Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206699
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5613206699.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: Slovenskej

sporiteľne, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: JUDr.
Petrom Kvasňovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Šancová 56, IČO: 31 818 331, proti žalovanej:
Ľ. V., Y.. XX. XX. XXXX, E. G. V. N., P. G. XXXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 963,30 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 26. 06. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal
voči žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť sumu 963,30 eur, úrok z omeškania (vyčíslený ku dňu 22. 11.

2012)vovýške104,70eur,úrokzomeškaniavovýške8%ročneod23.11.2012dozaplatenia,nákladov
vo výške 100,86 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa
19. 10. 2007 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo
vedenie bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení
podmienok uvedených v obchodných podmienkach. V zmysle ustanovenia bodu 4.1.26 všeobecných
obchodných podmienok banky je banka oprávnená poskytnúť k účtu povolené prečerpanie, po
poskytnutí povoleného prečerpania banka umožní klientovi využívať povolené prečerpanie tak, že bude
realizovať platobné príkazy klienta na prevod, alebo výbery hotovosti z účtu, a to aj ak nebude existovať

klientova pohľadávka voči banke z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech účtu, alebo vkladom v hotovosti na účet. Poskytnutie povoleného prečerpania banka oznámi
klientovi. Zároveň banka oznámi klientovi maximálnu výšku povoleného prečerpania, do ktorej klient
môže povolené prečerpanie využívať. Nepovolené prečerpanie predstavuje sumu, o ktorú je skutočné
prečerpanie účtu dlžníka vyššie, ako výška povoleného prečerpania stanovená bankou, v prípade
povoleného prečerpania, alebo ako výška úveru, v prípade kontokorentného úveru. V prípade porušenia
splácania povoleného prečerpania je podľa bodu 14.1. ods. a obchodných podmienok akékoľvek

nepovolené prečerpanie, trvajúce viac ako 5 dní. Ak dôjde k prípadu porušenia, banka je oprávnená
odstúpiť od zmluvy a vyhlásiť celú výšku pohľadávky za splatnú. Týmto porušením a uplynutím lehoty
rovnako zaniká zmluva o bežnom účte, a teda aj povolené prečerpanie. Jednotlivé splátky boli žalovanou
uhradené v zmysle listiny úplný výpis z bankového informačného systému, ktorá tvorí prílohu žaloby.
Žalovaná porušila ustanovenia o splácaní povoleného prečerpania. Žalobca preto vyhlásil mimoriadnu
splatnosť k 22. 07. 2011. Odstúpením od úverovej zmluvy nezaniká záväzok dlžníka splatiť pohľadávku
banke. Z uvedeného dôvodu banka dňa 22. 07. 2011 preúčtovala celú výšku pohľadávky z účtu č.

XXXXXXXXXX, kde bolo zriadené povolené prečerpanie a vytvorila nový účet č. XXXXXXXXX, na ktorý
bola pripísaná dlžná istina z nepovoleného prečerpania a rovnako tak dlžné príslušenstvo pohľadávkyz nepovoleného prečerpania. Suma vo výške 100,86 eur predstavuje náklady žalobcu voči žalovanej,
evidované na bežnom účte žalovanej, ktoré vznikli z titulu poskytnutia kontokorentného úveru a ktoré
boli po ukončení zmluvných vzťahov medzi žalobcom a žalovanou, založených zmluvou o bežnom účte

preúčtované na interný účet banky č. účtu XXXXXXXXX/XXXX.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to zmluvou o poskytnutí produktov a služieb fyzickej osoby,
žalobnou upomienkou, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 19. 10. 2007 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre
fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo vedenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou

pre majiteľa účtu, v zmysle čl. 1 bod 4 poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok v
uvedených v obchodných podmienkach.

Žalobnou upomienkou zo dňa 29. 11. 2012 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú
na úhradu dlžnej sumy.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol aj v neprítomnosti účastníkov

a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Súd vo veci
rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy. Súd neakceptoval žiadosť žalobcu o
odročenie súdneho pojednávania, z dôvodu kolízie pojednávaní na iných súdoch. V zmysle judikatúry
súdov, kolízia pojednávaní v rovnakom čase na rôznych súdoch nie je dôležitým dôvodom odročenia
súdneho pojednávania. Navyše žalobca je právnická osoba, z tohto dôvodu je plne legitímne očakávať,

že má k dispozícii zamestnancov, príp. iné osoby, ktoré budú riadne zastupovať, resp. konať v mene
žalobcu.

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP):

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať
meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich

zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je
účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra
alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je

podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý
bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§
90), nazýva sa žalobou.

Podľa § 101 ods. 1 OSP:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, ktoré
sa opierajú o právo alebo iný nárok (§ 79 ods. 1 OSP). Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie
skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno

tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať
konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno - právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neuneseniebremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať
tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla
správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení práva, alebo pri bránení

práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť.
Uvedenému účelu slúži opis rozhodujúcich skutočností, ktoré v prípade, ak budú v konaní preukázané,
povedú k záveru, že požiadavka žalobcu, vyjadrená v tzv. žalobnom petite je opodstatnená. Požiadavky
na opis rozhodujúcich skutočností sú prirodzene kvalitatívne vyššie v sporovom konaní, ako v konaní
nesporovom a majú väčší význam v konaní, ktoré sa začína len na návrh, ako v konaní, ktoré možno

začať aj bez návrhu.

Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že procesnú
zodpovednosť za zistenie skutkového stavu majú účastníci konania a nie súd. Prejednacia zásada
znamená, že sú to účastníci konania, ktorí majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z
tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami

súd žalobu zamietol. Žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti tak, aby z nich bol zrejmý
skutkový dej (skutok), na ktorého základe sa uplatňuje právo, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje
jeho jednoznačnú individualizáciu a vylučuje tým možnosť zámeny s iným skutkovým dejom. Z tvrdení
žalobcu, uvedených v žalobe vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili dňa 19. 10. 2007 zmluvu o
poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu

č. XXXXXXXXXX/XXXX a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok. V prvom
rade je potrebné zdôrazniť, že v žalobe absentuje tvrdenie, z akého konkrétneho záväzkového právneho
vzťahu vznikol žalovanej záväzok voči žalobcovi, ktorý je predmetom prebiehajúceho konania, aké
práva a povinnosti boli obsahom záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. V prípade,
ak je predmetom konania záväzok na základe poskytnutia povoleného prečerpania, z obsahu žaloby

nie je zrejmý dátum oznámenia poskytnutia povoleného prečerpania žalovanej, výška povoleného
prečerpania,vakomkonkrétnomobdobí(rozhodujúcomprenárokuplatnenýžalobcom)žalovanázačala
čerpať poskytnuté peňažné prostriedky, v akej výške a za aké konkrétne obdobie vznikol žalovanej dlh.
Z tvrdení žalujúcej strany vôbec nie sú zrejmé podmienky splácania čerpaných peňažných prostriedkov
a to najmä výška úrokovej sadzby, ktorou sa čerpaná suma peňazí úročí, dátum splatnosti jednotlivých

splátok, spôsob určenia (výpočtu) splátok. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé a to ani po výzve súdu, ktoré
splátky žalovaná uhradila a ktoré neuhradila; v prípade zaplatených splátok žalobca jednotlivo neuviedol
ich výšku, dátum úhrady, obdobie, na ktoré sa platba vzťahuje. V prípade neuhradených splátok žalobca
taktiež neuviedol ich výšku, ani obdobie, ku ktorému prislúcha každá neuhradená splátka. V žalobe
absentuje špecifikácia (spôsob výpočtu) žalovanej sumy a rovnako aj jednotlivých položiek, ktoré tvoria

žalovanú istinu. V prípade, ak došlo k zániku zmluvného vzťahu, z dôvodu porušenia zmluvných
povinností zo strany žalovanej, nie je zrejmý jeho dátum, pričom žalujúca strana ani nepredložila
žiadny dôkaz preukazujúci uvedenú skutočnosť. Žalujúca strana nepredložila relevantné listinné dôkazy,
preukazujúce jej tvrdenia, a to listinu preukazujúcu oznámenie poskytnutia povoleného prečerpania
žalovanej, ako ani výšku povoleného prečerpania. Žalobca v žalobe len všeobecne poukazuje na znenie

obchodných podmienok, v jednej časti žaloby uvádza tvrdenia týkajúce sa povoleného prečerpania,
neskôr v texte žaloby poukazuje na nepovolené prečerpanie, prípadne na kontokorentný úver. Z
uvedenéhovymedzeniavšakniejezrejmé,naakomkonkrétnomskutkovomzákladesažalobcadomáha
peňažného plnenia, t. j. či je predmetom konania záväzok žalovanej titulom povoleného prečerpania,
nepovoleného prečerpania, prípadne kontokorentného úveru. Význam riadneho doplnenia žaloby o

uvedenie vyššie uvedených náležitostí netreba v žiadnom prípade podceňovať. Nepochybne sú s ním
spojené nezanedbateľné procesnoprávne, ako aj hmotnoprávne dôsledky. Z hľadiska procesného práva
je dôležité, aby riadnym a nezameniteľným vymedzením nároku bola vylúčená možnosť zámeny s iným
nárokom, ako aj možnosť uplatnenia toho istého nároku (rovnakého plnenia na tom istom skutkovom
základe) v ďalšom konaní, čo súvisí s prekážkou začatej, resp. rozhodnutej veci. Preto je potrebné

zotrvať na dodržaní požiadavky riadneho a nezameniteľného uplatnenia nároku. Riadne vymedzenie
a preukázanie splatnosti dlhu má bezpochyby význam z hľadiska stanovenia vzniku omeškania s
peňažným plnením (v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania) a nepochybne má význam aj z
hľadiska ďalších právne významných inštitútov hmotného práva, ktoré súvisia s uplatneným nárokom
a s jeho súdnou vymáhateľnosťou. Súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju

povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe odkazom napripojené listinné dôkazy. Uvedená skutočnosť by v konečnom dôsledku znamenala, že povinnosť
účastníka tvrdiť skutočnosti by bola nahradená vyčítavaním uvedených skutočností z listinných dôkazov
zo strany súdu. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca odkazuje v žalobe, slúžia na preukázanie tvrdení

žalobcu uvádzaných v žalobe, žiadnu inú funkciu nesmú mať. V prípade, ak by súd zisťoval z pripojených
listinných dôkazov skutočnosti, ktoré majú byť obsiahnuté v žalobe a ktoré má povinnosť tvrdiť žalobca,
príp. iná dotknutá procesná strana, došlo by tým nepochybne k porušeniu zásady rovnakého postavenia
účastníkov konania, keďže naznačenú povinnosť tvrdenia by namiesto účastníka konania plnil súd. V
nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zdôrazniť, že absencia vyššie uvedených

náležitostí v žalobe nemá za následok odmietnutie podania postupom súdu podľa ustanovenia § 43
OSP. Napriek absencii uvedených náležitostí v žalobe, nemá žaloba také procesné nedostatky, pre
ktoré nemožno pokračovať v konaní a ktoré bránia jej vecnému prejednaniu. Vzhľadom na to, že
žalobca nedoplnil žalobu ani na výzvu súdu v zmysle poučenia súdu a v požadovanom rozsahu nesplnil
povinnosť tvrdenia v časti žalovanej istiny, súd sa potom ďalej nezaoberal príslušenstvom istiny. Žalobca
v zastúpení zástupcom nereagoval písomne na doplnenie žaloby, napriek tomu, že bol predvolaný

na súdne pojednávanie, na ktorom mal tiež vytvorený priestor pre doplnenie žaloby, sa pojednávania
nezúčastnil a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanej, ktorá bola
v konaní úspešná v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Žalovaná si neuplatnila náhradu trov konania, z tohto dôvodu súd jej náhradu trov

konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.