Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4012200890
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4012200890.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Nákladná automobilová
doprava Nové Zámky, s.r.o., Považská 2, Nové Zámky, zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o.,
JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR,
Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. septembra
2012 č. 1020504/1166003/2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný dňa 17. septembra 2012 vydal podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č.
511/1992 Zb.“) a § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok účinný od 1.1.2010)
rozhodnutieč.1020504/1166003/2012,ktorým zmenildodatočnýplatobnývýmerDaňovéhoúraduNitra
pobočka Nové Zámky zo dňa 28. 06. 2012 č. 9412401/5/1341055/2012 v jeho zákonnom označení tak,
že text „vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb.“ nahradil textom § 44 ods. 6 písm. b/,
bod 1“, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2009 v sume 12.198,- eur.

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd vyššie označené rozhodnutia daňových orgánov zrušil a

vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie tvrdiac, že bol na svojich právach rozhodnutiami ukrátený a
má preto o zákonnosti napadnutých rozhodnutí pochybnosti. Tvrdil, že žalovaný vychádzal pri svojich
rozhodnutiach z nesprávnych aplikácií jednotlivých ustanovení zákona o správe daní a poplatkov,
ktoré v rozhodnutiach popisuje a na ktoré sa odvoláva a tieto si vyložil v neprospech žalobcu.
Namietal porušenie § 2 a § 29 zák. č. 511/1992 Zb. tvrdiac, že rozhodnutie žalovaného je vo svojich
argumentáciách nepresvedčivé a vychádza len z domnienok správcu dane, ktoré nie sú podložené
žiadnymi dôkazmi. Poukázal na vykonané dokazovanie a mal za to, že rozhodnutie žalovaného a

správcu dane nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, z ktorého dôvodu rovnako ako z ďalších namietal
nezákonnosť rozhodnutia. Poukázal hlavne na skutočnosť, že žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu
dane, ktorým oproti daňovému priznaniu žalobcu nebol priznaný nadmerný odpočet z uskutočnených
dodávok tovaru a bola určená vlastná daňová povinnosť.Žalovaný spochybnil dodanie tovaru žalobcovi spoločnosťou W.T.I.-company s.r.o. Banská Bystrica a
splnenie podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH pre uplatnenie práva
na odpočítanie DPH z faktúr, vystavených týmto platiteľom. Pochybnosti správcu dane a žalovaného

vychádzali zo šetrení vykonaných u dodávateľov žalobcu - spoločnosť W.T.I.-company s.r.o., na ktorých
všakdaňovýsubjektnemalžiadnyvplyvadožiadnehoobchodnéhovzťahusniminevstupoval.Žalovaný
teda vytýka žalobcovi ako daňovému subjektu porušenie daňových predpisov inými subjektmi, a to za
takej dôkaznej situácie, v ktorej nie je sporné, že žalobca od svojho dodávateľa reálne prevzal tovar
v sklade určenom dodávateľom. Tento reálne naložil a pripravil na prepravu, za tovar riadne, a to aj

v hotovosti a bezhotovostne zaplatil, pričom dodávateľ tovaru si rovnako ako žalobca splnil všetky
svoje daňové povinnosti voči správcovi dane, daň riadne zaúčtoval, priznal a odviedol. Tieto skutočnosti
vyplývajú nielen z dokladov predložených pri daňovej kontrole, ale tiež z výpovedí konateľa dodávateľa
- W.T.I.-company s.r.o., ktorý dodanie tovaru v plnom rozsahu potvrdil tak, ako to vyplýva zo správy DÚ
Banská Bystrica. Je toho názoru, že on ako daňový subjekt má za preukázané nad všetky pochybnosti
nadobudnutie tovaru od spoločnosti W.T.I.-company s.r.o. Napriek tomu, že sa žalobcu vzťah medzi

W.T.I.-company s.r.o. a jeho dodávateľom nemôže dotýkať, upriamuje pozornosť na skutočnosť, že
rozhodnutiežalovanéhovychádzaznepresvedčivýchargumentov. SprávcadaneprispoločnostiMEXIM
s.r.o. uzavrel vec s tým, že u tejto spoločnosti nebolo možné vykonať miestne zisťovanie, pretože bola
zrušená a jej konateľ je vo výkone trestu, pričom sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že cukor sa
nakladal v sklade predávajúceho, kde už jednotlivé dodávky od toho - ktorého konkrétneho dodávateľa

spoločnosti W.T.I.-company s.r.o. nebolo možné identifikovať. Správca dane a žalovaný spochybnil
dodanie tovaru spoločnosti VUC Services s.r.o. so sídlom v Kladne, Česká republika, hoci žalobca
dokladmi predloženými pri daňovej kontrole preukázal reálne dodanie tovaru tejto spoločnosti, ktorá za
tovar aj riadne zaplatila, identifikovala sa pre daň v inom členskom štáte a pri dojednávaní a realizovaní
obchodu nevyšli najavo žiadne také skutočnosti, ktoré by u daňového subjektu vyvolávali pochybnosti o

zrealizovanom obchode, keďže kúpna cena bola za dodaný tovar riadne daňovému subjektu zaplatená
a dodanie cukru podľa rozpisu na jednotlivých faktúrach, ako i CMR pre odberateľa zrealizované.
Doklady predložené pri daňovej kontrole z hľadiska ich formálnej správnosti neboli správcom dane, ani
žalovaným spochybnené a majú vyššiu dôkaznú silu, ako vyjadrenie spoločnosti odberateľa, že používa
inú pečiatku a že sa jej nepozdáva podpis na dokladoch. Tvrdí, že informácie zistené správcom dane,

je potrebné vyhodnotiť aj z hľadiska toho, že tento nezdôvodnil, prečo tvrdenia zástupcu spoločnosti
VUC Services s.r.o. považoval za pravdivé a tvrdenia daňového subjektu v tomto smere nie. Žalobca
poukázal na § 29 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého správca dane, ktorý vedie daňové
konanie,vykonávadokazovanieajezodpovednýzajehopriebeh.Spoukazomnačlánok2ods.3Ústavy
SR uviedol, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,

čo zákon neukladá, žalobca uviedol, že správca dane môže podľa § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.
požadovať od daňového subjektu len také dôkazy, ku ktorým má zákonnú povinnosť nimi disponovať.
Taktiež nemožno proti daňovému subjektu použiť ako dôkaz skutočnosť, že si nesplnil povinnosti, ktoré
mu zákon neukladá. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2009, v zmysle ktorého
ust. § 29 ods. 8 citovaného zákona nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňových subjektov,

ale len vymedzuje rozsah ich dôkaznej povinnosti. Toto dôkazné bremeno nie je možné ponímať
extenzívne a rozširovať ho na preukázanie iných skutočností, teda aj takých, na ktoré sa vzťahuje
dôkazná povinnosť iných subjektov. Preto žalobca nemal povinnosť preukazovať nákup a predaj tovaru
v reťazci dodávateľov, ale mal preukázať len to, že tovar nakúpil od ním deklarovanej spoločnosti a že
tento predal. Rovnaké právne názory, týkajúce sa preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

sú obsiahnuté aj v ďalších rozhodnutiach NS SR (napr. č. 3Sžf/1/2011), ako i v rozhodnutí Najvyššieho
správneho súdu ČR č. 5Afs/131/2004, kde vo všetkých je zaujatý rovnaký právny záver na ochranu
daňových subjektov v prípadoch totožných s predmetným. V závere žalobca namietal aj dĺžku daňovej
kontroly, ktorá prebiehala od septembra 2010 v rozpore s § 15 zák. č. 511/1992 Zb., ktorá skutočnosť
môže mať vplyv na zákonnosť prípadných rozhodnutí správcu dane, keď protokol o daňovej kontrole

vyhotovenýpozákonnejlehotenauskutočneniedaňovejkontrolynemožnopovažovaťzazákonnýdôkaz
a podklad pre rozhodnutie v daňovej veci tak, ako to vyplýva z nálezu Ústavného sudu SR č. III. ÚS
24/2010, a to aj napriek tomu, že daňová kontrola bola prerušená. Žalobca vyslovil právny záver, že
ako daňový subjekt má pochybnosti o procesnej správnosti použitia inštitútu prerušenia konania, keď
zo zákona č. 511/1992 Zb. právo na prerušenie daňovej kontroly nevyplýva. Zákon uvažuje o možnosti

prerušenia daňového konania a pri daňovej kontrole ani neodkazuje na primerané použitie ustanovení
o prerušení konania aj na daňovú kontrolu tak, ako je tomu napríklad v súčasnom daňovom poriadku,
pričom pod pojmom daňové konanie nie je možné podriadiť aj pojem daňová kontrola, pretože na rozdiel
od daňového konania, daňovou kontrolou správca dane neukladá daňovému subjektu povinnosť a aninerozhoduje o právach daňového subjektu. Žalobca je toho názoru, že ním podané daňové priznanie
za obdobie september 2009 je správne na ním deklarovaný nárok na odpočet DPH za dodávky od
dodávateľa W.T.I.- company s.r.o., ako je zákonné aj jeho oslobodenie od dane pre dodanie tovaru do

iného členského štátu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly
vykonal rozsiahle šetrenie, so skutkovým stavom a jeho závermi sa stotožnil, preto rozhodnutie správcu
dane, ako i žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Prvostupňové rozhodnutie
zmenil len v časti zákonného upresnenia vydania dodatočného platobného výmeru. V písomnom

vyjadrení uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu tak, ako mu to ukladá § 15 a nasl. zák.
č. 511/1992 Zb. a zisťoval a preveroval základ dane a iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti a dodržiaval všetky zásady daňového konania. Žalovaný, ako i
správca dane pri kontrole vychádzali zo skutočného obsahu právnych úkonov, t. j. skúmali skutočný a
reálny pohyb predaja - kúpy a následného predaja tovaru - kryštálového cukru od W.T.I.- company s.r.o.
Bratislava - predávajúceho a následného predaja žalobcom odberateľskej spoločnosti VUC Services

s.r.o., Kladno, Česká republika z nasledovných faktúr č. 9038, dátum dodania tovaru 04. 09. 2009 na
biely potravinársky cukor, č. 9040, dodanie tovaru zo dňa 11. 09. 2009 č. 9041, dodanie tovaru 22.
09. 2009, č. 9042 dodanie tovaru 23. 09. 2009, ku ktorým faktúram daňový subjekt doložil jednotlivé
medzinárodné nákladné listy, na ktorých nebol uvedený žiadny dopravca, príjemcom bola spoločnosť
VUC Services s.r.o.

Žalobca si uplatnil pri ním deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru v zmysle § 43 zák. č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane u uvedených zdaniteľných obchodov za
september 2009 v celkovej sume 66.000,- eur pre spoločnosti VUC Services s.r.o.

Žalobca ako daňový subjekt obstaranie tovaru - biely potravinársky cukor deklaroval od spoločnosti
W.T.I.-company s.r.o., so sídlom Banská Bystrica na základe 3 faktúr vystavených v septembri 2009.

Žalobca si odpočítal daň z uvedených faktúr v celkovej výške 12.198,- eur a daň uviedol v riadku č. 19 a
č. 21 daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového
subjektudaňovúkontrolunažiadosťPrezídiaPZ,Úradbojaprotiorganizovanejkriminalite,odborZápad,
Trnava. Pri miestnom zisťovaní dňa 7. mája 2010 žalobca predložil správcovi dane vyhotovené fotokópie
faktúr od dodávateľa spoločnosti W.T.I.-company s.r.o. a pre odberateľa spoločnosti VUC Services s.r.o.

Konateľ spoločnosti uviedol, že prepravu tovaru zo skladových priestorov v Modrom Kameni do Českej
republiky zabezpečoval odberateľ, teda VUC Services s.r.o., so sídlom v Českej republike.

Správca dane, za účelom preverovania intrakomunitárneho dodania tovaru, požiadal o medzinárodnú
výmenu informácií daňovú správu v Českej republike písomne dňa 14. 05. 2010. Podľa písomnej
odpovedi dňa 10. 09. 2010 bola správcovi dane doručená informácia, že správca dane z iného členského

štátu nadobudnutie tovarov platiteľom - VUC Services s.r.o. od daňového subjektu (žalobcu) nepotvrdil.
Splnomocnená zástupkyňa VUC Services s.r.o. vymenované faktúry vyhotovené N.A.D. s.r.o., Nové
Zámky neobdržali, faktúry neboli zahrnuté v účtovníctve tejto spoločnosti. Tovar, ktorý je predmetom
fakturácie, nebol od žalobcu objednaný, ani dodaný. Spoločnosti VUC Services s.r.o. potvrdil nákup
potravinárskeho cukru zo Slovenska, ale od iných dodávateľov, ako žalobcu. Zástupkyňa spoločnosti

VUC Services s.r.o. poprela i pečiatku na faktúrach, ktorá by mala patriť tejto spoločnosti a ktorej
otlačok bol na prepravných listoch, ako i podpis príjemcu tovaru na prepravných listoch, keďže nepatril
pracovníkovi tejto spoločnosti. Pracovník, ktorý je určený na preberanie tovaru v skladoch spoločnosti
VUC Services s.r.o., používa iný podpis a nepatril určenému zamestnancovi, nakoľko bol odlišný od
jeho podpisu.

Správca dane daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009
preveroval u žalobcu aj dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, pri ktorom
vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona a správca dane požiadal následne príslušného
správcu dane - Daňový úrad Banská Bystrica II. o preverenie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa
žalobcu spoločnosť W.T.I.-company s.r.o., ktorý písomne dňa 19. 11. 2010 oznámil správcovi dane

žalobcu, že táto spoločnosť preverované faktúry eviduje vo svojej účtovnej evidencii a daň z pridanejhodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov priznal v daňovom období 3. štvrťrok 2009. Podľa
vyjadrenia štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti (G. G. a G. R.) spoločnosť nakupovala predmetný
tovar - potravinársky rafinovaný cukor od spoločnosť MEXIM s.r.o., Štúdio zdravia - Miduša s.r.o.

a od spoločnosti 1. cukerní spoločnosť Praha s.r.o., avšak štatutárni zástupcovia nevedeli presne
identifikovať, ktorý z uvedených dodávateľov dodal cukor predaný v kontrolovanom zdaňovacom období
žalobcovi a uviedli, že pri nákupe tovaru bol už na sklade v Modrom Kameni a po zaplatení ho
následne predali žalobcovi, ktorý si zabezpečoval dopravu. Zástupcovia W.T.I.-company s.r.o., za
účelom preukázania reálnej existencie tovaru predložili faktúry o obstaraní tovaru od spoločnosti Štúdio

zdravia - Miduša s.r.o., Partizánske (dve faktúry z júla 2009), ako i od spoločnosti MEXIM s.r.o., Žiar
nad Hronom (faktúra z 29. 06. 2009) a 1. cukerní spoločnosti Praha s.r.o., Česká republika (dátum
uskutočnenia plnenia 20. 08. 2009).

Pokiaľ ide o existencie tovaru a dodanie tovaru spoločnosťou Štúdiu zdravia - Miduša s.r.o. (t. č.
Zdravotech s.r.o., Dolný Moštenec, Považská Bystrica), na dožiadane správcu dane žalobcu Daňový
úrad Partizánske vypočul konateľku tejto spoločnosti v čase realizovania dodávky K. D., ktorá poprela

dodanie tovaru, keďže spoločnosť v zdaňovacom období júl 2009 už nevykonávala žiadnu činnosť a
predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Konateľka uviedla, že spoločnosť žiaden
cukor nenakupovala, ani s ním neobchodovala, nevyhotovila faktúry za predaj cukru a pečiatka použitá
na predložených faktúrach vyhotovených v mene ich spoločnosti pre spoločnosť W.T.I.-company s.r.o.
nie je pečiatku spoločnosti Štúdio zdravia Miduša s.r.o. a uvedeného odberateľa na faktúrach nepozná.

Pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť MEXIM s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, bolo zistené, že uznesením
súdu Banská Bystrica č. 27Cbr/96/2008-51 zo dňa 05. 01. 2010 právoplatným dňa 25. 05. 2010 bola táto
spoločnosť zrušená bez likvidácie a deň výmazu bol stanovený na 03. 08. 2010. Jediným konateľom
spoločnosti bol G. E. a daňovú kontrolu nebolo možné u tohto daňového subjektu vykonať. Uvedený
konateľ spoločnosti v čase daňovej kontroly u žalobcu bol vo výkone trestu odňatia slobody a podľa

vyjadrenia G. E. spoločnosť MEXIM s.r.o. s cukrom neobchodovala, on ako jediný konateľ spoločnosti
nesplnomocnil žiadnu osobu na obchodovanie s cukrom. V preverovanom období jeho spoločnosť
nepodnikala a daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za spoločnosť MEXIM s.r.o. nepodal z dôvodu,
že jeho spoločnosť nevykazovala žiadnu činnosť. Taktiež uviedol, že spoločnosť W.T.I.-company s.r.o.
nepozná, ako i štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti a nikdy s nimi nerokoval a neobchodoval. Taktiež

uviedol, že pre túto spoločnosť nevystavoval žiadne faktúry na predaj cukru.

Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o vyššie uvedené spoločnosti ako dodávateľov tovarov - potravinársky
cukor pre W.T.I.-company s.r.o., vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tejto spoločnosti
nevznikla daňová povinnosť pri dodaní tovaru pre žalobcu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH,
podľa ktorého daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pretože k reálnemu dodaniu tovaru touto

spoločnosťou žalobcovi nedošlo, nakoľko nebolo preukázané dodanie tovaru od vyššie menovaných
troch spoločností dodávateľovi žalobcu. Žalobcovi potom nevznikol nárok podľa § 49 ods. 1, 2 zákona
o DPH. Vykonanou daňovou kontrolou taktiež nebolo preukázané splnenie podmienok pre oslobodenie
od dane pri dodaní tovarov a služieb z tuzemska do iného členského štátu na základe výpovedí
splnomocneného zástupcu spoločnosti VUC Services s.r.o.

K námietke žalobcu k nedodržaniu zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly žalovaný uviedol, že
riadna daňová kontrola začala 14. 10. 2010 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa
10. 09. 2010, daňová kontrola bola prerušená zo dňa 09. 12. 2010 z dôvodu začatia konania v
oblasti medzinárodnej výmeny daňových informácií, ktoré prevzal žalobca dňa 13. 12. 2010. Dôvody na
prerušenie daňovej kontroly pominuli dňa 28. 03. 2012, o čom bol žalobca vyrozumený. Daňová kontrola

bola ukončená 27. 06. 2012 v zákonnej 6 mesačnej lehote v zmysle § 15 ods. 7 zákona o správe daní a
poplatkov. K námietke žalobcu k plynutiu lehoty pri prerušení konania žalovaný uviedol, že ak je konanie
prerušené, lehoty podľa § 25a ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov neplynú. Správca dane prerušil
daňovú kontrolu podľa § 25a ods. 1 citovaného zákona a podľa § 15 ods. 16 zákona sa ustanovenia
prvej časti a § 32, 34 a 41 zákona o správe daní a poplatkov primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

Z uvedeného dôvodu sú tvrdenia žalobcu neopodstatnené. Pokiaľ sa žalobca v žalobe odvoláva na
nález ÚS SR III ÚS 24/2010-57, uviedol, že tento nález nepojednáva o totožnom prípade k dodržaniu 6
mesačnejlehotynavýkondaňovejkontroly,nakoľkonálezriešidodržanieročnejlehotynavýkondaňovejkontroly. Pokiaľ ide o žalobcu, daňová kontrola za zdaňovacie obdobie september 2009 bola vykonaná
v súlade s § 15 ods. 17 zákona o správe daní a poplatkov.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov
žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1
OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP (žalovaný sa
v stanovenej lehote nevyjadrili k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a

žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 14. 05. 2013
verejne vyhlásil (§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Zo spisového materiálu správcu dane a žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2009 na žiadosť Prezídia
PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, Trnava. Pri miestnom zisťovaní dňa 7.
mája 2010. Daňová kontrola bola začatá oznámením zo dňa 10. 09. 2010 a o
samotnom začiatku u daňového subjektu bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14. 10.

2010. Žalobca predložil správcovi dane vyhotovené fotokópie faktúr od dodávateľa spoločnosti W.T.I.-
company s.r.o. a vystavené faktúry pre odberateľa spoločnosť VUC Services s.r.o., Kladno, ČR. Daňový
subjekt uviedol, že prepravu tovaru zo skladových priestorov v Modrom Kameni do Českej republiky
zabezpečoval odberateľ, teda VUC Services s.r.o., so sídlom v Českej republike. Táto daňová kontrola
bola prerušená rozhodnutím zo dňa 09. 12. 2010 za účelom konania v oblasti medzinárodnej výmeny

daňových informácií v zmysle článku 5 Nariadenia Rady č. 1978/2003 o administratívnej spolupráci
v oblasti dane z pridanej hodnoty, ako i § 25a ods. 1v spojení s §15 ods. 17 vtedy platného zák. č.
511/1992Zb.Daňovákontrolabolazameranáinakontroluzdaniteľnýchobchodov,týkajúcichsadodania
tovaru a služieb podľa § 8 a § 9 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších
predpisov, ako i na kontrolu zdaniteľných obchodov, týkajúcich sa intrakomunitárneho dodania tovaru

podľa § 43 citovaného zákona o DPH, vrátane kontroly vedenia záznamov na daňové účely. Výsledky
daňovej kontroly správca dane uviedol do protokolu zo dňa 17. 05. 2012, ako i do dodatku č. 1
protokolu zo dňa 31. 05. 2012. Daňový subjekt bol vyzvaný na prejednanie protokolu, ktorého sa
nezúčastnil v deň určený správcom dane a ani sa neospravedlnil, a preto v zmysle § 15 ods. 12 o
správe daní a poplatkov sa za deň prerokovania a doručenia protokolu považuje deň, ktorý je určený

vo výzve na prerokovanie protokolu, teda deň 27. 06. 2012. Správca dane zistil, že v kontrolovanom
zdaňovacom období si žalobca neoprávnene odpočítal daň v celkovej sume 12.198,- eur od dodávateľa
W.T.I. - company s.r.o. za dodávku tovaru biely potravinársky a rafinovaný cukor v množstve 120 ton,
deklarovanú 3 faktúrami tak, ako je uvedené v rozhodnutí a ktorý mal dodať podľa predložených a
vystavených faktúr svojmu odberateľovi VUC Services spol. s.r.o., Kladno, Česká republika. Žalobca si

uplatnil pri ním deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty oslobodenie od dane u uvedených zdaniteľných obchodov za september 2009
v celkovej sume 66.000,- eur pre spoločnosti VUC Services s.r.o. Zamestnanci správcu dane overili v
účtovníctve daňového subjektu W.T.I.-company s.r.o. zaúčtovanie faktúr uvedených v rozhodnutí pre
odberateľa NAD Nové zámky s.r.o. Považská 2, Nového Zámky, t. j. žalobcu. Vykonaným šetrením

zistili, že predmetné faktúry daňový subjekt vystavil, daň zaúčtoval a odviedol v podanom daňovom
priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2009. Žalobca uskutočnil úhradu
za predmetný tovar v hotovosti a na bankový účet spoločnosti W.T.I._company s.r.o. Prepravu tovaru si
zabezpečoval sám žalobca. Ďalej na základe dokladov bolo dožiadaním zistené, že fakturovaný tovar
uvedený na faktúrach spoločnosťou W.T.I.-company s.r.o. Banská Bystrica nadobudla od spoločnosti

Štúdio zdravia - Miduša s.r.o. Horská 1314/36, Partizánske. Podľa dátumov nákupu a dátumov predaja
a podľa množstva daňový subjekt W.T.I.-company s.r.o. nakupoval v zdaňovacom období júl 2009 lenod spoločnosti Štúdio zdravia-Miduša s.r.o. Partizánske. Na základe zistených skutočností dožiadaného
správcu dane z vykonaného zisťovania u daňového subjektu Zdravotech s.r.o. Dolný Moštenec (do
28. 01. 2010 Štúdio zdravia - Miduša s.r.o. Horská 1314/36 Partizánske) z dôvodu, že daňový subjekt

Zdravotech s.r.o. Dolný Moštenec 7, Považská Bystrica mal dodávať tovar - kryštálový cukor daňovému
subjektu W.T.I.-company s.r.o. Banská bystrica, ktorý mal následne predmetný tovar predať žalobcovi,
vyplynulo, že spoločnosť Zdravotech s.r.o. za roky svojej existencie žiadnu činnosť nevykonávala. Medzi
predloženými dokladmi sa nenašiel žiadny taký dokument, ktorý by sa týkal nákupu cukru, či jeho
následného predaja spoločnosti W.T.I. -company s.r.o. Banská Bystrica. Konateľka spoločnosti Štúdio

zdravia - Miduša s.r.o. K. D. potvrdila, že spoločnosť už v júli 2009 nevykonávala žiadnu činnosť a
predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou. Tiež vyhlásila, že nevystavila predložené
faktúry, ani názov spoločnosti W.T.I. nepozná, podpis a pečiatka nie sú jej a žiadny cukor nenakupovala.

Žalobca v daňovom priznaní uviedol nadmerný odpočet -11.939,19 eur, vlastnú daňovú povinnosť
po daňovej kontrole 258,81 eur. Správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zák. č. 511/1992 Zb.
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 12.198,- eur a uložil mu povinnosť túto

daň zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti vydaného rozhodnutia. Žalobca s rozhodnutím
správcu dane nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal odvolanie, o ktorom rozhodoval
žalovaný finančný orgán ako odvolací správny orgán a ktorý podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb.
rozhodnutie správcu dane potvrdil, i keď to výslovne neuviedol, čo žalobca vyčíta v žalobe, avšak
správne uviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého rozhodoval a z výroku vyplýva, že zmenil výrokovú

časť (v skutočnosti iba upresnil zákonné znenie, podľa ktorého správca dane vydal dodatočný platobný
výmer) a nahradil vo výrokovej časti dodatočného platobného výmeru text „§ 44 ods. 6 písm. b/“ textom
zodpovedajúcim zákon u:“§ 44 ods. 6 písm. b, bod 1“.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.
511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo
zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej
veci išlo a súd nezistil pochybenie v postupe oboch daňových orgánov, ani ich porušenie podľa zák. č.

511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, ako uvádza žalobca, pretože i
správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od
otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému
priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového subjektu. Neznamená to
však, že správca dane má povinnosť v daňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech

daňového subjektu, pretože v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia, ale prejednávacia zásada, ako to
sám žalovaný konštatuje v rozhodnutí. Takto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa
obrátil s konkrétnymi otázkami na vypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady v krajine nadobúdateľa
(odberateľa) zdaniteľného plnenia podľa žalobcom predložených faktúr, t. j. v Českej republike v rámci
medzinárodnej výmeny informácií.

Súd považuje za potrebné uviesť, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej
transakcie, ale overovať, či daňový subjekt ju preukázal a deklaroval správne. Správca dane potom
neporušil zákon, nešiel nad rámec zákona, keď písomne dňa 14. 05. 2010, za účelom preverovania
intrakomunitárneho dodania tovaru, požiadal o medzinárodnú výmenu informácií daňovú správu
v Českej republike na preverenie jednotlivých zdaniteľných obchodov podľa vystavených faktúr u

odberateľa žalobcu a keď jednotlivé fakturované zdaniteľné obchody u daňového subjektu preveroval a
zisťoval ich pôvod, ako i skutočnosť, či deklarovaný tovar reálne (skutočne fyzicky) opustil územie SR
a bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu Európskeho spoločenstva - Českej republiky,
na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového
konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov.

Žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil
základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu do druhého členskéhoštátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavaných prípadoch niet pochýb, že musí ísť o vzťah
dodávateľ-odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v krajine dodania tovaru
a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine nadobudnutia tovaru

a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie tovaru a platí
princíp určenia. Niet pochýb, že podľa predložených listín dodávateľ tovaru je žalobca ako daňový
subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom mala byť spoločnosť - daňový subjekt
identifikovaný pre DPH v Českej republike, ktorá nepotvrdila objednanie, dodanie a prevzatie tovaru
v zmysle deklarovaných faktúr žalobcom, čo nesporne vyplýva z administratívneho spisu daňových

orgánov a samotnej splnomocnenej zástupkyne označeného odberateľa VUC Services s.r.o., so sídlom
Kladno, Česká republika. Naviac zástupkyňa tejto spoločnosti spochybnila pečiatku na predložených
faktúrach a predložených nákladných medzinárodných listov, keďže táto spoločnosť identifikovaná ako
daňový subjekt v Českej republike taký otlačok pečiatky nepoužíva a ani podpis príjemcu tovaru za
túto spoločnosť nezodpovedal podpisu pracovníka povereného v sklade na preberanie tovaru. Žalovaný
preto správne poukázal na výsledky daňovej kontroly, svedecké výpovede, ktoré sa týkali vyššie

uvedených transakcií. V preverovaných prípadoch sú sporné skutkové okolností daňových transakcií,
ktoré správca dane, ani žalovaný nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené
podmienky na oslobodenie dane v zmysle zákona o DPH. Preto i súd dospel k záveru, že žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal reálnosť plnenia tak, ako to prezentoval v rámci daňovej kontroly podľa
predložených daňových dokladov. Súd je toho názoru, že celá účtovná operácia žalobcu, smerujúca

na uplatnenie si nároku na oslobodenie dane podľa § 43 zákona o DPH, sa javí ako účelová. Súd
má za to, že správca dane už v protokole o výsledku daňovej kontroly, ako i v žalobou napadnutých
rozhodnutiach uviedol, ktoré výpovede si vzájomne odporujú (konateľ bývalej spoločnosti MEXIM s.r.o.
Michal Skopal, ktorý poprel vystavenie daňových dokladov a dodanie kryštálového cukru spoločnosti
W.T.I.-company s.r.o. a tvrdenie konateľa tejto spoločnosti, ktorý tvrdil, že predmetný tovar nakúpil od

spoločnosti MEXIM s.r.o. a dodal žalobcovi). Žalovaný (ale i správca dane) zrozumiteľne a jasne uviedol
dôvody, ktoré v ňom tie - ktoré výpovede svedkov vzbudzujú pochybnosť o ich úplnej vierohodnosti,
a to i vo vzťahu k iným zisteniam a faktom, napríklad výpoveď konateľky spoločnosti Štúdio zdravia -
Midušas.r.o.K.D.,ktorátiežpopreladodanietovarupodľapredloženýchdaňovýchdokladovvovzťahuk
dodávateľovi kryštálového cukru žalobcu, t. j. W.T.I.-company s.r.o. Táto spoločnosť s takouto komoditou

neobchodovala a listiny, na ktoré sa dodávateľ žalobcu odvoláva, t. j. faktúry a nákladné listy, táto
spoločnosť nikdy nevystavila a s takýmto odberateľom v kontakte ani nebola.

V daňových konaniach je bežnou praxou, čo neodporuje zákonu, že správca dane preveruje daňové
transakcie a plnenie si daňových povinností u samotného dodávateľa kontrolovaného daňového
subjektu, či tento dodávateľ si splnil svoje daňové povinnosti vo vzťahu k štátu, teda či tovar bol reálne

i dodaný a daň riadne odvedená v zmysle zákona. Z ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH vyplýva, že ide o hmotnoprávne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa
viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť a zákon to neustanovuje ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, teda ak si platiteľ uplatňuje
nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (v preverovanom prípade žalobca z dodaného tovaru

od spoločnosti W.T.I.-company s.r.o.), musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne
uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Medzi účastníkmi konania v danej veci skutkový stav nie je sporný, sporný je iba výklad ust. § 43 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v daňovom konaní sa postupuje v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí, dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi
a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije také prostriedky, ktoré ich najmenej

zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliada pritom na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.Podľa § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zákona, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať
v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 22/2004 Z. z., platného v rozhodnom čase oslobodenie od dane je dodanie
tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo

nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom
členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 4 cit. zákona, oslobodenie od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z
tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre
inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Podľa § 43 ods. 5 zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane
podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou
faktúry,

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby

za tovar.

Oslobodenie dane s možnosťou odpočítania dane je oslobodenie pri dodané tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. Toto oslobodenie vychádza z čl. 28c A šiestej smernice. Ustanovenie oslobodzuje od
dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom ustanovených podmienok.

Niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu,

t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky , avšak tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť
zrealizovaná. Teda, z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení
od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva
nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. V § 43 ods. 5 zákona
o DPH zákonodárca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými daňový subjekt je povinný preukázať

dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne preukázanie (faktúra, CMR, zmluva
a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo
právonakladaťstovaromakovlastník.Keďžeprivnútrospoločenských (intrakomunitárnych)obchodoch
prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je sledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových
podvodov. Preto nie je v rozpore so zákonom (zákon č. 511/1992 Zb., zákonom o DPH) a právom

Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý vystupuje ako odberateľ tovaru v
rámci Spoločenstva, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera(dodávateľa) a že zdaniteľné obchody, ktoré
uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov.

Žalobca sa v danej veci bráni tým, že dôkazné bremeno nespočíva iba na samotnom daňovom subjekte
a že nezodpovedá za obchodné transakcie svojich dodávateľov, avšak vychádzajúc z § 29 ods. 8zák. č. 511/1992 Zb. (účinný daňový poriadok v čase daňovej kontroly u žalobcu), daňové bremeno
je na daňovom subjekte a ide o primárne daňové bremeno, ktoré ho zaťažuje, nakoľko žalobca, ktorý
disponuje svojím právom uplatniť si zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet

dane z DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil, musí vedieť preukázať svoje daňové transakcie, teda
že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany
správcudaneslúžiažnanáslednúverifikáciuskutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom
(napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžf 52/2011 v spojení s nálezom ÚS SR č. k. III ÚS 78/2011-17
z 23. 02. 2011).

Žalobca si vo svojich tvrdeniach odporuje, keď uvádza, že „žalovaný mu vytýka ako daňovému
subjektu porušenie daňových predpisov inými subjektmi, za takej dôkaznej situácie, v ktorej nie je
sporné, že žalobca od svojho dodávateľa reálne prevzal tovar v sklade určenom dodávateľom, pričom
dodávateľ tovaru si rovnako ako žalobca splnil všetky svoje daňové povinnosti voči správcovi dane, daň
riadne zaúčtoval, priznal a odviedol“. Neuvádza, ako získal tieto informácie a prečo tvrdenia zástupcu
dodávateľapovažujezanezvratné.Nadruhejstranealeneuznávazadováženýdôkazvdaňovomkonaní

(výsluch zástupcov jeho odberateľa podľa predložených faktúr v ČR), keď tvrdí, že „doklady predložené
pri daňovej kontrole, majú vyššiu dôkaznú silu, ako vyjadrenie spoločnosti odberateľa“, ktorý nemal
dôvod poprieť zdaniteľný obchod, ak by sa fakticky uskutočnil.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia ESD č. C-409/04 04 (Teleos), v ktorom je riešená
práve otázka opustenia tovaru územie a bol vyslovený právny názor, že musia byť splnené podmienky

preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený ako nadobudnutie tovaru v inom
členskom štáte, t. j. u odberateľa, ako i rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé) ako i rozsudok NNS ČR č. 2
Afs 177/2006-61 (rieši otázku listinných dôkazov, ktoré nemožno inak overiť, a preto nemôžu obstáť ako
dôkaz vedľa toho, že by dodávatelia vyvíjali akékoľvek aktivity) a rozsudok č. 9Afs 73/2008, ktorý vyslovil
právny názor, že daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o spoločnosť uvedenú na

daňových dokladoch, lebo odpočítanie dane je možné len medzi platiteľmi dane navzájom, pričom pri
zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi dane odpočítanie nie je možné.

Obchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil
faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) zmluvy (vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady),
však nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona o DPH pri dodaní tovaru

do iného členského štátu (u žalobcu bola vykonaná daňová kontrola i za ďalšie zdaňovacie obdobia
roku 2010, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu). Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému
subjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že
by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný
tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho

spoločenstva, čo preukázané nebolo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Je potrebné uviesť, že oslobodenie od dane pri vývoze sa
nevzťahuje na tovar ako taký (t. j. na predmet kúpnej zmluvy), ale na dodanie tovaru, teda daňovú
transakciu medzi týmito subjektmi, s preukázaním aj dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom
členskom štáte.

Krajský súd sa preto nemohol stotožniť s námietkami žalobcu tak, ako ich špecifikuje v žalobe, ktoré
by mali zakladať nezákonné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho finančného orgánu, v spojení
s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v tejto veci, nakoľko žalobca ako daňový subjekt pre
registráciu dane o DPH si nesplnil povinnosti vyplývajúce pre neho ust. § 43 ods. 1, ods. 5 zákona
o DPH. I podľa názoru súdu nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej

republiky (predaj tovaru pre odberateľa VUC Services s.r.o., Kladno, ČR), teda opustenie tovaru územia
Slovenskej republiky a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Táto podmienka v preskúmavaných prípadoch splnená nebola
(v dokladoch nebol uvedený žiadny dopravca, príjemcom bola spoločnosť VUC Services s.r.o., Kladno,
ktorá poprela objednanie a prevzatie tovaru).Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov
preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje

povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon
o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Súd sa preto obmedzil len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal a ktoré
samotný žalobca v žalobe spochybňuje, sú relevantné, najmä kvôli prameňu, z ktorého vychádzajú

alebo, či neboli porušené niektoré procesné zásady daňového konania a ďalej skúmal, či vykonané
dôkazy logicky robia možný skutkový záver, ku ktorému žalovaný dospel. Súd dospel k záveru, že oba
daňové orgány sa dôsledne riadili procesnými zásadami upravenými v zákone č. 511/1992 Zb. o správe
daní a či si zadovážili podklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom.

Súd k námietke žalobcu vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a jej prerušenia považuje za potrebné uviesť,
že jeho názor nie je v súlade so zákonom, lebo daňové orgány postupovali v zmysle vtedy platného

daňového poriadku (zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov). Z ust. § 15 citovaného zákona vyplýva, akú funkciu má daňová kontrola kedy začína a ako
majú postupovať daňoví kontrolóri pri jej výkone a okrem iného z odseku 2 citovaného zákona vyplýva,
že správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly, čo v danom
prípade bolo nesporne splnené oznámení o výkone daňovej kontroly zo dňa 10. 09. 2010. Správca

dane spísal s daňovým subjektom i zápisnicu o jej faktickom začatí, a to 14. 10. 2010. Z odseku 16
citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že ustanovenia prvej časti a § 32, § 34 a § 41 sa primerane
použijú aj na daňovú kontrolu. § 15 daňového poriadku je začlenený do prvej časti zák. č. 511/1992
Zb., a teda daňová kontrola začína oznámením o jej začiatku a končí prejednaním protokolu daňovým
subjektom. V tomto rozpätí však správca dane je oprávnený vykonávať dokazovanie, ktoré považuje za

potrebné na podporu správnosti svojich záverov, či daňový subjekt podal daňové priznanie v súlade so
zákonom, či daňové plnenie sa reálne uskutočnilo a podobne, alebo naopak, či daňový subjekt nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a podané daňové priznanie v zmysle zákona o DPH nezodpovedá reálnemu
plneniu. Jednoznačne z ust. § 15 ods. 16 citovaného zákona vyplýva, že správca dane začatú daňovú
kontrolu má právo prerušiť podľa § 15a ods. 1 citovaného zákona, ak je potrebné ozrejmiť skutočnosť

rozhodujúcu na vydanie rozhodnutia. Ako bolo už uvedené, vyhotovením protokolu z daňovej kontroly
a jeho prejednaním končí prvá časť daňovej kontroly a následne začína vyrubovacie konanie, v ktorom
správca dane vydá rozhodnutie podľa výsledku daňovej kontroly u konkrétneho daňového subjektu. Ust.
§ 25a zákona je začlenené do prvej časti citovaného zákona, teda správca dane nepochybil, keď daňovú
kontrolu prerušil za účelom preverenia intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom odberateľovi v

Českej republike a keď správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií, konkrétnu daňovú
správu Českej republiky. Tento postup správca dane urobil v súlade so zákonom, vydal rozhodnutie o
prerušení daňovej kontroly, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok (odsek 3 zákona) a ak
je konanie prerušené, lehoty podľa citovaného zákona neplynú (odsek 5 cit. zákona). Námietka žalobcu
je preto neopodstatnená a ide len o účelovú obranu žalobcu. Žalobca v žalobe poukazuje na nález

Ústavného súdu SR č. III ÚS 24/2010, avšak podľa názoru súdu závery uvedené v tomto náleze nie je
možné aplikovať na prípad žalobcu, keďže rieši úplne odlišnú situáciu, ktorá sa vyskytla v rámci výkonu
daňovej kontroly u konkrétneho daňového subjektu a samotný žalobca tiež neuvádza, v ktorých prvkoch
jeho daňová kontrola sa zhoduje s prvkami uvedenými v citovanom náleze. Obdobne pokiaľ sa žalobca
v daňovom konaní a v žalobe odvoláva na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ČR, tiež neuvádza,

aká zhoda skutkového stavu jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z citovaných rozhodnutí
Najvyššieho súdu. Neobstojí preto iba konštatácia záverov v týchto rozhodnutiach.

Podľa názoru súdu neobstojí ani námietka žalobcu, že z rozhodnutia nie je jasné, ako rozhodol o
odvolaní žalobcu, keď iba zmenil výrokovú časť DPV v paragrafoch, keďže pre účastníka konania
je rozhodujúca výroková časť rozhodnutia a z obsahu žalobou napadnutého výroku rozhodnutia

nevyplýva iná forma rozhodnutia žalovaného uvedená v § 48 ods. 5 citovaného zákona ako potvrdzujúci
výrok, teda výrok neobsahuje zrušujúcu klauzulu. Pokiaľ žalovaný opomenul v rozhodnutí uviesť, že
odvolanie odmieta, súd toto formálne pochybenie nepovažuje za pochybenie, ktoré by malo za následok
nezákonne vydaného rozhodnutia, a preto námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.Súd dospel k záveru, že daňové orgány v preskúmavanej veci v rozsahu dôvodov uvedených v
žalobe zistili skutkový stav v dostatočnom rozsahu a správne aplikovali príslušné zákonné ustanovenia.
Neporušili preto zákon, keď vyslovili záver, že žalobca ako daňový subjekt pre registráciu dane o DPH

si nesplnil povinnosti vyplývajúce pre neho ust. § 43 ods. 1, ods. 5 zákona o DPH. I podľa názoru
súdu nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do Českej republiky (predaj tovaru pre
odberateľa VUC Services s.r.o., Kladno, ČR), teda opustenie tovaru územia Slovenskej republiky a že
tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom
ako vlastník. V preskúmavanej veci súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a

relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
uvedených v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu
podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal
s námietkami žalobcu a súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel
prihliadnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

na Najvyšší súd SR v Bratislave, cestou podpísaného súdu, v dvoch

vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 OSP).