Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/295/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201214

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.
Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobkyne W. P., V. X. M. Č.. XX, právne
zastúpenej JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému

Ústrediupráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,Špitalskáč.8,Bratislava,opreskúmanierozhodnutia
žalovaného č. AA/2012/12597-OPHN z 9.8.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. AA/2012/12597-OPHN
z 9.8.2012, ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE/2012/06571/14 z
25.5.2012 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v sume 489,06 Eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobkyne do 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p.
domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa v konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisovrozhodoloodvolanížalobkyneprotirozhodnutiu

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE/2012/06571/14 z 25.5.2012, ktorým uvedený
prvostupňový správny orgán podľa § 26 ods. 2, § 29 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 599/2003 Z. z. (ďalej
len „zákon č. 599/2003 Z. z.“) o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov tak, že žalobkyni zastavil príspevky v trvaní 6 mesiacov od 1.5.2012 a
znížil žalobkyni dávku v hmotnej núdzi na sumu 33,58 Eur mesačne od 1.5.2012 tak, že poukazujúc
na ustanovenie § 22 písm. b) zákona č. 599/2003 Z. z. a aplikujúc ustanovenie § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. v platnom znení potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 25.5.2012.

II.Správny orgán prvého stupňa - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v prvostupňovom rozhodnutí
z 25.5.2012, výrokom ktorého zastavil príspevok žalobkyni v trvaní 6 mesiacov od 1.5.2012 a znížil
dávku v hmotnej núdzi na sumu 33,58 Eur mesačne od 1.5.2012 v odôvodnení rozhodnutia uviedol:

„Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice prehodnotil hmotnú núdzu občana a fyzických osôb, ktoré
sa s občanom spoločne posudzujú. Do okruhu spoločne posudzovaných osôb patrí poberateľka W. P.
a syn D.. Spoločne sa posudzujú 2 osoby.

Pri prehodnocovaní hmotnej núdze bola zohľadnená skutočnosť, že občan dňom. 05.03.2012 ukončil
dohodou o pracovnej činnosti a nemá žiadny príjem zo závislej činnosti. Zároveň bola zohľadnená
skutočnosť,žeúradvsúčinnostisosociálnoupoisťovňouzistil,žeobčanmaldňa10.03.2012uzatvorenú

dohoduovykonaníprácesMestskoučasťouKošice-Sever.Dňa25.05.2012občanpredložilpotvrdenie,
že dňa 10.03.2012 mu bola vyplatená odmena v sume 30,15 Eur za členstvo v okrskovej volebnej komisii
pre voľby do NR SR.

V zmysle § 29 ods. 1 citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorému sa
vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu, ktorý vo veci konal, písomne do ôsmich dní zmeny

vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu.

V zmysle § 29 ods. 3 citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorému sa
vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku
svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a
majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky dávky a príspevkov.

V zmysle § 29 ods. 5 citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ak si občan v hmotnej núdzi nesplnil
svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov.

Vzhľadom na to, že občan si nesplnil povinnosti ustanovené zákonom a neohlásil v zákonom stanovenej
lehote 8 dní zmenu v príjmoch, pomeroch v zmysle ustanovenia § 29 ods. 5 citovaného zákona o pomoci
v hmotnej núdzi sa príspevky k dávke zastavujú v trvaní 6 mesiacov.

Na základe týchto skutočností trvá občanovi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom spoločne
posudzujú, nárok na:

- dávku v hmotnej núdzi pre jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi v sume

115,10 Eur.

Pri výpočte dávky v hmotnej núdzi bol zohľadnený príjem pozostávajúci z:

- invalidného dôchodku zníženého o 25 % v sume 82,12 Eur, pretože podľa ustanovenia

§ 5 ods. 4 písm. d) citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem pri posudzovaní hmotnej
núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi nepovažuje 25 % z
invalidného dôchodku,

- výživného v sume 16,60 Eur,

- v celkovej výške 98,72 Eur.

Vzhľadom na to, že občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú,majú príjem, dávka v hmotnej núdzi sa poskytuje v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona o pomoci v
hmotnej núdzi ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom
spoločne posudzujú, vo výške 16,38 Eur mesačne. Takto určená výška dávky sa podľa § 10 ods. 10

citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi zvýši o dávku pre dieťa na účely zabezpečenia jeho
základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi poskytovanú podľa § 10 ods. 9 citovaného
zákona o pomoci v hmotnej núdzi v celkovej výške 17,20 Eur, nakoľko spoločne posudzovaná osoba,
ktorou je syn Oliver, si plní povinnú školskú dochádzku. Dávka v hmotnej núdzi sa tak poskytuje v sume
33,58 Eur mesačne.

Preplatok, ktorý vznikol na dávke a príspevkoch k dávke v hmotnej núdzi za obdobie od 01.03.2012 do
31.03.2012, sa vylučuje na samostatné konanie.“

III.

Vo včas podanom riadnom opravnom prostriedku z 12.6.2012 uviedla žalobkyňa proti prvostupňovému
rozhodnutiu z 25.5.2012 nasledovné odvolacie námietky:

„Podpísaná, W. P., nar. 9.8.1959 v Košiciach týmto využívam zákonnú možnosť odvolania sa proti

rozhodnutiu zastaviť vyplácanie sociálneho príspevku na pol roka. Dôvodom je najmä nemožnosť
prežitia s pätnásťročným synom, ktorý končí základnú školu a od septembra je prijatý na strednú školu.

Na svoje ospravedlnenie, že som sa omeškala s oznámením o účasti vo volebnej komisii za odmenu
30 Eur, môžem povedať a tiež potvrdiť vyjadrením a svedectvom svojho lekára - psychiatra MUDr. U.
U. (am. Z. X, Z.. XXX XXXXXXX), že za občasné výpadky pamäte a koncentrácie nemôžem. Aj v tomto

prípade som bola vnútorne presvedčená, že danú skutočnosť som úradu zdokladovala, ale musela
som si to zmýliť s prácou na dohodu, ktorá mi náhle skončila tesne pred termínom volieb. V tom čase
som častejšie prichádzala na sociálny úrad a potvrdzovala každú novú skutočnosť o začatí, príjme,
skončeníprac.pomeru,atonakaždýmesiaczvlášť.Dosťmastresovalajfaktopätovnejstratynádejného
zamestnania v chránenej dielni. V strese ešte viac zabúdam. Som už tri roky uznaná invalidnou na 45

%, po mnohoročnom trápení sa s depresiami, menejcennosťou a neschopnosťou fungovať pracovne
popri materských a manželských povinnostiach. Môžem dodať, že už počas dospievania som mala
vážny úraz, v dôsledku ktorého som bola viac dní v kóme. Vyzeralo to na úmrtie, ale prežila som, sestra
nie. U mňa došlo k určitému poškodeniu mozgu, ktorého dôsledky nesiem celý život. Depresie, úzkosť,
výpadky pamäte aj chybné posudzovanie okolností, času a iné príznaky o tom svedčia. Osirela som

úplne ako 15 ročná. Oporu som nenašla žiaľ ani v manželovi, práve naopak, ešte ma aj týral skrze tieto
moje chyby. Po dlhom utrpení sa mi podarilo rozviesť sa odísť od neho, vtedy už obe staršie deti začali
študovať na vysokých školách, no ešte stále nemajú príjem, ktorým by mi mohli vypomôcť. Otec detí
vždy prispieval minimálne, často bol nezamestnaný a požíval alkoholické nápoje, bol za násilie doma
aj stíhaný. Ani teraz za najmladšie dieťa neprispieva, lebo je opäť nezamestnaný. Žije na úkor svojej

matky dôchodkyne, u nej býva, ona ho živí, napriek tomu, že mu pomohla k vysokoškolskému vzdelaniu
a často ho zastupovala aj v starostlivosti o deti.

Patrím do pracovne najviac znevýhodnenej skupiny ľudí, pretože o dva mesiace budem mať 53 rokov,
mám psychiatrickú diagnózu, som žena (SŠ technického smeru) a sama vychovávam dospievajúce
dieťa, s ktorým to tiež nie je ľahké. Využívam všetky možnosti na získanie práce. Aj keď sa mi to občas

podarí, nie som schopná splniť očakávania zamestnávateľov, čo sa týka rýchlosti, reakcií, energie a
chybovosti. Pridružujú sa aj iné diagnózy, ktoré ale nie sú zahrnuté do určenia invalidity, ale obmedzujú
moju pohyblivosť a silu. Za súčasných spoločenských podmienok si nedokážem zarobiť ani na prežitie
svoje nieto ešte s dieťaťom.Prosím o zohľadnenie uvedených faktov a o prehodnotenie rozhodnutia, lebo nešlo o úmysel, ale chybu
vyplývajúcu z môjho zdravotného stavu.“

IV.

Preskúmavané rozhodnutie z 9.8.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice č. KE/2012/0657/14 z 25.5.2012 žalovaný odôvodnil nasledovne:

„Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. KE/2012/06571/14 zo dňa 25.5.2012 podľa § 26 ods. 2 a
§ 29 ods. 1,3 a 5 zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov pani P. zastavil príspevky v trvaní 6 mesiacov od 01.05.2012 a
znížil dávku v hmotnej núdzi na sumu 33,58 Eur mesačne od 01.05.2012 s odôvodnením, že pani P.

úradu do ôsmich dní neohlásila, že má uzavretú dohodu o vykonaní práce s Mestskou časťou Košice
- Sever a bola jej vyplatená odmena v sume 30,15 Eur, čím si nesplnila oznamovaciu povinnosť podľa
§ 29 ods. 1 a 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Preto sa jej zastavujú podľa § 29 ods. 5 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi príspevky v trvaní 6 mesiacov od 01.05.2012. Suma nárokov pozostávajúca
z dávky pre jednotlivca s dieťaťom alebo najviac 4 deťmi je 115,10 Eur mesačne. Príjmom pani P. je

invalidný dôchodok znížený podľa § 5 ods. 4 písm. d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi o 25 % v sume
82,12 Eur, výživné v sume 16,60 Eur, t.j. spolu 98,72 Eur. Podľa § 17 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov uvedených v § 10 ods. 2 a
príjmom. Rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom je 16,38 Eur. Podľa § 10 ods. 10 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi sa uvedená suma zvyšuje o dávku podľa § 10 ods. 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi,

t.j. o dávku pre dieťa na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi
o 17.20 Eur mesačne, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku. Syn pani P. si plní povinnú školskú
dochádzku, preto sa pani P. poskytuje dávka v sume 33,58 Eur mesačne.

Voči predmetnému rozhodnutiu podala pani P. v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nespokojnosti so
zastavením príspevkov v trvaní 6 mesiacov a znížením dávky na sumu 33,58 Eur mesačne. V odvolaní

poukazuje na občasné výpadky pamäte a koncentrácie, za ktoré nemôže, preto žiada o zohľadnenie
uvedených faktov a prehodnotenie rozhodnutia nie podľa šablóny.

Odvolací orgán zo spisovej dokumentácie prvostupňového orgánu zistil, že od 01.05.2011 je pani P.
poskytovaná dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke ako jednotlivcovi s dieťaťom alebo najviac so
štyrmi deťmi. Výška dávky a príspevkov sa upravovala v závislosti od skutočností rozhodných pre je

poskytovanie.Vmáji2012úradzistil,žepaniP.malavmarci2012sMestskýmúradom,Mestskoučasťou
Košice - Sever uzatvorenú dohodu o vykonaní práce a z tejto dohody mala dňa 10.03.2012 vyplatený
príjem v sume 30,15 Eur. Pani P., že má príjem v sume 30,15 Eur do osem dní úradu neoznámila, preto
úrad vydal rozhodnutie o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov od 01.05.2012 a znížení dávky na
sumu 33,58 Eur mesačne.

Právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana a poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a
príspevkov k dávke upravuje zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi občan v hmotnej núdzi, ktorému
sa vypláca dávka a príspevky, je povinný ohlásiť úradu písomne do ôsmich dní zmeny vo všetkých

skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a príspevky na ich výplatu.

Podľa ods. 3 občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca dávka a príspevky, je povinný úradu, ktorý vo
veci konal, v lehote do ôsmich dní oznámiť výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ichvýške, ako aj zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie
výšky dávky a príspevkov.

Podľa§29ods.5zákonaopomocivhmotnejnúdzi,aksiobčanvhmotnejnúdzinesplnilsvojepovinnosti

ustanovené týmto zákonom, úrad rozhodne o zastavení príspevkov v trvaní šesť mesiacov.

Odvolací orgán má z administratívneho spisu prvostupňového orgánu preukázané, že pani P. mala v
mesiaci marec 2012 vyplatený príjem v sume 30,15 Eur na základe uzavretej Dohody o vykonaní práce
s Mestským úradom Košice, Mestskou časťou Košice - Sever v mesiaci marec 2012. Skutočnosť, že má
príjem v sume 30,15 Eur v lehote do ôsmich dní úradu neoznámila.

Keďže výška dávky a príspevkov sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom, je príjem

rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv na trvanie nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky
k dávke.

Obdŕžaním príjmu nastala zmena skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi
a príspevky k dávke.

Neoznámením tejto rozhodnej skutočnosti pani P. porušila ustanovenie § 29 ods. 1 a 3 zákona o pomoci

v hmotnej núdzi, a preto bolo potrebné rozhodnúť podľa § 29 ods. 5 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o
zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov a zároveň bolo potrebné prehodnotiť hmotnú núdzu účastníčky
konania.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi ak dávka a príspevky patria občanovi, ktorý je v
hmotnej núdzi, a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, výška

dávky a príspevkov okrem jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov
uvedených v § 10 ods. 2, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a ich príjmom a poskytujú
sa v jednej sume.

Podľa § 10 ods. 1 a 2 písm. b) zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej
núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú na zabezpečenie

základnýchživotnýchpodmienok.Dávkaujednotlivcasdieťaťomalebonajviacsoštyrmideťmije115,10
Eur mesačne.

Podľa § 10 ods. 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi dávka na účely tohto zákona je za podmienok
ustanovených týmto zákonom aj 17,20 Eur mesačne pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných
životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú dochádzku.

Podľa § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi výška dávky a príspevkov určená podľa § 17 sa
zvýši o dávku podľa odseku 9.

Podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad dávku a príspevky odníme a ich výplatu zastaví
alebo ich zvýši, alebo zníži a vyplatí ich vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku.

Pani P. a spoločne posudzované osoby (syn D.) v máji 2012 mali príjem, ktorý tvoril invalidný dôchodok
znížený podľa § 5 ods. 4 písm. d) zákona o pomoci v hmotnej núdzi o 25 % v sume 82,12 Eur,
výživné v sume 16,60 Eur, t.j. spolu 98,72 Eur mesačne. Príjem pani P. a spoločne posudzovaných osôb
nedosahuje životné minimum a preto sa aj naďalej považuje za občana v hmotnej núdzi. Suma nárokov
pre pani P.Ú. a spoločne posudzované osoby po zastavení príspevkov na 6 mesiacov je 115,10 Eur

mesačne. Keďže výška dávky sa určí ako rozdiel medzi sumou nárokov 115,10 Eur a príjmom 98,72 Eur,patrí pani P. dávka v sume 16,38 Eur a táto sa podľa § 10 ods. 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi zvýši
podľa § 10 ods. 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi o 17,20 Eur - dávku pre dieťa na účely zabezpečenia
jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak toto dieťa plní povinnú školskú

dochádzku, t.j. spolu 33,58 Eur mesačne. Preto pani P. od 01.05.2012 patrí dávka v hmotnej núdzi v
sume 33,58 Eur mesačne.

Obdŕžaním príjmu nastávajú zmeny v príjmových pomeroch poberateľa dávky v hmotnej núdzi, ktoré
je potrebné v zákonnej lehote oznámiť úradu. Pani P. si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť a úrad
rozhodol správne o zastavení príspevkov v trvaní 6 mesiacov podľa § 29 ods. 5 zákona o pomoci v

hmotnej núdzi a zároveň posúdil jej hmotnú núdzu a rozhodol podľa § 26 ods. 2 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi o znížení dávky v hmotnej núdzi.

Odvolací orgán preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie
je vydané v súlade so zákonom č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov. .

Zuvedenýchdôvodovodvolacíorgánpodľa§59ods.2zákonaosprávnomkonaníodvolaniemenovanej
zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.“

V.

Vo včas podanej žalobe zo 17.10.2012 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu namietala
nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že žalovaný podľa názoru žalobkyne

vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázala na znenie zákonných
ustanovení§29zákonač.599/2003Z.z.ajudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyobsiahnutú
v rozhodnutiach č. k. 7Sžso/33/2011, 7Sžso/21/2009 a 9Sžso/8/2010, ako aj na skutkový stav veci
zistený v administratívnom konaní. V nadväznosti na uvedenú všeobecnú právnu argumentáciu boli
žalobné námietky formulované nasledovne:

„- Z ustálenej súdnej praxe teda jednoznačne vyplýva povinnosť skúmať, či občan v hmotnej núdzi popri
nesplnení niektorej jemu uloženej povinnosti prijímal dávku a príspevky alebo ich časť, napriek tomu,
že vedel a musel z okolností predpokladať, že sa mu dávka a príspevky vyplácajú neprávom alebo vo
vyššej sume, ako mu patria. Nestačí teda jednoduchá konštatácia o zamlčaní rozhodnej skutočnosti, ak
ako to vyplýva z rozhodnutia žalovaného.

Nevedela som, ani z okolností som nepredpokladala, že by sa mi mohla dávka vyplácať neprávom, ani
som úmyselne nespôsobila, že by sa mi dávka vyplácala neprávom alebo vo vyššej sume, ako by mi
patrila.

- Každú rozhodnú skutočnosť som okamžite hlásila. V prípade, ak je však žalovaná toho

názoru, že som nesplnila nejakú povinnosť vyplývajúcu mi zo zákona je potrebné mať na zreteli môj

zdravotný stav. Ako vyplýva z odborného posudku o invalidite okrem iného trpím i bradypsychiou,
ktorá patrí do oblasti symptómov poruchy dynamiky myslenia. Prejavuje sa spomalením myšlienkových
procesov, pričom často súbežne je pozorovateľný i útlm ostatnej psychickej i telesnej aktivity, teda
oslabená je pamäť, intelektové funkcie, emočná aktivita, pomalá chôdza.

Správny orgán sa však mojim zdravotným stavom, na ktorý som poukazovala vo svojom odvolaní vôbec

nezaoberal, a to aj napriek tomu, že sú u mňa prítomné stavy bradypsychie prejavujúcej sa oslabením
pamäte.- Navyše som toho názoru, že ako vyplýva zo znenia § 29 zákona č. 599/2003 Z.z. som

povinná úradu hlásiť zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a
príspevky a na ich výplatu alebo podať úradu o týchto zmenách do ôsmich dní oznámenie. Nie som

teda povinná hlásiť všetky skutočnosti, ale len tie, ktoré sú rozhodujúce na trvanie nároku na dávku a
príspevky na ich výplatu.

Podľa ustanovenia § 4 písm. j) zákona č. 599/2003 Z. z. za príjme sa pri posudzovaní hmotnej
núdze, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi na účely tohto zákona
nepovažuje príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy a príjmy získané na základe
dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima získané za 12 mesiacov. Medzi príjmy

z príležitostných činností patri príjmy, ktoré nemajú charakter príjmov zo závislej činnosti, ani charakter
príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o príležitostné činnosti, náhodné
a jednorazové.

Je nesporné, že odmena za účasť vo volebnej komisii, ktorá mi bola od obce vyplatená nie je
príjmom, ktorý by mal charakter príjmu zo závislej činnosti, ani charakter príjmu z podnikania alebo inej

samostatnej zárobkovej činnosti.

Žalovaná v napadnutom rozhodnutí okrem iného uvádza, že „keďže výška dávky a príspevkov sa určí
ako rozdiel medzi sumou nárokov a príjmom, je príjem rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá má vplyv
na trvanie nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke. Obdŕžaním príjmu nastala zmena
skutočností rozhodujúcich na vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.“

Avšak s poukazom na ustanovenie § 4 zákona č. 599/2003 Z.z. sa prijatá odmena za príjem pri
posudzovaní hmotnej núdze nepovažuje. Táto odmena preto nemôže byť rozhodujúca ani pre určenie
výšky dávky.“

VI.

V písomnom vyjadrení zo 6.12.2012 žalovaný k obsahu žaloby uviedol:

„Základným a jediným dôvodom prečo úrad práce znížil žalobkyni dávku v hmotnej núdzi a zastavil
výplatu príspevkov na dobu 6 mesiacov bola skutočnosť, že nepreukázala, že si riadne a včas
splnila zákonom stanovenú povinnosť písomne ohlásiť úradu práce do ôsmich dní zmeny vo všetkých
skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie na dávku a príspevky a na ich výplatu. V rovnakej lehote bola
tiež povinná úradu oznámiť výšku svojich príjmov (§ 29 ods. 1,3).

Z podanej žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi z 12.5.2012 je možné zistiť a tiež nie je sporné, že žalobkyňa
ešte v máji 2011 bola riadne poučená podľa § 29 ods. 1, 3 zák. č. 599/2003 Z.z. o hmotnej núdzi v
znení účinnom v čase podania žiadosti. Tieto ustanovenia ukladajú občanovi v hmotnej núdzi, ktorému
sa vypláca dávka a príspevky, povinnosť ohlásiť všetky zmeny v rodinných pomeroch a majetkových
pomeroch.

Je potrebné uviesť, že zákon o hmotnej núdzi v ustanovení § 29 ods. 1,3 oznamovaciu povinnosť
o zmene príjmu, hmotného majetku alebo zmenu v rodinných pomeroch, pod následkom odňatia a
zastavenia výplaty dávky kladie v prvom rade poberateľovi dávky. Je treba vychádzať zo skutočnosti, že
poskytnutie, resp. neposkytnutie nových údajov má priamo príčinnú súvislosť na priznanie - poberanie
dávky v hmotnej núdzi. Úrad práce je ale zo zákona povinný preverovať vlastným šetrením trvaniepodmienok nároku v priebehu poskytovania dávky. Podľa zákona č. 599/2003 Z. z. sú dávky v hmotnej
núdzi fakultatívne dávky, pri ktorých je spolupráca občanov nevyhnutná.

Úrad práce v tejto konkrétnej veci prihliadol aj na osobu poberateľa dávky - žalobkyne, najmä na jej

rozumové schopnosti chápať, čo sa od nej žiada, v prípade ak má niesť zodpovednosť za prijímanie
dávky a príspevkov v zmysle § 29 ods. 1, 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Žalobkyňa pred
prehodnocovaním a pred vydaním samotného rozhodnutia bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
a potvrdzovala - oznamovala úradu každú novú skutočnosť o príjme, začatí a skončení pracovného
pomeru a preto podľa názoru žalovaného muselo byť žalobkyni zrejmé, že k poberaniu uvedených dávok

je treba zmeny v pomeroch oznámiť, čo nakoniec ani sama v odvolaní nepopiera. Preto možno dospieť
k záveru, že o povinnosti vedela a bola dostatočne poučená aj čo do následkov v prípade jej nesplnenia.
Pretože žalobkyňa je „úradne“ procesne spôsobila osoba na právne úkony v správnom konaní, nebol
dôvod zisťovať jej spôsobilosť (zdravotný stav) počas poberania dávok v hmotnej núdzi (nepreukázala,
že nemôže samostatne konať). Na uvedenú dobu - po účasti vo volebnej komisii žalobkyňa doklad o PN
od ošetrujúceho lekára úradu práce, ani k odvolaniu nepredložila. Preto úrad práce zdravotné dôvody

uvedené v odvolaní nemohol posúdiť za relevantné na to, aby prehodnotil svoje rozhodnutie o zastavení
výplaty príspevkov a znížení dávky v hmotnej núdzi.

Preto podľa názoru žalovaného dôvody uvedené v odvolaní boli posúdené ako neoprávnené a preto
odvolanie zamietol.

Žalobkyňa v žalobe s poukazom na ust. § 29 zákona o hmotnej núdzi uvádza, že nie je povinná hlásiť

všetky príjmy ale len tie, ktoré sú rozhodujúce na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu. K
tomuto tvrdeniu uvádzame, že podľa § 23 písm. a) bod 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi rozhodnutie
o hmotnej núdzi, zabezpečení základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi dávkou a
príspevkami patrí do pôsobnosti úradu práce, a teda aj na posúdenie, ktoré skutočnosti sú rozhodujúce
pre trvanie nároku na dávku a príspevky a ich výplatu je príslušný úrad práce, nie účastník konania.

Žalovaný ani úrad práce napadnutými rozhodnutiami neuložili žalobkyni vrátiť naviac vyplatené dávky v
hmotnej núdzi na tom skutkovom základe, že žalobkyňa si nesplnila zákonnú povinnosť tým, že počas
poberania dávky v hmotnej núdzi neoznámila uzatvorenie dohody o vykonaní práce a prevzatie odmeny
za vykonanú prácu. Teda zo žiadneho rozhodnutia správnych orgánov nemožno vyvodiť, že žalobkyni
vznikla povinnosť vrátiť dávky a príspevky k dávke a preto nie je namieste, aby žalobkyňa domýšľala

právne relevantné dôvody pre žalobu a preskúmanie výrokov rozhodnutí, ktoré neexistujú.

Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Podľa názoru žalovaného dospel odvolací správny orgán v žalovanej veci k správnemu právnym

záverom a vec po stránke skutkovej i právnej posúdil správne.

Vzhľadom na uvedené, navrhujeme aby Krajský súd v Košiciach žalobu vedenú pod č.k. 6S/295/2012
zamietol a napadnuté rozhodnutie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny č. AA/2012/2597-OPHN zo
dňa 09.08.2012 ponechal v platnosti.“

VII.Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že
rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z právnych dôvodov uvedených v ustanovení § 250j ods. 2

písm. c), d) O. s. p., t.j. z dôvodu, že zistenie skutkového stavu ne nedostačujúce na posúdenie veci a
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR týkajúca sa právnych požiadaviek na právnu kvalitu a úplnosť
odôvodnenia administratívneho rozhodnutia jednoznačne, dôrazne akcentuje povinnosť správnych
orgánovobochstupňovdôslednesavyporiadaťsovšetkýminámietkamiúčastníkovkonaniavznesenými

v priebehu správneho konania, pričom z pohľadu súdneho preskúmavacieho konania v správnom
súdnictve je jedným z kľúčových právnych kritérií posúdenie obsahu rozhodnutia žalovaného ako
správneho orgánu druhého stupňa, ktoré v odôvodnení musí reagovať na obsah podaného riadneho
opravného prostriedku a vyporiadať sa tak s jednotlivými odvolacími námietkami dôležitými pre právne
posúdenie veci, t.j. predmetu administratívneho konania. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky
opakovane judikuje, že súdne preskúmavacie konanie podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. nie je

pokračovaním administratívneho konania a preto úlohou správneho súdu nie je nahrádzať chýbajúce,
resp. nedostatočne formulované dôvody administratívneho rozhodnutia vzťahujúce sa na námietky
účastníkov konania vznesené v priebehu konania pred správnymi orgánmi oboch stupňov. Súd by tak
totiž namiesto svojej kontrolnej funkcie v rámci trojdelenia štátnej moci na moc zákonodarnú, výkonnú a
súdnu zasahoval nedovolaným právnym spôsobom do rozhodovacej právnej činnosti orgánov verejnej

správy, ktorá je Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi zverená výlučne týmto orgánom.

Ako to vyplýva z obsahu odvolania žalobkyne z 12.6.2012 a obsahu odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného z 9.8.2012 (uvedených v časti III., IV. odôvodnenia tohto rozsudku), žalovaný
sa vôbec nezaoberal námietkami žalobkyne uvedenými v jej odvolaní z 12.6.2012, poukazujúcimi
predovšetkým na jej duševný zdravotný stav, ktorý je základom jej invalidizujúceho zdravotného

postihnutia (posudok Sociálnej poisťovne, pobočka Košice - okolie z 11.5.2010 na č.l. 11 spisu).
Argumentáciu žalobkyne priamo sa vzťahujúcu na posúdenie otázky vedomého porušenia oznamovacej
povinnosti v zmysle § 29 ods. 1, 3 zákona č. 599/2003 Z. z., v ktorej žalobkyňa poukázala na
dôvod svojej invalidity a možné potvrdenie rozsahu jej onemocnenia lekárom - psychiatrom - MUDr.
U. U., žalovaný v odôvodnení rozhodnutia z 9.8.2012 ponechal bez povšimnutia. Obsah odvolania

žalobkyne pritom obsahovo zredukoval do konštatovania, že „v odvolaní poukazuje na občasné výpadky
pamäte a koncentrácie, za ktoré nemôže, preto žiada o zohľadnenie uvedených faktov a prehodnotenie
rozhodnutia nie podľa šablóny“, bez toho, aby sa s obsahom odvolania žalobkyne z 12.6.2012 z
pohľadu dôkazného a právneho posúdenia veci vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal. Odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 9.8.2012 tak obsahuje popri citácií ustanovení § 29 zákona

č. 599/2003 Z.z. a ďalších dotknutých ustanovení uvedeného právneho predpisu iba kalkuláciu zníženej
dávky v hmotnej núdzi od 1.5.2012 a dôvodov pre zastavenie príspevku v trvaní 6 mesiacov od 1.5.2012
vyplývajúcich z ustanovenia § 29 hore uvedeného zákona.

Súd preto považoval za dôvodnú námietku uvedenú v žalobe zo 17.10.2012 poukazujúcu na
nedostatočné vyporiadanie sa žalovaného so zdravotným stavom žalobkyne, pričom posúdenie daných

skutočnostímôžemaťpodľanázorusúdudôležitýprávnyvýznamprecelkovéposúdeniepreskúmavanej
právnej veci. Ako to totiž vyplýva zo znenia § 29 ods. 1, 3 zákona č. 599/2003 Z. z., ide o
povinnosť účastníka konania ohlásiť úradu, ktorý vo veci konal v zákonom stanovenej lehote zmeny u
všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku a takisto zmeny vo výške príjmov
účastníkakonaniaahodnotyjehomajetku,avšakpreposúdenieprípadnéhoporušeniadanýchprávnych

povinností je podľa názoru súdu nevyhnutné skúmať aj subjektívnu stránku konania účastníka konania,
a to osobitne za situácie nastolenej obsahom odvolania žalobkyne z 12.6.2012.

Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky súd je toho názoru, že v ďalšom konaní bude povinnosťou
správnych orgánov oboch stupňov dôsledne sa vyporiadať aj s obsahom tretej zo žalobných námietok
poukazujúcej na ustanovenie § 4 písm. j) zákona č. 599/2003 Z. z. v súvislosti s charakterom

jednorazového príjmu, ktorý žalobkyňa mala v marci 2012 ako členka volebnej komisie (30,15 Eur).
Ani vo vzťahu k danej žalobnej námietke totiž nie je úlohou súdu nahrádzať alebo dopĺňať dôvodyrozhodnutia správneho orgánu a žalovaný sa ani v písomnom vyjadrení zo 6.12.2012 okrem poukázania
na vlastné oprávnenia vyplývajúce z § 23 písm. a) bod 1 zákona č. 599/2003 Z. z. nezaoberal obsahom
danej z pohľadu súdu rovnako dôležitej žalobnej námietky. Význam právneho posúdenia veci aj v

právnom kontexte posúdenia charakteru daného príjmu majúceho jednoznačne jednorazový charakter,
zohľadňujúc pritom kritéria obsiahnuté aj v ustanovení § 4 písm. j) zákona č. 599/2003 Z. z. je podľa
názoru súdu o to dôležitejšie, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa práve v dôsledku existencie
tohto ojedinelého príjmu žalobkyne vyvodili rozsiahle právne následky majúce dopad na sociálne
postavenie žalobkyne po 1.5.2012.

Vzhľadom na uvedené dôvody súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O. s. p. zrušil rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní je žalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O. s. p.).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal právo na náhradu trov konania.

Trovykonaniapozostávajúztrovprávnehozastúpeniazanasledovnéúkonyprávnejslužby:1.)prevzatie

a príprava právneho zastúpenia dňa 11.10.2012, 2.) podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 17.10.2012
a 3.) zastupovanie na pojednávaní dňa 10.10.2013 podľa ust. § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení (ďalej len "vyhláška"), vo výške vyčíslenej právnym zástupcom žalobkyne, a
to nasledovne:

- 2 x 127,16 Eur + 7,63 Eur režijný paušál = 269,58 Eur,

- 1 x 130,16 Eur + 7,81 Eur režijný paušál = 137,97 Eur,

- t. j. spolu vo výške 407,55 Eur.

Keďže právny zástupca žalobkyne je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady podľa § 18 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, t. j. 20 % DPH zo sumy 407,55 Eur = 81,51 Eur.

Súdompriznanétrovykonaniavcelkovejsume489,06Eurježalovanýpovinnýzaplatiťnaúčetprávneho
zástupcu žalobkyne č. 262 772 0705/1100, Tatra banka, a.s. Košice, VS: 422012, v lehote do 10 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.
1 prvá veta O.s.p..

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.

757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis.Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.