Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32T/119/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108011525

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8108011525.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
18. júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

K. F., nar. X.X.XXXX v J., trvale bytom J., J. č. X.,

je vinný, že

v J. na F. ulici č. X/C dňa XX.X.XXXX v predajni NAY Elektrodom na podnet už odsúdeného H. R.,
ktorého na to naviedol K. F. a za prísľub finančnej odmeny od K. F. za uzavretie zmluvy a prevzatie

telefónu už odsúdený R. P. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu
oposkytnutíúveruvovýške12.368,-Sknanákupmobilnéhotelefónuzn.Nokiavpredajnejcene16.490,-
Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.153,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy R. P. uviedol,
že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. č. X, J., s čistým mesačným príjmom 10.500,- Sk a zároveň
o tom predložil aj doklady, ktoré mu na tento účel odovzdal K. F., aj keď tam, ani inde R. P. zamestnaný
nebol. Následne po zaplatení akontácie vo výške 4.122,- Sk R. P. telefón prevzal a hneď ho odovzdal K.
F., ktorý ho vzápätí predal neznámej osobe, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu
vo výške najmenej 13.836,- Sk rovnajúcu sa konečnej výške poskytnutého úveru,

teda

spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,
čím spáchal

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

za to mu súd ukladá

Podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 24

(dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany,
Winterova č. 7, IČO: 36234176, zastúpeného splnomocnencom poškodeného Milanom Durillom, s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 4.12.2008 na obvineného K. F. a H. R. obžalobu, pre
skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu formou organizátorstva podľa § 21 ods. 1 písm. a)
k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného K. F. a pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového
podvodu formou pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného H. R.,
natomskutkovomzáklade,ževJ.naF.ulicič.X/CdňaXX.X.XXXXvpredajniNAYElektrodomnapodnet

H. R., ktorého na to naviedol K. F. a za prísľub finančnej odmeny od K. F. za uzavretie zmluvy a prevzatie
telefónu už odsúdený R. P. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s. Piešťany uzavrel úverovú zmluvu
oposkytnutíúveruvovýške12.368,-Sknanákupmobilnéhotelefónuzn.Nokiavpredajnejcene16.490,-
Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po 1.153,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy R. P. uviedol,
že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. X, J. s čistým mesačným príjmom 10.500,- Sk a zároveň

o tom predložil aj doklady, ktoré mu na tento účel odovzdal K. F., aj keď tam, ani inde R. P. zamestnaný
nebol. Následne po zaplatení akontácie vo výške 4.122,- Sk R. P. telefón prevzal a hneď ho odovzdal K.
F., ktorý ho vzápätí predal neznámej osobe, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu
vo výške najmenej 13.836,- Sk rovnajúcu sa konečnej výške poskytnutého úveru.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 15.12.2008 na obvineného H. O. a H. R. obžalobu,
pre skutok kvalifikovaný ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona u
obvineného H. O. a pre skutok kvalifikovaný ako pomoc k prečinu úverového podvodu podľa § 21 ods.
1 písm. d) k § 222 ods. 1 Trestného zákona u obvineného H. R., na tom skutkovom základe, že v J.
na P. ulici č. 1 dňa 20.3.2007 v predajni AZOR s.r.o., H. O. so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s.

Piešťany uzavrel úverovú zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 16.792,- Sk na nákup elektroniky zn.
Panasonic a Philips v predajnej cene 20.989,- Sk, ktorý úver mal splácať 12 mesačnými splátkami po
1.768,- Sk. Pri uzatváraní zmluvy uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa K. F., X. H., J., s čistým
mesačným príjmom 9.500,- Sk, ktoré potvrdenie mu zabezpečil H. R., aj keď tam, ani inde zamestnaný
nebol, o čom H. R. vedel. Následne po zaplatení akontácie 4.197,- Sk, na ktorú dal H. O. peniaze H. R.,

H.O.elektronikuprevzal,nodohodnutésplátkynesplácal,prevzatúelektronikutohoistéhodňaodovzdal
do záložne za sumu 4.700,- Sk, čím pre Home Credit Slovakia a.s. Piešťany spôsobil škodu vo výške
najmenej 21.216,- Sk rovnajúcej sa konečnej výške poskytnutého úveru.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.5.2009, uznesením spojil na spoločné prejednanie veci

32T/119/2008 a 32T/137/2008 vedené na Okresnom súde Prešov s tým, že ďalšie konanie sa bude viesť
pod sp. zn. 32T/119/2008.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.10.2011 boli obžalovaní K. F. a H. R. uznaní vinnými z
pokračujúceho prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaný H. O. z prečinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za
čo súd uložil obžalovanému K. F. spoločný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o vine a celého výroku
o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, ako

aj ďalších výrokov, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad, obžalovanému H. R. spoločný
súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 48 mesiacov za súčasného zrušenia výroku o vine v bode 1, 2, 3 a výroku o treste uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, ako aj ďalších výrokov, ktoré
majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a obžalovanému H. O. trest odňatia slobody v trvaní 15mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a poškodeného Home
Credit Slovakia a.s. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania obžalovaného K. F., ako aj jeho obhajcu Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn.
7To/9/2012 zo dňa 9.10.2012, uvedený rozsudok zrušil v časti týkajúcej sa obžalovaného K. F. a vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejedal a rozhodol. Krajský súd v Prešove
v uvedenom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že svedok R. P. opakovane a v podstatných bodoch
menil svoju výpoveď o tom, akým spôsobom sa skutok mal stať, pričom súd prvého stupňa neprečítal

jeho výpovede z prípravného konania a nedotazoval sa na dôvody rozporov, preto je potrebné opätovne
vypočuť svedka R. P., ako svedkyňu vypočuť pracovníčku, ktorá so svedkom R. P. uzatvárala zmluvu a
v prípade rozporov vo výpovediach svedka R. P. a svedka H. R., predvolať aj svedka H. R..

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných K. F., H. R. a H. O., svedka
- splnomocnenca poškodeného H. G., svedkov R. P., C. R. a H. R., konfrontáciou medzi svedkami R.

P. a H. R., čítaním zápisnice o výsluchu svedka R. P., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným H.
R. a svedkom R. P., zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. F. a obvineným H. R., zápisnice o
konfrontácii medzi obvineným K. F. a svedkom R. P. a čítaním listinných dôkazov a to úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, výplatných pások na osobu R. P., úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a súvisiacich
dokladov, správ a charakteristík, odpisov z registra trestov obžalovaných, rozsudkom Okresného súdu

Prešov sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/2010
zodňa7.4.2011,spisuOkresnéhosúduPrešov,sp.zn.:1T/139/2008,pričomzvykonanéhodokazovania
zistil, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný K. F..

Obžalovaný K. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a k skutku jemu kladenému za vinu

uviedol, že spoluobžalovaný R. vedel ako brať úvery od Home Creditu, nakoľko tieto úvery bral on, jeho
žena, brat a ďalší príbuzní, preto nepotrebovali jeho ani nikoho iného a úvery im boli poskytované bez
problémov, pričom R. pre neho pracoval, ale nakoniec zistil, že zmluvu nepotrebuje a pracoval u neho od
6.7.2006 na základe zmluvy o obchodnej spolupráci až do roku 2007, kedy bola spolupráca prerušená a
potom v máji 2007 opäť oslovil R.. Obsahom zmluvy o obchodnej spolupráci bolo vykonávať činnosť za

účelom prihlásenia sa tretích osôb do zdravotnej poisťovne. R. mu odporučil klientov a následne za jeho
činnosť mu bola vyplatená provízia a to v marci 2007 vo výške asi 30.000,- Sk za obdobie od októbra
2006 do 24.3.2007. So R. sa skontaktoval tak, že R. prišiel za ním, keď otvoril kanceláriu. Obžalovaný
F. ďalej uviedol, že R. mal k dispozícii tlačivá a jeho údaje boli v zmluve o obchodnej spolupráci, pričom
pečiatku nahlásil ako stratenú hneď na začiatku vyšetrovania, ale či ju vzal R., to uviesť nevedel. K

zmluve na telefón Nokia, ktorá sa uvádza v obžalobe, obžalovaný F. uviedol, že jeho účasť v tomto
nebola, asi to uzatvoril R. s bratom, osobu R. P. nepoznal, ale prišiel s ním do kontaktu. R. poskytol
svoje telefónne číslo, aj číslo na služobný telefón, či mal jeho telefónne číslo P., to uviesť nevedel. Na
otázku prokurátora, ako si vysvetľuje, že na zmluve s P. sú podrobné údaje o ňom ako zamestnávateľovi,
obžalovaný F. uviedol, že nevie kto tieto údaje napísal, pričom on nikomu odmenu za zmluvu nesľúbil,

ani nevystavil splnomocnenie na tento úver, ani na iný úver pre spoločnosť Home Credit. Na otázku
prokurátora, ako si vysvetľuje, že pri iných úveroch ho R. neobvinil, ale pri tomto áno, obžalovaný F.
uviedol, že nevie, nakoľko on s úvermi, ktoré R. bral nesúhlasil. R. ho obvinil skoro zo všetkých úverov,
pričom v čase od 15.12. do 15.1. bol v Anglicku a R. dňa 4. januára 2007 zobral tento úver, nakoľko asi
si myslel, že sa mu vyhýba a nechce mu vyplatiť provízie a následne 5. januára zobral ženu a ďalší úver.

Obžalovaný F. skonštatoval, že keď odišiel na mesiac do Anglicka, tak R. začal brať úvery, lebo si myslel,
že mu nechcel niečo vyplatiť, pričom až v marci 2007 mu prišli podklady z poisťovne, tak R. doplatil celú
províziu a k tomuto dňu mali všetko vyrovnané a všetky ich spory sa týkajú týchto záležitostí. Na otázku
prokurátora ako si vysvetľuje, že z tohto konania ho obviňuje aj R. P., obžalovaný F. uviedol, že je to R.
brat, oni (P. so R.) sa dohodli, nakoľko on s P. nemali žiadne spory a on P. spoznal až pri vyšetrovaní.

Na otázku obhajcu obžalovaného R., obžalovaný F. uviedol, že R. vyplácal tak, že mu posielal na účet
jeho ženy časť peňazí a najväčšia časť peňazí mu bola vyplatená v hotovosti v jeho kancelárii, kde bola
prítomná aj R. manželka, pričom mu dal podpísať aj príjmový doklad, ale nevie kde je jeho kópia a toto si
ani neuplatnil ako daňový výdavok, ale si to celé zdanil. Obžalovaný F. ďalej skonštatoval, že mu chodili
listy, že jeho zamestnanci nesplácajú úvery.

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je nevinný a k skutku jemu kladenému za vinu,
ktorého sa mal dopustiť s obžalovaným F., uviedol, že bral úvery na splátky a okrem neho aj manželka a
brat. On dlhoval F. peniaze, ktoré mu nemohol vrátiť, lebo tieto dávali ľuďom v osade, ktorí sa poistili dopoisťovne, pričom F. dostal províziu, avšak následne zmluvy boli stornované a F. pýtal od neho peniaze,
že tieto musí vrátiť nejakému mafiánovi do Popradu. Najprv s F. išli za K. P., ktorá poskytuje úvery
pre viaceré spoločnosti, aby mu (R.) dala pôžičku, kde F. uviedol, že R. pracuje u neho. Túto pôžičku

neschválili, preto brali Home Credit a to on (R.), jeho brat i žena. On to spravil, lebo sa bál o deti. F.
chodil za ním do domu a vyhrážal sa jeho rodine, že keď nevráti svojmu kamarátovi peniaze, že tento
zakročí, ale kto bol tento jeho kamarát to uviesť nevedel. Najprv zobrala telefón jeho manželka, ktorý
predali asi za štyri alebo päť tisíc korún, ktoré dali F. a on povedal, že je to málo. F. povedal, že treba
ešte niekoho, kto by zobral a pýtal sa ho, koho ešte má, tak mu povedal, že ešte brata. Spolu s F. išli

do obce R., k R. domov, odkiaľ vzali brata R. P. a všetci traja išli do NAY Elektrodomu, kde brat R. P.
išiel hore na poschodie, kde dávajú úvery. Následne sa vrátil a pýtal peniaze na akontáciu, lebo mu
nechceli dať telefón. F. dal potom bratovi R. P. peniaze, asi 4.000,- Sk z peňazí, ktoré mu oni dali z
predaja telefónu, ktorý zobrala manželka. Brat následne doniesol telefón a dal ho F., ktorý ho zobral.
Následne išli do mesta pod Tesco, kde zaparkovali a tak na P., kde tento telefón predali za 16.000,- Sk
do nejakej predajne, ktorá vykupuje telefóny. Potom išli do obce R., kde F. bratovi dal 200,- Sk a brat

sa ho ešte pýtal, že kto bude telefón splácať, pričom F. mu povedal, že on (F.) a že keď prídu nejaké
bločky, že mu ich majú doniesť. Tieto bločky mu odniesli, kde on ich odložil do šuplíka v kancelárii a
tvrdil, že ich zaplatí. Asi o týždeň prišiel za ním F. zas, že treba ďalšie peniaze. Obžalovaný R. ďalej
uviedol, že F. chodili papiere z Home Creditu, či ľudia, ktorí brali úvery u neho aj pracujú a on tieto
papiere dal hocikde a tvrdil, že žiaden problém z toho nebude, pričom F. za ním chodí doposiaľ a stále

pýta peniaze a zobral kartu aj od manželkinho otčima a vybral mu z nej celú výplatu. Obžalovaný R.
skonštatoval, že F. od začiatku dokonca klame, pričom doteraz on (R.) má s manželkou dlhy, exekúcie,
majú zápisy v registri trestov, nemôžu sa zamestnať. V NAY Elektrodome boli všetci traja, F. vybral
telefón, lebo predtým bol pozrieť čo sa odtiaľ dá zobrať a hore bol brat R. P. a asi aj on (R.). Doklady
v NAY Elektrodome predložil asi brat, pričom išlo o taký lístoček, kde boli údaje, ktorý v ten deň, keď

išli zo R. vypísal F., ale kedy ho dal jeho bratovi, to obžalovaný R. nevedel uviesť, avšak vypisoval ho v
kancelárii, pričom bratovi povedal, že nemusí nič rozprávať, len to predloží. Obžalovaný R. poprel, aby
sa s bratom dohodol, že bude vypovedať proti F. a uviedol, že lístočky existujú ako dôkaz, on ich dal pánu
vyšetrovateľovi E. a pravdepodobne sú v spise JUDr. Mačuru. Na otázku svojho obhajcu, obžalovaný
R. uviedol, že uvedený lístok vypisoval vlastnoručne obžalovaný F.. Od obžalovaného F. prevzal sumu

20.000,- Sk, aj viac, pričom išlo o sumu za šeky a rozpožičané peniaze, ktoré požičal tete, svokrovi,
svokre, švagrovi. Na otázku obhajcu obžalovaného F., obžalovaný R. uviedol, že prvýkrát od neho F.
takýmto spôsobom pýtal peniaze ešte predtým ako brali tovar na splátky, asi vtedy keď uzatvorili zmluvu
a skončili kartičky, avšak nevedel uviesť kedy vzali úver, ale zmluvu s Home Creditom má doma a asi
aj šek. Keď bral tovar v spoločnosti Home Credit, obžalovaný F. bol pri ňom, keď brala jeho manželka,

tak raz bol (F.) v Anglicku, ale mal roaming a písal, že môžu tovar vziať a z Anglicka poslal peniaze na
akontáciu. Odmenu za vykonanú prácu mu obžalovaný F. nezaplatil, o províziách rozprával, že zmluvy
boli stornované a preto nemôže vyplatiť peniaze, pričom on (F.) dostal aj hrnčeky za činnosť, ale tvrdil,
že provízie nedostal a tieto hrnčeky mal rozdávať ľuďom, ktorých zmluvy boli akceptované, pričom to
bolo 400 až 500 hrnčekov. Obžalovaný R. ďalej uviedol, že konanie obžalovaného F. nešiel oznámiť

na políciu, lebo sa bál o ženu i o deti, pretože tento vedel, kde býva a vravel, že ten muž z Popradu
má známostí a kedykoľvek mohol prísť a niečo spraviť, pričom obžalovaný F. mu raz aj hovoril, že keď
bude papuľovať, tak ho niekde zakope. Peniaze na akontáciu z Anglicka mu obžalovaný F. posielal cez
internet banking na manželkin účet.

Svedok splnomocnenec poškodeného Milan Durila na hlavom pojednávaní uviedol vo vzťahu k skutku,
ktorého sa mali dopustiť obžalovaní F. a R., že v Elektrodome NAY uzatvoril úverovú zmluvu odsúdený
P., kde mu poskytli sumu 410,54 eura a tento úver mal splácať v 12 splátkach po 38,27 eur. Do dnešného
dňa neuhradil žiadnu splátku, kde celkovo spôsobil škodu 459,27 eur, avšak škodu si neuplatňujú z
dôvodu, že odsúdený P. bol zaviazaný k náhrade škody a túto vymáhajú v exekučnom konaní. Svedok

splnomocnenec poškodeného ďalej uviedol, že pán P. uviedol, že je zamestnaný u pána F., čo si
preverovali a čo nebolo pravdou, pričom si to preverujú telefonicky, alebo osobne, zvykne chodiť aj on,
avšak si už nepamätá, či v tomto prípade tam bol on. Toto sa deje v čase keď klient už úver nespláca.
Pri uzatváraní zmluvy sa tieto skutočnosti overujú tak, že klient napíše do zmluvy telefónne číslo
zamestnávateľa a z ústredia z Piešťan volajú zamestnávateľovi, či tam uvedená osoba pracuje. Často

sa stáva, že na uvedenom telefónnom čísle je dohodnutá osoba, ktorá potvrdí, že ten zamestnanec tam
pracuje, aj keď to nie je pravda. Svedok splnomocnenec poškodeného skonštatoval, že má poznámku,
že dňa 10.4.2007 volali na telefónne číslo, ktoré je uvedené na zmluve pána P. na jeho zamestnávateľa,
ktorý je uvedený na zmluve ako K. F., J. č. X, kde dostali odpoveď, že pri telefóne je majiteľ a že klientpán P. je u neho zamestnaný na dobu neurčitú, pričom nemajú zaznamenané telefónne číslo na ktoré
volali, ale volali na číslo uvedené v zmluve. Na otázku obhajcu obžalovaného F., svedok splnomocnenec
poškodeného uviedol, že kto uzatváral zmluvu s pánom P., to je uvedené na zmluve, ale on tam nebol a

to, že pán P. bol zamestnaný u pána F. vedia zo zmluvy, nakoľko je to na zmluve uvedené. Doklad, že pán
P. je zamestnaný nežiadajú do výšky 30.000,- Sk, len ak je podozrenie, čo závisí od odhadu predajcu.
Žiadateľ o úver, aby úver dostal, musí predložiť dva doklady, jeden z nich je občiansky preukaz, resp.
iný preukaz totožnosti, druhý je rodný list, alebo iný doklad a žiadateľ musí uviesť, že je zamestnaný na
trvalý pracovný pomer a výšku svojho príjmu. Následne sa vypíše návrh, ktorý sa zašle do Piešťan do

centrály, kde sa posudzuje a kritériom na schválenie je trvalý pracovný pomer a výška príjmu. Posudzuje
sa aj skutočnosť, či uvedená osoba už v minulosti úver mala a ako ho splácala. Ak sa úver neplatí,
posielajú sa výzvy aj klientovi, aj jeho zamestnávateľovi, pričom zamestnávateľovi sa posielajú aj návrhy
na zrážky zo mzdy. Schvaľovací proces trvá pol hodinu až hodinu. Na ústredí v Piešťanoch sa preveruje
databáza neplatičov vrátané aj iných nebankových inštitúcii, posudzuje sa tam výška príjmu, pričom
pri schvaľovaní sa vychádza z návrhu zmluvy. Či centrála volala na v zmluve uvedené telefónne číslo,

svedok splnomocnenec poškodeného uviesť nevedel, ale zvyknú volať. Poznámku na zmluve, že pán
P. pracuje u pána F. spravila pracovníčka ktorá tam volala, avšak bolo to až dva mesiace po tom čo
bral úver a to až vtedy, keď už klient neplatil a sa zisťovalo prečo neplatí. Na otázku obžalovaného
F., svedok splnomocnenec poškodeného uviedol, že zo dňa 14.2.2007 ohľadom potvrdenia údajov na
predmetnej zmluve nemajú žiaden záznam, zmluva bola schválená. Vo vzťahu k uvedenej zmluve o

telefonátoch majú len záznam z 10.4.2007, pričom nevedel uviesť koľko osôb uviedlo obžalovaného
F. ako zamestnávateľa, nakoľko oni neevidujú kto uvádza akého zamestnávateľa a neeviduje to ani
centrála, majú len evidenciu klientov.

Svedok R. P. na hlavnom pojednávaní k skutku, ktorý je kladený obžalovaným F. a R. za vinu uviedol, že

prišiel po neho pán F. s bratom H. R. a povedal, že potrebuje telefón a zobrali ho do NAY Elektrodomu.
F. mu vypísal žltý papierik a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, aby mu schválili úver a F. povedal, že bude
platiť splátky za neho. Po telefón bol (P.), dali mu ho, on ho dal F., ktorý mu dal 200,- Sk a povedal,
že nebude žiaden problém. Následne dal F. aj šeky, ktorých bolo viac, ktoré F. nezaplatil. Svedok ďalej
uviedol, že F. vzal telefón a on nevie, čo spravil s ním. Na otázku prokurátora svedok uviedol, že F. prišiel

s bratom do R. a F. mu povedal, že potrebuje mobil. Vtedy ho videl druhýkrát, prvýkrát ho videl pri Tescu,
kde mu už F. hovoril, že potrebuje mobil a že príde po neho domov a povedal mu, že keď zoberie telefón,
že on (F.) ho bude splácať a k tomu mu dá ešte nejaké peniaze. Vtedy, keď sa stretli druhýkrát u nich
v obci R., následne išli do NAY Elektrodomu, kde mu F. dal žltý lístok, kde bolo napísané kde pracuje
a podobne, že dostáva príjem 10.000,- Sk - 11.000,- Sk, pričom on bol v tom čase nezamestnaný. Na

tom lístku bolo aj napísané, že má pracovať u K. F. a boli tam aj nejaké telefónne čísla, ale on nevie
podrobnosti, tieto čísla tam napísal F.. Svedok P. ďalej skonštatoval, že do NAY Elektrodomu vošli všetci
traja, F. si vybral telefón, ktorý mu mal zobrať a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, pričom F. s bratom (R.)
vyšli von a on išiel hore, kde dávajú úvery. Keď došiel hore, pani z Elektrodomu zavolala tomu u koho mal
pracovať, pričom volali F., avšak svedok nevedel ako vedeli komu majú volať a má za to, že asi to bolo

všetko na tom papieriku. Potom mu schválili úver a dali telefón Nokiu aj s krabicou aj papiermi, pričom
on všetko dal F., ktorý povedal, že to bude splácať a dal mu za to 200,- Sk s tým, že keď to predá, dá mu
viac. On sa pýtal, či nebude problém a F. mu povedal, že nie a tak prišli policajti. Na otázku prokurátora
svedok uviedol, že obžalovaný F. mu dal 4.500,- Sk pred vchodom do NAY Elektrodomu a povedal, že
má dať lístok a 4.500,- Sk s tým, že mu neschvália pokiaľ ich nedá. Tak išli dnu, F. vybral telefón a

tak on (P.) išiel hore. Tieto skutočnosti videl iba jeho brat (R.). F. dal mobil, keď vyšiel na parkovisko
pred Elektrodom a tam mu v aute mobil odovzdal, pričom tam bol aj jeho brat (R.). F. mu dal 200,- Sk a
odviezol ho domov. V NAY Elektrodome nejaké papiere podpísal, bolo ich viac, koľko presne to svedok
uviesť nevedel, pričom on predkladal občiansky preukaz a lístok. Na otázku obhajcu obžalovaného F.
svedok uviedol, že F. a R. boli v tom čase kamaráti, on F. videl až pri Tescu a či sa R. niekedy na F.

sťažoval, to uviesť nevedel a rovnako ani nevedel uviesť, kde F. vypísal žltý lístok, nakoľko už ho mal
vypísaný. 200,- Sk mu F. odovzdal v aute, keď F. dal telefón a následne mu domov prišli šeky. Čo sa stalo
so žltým lístkom, to rovnako svedok uviesť nevedel a vedel len to, že vyšetrovateľ J. ten lístok mal. Na
otázku obžalovaného F. svedok uviedol, že šeky dával bratovi H. R. a ten ich odovzdával F.. Keď bol v
NAY Elektrodome, odtiaľ volali F. a on musel čakať 5 - 10 minút, kým z Bratislavy pošlú správu. Na výzvu

súdu, aby odstránil rozpor medzi tým, čom vypovedal v prípravnom konaní a čo mu bolo prečítane a tým,
čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, svedok uviedol, že po telefón išli všetci traja a to on, obžalovaný
F. a brat H. R., pričom išli od Tesca kam po neho prišiel brat R. s obžalovaným K. F. a následne išli
do Elektrodomu NAY a to na aute obžalovaného F.. Vedeli kde je, lebo brat vedel, že išiel do mesta,ale ako ho našli pri Tescu toto nevie. Keď prišli pred Elektrodom NAY, všetci traja, teda on, brat R. a
obžalovaný F., vošli dnu, prezreli telefóny, obžalovaný F. jeden vybral a jemu ukázal ktorý, následne
všetci traja vyšli von a obžalovaný F. mu dal papierik s údajmi a sumu 4.000,- až 4.500,- Sk na akontáciu

a on sám následne išiel naspäť do Elektrodomu NAY, pričom F. ostal von, lebo mali mu volať, či u neho
robí. Predtým vypovedal odlišne, lebo sa bál keď bol na súde a zároveň už uplynulo viac ako 4 roky, čiže
si už podrobnosti nepamätá. Čo sa týka tých rozporov medzi tým, či išli do NAY Elektrodomu od Tesca
len s obžalovaným F. už hneď prvýkrát, alebo či po neho boli obžalovaný F. s bratom R. doma, alebo
či sa stretol s obžalovaným F. najprv pri Tescu a tak boli po neho s bratom R. doma, svedok uviedol,

že pravdou je to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní a to, že s obžalovaným F. sa stretol pri Tescu,
kde už s ním bol brat R. a spolu išli do NAY Elektrodomu už priamo od Tesca všetci traja. Keď predtým
vypovedal odlišne, tak to bolo preto, lebo sa bál, že pôjde do basy a môže aj prisahať, že táto dnešná
výpoveď je pravdivá. Keď vošiel do Elektrodomu sám, obžalovaný F. a brat R. ostali v aute a potom
všetci traja išli predať mobil k malému Tescu a jeho odviezli domov a dali mu 200,- Sk.

Svedkyňa C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v období od októbra 2004 do marca 2009 pracovala
pre NAY Elektrodom, bola pokladník, ako aj poradca pre splátkový predaj, pričom NAY Elektrodom mal
zmluvy s rôznymi splátkovými spoločnosťami, ktoré poskytovali spotrebné úvery, avšak ju zamestnával
aj vyplácal NAY Elektrodom. Osoby K. F., ani R. P. osobne nepozná, mohla s nimi spraviť zmluvu, ale
si na to nepamätá, nevie si vybaviť detaily toho dňa, ale asi takáto zmluva bola uzatvorená, keď je na

nej podpísaná, táto bola z Home Creditu schválená. Je pravdou, že klienti skúšali, nakoľko pokiaľ im
nebol schválený úver pri jednej kolegyni, išli za druhou. Pokiaľ sa im klient nepozdával, alebo údaje sa
nám zdali nepravdivé, oni do týchto zmlúv zadávali istý kód, alebo telefonovali do splátkovej spoločnosti.
Pokiaľ to bol Róm a bral tak drahý telefón, tak určite volala do Home Creditu. Ak však takýto klient
predložil vernostnú kartu, že už niečo na splátky bral a riadne to splácal, tak sa to nerobilo. Ona takéto

zmluvy vždy poslala do splátkovej spoločnosti a táto spoločnosť si potom klienta overovala, najmä volala
jeho zamestnávateľovi, ktorého on uviedol pri uzatváraní zmluvy, pričom splátková spoločnosť rozhodla
o tom, či sa zmluva uzatvorila alebo nie, oni len spisovali návrh na jej uzatvorenie. Osoba musela
predložiť dva doklady, a to občiansky preukaz a ešte jeden doklad, napríklad pas, rodný list, vodičský
preukaz, kartu poistenca a pod., občas sa stávalo, že pri uzatváraní zmluvy boli viaceré osoby, napr.

niekedy prišli manželia a Rómovia chodili v skupinách, ale ako to bolo v tomto prípade nevie. Ich platil
NAY Elektrodom, pričom zohľadňovali sa aj výkony. Klient prišiel k nim z predajne zdola s lístočkom o aký
tovar ide, ktorý predložil, následne predložil doklad totožnosti a ústne uviedol zamestnávateľa a výšku
príjmu. Ona to zapísala všetko do zmluvy a odoslala splátkovej spoločnosti. Ak sa im niečo nepozdávalo,
tak oznámili čo ešte majú od klienta žiadať a to najmä pracovnú zmluvu, doklad o príjme, prípadne

iné doklady. Niekedy proces schvaľovania zmluvy trval aj 2 až 3 dni. Ako si splátková spoločnosť
klienta preverovala, toto nevie uviesť, oni to nikdy nevedeli. Zamestnávateľ klienta bol preverovaný do
uzatvorenia zmluvy, ak sa zmestili do vymedzených podmienok, zmluva bola uzatvorená, ak nie, tak
sa to preverovalo a žiadali sa ďalšie doklady, napr. pracovná zmluva, potvrdenie o výške príjmu atď.
Splátková spoločnosť im vždy napísala aké doklady majú žiadať. V tomto prípade nevie aký bol postup,

ani čo sa žiadalo, nakoľko si to už nepamätá a zo zmluvy sa to nedá vyčítať, či bola zmluva schválená
na prvýkrát, alebo sa niečo preverovalo.

Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dlhoval obžalovanému F. peniaze a to za to, že
prepoisťovali ľudí do poisťovne, pričom F. mu po čase povedal, že má mu vrátiť časť provízie, ktorá bola

vyplatená, z dôvodu, že niektoré zmluvy boli stornované, pričom títo ľudia, ktorí mali mať stornované
zmluvy, mali naďalej kartičky uvedenej poisťovne, ktoré užívali. Z uvedeného dôvodu na neho tlačil, aby
zobral tovar na splátky, ale on už nemohol, keďže už on, aj žena na seba takýto tovar pre F. zobrali,
preto sa ho tento pýtal, či ešte má niekoho napr. súrodenca, ktorý by tovar zobral a on mu povedal, že
brata. Spolu s F. išli do obce R. za bratom a to autom, kde sa s bratom dohodli, že pôjde s nimi a spolu

išli do NAY Elektrodomu, pričom cestou obžalovaný F. v kancelárii, kde sa zastavili, vypísal lístoček a
tak išli spolu do Elektrodomu, kde dnu vošli všetci traja. F. vybral telefón Nokiu v hodnote cca 16.000,-
Sk. Keď bol telefón vybratý, predavač im dal lístok od telefónu a poslal ich hore, kde dávajú úvery a F.
vyšiel vonku, keby mu volali z Home Creditu a preverovali údaje, ktoré F. napísal bratovi na papier, ktorý
mu aj odovzdal, pričom on si už presne nepamätá, kde mu ho dal a kedy, ako aj F. si poznačil bratove

údaje, aby vedel povedať kto u neho pracuje. Brat išiel hore, kde dávajú úvery, pričom on už nevie, či
išiel s ním, kde od neho chceli akontáciu 4.000,- Sk, preto išiel za F., aby mu dal 4.000,- Sk, pričom si
už nepamätá, či išiel s ním. F. dal bratovi 4.000,- Sk a brat následne išiel pre telefón, pričom rovnako
nevie či s ním, alebo sám, len vie, že brat išiel určite, lebo zmluva bola na neho. Následne sa vrátil ajs telefónom, ktorý dal F.. Tak išli všetci traja do auta a spolu išli k Tescu do centra mesta Prešov a tam
išli do takej malej predajne, kde vošli len on a F., pričom brat s nimi nešiel, aby nevidel, koľko peňazí
dostali. Tam telefón predali za cca 12.000,- Sk a F. zobral peniaze a išli odviezť brata domov, pričom

išli opäť všetci traja. Po ceste sa ešte rozprávali o tom, kto to bude platiť a F. povedal, že keď prídu
bločky, teda šeky, má ich dať jemu. F. dal bratovi 200,- Sk, pričom ich dal tak, že ich dal jemu a on ich
bratovi odovzdal. Asi o mesiac brat R. zobral na seba ďalší telefón, čo bolo pri malom Tescu v Prešove,
pričom mu ešte stále domov chodia papiere. Obžalovaný F. doposiaľ chodí do R., i Na V. za Cigánmi,
pričom všetci ho tam poznajú a pozná ho aj starostka R., že tam chodí. Pokiaľ vie, tak brat mal len tie

dve veci na splátky, pričom papiere mu chodia doteraz a ak by mal predtým iné veci na splátky, tak mu
úver nedajú. Čo sa týka iných pôžičiek od susedov a podobne, tak to nevie, lebo on tam nebýval. Na
otázky obhajcu svedok uviedol, že lístoček vypísal F. cestou zo R. do NAY Elektrodomu, keď sa cestou
do NAY Elektrodomu zastavili v jeho kancelárii, ale či tam bol vtedy jeho brat si nespomína.

Z konfrontácie medzi svedkom H. R. a svedkom R. P. vyplýva, že svedok R. uviedol, že išli do R. spolu s

F., kde prišli za R. P., či zoberie tovar na splátky a on súhlasil, tak išli do Prešova všetci traja spolu, kde
F. dal P. lístoček, na ktorom boli F. údaje a P. údaje si opísal. Lístoček pre P. vypisoval v kancelárii, ale
kde si opisoval P. údaje to presne nevie, tak išli spolu do NAY Elektrodomu. Dnu išli všetci traja spolu,
kde vybrali telefón, F. vyšiel von a P. išiel hore a následne išiel za F. vonku, kde mu tento dal peniaze,
nakoľko od neho chceli akontáciu, čo bolo okolo 4.000,- Sk. P. išiel naspäť hore, kde mu dali telefón, s

ktorým prišiel a tak išli všetci traja k Tescu ho predať do predajne, kde P. čakal vonku a keď vyšli, všetci
traja išli do R., kam ich viezol obžalovaný F. a cestou mu tento dal 200,- Sk, ktoré dal P., ktorý sa ešte
F. pýtal, že čo potom, keď prídu nejaké papiere a F. povedal, že ich má dať jemu (R.) a on ich dá P..
Svedok P. na to uviedol, že súhlasí s tým čo uviedol brat, on keď na hlavnom pojednávaní hovoril inak,
tak to preto, lebo si to pomýlil s druhým telefónom, ktorý bral pre F., ale toto čo brat vypovedal, to je prvý

telefón a toto je pravdou tak ako povedal brat, že boli za ním vo R., zo R. išli do kancelárie a z kancelárie
do NAY Elektrodomu. Je pravdou aj to čo vypovedal v minulosti, že sa s F. stretli pri Tescu, jemu sa to
pletie, to bolo k inému telefónu, ktorý pre neho zobral, čiže si to už presne nepamätá, ale je pravdou aj
to, čo hovorí brat vo vzťahu k tomu telefónu, nakoľko tak sa to udialo s tým prvým telefónom. On si na to
nepamätal, ale dnes mu matka dala papiere, ktoré mu za ten telefón prišli na zaplatenie 902,- eur, preto

si na to rozpomenul. Pamätá sa, že spolu išli zo R., ale či sa u F. zastavili to si nespomína. Žltý lístok
mu dal F. a to v Prešove, ale podrobnosti, alebo kde, to uviesť nevie.

Zo zápisnice o výsluchu svedka R. P. z prípravného konania zo dňa 16.5.2008 vyplýva, že začiatkom
roku 2007 sa tento stretol s pánom, ktorý sa mu predstavil ako K. F., ktorý za ním prišiel, keď stál pred

obchodným domom Tesco v Prešove a čakal na manželku a navrhol mu, či si nechce zarobiť nejaké
peniaze tým, že mu vezme mobil na splátky, pretože on nemôže ako podnikateľ a že on (F.) následne
zaplatí všetky splátky a za túto službu mu zaplatí. F. mu napísal aj názov telefónu, ktorý má vziať na
splátky. Následne išli do NAY v Prešove, avšak predavačka mu oznámila, že pri vybratom telefóne musí
zaplatiť okolo 4.000,- Sk akontáciu a potrebuje potvrdenie od vedúceho, že naozaj toľko zarába. Tak

vyšiel von za F., ktorý mu dal peniaze, aj potvrdenie. P. tak následne podpísal zmluvu so spoločnosťou
Home Credit. Po príchode k autu tam zbadal P. svojho brata H. R., ktorý sa rozprával s F. a ktorý ho
uistil, že sa nemusí báť, že F. to zaplatí, že aj on s ním už spolupracoval. Vtedy sa s obžalovaným F.
videl naposledy, pričom tento mu peniaze za telefón nikdy nedal, dal mu len 100,- Sk na autobus, avšak
keď odchádzal, tak si to F. rozmyslel a vzal ho do auta, kde už sedel jeho brat a odviezli ho do obce R..

Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkom R. P. a obvineným H. R. z prípravného konania zo dňa
27.8.2008 vyplýva, že v deň, keď R. P. obvinený H. R. a obvinený K. F. navštívili, mal R. P. voči
obvinenému K. F. dlh vo výške 1.200,- Sk až 1.300,- Sk, no v tom čase nevedel, že sú to peniaze od
neho, nakoľko peniaze mu odovzdal obvinený H. R.. V deň kedy R. P. zobral telefón na splátky, prišiel

obvinený H. R. s obvineným K. F. pre neho autom a potom sa R. P. s obvineným K. F. dohodli, že R. P.
zoberie telefón na splátky, obvinený F. ho potom predá, polovicu peňazí dá P. a všetko ostatné už bude
mať na starosti obvinený F.. Potom mu obvinený F. vypísal potvrdenie o zamestnaní, kde bolo uvedené
meno a podpis obvineného F.. V predajni NAY v Prešove boli všetci traja, avšak obvinený F. potom vyšiel
von, že ak by mu volali z Home Credit, tak aby potvrdil, že P. u neho robí. Úver mu neschválili na prvýkrát,

musel ešte zaplatiť akontáciu 4.000,- Sk, preto išiel von do auta, kde sedel obvinený F., ktorý mu dal
peniaze na akontáciu. Po podpise úverovej zmluvy, zaplatení akontácie a prevzatí telefónu odovzdal P.
tento telefón obvinenému F.. Obvinený F. predal telefón za 11.000,- Sk, s tým, že P. dal len 200,- Sk a
ďalšie peniaze nedoniesol ani v nasledujúcich dňoch. Taktiež ani nesplácal splátky ako sľúbil, napriektomu, že mu P. odovzdal šeky a obvinený F. ho uistil, že splátky bude splácať. P. uviedol, že neskôr vzal
pre obvineného F. ďalší mobil, kde tento opäť tvrdil, že bude všetko platiť, avšak nespravil to.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným K. F. a obvineným H. R. z prípravného konania zo dňa
25.9.2008 vyplýva, že podľa tvrdenia obvineného R. prišiel obvinený F. za obvineným R., že potrebuje
súrne dať peniaze nejakému tlačiarovi a dohodli sa, že pôjdu spolu za R. P., keďže obvinený R. už
úver zobrať nemohol. Ďalej zo zápisnice vyplývajú z tvrdenia obvineného R. rovnaké skutočnosti ako
zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným R. a svedkom P.. Obvinený F. však s týmto nesúhlasil.

Ďalej obvinený R. uviedol, že v čase keď obvinený R. požiadal P., aby zobral niečo na splátky, P. dlžil
obvinenému F. asi 3.000,- Sk až 4.000,- Sk. Obvinený F. s týmto nesúhlasil. Obvinený F. nevedel uviesť
ako sa papierik vypísaný jeho písmom s jeho údajmi a s menom P. dostal k splátkovej spoločnosti a
bol predložený v predajni NAY. Taktiež si nespomína, či bol niekedy s obvineným R. a ďalšou osobou
v predajni NAY v Prešove, ale je to možné, avšak nevie za akých okolností. Obvinený R. uviedol, že
vonku pred predajňou NAY pozrel obvinený F. do tašky P., či je telefón tam, potom nasadli do auta a išli

telefón predať. Obvinený F. nesúhlasil s tým, že telefón predali.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkom R. P. a obvineným K. F. z prípravného konania zo dňa
31.10.2008 vyplýva, že obvinený K. F. poprel všetko tak ako to uviedol R. P. v zápisnici o výsluchu a ako
to vyplýva zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným H. R. a svedkom R. P..

Zúverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXvyplýva,žetátobolauzavretá14.2.2007medzispoločnosťouHome
Credit Slovakia, a.s. a R. P., rod. č.: XXXXXXXXXX, bytom R., P. č. XXX/XX, pričom R. P. podľa uvedenej
zmluvy je od septembra 2006 zamestnancom u zamestnávateľa K. F., so sídlom J. X., J. a jeho čistý
mesačný príjem je vo výške 10.500,- Sk. Predmetom zmluvy bol úver na nákup tovaru „mobilný telefón

Nokia N 73“ v hodnote 16.490,- Sk, v hotovosti bolo uhradené 4.122,- Sk, výška úveru 12.368,- Sk,
mesačná splátka 1.153,- Sk, počet splátok 12, RPMN 22,9 %, konečná výška úveru 13.836,- Sk.

Z výplatných pások za obdobie júl 2007 až september 2007 vyplýva, že svedok R. P. bol v čase od júla
do septembra 2007 zamestnaný vo firme K. F., X. H. č. X, J. ako triedič, pričom jeho hodinová mzda

bola 70,- Sk/hod. a príjem za obdobie júl 2007 vo výške 11.671,- Sk, za obdobie august 2007 vo výške
11.036,- Sk a september 2007 vo výške 10.030,- Sk.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 8.7.2008 vyplýva, že obžalovaný K. F., J. č. X,
Prešov . je registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne ako osoba samostatne zárobkovo

činná od 1.7.2004. O. K. F., X.. H. č. X, ku dňu 28.2.2007 nebola registrovaná ako zamestnávateľ.

Zo zmluvy o obchodnej spolupráci vyplýva, že dňa 6.7.2006 uzavrel obžalovaný H. R. a obžalovaný K.
F. zmluvu na dobu neurčitú, v ktorej sa obžalovaný H. R. zaviazal, že vykoná činnosť, výsledkom ktorej
bude podanie prihlášky na verejné zdravotné poistenie a obžalovaný K. F. sa zaviazal zaplatiť za túto

činnosť obžalovanému H. R. odplatu vo výške a za podmienok stanovených v sadzobníku provízií.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008-154 zo dňa 4.6.2010 vyplýva, že obžalovaný
H. R. bol v bode 1, 2, 3 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

v bode 4 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona a v bode 5 rozsudku
pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona a bol mu uložený spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, tento
mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 36
mesiacov. Zároveň mu bol uložený úhrnný trest povinnej práce vo výmere 80 hodín. Zároveň bol zrušený

výrok o vine a treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/98/2008 zo
dňa 17.6.2008, právoplatným dňa 22.11.2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný K. F. bol
v bode 1, 2 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený

trestodňatiaslobodyvtrvaní12mesiacov,tentomubolpodmienečneodložený.Zároveňmubolaurčená
skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 18 mesiacov. Poškodený Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Winterova 7, Piešťany, bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne
konanie.Z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/10-184 zo dňa 7.4.2011 vyplýva, že uvedeným
uznesením bolo zamietnuté odvolanie obžalovaného K. F. proti rozsudku sp. zn. 1T/139/2010 zo dňa

4.6.2010.

Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 vyplýva, že obžalovaný H. R. bol rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010 v bode 1, 2, 3 rozsudku uznaný vinným
pre pokračujúci prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 4 rozsudku pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 1 Trestného zákona a v bode 5 rozsudku pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1 Trestného
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený spoločný súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, tento mu bol podmienečne odložený a bola mu určená skúšobná
doba podmienečného odsúdenia v trvaní 36 mesiacov. Zároveň mu bol uložený úhrnný trest povinnej
práce vo výmere 80 hodín. Zároveň bol zrušený výrok o vine a treste uložený mu trestným rozkazom

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/98/2008 zo dňa 17.6.2008, právoplatným 22.11.2008, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Obžalovaný K. F. bol v bode 1, 2 rozsudku uznaný vinným pre pokračujúci
prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, tento mu bol

podmienečne odložený. Zároveň mu bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 18
mesiacov. Poškodený Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Winterova 7, Piešťany, bol s nárokom na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote
odvolanieobžalovanýK.F..UznesenímKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.2To/71/10-184zodňa7.4.2011
bolo toto jeho odvolanie zamietnuté a uvedený rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008

zo dňa 4.6.2010 nadobudol právoplatnosť vo vzťahu k obžalovanému H. R. dňa 4.6.2010 a vo vzťahu
k obžalovanému K. F. dňa 7.4.2011.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného K. F. vyplýva, že tento bol jedenkrát súdne trestaný a to
rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2To/71/2010 zo dňa 7.4.2011 pre trestný čin podľa § 20 k § 222 ods.
1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok so skúšobnou
dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 7.10.2012.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného

presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal,
tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný K. F..

Obžalovaný K. F., aj keď spáchanie skutku jemu kladenému za vinu poprel, je z jeho spáchania

usvedčovaný najmä výpoveďou H. R. a to tak v pozícii obžalovaného, ako aj v pozícii svedka, v ktorých
zhodne popísal ako pre obžalovaného F. vykonával činnosť smerujúcu k poisteniu sa tretích osôb do
poisťovne, za čo dostával provízie, pričom v prípade stornovania zmluvy, musel túto províziu vrátiť a
vzhľadom na to, že peniaze nemal a F. ich vrátiť nemohol, tento na neho tlačil, preto začal brať úvery na
splátky od spoločnosti Home Credit a okrem neho aj jeho manželka a brat a preto potom, ako zobrala

telefón jeho manželka, spolu s obžalovaným F. išli po jeho brata R. P. do obce R., odkiaľ všetci traja išli
do NAY Elektrodomu v Prešove, pričom cestou sa zastavili v kancelárii K. F., ktorý tam vypísal lístoček,
na ktorom boli údaje jeho ako zamestnávateľa, u ktorého mal byť R. P. zamestnaný. Po príchode do NAY
Elektrodomu obžalovaný F., vybral telefón, ktorý mu mal R. P. zobrať, následne tomu dal približne 4.000,-
Sk na akontáciu a R. P. v NAY Elektrodome predložil obžalovaným F. vlastnoručne vypísaný lístok, kde

boli uvedené údaje, pričom predtým obžalovaný F. R. P. povedal, že nemusí nič rozprávať, len predloží
tento lístok. Následne R. P. telefón vybral, odovzdal ho obžalovanému F., tento mu za to dal 200,- Sk,
pričom povedal, že telefón bude splácať on (F.) a že keď prídu nejaké bločky, tak mu ich majú doniesť a
eštevtenistýdeňtelefónpredalidopredajne,ktorávykupujetelefóny.Uvedenávýpoveďjepodporovaná
aj výpoveďou svedka poškodeného Milana Durilu, ktorý uviedol, že v NAY Elektrodome uzatvoril úverovú

zmluvu odsúdený P., ktorý uviedol, že je zamestnaný u pána F., čo si preverovali a čo nebolo pravdou,
avšak to zistili, až keď úver nebol splácaný, nakoľko pri uzatváraní zmluvy overovali na telefónnom čísle,
ktoré klient napísal do zmluvy ako číslo svojho zamestnávateľa, či uvedená osoba tam pracuje, pričom
volali obžalovanému F., ktorý im potvrdil, že pri telefóne je majiteľ a že klient pán P. je u neho zamestnanýna dobu neurčitú. Následne R. P. poskytli sumu 410,54 eur, ktorú mal splácať v dvanástich splátkach po
38,27 eur, avšak tento nezaplatil žiadnu splátku. Uvedené výpovede plne korešpondujú aj s výpoveďou
svedka R. P., ktorý popísal, ako po neho prišiel obžalovaný F. aj s jeho bratom H. R. a povedal mu, že

potrebuje telefón a následne ho zobrali do NAY Elektrodomu, obžalovaný F. mu vypísal žltý papierik, na
ktorom bolo uvedené, že pracuje u neho - K. F., aj nejaké telefónne čísla a pod. a že dostáva príjem
10.000,- Sk - 11.000,- Sk, pričom on bol v tom čase nezamestnaný, obžalovaný F. vybral telefón, ktorý
mu má zobrať a dal mu 4.500,- Sk na akontáciu, aby mu schválili úver, pričom mu obžalovaný F. povedal,
že bude platiť splátky za neho. Keď došli tam, kde dávajú úvery, pani z Elektrodomu volala tomu, u koho

mal pracovať, pričom volali obžalovanému F. a následne mu schválili úver, dali mu telefón Nokia aj s
papiermi, on ho následne v aute, za prítomnosti svojho brata - obžalovaného R. odovzdal obžalovanému
F., ktorý mu dal 200,- Sk a povedal, že nebude žiadny problém. Aj keď svedok R. P. v priebehu trestného
konania opakovane menil svoju výpoveď, uvedené rozpory odstránil pri svojej konfrontácii so svedkom
H. R. vykonanej na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol brat, pričom uvedené
rozpory logicky zdôvodnil tým, že si to pomýlil s druhým telefónom, ktorý bral pre F., s tým, že je pravdou

aj to, čo vypovedal v minulosti, že sa s F. stretli pri Tescu, ale to bolo k inému telefónu, ktorý pre neho
zobral a spomenul si na to aj preto, lebo za tento telefón mu prišli papiere na zaplatenie sumy vo výške
902,- eur. Uvedené dôkazy sú v plnom súlade aj s listinnými dôkazmi, a to s úverovou zmluvou zo dňa
14.2.2007, z ktorej vyplýva, že R. P. mal byť v tom čase zamestnaný u zamestnávateľa K. F., J. č. X, s
čistým mesačným príjmom vo výške 10.500,- Sk, ako aj výplatnými páskami, z ktorých vyplýva, že R.

P. mal byť zamestnaný vo firme K. F., X. mája č. X, J., IČO: XXXXXXXX, DRČ: XXXXXXXX s príjmom
za obdobie júl 2007 vo výške 11.671,- Sk, za obdobie august 2007 vo výške 11.036,- Sk a september
2007 vo výške 10.030,- Sk.

Zápisnice o konfrontáciách medzi obvineným H. R. a svedkom R. P., medzi obvineným K. F. a obvineným

H.R.amedziobvinenýmK.F.asvedkomR.P.zprípravnéhokonania,ktorésúdnahlavnompojednávaní
so súhlasom procesných strán prečítal, ako aj výpoveď svedkyne C. R. súd vyhodnotil ako všeobecné,
nakoľko konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach a nepodarilo sa nimi odstrániť rozpory a
svedkyňa R. sa k okolnostiam skutku, ani osobám K. F. a R. P. nevedela vyjadriť a vyjadrovala sa iba k
uzatváraniu zmlúv medzi NAY Elektrodomom a splátkovými spoločnosťami vo všeobecnosti.

Súd neuveril výpovedi obžalovaného K. F. na hlavnom pojednávaní, v ktorej poprel spáchanie skutku
s poukazom na skutočnosť, že túto výpoveď považoval za tendenčnú a účelovú v snahe zbaviť sa
trestnej zodpovednosti, pričom jeho procesná obrana, ako aj skutočnosti ním uvádzané, boli vyvrátené
už uvedenými a rozanalyzovanými dôkazmi a to najmä výpoveďou H. R., tak v pozícii obžalovaného, ako

aj v pozícii svedka (kedy, na rozdiel od výpovede v pozícii obžalovaného, bol pod prísahou a bol povinný
vypovedať pravdu), výpoveďou svedka H. P., ako aj konfrontáciou medzi svedkom H. R. a svedkom R.
P. vykonanou na hlavnom pojednávaní, preto s poukazom na to, že v priebehu celého konania, okrem
výpovede obžalovaného F., nebol vykonaný, ani súdu navrhnutý jediný dôkaz, ktorý by spochybnil už
vykonanédôkazy,najmävýpoveďH.R.,takvpozíciiobžalovaného,akoajvpozíciisvedka,súdrozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Už len záverom súd dodáva, že zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/139/2008 vyplýva, že
obžalovaný K. F. bol rozsudkom sp. zn. 1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 2To/71/2010 zo dňa 7.4.2011 za obdobné konanie uznaný vinným a bol mu

uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Po právnej stránke bol skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, kvalifikovaný ako prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného K. F. a to tým, že vylákal od
iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, alebo
splácanie úveru a tak mu spôsobil malú škodu.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, obžalovaný K. F. konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm.
a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane majetku.Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Za trestný čin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho
páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní jeden až päť rokov.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim

po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Obžalovaný K. F. je slobodný, prihlásený na trvalý pobyt v J., J. č. X.. Je živnostník. Podľa správy o
povestimestaJ.vminulostinebolriešenýzdôvoduspáchaniapriestupku.Podľaodpisuzregistratrestov
bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody súd u obžalovaného K. F. aplikoval ustanovenia §§ 36 písm. j), 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona.

U obžalovaného K. F. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu

viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadne.

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou jeden až päť rokov vzal súd do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob
spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu

poľahčujúcich okolností. Po vyhodnotení uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému
K. F. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, keďže mal za to, že pre nápravu

obžalovaného nie je výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyhnutný. Uložený trest bude
pre spoločnosť z hľadiska generálnej prevencie a pre obžalovaného z hľadiska individuálnej prevencie
dostatočný a vhodný na jeho prevýchovu. Zároveň súd s poukazom na zásadu Iura novit curia neukladal
obžalovanému K. F. spoločný trest k trestu uloženému mu rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
1T/139/2008 zo dňa 4.6.2010, nakoľko mal za to, že na obžalovaného K. F. sa vo vzťahu k uloženému

trestu hľadí akoby nebol odsúdený, čo súd posúdil ako predbežnú otázku.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže

poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom
bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom
registri.

Poškodený Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, Winterova č. 7, IČO: 36234176, si uplatnil
nárok na náhradu škody riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho. Z uvedených dôvodov
súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský

súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.