Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200382
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200382.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Soni Langovej, v právnej veci žalobcu 1/: C.. Z. F.,
bytom L. B. XXX, XXX XX Z., žalobkyne 2/: W. F., bytom tamtiež, obaja zast. advokátkou JUDr. Ružena
Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05
Bratislava, za účasti: 1/ U.. L. P., bytom P.. U. XX, XXX XX Z., 2/ U.. U. P., bytom P.. U. XX, XXX XX
Z., zast. advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, 018 41
Dubnica nad Váhom, 3/ U. F., bytom Š. XX, XXX XX V. 4/ IO.. X. F., bytom P.. U. XX, XXX XX Z., zast.

advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica
nad Váhom 5/ Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 03315/2013/B622-Sv05762/To zo dňa 17.1.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 1.3.2013 domáhali, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie a náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového orgánu a návrh na vyvlastnenie zo strany žalobcov 1/ a 2/ bol zamietnutý. Napadnuté

rozhodnutie je podľa žalobcov nezákonné, znemožňuje im realizovať stavbu miestnej komunikácie cesty
„B“ MOK, ktorá cesta má byť prepojovacou miestnou komunikáciou medzi ulicami P.. U. a U.. B. v Z. v
lokaliteP.P..MestoTrnavaoznámilosvojvstupdokonaniazdôvodu,žerozhodnutímsprávnychorgánov
sú dotknuté aj jeho záujmy vybudovať miestne komunikácie v Trnave, v lokalite M. - P. P., ktoré budú
vo vlastníctve a správe Mesta Trnava. Správne orgány však s Mestom Trnava nekonali a nijako sa s
tým nevysporiadali. Žalobcovia 1/ a 2/ sú toho názoru, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec a to
nepreukázanie verejného záujmu.

Je nesporné, že pre žalobcov 1/ a 2/ bolo vydané územné rozhodnutie zo dňa 20.3.2008, podľa ktorého

na vyvlastňovanom pozemku bola umiestnená stavba miestnej komunikácie - cesta „B“ MOK X,XX/XX.
Navrhovaná komunikácia bude vybudovaná ako miestna a po kolaudácii bude odovzdaná do majetku
a správy Mesta Trnava. To, že sa jedná o miestnu komunikáciu preukazujú aj rozsudkom Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 vo veci územného rozhodnutia stavby „miestnejkomunikácie - cesta „B“ MOK. S týmto dôkazom sa žalovaný nijako nevysporiadal a nevyhodnotil ho.
Najvyšší súd SR v ňom zaujal stanovisko, že ako sa vlastníci pozemkov nedohodnú, bude postup podľa
§ 108 ods. 1 a ods. 2 písm. f) stavebného zákona v súlade so zákonom. Ďalej je potrebné uviesť, že

žalobcovia 1/ a 2/ uzatvorili s Mestom Trnava zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXX/XXXX,
podľa ktorej vlastníctvo k telesu cesty ako aj k pozemkom pod cestou bude prevedené na Mesto Trnava
do 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. Dňa 19.12.2012 uzatvorili žalobcovia
1/a2/sMestomTrnavazmluvuozdružení,podľaktorejsazdružili,abysaspoločnepričiniliodosiahnutie
dohodnutého účelu, ktorým je realizácia verejnoprospešných stavieb. Podľa článku III ods. 1 zmluvy o

združení sa Mesto Trnava zaviazalo vstúpiť do prebiehajúcich vyvlastňovacích konaní.

Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia, že navrhovateľom vyvlastnenia musí byť obec, keďže podľa § 109 ods. 2
stavebného zákona, vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa.
Vlastníkom miestnej cesty bude Mesto Trnava.

2.

Žalovaný navrhoval žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že krajský stavebný úrad rozhodol

v intenciách právneho názoru žalovaného keď zamietol vyvlastnenie. Žalovaný nemal jednoznačne
preukázaný verejný záujem ako jednu zo základných podmienok vyvlastnenia podľa § 108 ods. 2
stavebného zákona. Poukazuje aj na právny názor Krajskej prokuratúry v Trnave v rozhodnutí o proteste
zo dňa 8.8.2012, č. Kd 128/11-11. Titul vyvlastnenia nie je jednoznačný. Žalovaný poukázal aj na Nález
Ústavného súdu SR č. PL ÚS/19/09-115. Nie je možné podľa jeho názoru preukázať verejný záujem,

keďže navrhovatelia vyvlastnenia subsumujú vyvlastnenie pod dva rozdielne verejné záujmy podľa §
108 ods. 2 stavebného zákona a to verejnoprospešné stavby alebo výstavbu miestnej komunikácie.
Žalobcami predložené zmluvy, zmluva o budúcej kúpnej zmluve a zmluva o združení, nepreukazujú
dostatočne záujem Mesta Trnava budúcu komunikáciu vlastniť a spravovať. Žalovaný uvádza, že
stavebníci komunikácie mali v danom prípade možnosť dopracovať sa k svojmu cieľu cez iný konkrétny

účel vyvlastnenia a to cez § 108 ods. 2 písm. a) stavebného zákona.

Pribratí účastníci 2/ a 4/ sa písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že
navrhovali žalobu zamietnuť a uplatnili si náhradu trov konania. Uviedli, že žalobcovia 1/ a 2/ nemajú
aktívnu legitimáciu na účel vyvlastnenia podľa § 108 ods. 1 písm. f) stavebného zákona. Poukazujú na §
3d ods. 3 cestného zákona, že miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Poukazujú tiež na rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013. Pokiaľ ide o vstup Mesta Trnava
do vyvlastňovacieho konania, nie je navrhovateľom tohto konania, takže je to právne bezvýznamné.
Považujú rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 za arbitrárny, pretože
na jednej strane súd sám konštatuje rozpor skutočného stavu s územným plánom, na strane druhej
verejný záujem posudzuje len cez územný plán.

Pribratý účastník 1/ navrhoval žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011 vychádzal z predpokladu, že žalobcovi budú stavať komunikáciu B MOK
v súlade s územným rozhodnutím a územným plánom mesta. Žalobcovia sa však rozhodli, že nebudú
budovať prepojovaciu komunikáciu medzi ulicami P.. U. a U.. B. tak, ako to predpokladá územný plán.
Poukázal na to, že časť ulice P.. U. nie je vo vlastníctve obce a nie je ani zaradená do siete miestnych

komunikácií. Z týchto dôvodov nemôže mať charakter miestnej komunikácie. Podľa neho ide o účelovú
komunikáciu, pre ktorú nie je možné použiť režim vyvlastnenia. Mesto Trnava teda nemá k dispozícii
právny prostriedok k tomu, aby sa časť ulice stala miestnou komunikáciou.

Pribratý účastník 3/ sa písomne vyjadril tak, že navrhuje žalobu zamietnuť. Poukázal na nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcov na podanie návrhu na vyvlastnenie, pričom aktívne legitimovaným je len

obec. Rovnako tiež nie je v tomto prípade splnený verejný záujem, pretože žalobcovia sa rozhodli, že
nebudú budovať prepojovaciu komunikáciu medzi ulicami P.. U. a U.. B., ako to predpokladá územný
plán a územné rozhodnutie, ale vybudujú komunikáciu vedúcu k štyrom pozemkom v ich vlastníctveukončenú otočom, tzv. slepú ulicu. Zmluva o budúcej zmluve nemôže preukazovať existenciu verejného
záujmu.

Pribratý účastník 5/ sa k žalobe písomne nevyjadril.

3.

Krajský súd ako súd vecne príslušný preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale
aj rozhodnutie prvostupňového orgánu na pojednávaní (bez prítomnosti riadne predvolaných pribratých
účastníkov 1/ až 5/ a žalovaného) podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s §247 a nasl. O.s.p. a
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Krajský súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu pribratých
účastníkov 2/ a 4/ na odročenie pojednávania z dôvodov krátkosti času medzi prevzatím právnej veci a

termínu pojednávania, ako aj z dôvodu kolízie s paralelne prebiehajúcim pojednávaním na Okresnom
súde Trnava. Krajský súd nevyhovel žiadosti na odročenie pojednávania z nasledovných dôvodov:

- čo sa týka dôvodu kolízie s iným pojednávaním, právny zástupca pribratých účastníkov 2/ a 4/ túto
nijako nepreukázal

- čo sa týka krátkosti času medzi prevzatím veci a termínu pojednávania, tento dôvod nemohol byť

súdom akceptovaný. Pribratý účastník 2/ bola do konania pribratá uznesením súdu zo dňa 18.4.2013 a
pribratý účastník 4/ bola do konania pribrata uznesením súdu zo dňa 1.10.2013. Zastúpenie advokátom
nie je pokiaľ ide o pribratých účastníkov obligatórne a krajský súd má za to, že mali dostatok času
si zvoliť advokáta. Predvolanie na pojednávanie na deň 17.1.2014 bolo doručované v dostatočnom
časovom predstihu, pribratému účastníkovi 2/ doručené dňa 22.11.2013 a pribratému účastníkovi 4/ dňa

4.11.2013. Advokáta splnomocnili až deň pred pojednávaním, t.j. dňa 16.1.2014.

Predmetom súdneho preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného o tom, že podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku zamietol odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu zo dňa
23.10.2012, ktorým návrh žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie stavby „Miestna komunikácia - cesta „B“
MOK X,XX/XX“, M., P. P., Trnava, zamietol. Skratka MOK znamená miestna obslužná komunikácia s

krajnicou.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,
ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pred vydaním územného rozhodnutia
možno vyvlastniť len pozemky a stavby určené územným plánom zóny alebo územným projektomzóny na sústredenú bytovú výstavbu a pozemky určené zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných
domčekov (§ 6). Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma
sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 108 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a
správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 112 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej
správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa
vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací

orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

Podľa § 108 ods. 3, veta prvá stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v
odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 4b ods. 1 cestného zákona, miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,
parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do

siete miestnych komunikácií.

Podľa § 17 cestného zákona, o vyvlastnení nehnuteľností alebo práv k nehnuteľnostiam pre účely
stavby a správy diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, ako aj pre plnenie ostatných úloh určených
týmto zákonom platia ustanovenia zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vykonávacích
predpisov k nemu vydaných, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

V obdobnej veci, týkajúcej sa vyvlastnenia stavby „miestnej komunikácie - cesta „A“ MOK X,XX/
XX krajský súd rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6 S/2301/2012, zo dňa 10.5.2013 tak, že rozhodnutie
žalovaného (o zamietnutí vyvlastnenia) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodov nesprávneho
právneho posúdenia. Okrem iného vychádzal v tomto rozhodnutí krajský súd aj zo záverov rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Sžp/12/2011 zo dňa 23.11.2011. Najvyšší súd SR, rozsudkom, sp.

zn. 3 Sžp/20/2013 zo dňa 3.12.2013 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.5.2013
tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku dospel Najvyšší súd k právnemu názoru, že
pokiaľ ide o existenciu verejného záujmu na vyvlastnení pre účely miestnej komunikácie, tento vyplýva
zo schváleného územného plánu, ktorý je záväzný i pre Mesto Trnava, ktoré je povinné zabezpečiť
jeho vymožiteľnosť i prostredníctvom vyvlastnenia. Najvyšší súd SR však skonštatoval nedostatok

aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie pre účely miestnej komunikácie, pretože aktívne
legitimovaným subjektom vo veciach miestnych komunikácií je obec (§ 2 ods. 3, veta tretia a § 3d ods.
3 cestného zákona).

Vprejednávanejveci,ideovyriešenietotožnejprávnejotázkyatoexistencieverejnéhozáujmuaaktívnej
legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnení, ako v prípade vyššie uvedeného konania. Z tohto dôvodu,

musel krajský súd vychádzať aj zo záverov súdu vyššieho stupňa a preto, pokiaľ ide o nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/ na vyvlastnenie, je týmto právnym názorom viazaný. Krajský súd
chcel napomôcť k riešeniu vzniknutej situácie, pretože nedošlo k dohode medzi vlastníkmi pozemkov a
Mestom Trnava. Nie je však možné prenášať na žalobcov 1/ a 2/ povinnosti obce - Mesta Trnava. Mesto
Trnava bude teda povinné stať sa navrhovateľom vyvlastnenia a žalobcovia 1/ a 2/ sa na uvedenom

môžupodieľaťlenakozúčastnenéosoby.Nepostačujetedaaniuzavretiezmluvyozdruženíaanizmluvy
o budúcej kúpnej zmluve medzi žalobcami 1/ a 2/ a Mestom Trnava. Pokiaľ ide o otázku verejného
záujmu, túto vyriešil Najvyšší súd SR zhodne s rozsudkom krajského súdu keď konštatoval, že vyplýva
zo schváleného územného plánu.

Pokiaľ išlo o námietku žalobcov 1/ a 2/, že Mesto Trnava sa domáhalo vstupu do správneho konania,

pričom žalovaný s ním ako s účastníkom nekonal a nijako sa s tým v rozhodnutí nevysporiadal, krajskýsúd nemohol tejto procedurálnej námietke žalobcov vyhovieť. Žalobcovia 1/ a 2/ nie sú oprávnení
chrániť záujmy Mesta Trnava, ktorý vystupuje v konaní pred súdom len ako pribratý účastník 5/. Bolo
povinnosťou Mesta Trnava, pokiaľ malo za to, že boli porušené jeho práva, podať žalobu (prípadne

spolu so žalobcami 1/ a 2/). Mesto Trnava však žalobu nepodalo a žalobcovia 1/ a 2/ nie sú aktívnej
legitimovaní na ochranu práv tretieho subjektu.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom
1/ a 2/ nevznikol nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o právneho zástupcu pribratých účastníkov
2/ a 4/, špecifické postavenie týchto účastníkov pred správnym súdom, neumožňuje priznať im náhradu

trov konania voči žalobcom. „Nemožnosť priznania náhrady trov konania úspešnému žalovanému resp.
účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP, by síce mohla
byť chápaná ako narušenie zásady rovnosti účastníkov konania, avšak na druhej strane za súčasnej
právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi,
ktorého súd musí podľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania
sám ovplyvniť nemohol.“ (rozsudok NS SR, sp. zn. 8 Sžo/52/2011 zo dňa 30.1.2012). V tejto súvislosti

možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22.
júna 2005, podľa ktorého „aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom
súdnom poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky). Prístup k súdnej a inej právnej ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania
má alebo nemá vytvorené ekonomické predpoklady na uplatnenia tohto základného práva bez ohľadu

na jeho procesné postavenie. Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania,
treba vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje
základné právo na súdnu ochranu bez zreteľa na jeho postavenie v konaní, neutrpel materiálnu ujmu
v dôsledku platenia trov konania, za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný s uplatnením

svojho procesného stanoviska a dosiahol, že sa návrh alebo žaloba proti nemu právoplatne zamietli
alebo dosiahol procesný úspech iným.“ Z týchto dôvodov súd nepriznal náhradu trov konania advokátovi
pribratých účastníkov 2/ a 4/.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má

popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.