odporkyni faktúru za uskutočnené prepravy, a to aj za prepravu uskutočnenú
na základe objednávky č. 8, pričom súd považoval deň 28.08.2012 za najpozdejší deň, kedy sa
odporkyňa dozvedela o tom, že navrhovateľ predmetnú prepravu na základe objednávky č. 8 uskutočnil,
keďže vtedy jej spoločnosť Reinhardt GmbH predmetnú faktúru uhradila na jej účet.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. tak, že procesne plne úspešnému navrhovateľovi priznal
plnú náhradu trov konania, a to v sume 335,50 €, čo predstavuje zaplatený súdny poplatok za podaný
návrhu, v sume 1192,04 € - trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci, a to prevzatie a
príprava zastúpenia vo výške 190,89, druhý úkon písomné podanie návrhu na súd vo výške 190,89

€, tretí úkon vyjadrenie k odporu vo výške 190,89 €, štvrtý úkon účasť na pojednávaní konanom dňa
05.12.2013 vo výške 190,89 € a piaty úkon účasť na pojednávaní konanom dňa 10.02.2014 vo výške
190,89 €. Ďalej tieto trovy pozostávajú z režijného paušálu 2 x 7,63 € za úkony v r. 2012, 2 x 7,81 € za
úkony v r. 2013 a 1 x 8,04 za úkon v r. 2014. Dokopy trovy právneho zastúpenia vo výške 954,45 €, spolu
režijný paušál 38,92 € + 20 % DPH zo sumy 993,37 €, čo dáva 198,67 €, čo dáva spolu trovy právneho

zastúpenia vo výške 1192,04 €. Ďalej tieto trovy predstavuje suma 4,68 €, čo je v zmysle § 15 Vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. náhrada hotových výdavkov právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré vznikli v súvislosti
s vyhotovením fotokópii zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Zvolen sp. zn. 13Cb 8/2013 vo
výške 3,90 € + 20 % DPH, čo spolu predstavuje 4,68 €, o čom predložil právny zástupca navrhovateľa
potvrdenku zo strany Okresného súdu Zvolen na sumu 3,90 € bez DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).