Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/72/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209827
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2013:6912209827.2

Rozhodnutie
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36613854 proti odporcovi: F. X., S..
XX.XX.XXXX, N. M. Q. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Elenou Kubišovou,
tajomníčkou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu - Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, zast. JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie sumy 226,30 Eur s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na začatie konania sa z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 126,51
Eur, ktoré je povinný zaplatiť zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr. Andrejovi Cifrovi na účet číslo:
XXXXXXXXXX/XXXX, W. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 02.07.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 226,30
Eur spoločne s úrokom z omeškania v sume 37,21 Eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 201,84 Eur od 09.03.2011 až do zaplatenia a trov konania.

Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že odporca, ako úverový dlžník, nesplatil pôvodnému
veriteľovi: GE Money, a.s., úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 663,88 Eur (20.000,- Sk) na základe
zmluvy o úvere zo dňa 10.05.2006.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávky na
navrhovateľa, pričom ich súčasťou bola aj pohľadávka proti odporcovi.

Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.08.2012, ktorý
bol následne zrušený uznesením súdu č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 23.10.2013 z dôvodu nemožnosti
doručiť odporcovi platobný rozkaz do vlastných rúk.

Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, ustanovil súd
odporcovi opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania dňa 25.09.2012, vo svojom písomnom podaní zo dňa
18.02.2013 uviedol že vznáša námietku premlčania v súvislosti so splátkami úveru, ktorých splatnosť
nastala 3 roky pred podaním návrhu na súd.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listinou zo dňa 16.04.2007, obchodnými
podmienkami pre úver, sadzobníkom poplatkov, platobnou históriou ku dňu 24.09.2009, dohodou o
uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa 17.06.2010, písomným podaním vedľajšieho
účastníka zo dňa 18.02.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 08.11.2013, výpoveďou zástupcu
navrhovateľa a zástupcu vedľajšieho účastníka na pojednávaní dňa 11.11.2013.

Nahliadnutím do listín predložených navrhovateľom, resp. z výpovede zástupcu navrhovateľa na
pojednávaní dňa 11.11.2013, súd zistil, že navrhovateľ si v konaní dostatočným spôsobom nesplnil svoju
povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú, tak ako to od neho vyžaduje zákon.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Súd poukazuje na to, že navrhovateľ počas celého konania opakovane prezentoval (písomne, resp.
ústne prostredníctvom svojho zástupcu) zmätočné tvrdenia, ktoré sa týkali týchto skutočností:

V návrhu navrhovateľ uvádza, že pôvodný veriteľ a odporca uzavreli dňa 10.05.2006 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.

Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2013 a na pojednávaní dňa 11.11.2013 navrhovateľ prostredníctvom svojho
zástupcu uviedol, že predmetnú úverovú zmluvu uzavrel pôvodný veriteľ s odporcom dňa 16.04.2007.

Z navrhovateľom predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku zo dňa
17.06.2010, ktorú podpísala manželka odporcu (ako osoba pristupujúca k záväzku odporcu) súd zistil,
že predmetom uznania je pohľadávka navrhovateľa vyplývajúca zo zmluvy uzavretej dňa 15.11.2006
medzi pôvodným veriteľom a odporcom pod č. XXXXXXXXXX.

Na otázku súdu, adresovanú zástupcovi navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.11.2013, kedy mala nastať
splatnosť nároku vyplývajúceho z úverovej zmluvy zo dňa 16.04.2007, zástupca navrhovateľa uviedol,
že "v zmysle tejto úverovej zmluvy mala byť splatná prvá splátka úveru dňa 10.06.2006..."

V návrhu na začatie konania a vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 08.11.2013 sa uvádza, že na základe
úverovej zmluvy bol odporcovi zo strany pôvodného veriteľa poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88
Eur.

Z predloženej listiny zo dňa 16.04.2007 vyplýva, že nový úverový rámec po zvýšení je 1.327,76 Eur
(40.000,- Sk).

V návrhu na začatie konania sa uvádza, že odporca v období od 06.10.2009 do 08.03.2011 uhradil
navrhovateľovi postupne sumu spolu vo výške 130,- Eur.

Vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 08.11.2013 sa uvádza, že odporca uhradil čerpané peňažné
prostriedky vo výške 594,90 Eur.

Na pojednávaní dňa 11.11.2013 zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že odporca od 06.10.2009
postupne uhradil sumu spolu vo výške 462,04 Eur.

Ďalej súd poukazuje na existenciu sporných skutočností, ktorých následkom je objektívna neurčiteľnosť
žalovanej sumy a jej nepreskúmateľnosť z hľadiska správnosti čo do výšky, ale aj dôvodu, pričom ide
o tieto skutočnosti:

Z návrhu na začatie konania súd zistil, že navrhovateľ si v rámci žalovanej istiny uplatňuje voči odporcovi
nárok na

- (úverovú) istinu vo výške 201,84 Eur predstavujúcu rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom
všetkých platieb započítaných na istinu,

- zmluvnú pokutu a poplatky spolu vo výške 24,46 Eur predstavujúce sankčné poplatky, poplatky za
službu, poplatky za výber hotovosti a iné poplatky.

Zároveň bolo v návrhu uvedené, že zmluvná pokuta (podľa navrhovateľa spadajúca aj pod označenie
"sankčný poplatok") je podľa bodu 6.1 Obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov 20 % z každej
omeškanej splátky, minimálne však 3,32 Eur.

Nakoľko z takto formulovaného návrhu nebolo možné zistiť:

- čo presne tvorí sumu 201,84 Eur - t.j. ktoré úverové splátky, v akej výške, s akou lehotou splatnosti a
či boli neuhradené čiastočne alebo vôbec,

- čo presne tvorí sumu 24,46 Eur - t.j. kedy a v akej výške bola uplatnená zmluvná pokuta a v súvislosti
s ktorou úverovou splátkou, resp. kedy a v akej výške a za čo bol uplatnený ten ktorý poplatok,

bolo potrebné zo strany súdu pokúsiť sa odstrániť nedostatky týkajúce sa nesplnenej povinnosti tvrdenia
a povinnosti dôkaznej na strane navrhovateľa.

Listom zo dňa 23.10.2013 vyzval súd navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej sumy, aby bolo možné
preveriť jej správnosť a dôvodnosť a súčasne ho vyzval na oznámenie výšky a lehoty splatnosti
dohodnutých splátok s odporcom, pričom navrhovateľovi bola zároveň uložená povinnosť predložiť takú
listinu, v ktorej budú tieto úverové náležitosti dohodnuté.

Vo vyjadrení zo dňa 08.11.2013 navrhovateľ nijako bližšie nešpecifikoval žalovanú sumu a neuviedol
ani výšku a lehoty splatnosti jednotlivých dohodnutých úverových splátok. Taktiež nepredložil súdu
žiadnu listinu obsahujúcu dohodu medzi pôvodným veriteľom a odporcom o náležitostiach týkajúcich
sa úverových splátok.

V predmetnom vyjadrení len uviedol (rovnako ako v návrhu), že neuhradený zostatok istiny je vo
výške 201,84 Eur a poplatky so zmluvnou pokutou (pôvodne spolu vo výške 68,64 Eur) predstavujú
neuhradený zostatok vo výške 24,46 Eur.

Ak navrhovateľ uviedol v reakcii na výzvu súdu prakticky rovnaké skutočnosti ako v návrhu, avšak výšku
a dôvodnosť žalovaného nároku náležitým spôsobom opätovne nezdôvodnil a nepreukázal, nemožno v
žiadnom prípade takýto postup navrhovateľa považovať za splnenie jeho povinnosti tvrdenia a povinnosti
dôkaznej, tak ako ho k tomu vyzval súd.

Navrhovateľ mal vedomosť aj o tom, že vedľajší účastník vo svojom podaní zo dňa 18.02.2013 poukázal
na rozpor pri uvádzaní dátumu úverovej zmluvy navrhovateľom (10.05.2006, resp. 16.04.2007),
absenciu obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy v listine zo dňa 16.04.2007 (podľa §
4 ods. 2, písm. g, h, j Zákona o spotrebiteľských úveroch), nedostatky týkajúce sa tvrdenia navrhovateľa
o zosplatnení úveru (len stručným textom "došlo k zosplatneniu úveru") a chýbajúcu bližšiu špecifikáciu
žalovanej sumy vrátane náležitostí týkajúcich sa úverových splátok (ich výška, zloženie, splatnosť a
pod.).

Ani na základe uvedených námietok vedľajšieho účastníka navrhovateľ zjavné nedostatky vo svojich
zmätočných a nedostatočných tvrdeniach a dôkazoch neodstránil.

Súd musí poukázať aj na to, že z listiny zo dňa 16.04.2007 - predloženej navrhovateľom - vyplýva, že ju
podpísal len odporca, pričom podpis osoby konajúcej v mene pôvodného veriteľa na predmetnej listine
nie je. Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal, na základe akého právneho dôvodu považuje listinu zo
dňa 16.04.2007, bez ďalšej právnej skutočnosti, za zmluvu, t.j. v danom prípade za dvojstranný právny
úkon, pre ktorý je príznačné, že musí obsahovať prejavy vôle oboch zmluvných strán, navyše v prípade
povinnej písomnej formy tieto musia byť potvrdené podpismi oboch účastníkov zmluvného vzťahu.

Je potrebné poukázať aj na to, že ak sú zo strany navrhovateľa produkované rozporné údaje týkajúce
sa uhradenej sumy odporcom v súvislosti s úverovou zmluvou (tvrdenie v návrhu je úplne odporujúce
tvrdeniu na pojednávaní dňa 11.11.2013, pričom s nimi nekorešponduje ani tvrdenie vo vyjadrení zo dňa
08.11.2013), nie je možné dostatočným spôsobom zistiť ani to, aká suma by sa správne mala odrátať
od ceny úveru, aby bolo možné zistiť správnu výšku neuhradeného zostatku úveru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že výška a dôvodnosť žalovaného nároku
navrhovateľa voči odporcovi neboli v konaní preukázané, a preto súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

Aj napriek tomu, že vedľajší účastník vzniesol v konaní námietku premlčania v súvislosti so splátkami
úveru, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním návrhu, tak súd sa touto námietkou nezaoberal,
nakoľko z údajov a listín poskytnutých navrhovateľom v konaní nebolo možné zistiť, ktoré úverové
splátky a v akej výške sa stali splatné 3 roky pred podaním návrhu.

Súd len pre úplnosť poznamenáva, že aj hoci vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v listine zo
dňa 18.02.2013 označenej ako odpor, súd túto listinu doručenú na súd mimo lehoty na podanie odporu
kvalifikoval len ako vyjadrenie k návrhu.

Pokiaľ sa zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 11.11.2013 domáhal odročenia pojednávania, aby
mal navrhovateľ možnosť špecifikovať žalovaný nárok (hoci takúto možnosť už súdom mal danú, avšak
bez zjavného dôvodu ju nevyužil), a aby mohol predložiť ďalšie doklady (hoci o ich existencii musel mať
vedomosť už v čase podávania návrhu na súd), tak súd tomuto jeho návrhu nevyhovel.

Zástupca navrhovateľa však nijako pred súdom nevysvetlil, prečo tieto doklady nepredložil skôr (návrh
bol podaný na súd 27.07.2012), ak o ich existencii navrhovateľ evidentne musel mať vedomosť.

Len pre úplnosť súd poznamenáva, že ani predložením platobnej histórie a uznania dlhu by nedošlo ku
odstráneniu nedostatku spočívajúcom v absencii kvalifikovanej špecifikácie žalovaného nároku.

Štruktúra obdobných platobných histórii prekladaná navrhovateľom v množstve iných súdnych vecí je
súdu známa, a preto súd dôvodne zastáva názor, že špecifikácia žalovaného nároku je, v takom prípade
akým je prejednávaný prípad, potrebná aj napriek predkladanej platobnej histórii.

Uznanie dlhu svojim obsahom takisto nie je kvalifikovanou špecifikáciou nároku veriteľa (súd má
vedomosť o obsahovej stránke tzv. typizovaných uznaní predkladaných navrhovateľom v množstve
obdobných veci), a preto súd aj tu dôvodne zastáva názor, že špecifikácia žalovaného nároku je, v
takom prípade akým je prejednávaný prípad, potrebná aj napriek predkladanému uznaniu. Okrem iného
uznanie dlhu nezbavuje dlžníka (resp. vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na strane dlžníka)
práva namietať, že dlh v žalovanej výške nevznikol, resp. že v čase uznania neexistoval v uznávanej
výške alebo neexistoval vôbec.

Súd má za to, že výlučne len postup navrhovateľa v predmetnom konaní, spôsobil, že z jeho strany
boli produkované zmätočné alebo nedostatočné tvrdenia a dôkazy, pričom v priebehu konania bolo
poukazované na všetky nedostatky v tomto jeho postupe.

Keďže navrhovateľ nedostatky neodstránil ani v súdom určenej lehote, subjektívne aj objektívne sa
vystavil situácii, že jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná neboli ku okamihu rozhodovania súdu
náležite splnené.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko vedľajší účastník bol vo veci
úspešný v plnom rozsahu.

Priznaná suma 126,51 Eur vedľajšiemu účastníkovi predstavuje trovy právneho zastúpenia:

- za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie listiny zo dňa 18.02.2013 - dvakrát po 19,92 Eur
a dvakrát režijný paušál po 7,81 Eur,

- za účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013 - 19,92 Eur, režijný paušál 7,81 Eur ,

- náhrada cestovného z Lučenca do Rimavskej Soboty a späť z dôvodu účasti na

pojednávaní - 17,28 Eur a náhrada za stratu času - 26,04 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O nepriznaní práva odporcovi na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nakoľko odporca si v konaní nárok na trovy neuplatnil a súčasne mu ku dňu vyhlásenia rozsudku zo
spisu žiadne trovy nevyplývali.

Podľa § 151 ods. 1, prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si navrhovateľ dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má vedľajší účastník
možnosť domáhať sa svojich nárokov proti navrhovateľovi prostredníctvom exekúcie.