Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/125/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208383
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8413208383.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom vo veci starostlivosti súdu o mal.

W. Y., T.. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, na návrh matky Z. U.B., T.. XX. X. XXXX, U. H. Y., K.. Š. XXXX/XX proti otcovi
M.H. Y., T.. XX. X. XXXX, U. H. Y., U. XX, U.. Č.. Ú. T. D. U. B. G. Y. - Š., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podala na tunajšom súde návrh na začatie konania, v ktorom žiadala, aby súd zvýšil výživné otca
na mal. W. zo sumy 702 Sk na sumu 50 € mesačne od l. 9. 2010 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým,

že od r. 2008, kedy bolo naposledy výživné na mal. W. upravované sa potreby dieťaťa zvýšili a výživné
v sume 702 Sk mesačne už tieto potreby uspokojovať nemôže. Na pojednávaní matka uviedla, že mal.
W. je žiakom 8. Ročníka základnej školy, kde sa aj stravuje, za čo matka platí mesačne 25 €, navštevuje
tanečný krúžok K., kde matka platí ročne 60 € a krúžok bojových umení, kde taktiež ročne platí matka
60 €. Matka má vyživovaciu povinnosť aj k ďalším dvom už dospelým synom, obaja študujú na vysokej
škole, na výživu N. Č. jeho otec prispieva mesačne sumou 20 €, kompenzuje to však iným spôsobom,
pretože mu zabezpečuje napr. oblečenie a na výživu Q. U. jeho otec prispieva mesačne sumou 67 €.

Matka spolu s deťmi žije sama v 2 - izbovom byte, ktorý má v osobnom vlastníctve, kde mesačne platí
za nájomné a inkaso 230 €. Matka je zamestnaná ako poštová doručovateľka a jej mesačný príjem činí
420 €, pričom nemá žiadne pôžičky a neplatí ani žiadne poistenie.

Otec nesúhlasil so zvýšením výživného od l. 9. 2010, uviedol, že už v máji 2010 bol operovaný, následne
začal mať problémy so srdcom a kvôli zhoršenému zdravotnému stavu sa nemal ani kde zamestnať. Od
l2. 6. 2012 je vo výkone trestu odňatia slobody, trest by mu mal vypršať v novembri 2014, pre zhoršený

zdravotný stav však nie je vo výkone trestu zaradený do pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že prekonal
už5infarktovasrdcemufungujeibana34%aztohodôvodupožiadalopriznanieinvalidnéhodôchodku,
doposiaľ však o jeho žiadosti nebolo rozhodnuté. Otec má vyživovaciu povinnosť iba k mal. W. Y..

Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Z lekárskych správ, ktoré sú pripojené v spise, súd zistil, že tvrdenia otca o zhoršení jeho zdravotného

stavu sú pravdivé.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovskýchpráv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“)

je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 veta tretia ZR výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 prvej vety ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že skutočne naposledy o výživnom pre mal. W. bolo rozhodované

dňa l5. 4. 2008 a súd uznáva aj tú skutočnosť, že potreby mal. dieťaťa sa od t. č. vzhľadom na to, že je
starší, sa zvýšili. Súd však pri rozhodovaní bral do úvahy aj situáciu otca, ktorý je síce t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody, ale aj pred nástupom do výkonu trestu dlhodobo nebol zamestnaný kvôli zlému
zdravotnému stavu, a ani vo výkone trestu odňatia slobody nie je zaradený do pracovného pomeru,
taktiež kvôli zlému zdravotnému stavu. Otec dlhodobo nemá žiaden príjem a z toho dôvodu súd výživné

zo strany otca nezvýšil. Je zrejmé, že ak otec bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a buď
sa riadne zamestná alebo mu bude priznaný invalidný dôchodok, potom bude možné výživné zvýšiť.
Vzhľadom na tieto dôvody súd návrh matky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, pretože ide o opatrovnícke konanie, ktoré súd môže začať i bez návrhu
z úradnej povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
O