Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201269
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Juráková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012201269.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr.

Jozefa Kuruca a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: AUTOSTARKO, s.r.o., Komenského 11,
Moldava nad Bodvou, IČO: 36 595 951, zastúpeného: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát, so dílom na
Gelnickej č.33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.: 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.9.2012,
takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo dňa 12.9.2012

žalovaný podľa § 48 ods.5 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165
ods.2 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice
č.9800402/5/692897/2012 zo dňa 4.6.2012 s poukazom na ust. § 44 ods.6 písm.a/ bod 1. zákona
č.511/1992 Zb. (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), v nadväznosti na § 165 ods.2 a 5 zákona
č.563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), na základe ktorého bol žalobcovi vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 20.007,20 Eur.

Vzhľadom na to, že druhostupňové správne rozhodnutie vo veľmi rozsiahlom rozmere opisuje
tak právne skutočnosti, ako aj procesné ustanovenia zákona o správe daní, súd sa sústredil
iba na podstatné náležitosti tohto rozhodnutia, z ktorých je zrejmé, že Ministerstvo financií SR
rozhodnutím č.MF/18075/2011-71 zo dňa 1.7.2011 zrušilo rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR
č.I/223/2661-17898/2011/990057-r zo dňa 16.2.2011, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený
dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č.711/230/19689/10/Hro zo dňa
20.9.2010. Daňové riaditeľstvo rozhodnutím I/223/2661-89672/2011/990057-r zo dňa 9.9.2011 zrušilo

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Moldava nad Bodvou č. 711/230/19689/10/Hro zo dňa
20.9.2010 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane, ktorý mal vo vyrubovacom
konaní oboznámiť daňový subjekt s vykonanými dôkazmi a umožniť daňovému subjektu vyjadriť sa
k novým zisteniam, tvrdeniam a záverom, vyplývajúcim z doplneného dokazovania. Po ukončení
dokazovania mal správca dane znova vyhodnotiť získané kontrolné zistenia a dôkazy, pričom mal
vychádzať nielen z pôvodného protokolu, ale aj z výsledkov získaných v ďalšom konaní a vydať
rozhodnutie podľa ust. § 44 ods.6 písm.b/ bod 1. zákona o správe daní a poplatkov. V ďalších dôvodochžalovaný poukazuje na dokazovanie, ktoré je doslovným opisom z protokolu o daňovej kontrole, v
niektorýchčastiachsaopakovaneopisujetenistýskutkovýstav,čímsarozhodnutiestávaneprehľadným
a chaotickým.

Je potrebné zdôrazniť, že základný problém, s ktorým sa mal vysporiadať žalovaný spočívali na strane
daňového subjektu v predložených faktúrach správcovi dane, ktorými fakturoval služby odberateľovi
(Vojenský opravárenský podnik 016, štátny podnik Moldava nad Bodvou - VOP 016) a to v rozsahu 10-
tich faktúr č.10070147, 10070149, 10070154, 10070157, 10070166, 10070163, 10070151, 10070165,
10070164,10070167.VšetkycitovanéfaktúrybolioddodávateľaAUTOSTARKOs.r.o..Objednávateľom

prác bol štátny podnik, ktorého zakladateľom je Ministerstvo obrany SR (teraz Moldavský recyklačný
podnik š.p. Moldava nad Bodvou, zriaďovateľ Ministerstvo životného prostredia SR). Ministerstvo obrany
SR dňa 30.11.2010 oznámilo Daňovému úradu Bratislava III. na základe žiadosti daňového úradu o
poskytnutie údajov, že Ministerstvo obrany SR ako objednávateľ uzatvorilo so zhotoviteľom okrem iných
štyri zmluvy o dielo č.: 27/110, 27/117 (doplnok č.1), 27/169 (doplnok č.1 a č.2) a 27/181 (doplnok
č.1 a č.2). Predmetom zmlúv bolo vykonanie opravy techniky a náhradných dielov do techniky pre

Ozbrojené sily SR. Ministerstvo obrany SR evidovalo faktúry č.6207010123, 6207010125, 6207010132,
6207010149, 6207010094, 6207010095, 6207010096 a 6207010098. Z týchto faktúr nebola odpočítaná
daň z pridanej hodnoty, pretože v roku 2007 Ministerstvo obrany SR nebolo platiteľom dane z
pridanej hodnoty, ale osobou registrovanou podľa § 7 zákona o DPH. Vo vyššie citovaných zmluvách
neboli riešené subdodávateľské vzťahy. Miestom plnenia zákazok podľa zmlúv bolo sídlo zhotoviteľa.

Zhotoviteľnemoholpoveriťplnenímpredmetnýchzmlúvinúosobu.Vprílohetohtooznámeniajesúhrnný
údaj o vykonaní generálnych opráv PVaT vydaného Generálnym štábom Ozbrojených síl SR.

Vzhľadom na to, že žalobca v zdaňovacom období november 2007 odpočítal daň z predmetných 10-tich
faktúr od subdodávateľa MARTIS s.r.o. Drienovec 468, správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MARTIS s.r.o. a zistil, že uvedená obchodná spoločnosť nedodala

opravárenské práce pre žalobcu, preto nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa § 19 ods.2
zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o DPH) a preto nevzniklo ani právo pre
žalobcu na odpočítanie dane podľa ust. § 49, v nadväznosti na ust. § 51 citovaného zákona (o DPH).
Správcadanepočasdaňovejkontrolyavovyrubovacomkonanízistil,ževyjadreniekonateľaspoločnosti
MARTIS s.r.o. o vykonaní prác subdodávateľským spôsobom sa nezakladá na pravde, nakoľko nebolo

potvrdené, ani preukázané dodanie opravárenských prác uvedenými subdodávateľmi. Správca dane
vypočul aj žalobcu, pričom ten sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť MARTIS s.r.o. sídli, nevedel kde boli
práce vykonané (konateľ spoločnosti MARTIS s.r.o. tvrdil, že boli vykonané aj v priestoroch spoločnosti
AUTOSTARKO, s.r.o.), ale v tej istej zápisnici tvrdil, že materiál na opravu prepravoval aj on sám do
Košíc. Žalobca nevedel správcovi dane preukázať prepravu časti a súčasti opravovaných vozidiel. Z

uvedených skutočností je zrejmé, že ani žalobca, ani spoločnosť MARTIS s.r.o. nepredložili správcovi
dane dôkazy preukazujúce vykonanie opravárenských prác tak, ako boli deklarované na faktúrach od
spoločnosti MARTIS s.r.o.. Správca dane ďalším zisťovaním ohľadom odberateľa VOP 016, š.p. zistil,
že časť materiálu na opravy podľa výdajok bola vydaná po vykonaných opravách a v evidencii vjazdu
a výjazdu motorových vozidiel vo VOP 016, š.p. nie sú evidované vozidlá, ktoré mali dopraviť opravené

časti.

Základné zdôvodnenie žalovaného pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia spočívalo v tom, že v
čase údajne vykonaných opráv spoločnosťou MARTIS s.r.o. Drienovec, tieto neboli vykonané, o čom
svedčí evidencia výdajok k opravám, ktoré boli vystavené Vojenským opravárenským podnikom 016,
š.p. Moldava nad Bodvou a cituje súčasne všetky čísla faktúr, dátum dodania a dátumy výdajok z týchto

faktúr. Žalovaný ďalej cituje aj dátumy, kedy príslušné motorové vozidlá boli dané do opravy. Ide o
dátumy, z ktorých iba dva sa zhodujú s dátumom zo dňa 30.11.2007 a 12.11.2007. Ostatné dátumy sú z
decembra, septembra 2007, február 2008, júl 2007 a podobne. Správca dane znovu vyhodnotil všetky
kontrolné zistenia a dospel k záveru, že všetky dôkazy získané vo vyrubovacom konaní sú nemenné
a dostatočné na vyvodenie záveru, že na základe zistených skutočností, v nadväznosti na výpovede

svedkov, vyjadrení daňového subjektu a odpovedí na dožiadania, správca dane preukázal, že daňový
subjekt MARTIS s.r.o. v novembri 2007 nedodal opravárenské práce pre spoločnosť AUTOSTARKO,
s.r.o..Knámietkežalobcu,ktorásatýkalaprocesnýchotázok,vzávererozhodnutiauviedol,žedaňovákontrola
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 bola začatá, vykonaná aj ukončená,
ale vyrubovacie konanie nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci, ale bolo ukončené až

vydaním dodatočného platobného výmeru č.9800402/5/692897/2012 zo dňa 4.6.2012. Vzhľadom na to,
že rozhodnutím odvolacieho orgánu bol správca dane vrátený do vyrubovacieho konania, správca dane
v rámci tohto konania vykonal dokazovanie, vyhodnotil všetky získané dôkazy, dňa 11.4.2012 oboznámil
daňový subjekt s vykonaným dokazovaním, zápisnica č.9800402/1/843005/2012, ktorá bola podkladom
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Správca dane vo vyrubovacom konaní využil dôkazy v súlade

s § 2 ods.2 a 3 zákona o správe daní a poplatkov, ktoré zistil v rámci daňovej kontroly, ako aj v ďalšom
konaní, ktoré na ňu nadväzovalo. Jedná sa o zistenia vo VOP 016, š.p.; zápisnica o ústnom pojednávaní,
odpovede na dožiadania, vyjadrenia. Uvedené dôkazy sú zákonnými listinnými dôkazmi, ktoré správca
mohol využiť vo vyrubovacom konaní a mohol ich hodnotiť spolu s ďalšími dôkazmi.

Zosumarizovaním údajov poskytnutých Ministerstvom obrany SR, údajov na faktúrach a údajov na
výdajkách materiálu vyplynulo, že niektoré z vozidiel boli do priestorov VOP 016, š.p. prevezené až

po dátume, ktorý je uvedený na faktúrach od dodávateľa MARTIS s.r.o. ako dátum dodania služby.
Opravy neboli vykonané, t.j. v čase kedy na nich mali byť podľa predložených faktúr vykonané opravy,
boli ešte vo vojenských útvaroch. Skutočnosti, týkajúce sa povolenia vstupu do objektu VOP 016, š.p.
preukazujú, že evidencia vjazdu a výjazdu predmetných motorových vozidiel v dňoch, ktoré sú na
faktúrach deklarované ako dni dodania, nebol evidovaný žiaden vjazd, ani výjazd vozidiel, ktoré mohli

dopraviť opravené časti vozidiel a v súvislosti s obsahom povolenia tieto povolenia boli predložené ako
účelové, pretože vstup do objektu VOP 016, š.p., v ktorom sa nachádza aj vojenský útvar, nemohol
byť povolený neidentifikovanému vozidlu a osobe. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa
rozsudkov ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen v tomto prípade nejde o
zhodný prípad, preto žalovaný nebral zreteľ na tieto rozsudky.

Proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho správneho orgánu žalobca podal v zákonnej lehote
žalobu. Medzi žalobné dôvody uvádzal:

- tvrdenie Finančného riaditeľstva SR, že správca dane doplnil dokazovanie vo vyrubovacom
konaní a nie počas opakovanej daňovej kontroly je v extrémnom rozpore so skutkovým stavom,
protokol Daňového úradu Moldava nad Bodvou o opakovanej daňovej kontrole č.711/320/15140/2010/

Rsn zo dňa 21.6.2010 nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v
daňovom konaní nemožno použiť. Z uvedené dôvodu považuje celé daňové konanie zaťažené vadou
nezákonnosti,

- pokiaľ ide o hmotnoprávnu otázku, zaoberal sa s ustanovením § 2 ods.3 zákona o správe daní a
vytýkal správnemu orgánu, že daňové orgány zisteniam vo VOP 016, š.p. prisudzujú maximálnu hodnotu

závažnosti. Správca dane aj napriek zisteniu, že časť materiálu na opravy podľa výdajok bola vydaná
po vykonaných opravách a v evidencii vjazdu a výjazdu motorových vozidiel vo VOP 016, š.p. nie sú
evidované vozidlá, ktoré mali dopraviť opravené časti, nespochybňuje to, že žalobca opravy pre VOP
016, š.p. vykonal a poukazuje na rozhodnutie súdneho dvora C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen,
a rozsudok súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.6.2012, povolenie

na vstup vozidiel žalobcu do objektu VOP 016, š.p. z 27.3.2007 daňové orgány spochybnili, aj keď bola
podpísaná zástupcom riaditeľa.

Žalobca ďalej oznamoval súdu, že požiadal Ministerstvo financií SR o rozhodnutie mimo odvolacieho
konania.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomne 18.7.2012. V dôvodoch vyjadrenia sa opakujú tie isté právne

skutočnosti, ktoré sú uvádzané v dôvodoch druhostupňového správneho rozhodnutia.Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 247 a nasl. O.s.p. a zistil, že žaloba
nebola dôvodná.

V preskúmavacom konaní súd mal povinnosť zaujať stanovisko k 1. žalobnej námietke:

S námietkou žalobcu, týkajúcej sa opakovanej daňovej kontroly a s ňou súvisiacou právnou otázkou, že
došlo k vydaniu nezákonného právneho aktu - dodatočného platobného výmeru, súd s týmto názorom
nesúhlasí.

Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 15b/ ods.2 zákona o správe daní a poplatkov, podľa ktorého
na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

V danom prípade k uvedenej žalobnej námietke súd prijal stanovisko, že aj keď protokol uvádzaný

žalobcom o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly používa uvedený názov v súvislosti aj
s ust. § 15 zákona o správe daní a poplatkov, z obsahu uvedeného protokolu vyplýva, že nešlo o
opakovanú daňovú kontrolu, ale na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR došlo k vráteniu vecí
do odvolacieho konania, po ktorom žalovaný následne zrušil dodatočný platobný výmer a vrátil správcu
dane do vyrubovacieho konania. Vyrubovacie konanie nebolo ukončené na základe zrušovacieho

rozhodnutia ústredného orgánu štátnej správy, preto ho bolo potrebné ukončiť. Z uvedeného vyplýva, že
zrušením dodatočného platobného výmeru po riadnej daňovej kontrole sa proces predmetnej veci vrátil
do vyrubovacieho konania, ktoré nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím. Dôkazy teda správca
dane zisťoval v prebiehajúcom vyrubovacom konaní, v rámci ktorého bola spísaná zápisnica dňa
11.4.2012 a daňový subjekt bol o zistených skutočnostiach (dôkazoch) v tomto vyrubovacom konaní

oboznámený.

Druhá žalobná námietka sa týkala hmotného práva a vzťahovala sa na dôkazné prostriedky, ktoré použil
správca dane na základe zrušeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako aj Ministerstvo financií
SR, k čomu súd uvádza, že správca dane nepoužil protokol s opakovanej daňovej kontroly ako dôkaz,
ale podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli zistenia, výsledky dokazovania, o čom bol

žalobca riadne oboznámený, čo vyplýva zo zápisnice zo dňa 11.4.2012.

Podľa ust. § 29 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie
daňové konanie.

Podľa ust. § 29 ods.4 o správe daní a poplatkoch ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými
možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú

získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových
subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a podobne), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa ust. § 29 ods.8 o správe daní a poplatkoch citovaného zákona daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového
konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.

Kuvedenémusúddodáva,žesprávcadanepočasdaňovejkontrolyavovyrubovacomkonanípreveroval

opodstatnenosť odpočítania dane zo sporných faktúr od spoločnosti MARTIS, s.r.o., namiesto toho
aby sám žalobca tieto skutočnosti preukazoval. Správca dane zistil, že spoločnosť MARTIS, s.r.o.
nedodala žalobcovi vyfakturované služby a vyplýva to z rozsiahleho dokazovania, ktoré v daňovom
konaní vykonal sám správca dane. Okrem iného preverovanie dodávateľských prác vykonal aj u ďalšíchsubdodávateľov, ktorí taktiež nevedeli preukázať deklarované obchodné transakcie. Sám konateľ
žalobcu sa nevedel vyjadriť, kde spoločnosť MARTIS, s.r.o. sídli, kde boli práce vykonané a uvádzal
rozporuplné skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde.

Podľa ust. § 30 ods.3 druhá veta zákona o správe daní a poplatkov v odôvodnení rozhodnutia správneho
orgánu sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Z dôvodov rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo napadnuté žalobou jednoznačne vyplýva, že ako
dôkazy slúžili faktúry, došlé od AUTOSTARKO s.r.o., vymenované v odôvodnení tohto rozhodnutia
súdu, ako aj faktúry MARTIS, s.r.o., kde nekorešpondovali dátumy výdajok pre objednávateľa prác VOP

016, š.p. a nesúhlasili ani údaje o opravených častiach vozidiel v knihách vjazdu a výjazdu dotknutých
motorových vozidiel. Je nepochybné, že AUTOSTARKO s.r.o. malo takmer voľný vstup do objektu VOP
016, š.p., keďže neskôr predložené povolenie na vstup do objektu, ktoré správca dane vyhodnocoval
a ktoré žalobca predložil až po doručení protokolu, preukazujú, že uvedené povolenie na vstup nebolo
identifikované konkrétnym vozidlom ani osobou, ktorá má vykonať prepravu. Podľa ust. § 19 ods.2 zák.č.

222/2004 Z.z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že dôkazy, ktoré zistil správca dane vo VOP 016, š.p. nemajú
žiadnu hodnotu závažnosti.

Podľa ust. § 49 ods.1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Prijatie, zaúčtovanie a zaevidovanie došlých faktúr od spoločnosti MARTIS, s.r.o., ako ani ich úhrada
nepreukazuje skutočné prijatie služieb, ktoré spoločnosť MARTIS, s.r.o. uviedla na preverovaných
faktúrach. Nie je predsa možné, aby žalobca v zdaňovacom období november 2007 preukazoval
splnenie tejto zákonnej podmienky dokladmi, ktoré sa vzťahujú na iné obdobia uvedeného roka, napr.
akoajvýdajky(čojeriadnymdôkazompodľaust.§29ods.4zákonač.511/1992Zb.)aktoré,akovyplýva

z predložených faktúr žalobcom, ako aj na základe vykonaného dokazovania u obchodnej spoločnosti
MARTIS, s.r.o., sa vzťahovali napr. na mesiace august, september, október, december 2007, medzi iným
aj na november, ale iba tá časť, ktorá bola uznaná správcom dane, a na ďalšie výdajky, ktoré obdobne
preukazujú dátum dodania vo väčšine prípadov až v mesiaci december 2007. Uvedené skutočnosti
potvrdzuje aj kniha vjazdu a výjazdu motorových vozidiel, kde jednotlivé motorové vozidlá boli prisunuté

do opravy až koncom novembra, resp. začiatkom decembra a odsunuté až v nasledujúcom roku 2008
(január, február, marec 2008).

Správca dane vykonal dokazovanie v súlade s ust. § 29 zákona o správe daní a poplatkov, zistil na
základe výpovedí svedkov vyjadrenie daňového subjektu a odpovedí na dožiadania, že MARTIS, s.r.o.
v novembri 2007 nedodalo opravárenské práce pre spoločnosť AUTOSTARKO s.r.o., t.j. nedošlo k

uskutočneniu zdaniteľných obchodov podľa § 19 ods.2 zákona o DPH v znení neskorších predpisov a
následne nevzniklo právo na odpočet dane podľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Navyše
daňový subjekt nepreukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľom, platiteľom dane uvedených
na faktúrach. Z týchto dôvodov MARTIS, s.r.o. vystavením faktúr nevznikla daňová povinnosť podľa §
19 ods.2 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, ako aj daňovému subjektu AUTOSTARKO s.r.o.

nevzniklo právo na odpočet dane z uvedených faktúr za obdobie november 2007.

Žalobcom uvádzané dôvody z rozsudkov ESD v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03
Optigen, tak ako uviedol žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, v konkrétnom prípade nie
je aplikovateľný, pretože súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý
skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťažená

daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť. Súdny dvor v týchto spojených
prípadoch vychádzal z toho, že plnenie, o ktoré ide vo veci samej, predstavuje dodávku tovarovuskutočnenú osobou podliehajúcej dani a ide o hospodársku činnosť, ako ju definuje Šiesta smernica,
ak spĺňajú objektívne kritériá na to, aby plnenie, o ktoré ide vo veci samej, bolo posúdené ako dodávky
tovarov. V danom prípade neboli uskutočnené dodávky, čiže nebola splnená zákonná podmienka podľa

ust. § 19 ods.2 zákona o DPH, preto správny orgán správne konštatoval, že uvedené rozsudky nie sú
aplikovateľné pre prípad, ktorý sa riešil v daňovom konaní u žalobcu za zdaňovacie obdobie november
2007. Obdobne to platí aj pre žalobcom uvádzaný prípad „A. W.“.

V závere súd uvádza, že pokiaľ ide o podnet, ktorý bol podaný na Ministerstvo financií SR,
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, z uvedeného podnetu vyplýva len jedna

skutočnosť, že Ministerstvo financií pod číslom svojho rozhodnutia MF/25330/23012-71 zo dňa
28.11.2012 dospelo k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. 1020503/1/557732-1159708/2012/4897 zo
dňa 12.9.2012 nie je v rozpore s platnou právnou úpravou.

Ako vyplýva z dokazovania správcu dane, žalobné námietky žalobcu, spočívajúce v procesnoprávnych a
hmotnoprávnychpredpisochnemajúopodstatnenie,vzhľadomnato,ženebolopreukázané,akovyplýva
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, reálne splnenie dodávok vo vzťahu medzi objednávateľom

týchto prác, ani medzi subdodávateľmi, v tomto konkrétnom prípade medzi obchodnou spoločnosťou
MARTIS, s.r.o. a AUTOSTARKOM s.r.o., teda nebola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 19 ods.2
a § 49 ods.1 zákona o DPH.

Podľaust.§250jods.1O.s.p.,aksúdpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvrozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len „v medziach žaloby“) dospel k záveru, že rozhodnutie a

postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba
zamieta.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods.1 prvá veta, podľa ktorého ak má žalobca
úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu
trov konania. V danom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, preto súd žalobcovi právo na náhradu

trov konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.