Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/276/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412203051
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412203051.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026 proti odporkyni: Ing. A. O., nar. XX. X. XXXX,
bytom B. D., E. XXXX/XX-XX, s adresou na doručovanie: X., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 6 440,43 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín,
č.k. 6C/150/2012-91 zo dňa 6. 2. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Dolný Kubín zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi sumu 6 282,73 Eur so 7,99 % ročným úrokom od 30. 3. 2012 do zaplatenia a 5 %
ročným úrokom z omeškania od 30. 3. 2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v § 13 ods. 3

všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa pre stavebné sporenie Flexibil účinných od 1. 3.
2007 v spojení so sadzobníkom poplatkov navrhovateľa pre fyzické osoby účinným od 1. 1. 2007, ktorej
obsahom je oprávnenie poskytovateľa úveru účtovať klientovi poplatok za ďalšiu upomienku vo výške
750,- Sk a poplatok za žiadosť o okamžité splatenie úveru/medziúveru vo výške 1 000,- Sk je neplatná
pre neprijateľnosť takejto zmluvnej podmienky. Odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi
trovy konania vo výške 386,- Eur.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že medzi
účastníkmi existoval zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ odporkyni poskytol medziúver v
sume 250 000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 7,99 % ročne. Pre neplnenie povinností
bola odporkyňa vyzvaná na splatenie celého zostatku úveru a zároveň boli vyúčtované poplatky za
upomienky,resp.zažiadosťookamžitésplateniemedziúveru.Prvostupňovýsúdsastotožnilsozvyškom

nesplatenej sumy úveru a túto priznal do výšky 6 282,73 Eur spolu s príslušenstvom a zamietol žalobu čo
do sumy 157,70 Eur, predstavujúcu práve uplatňované poplatky za upomienky a žiadosť o zaplatnenie
úveru. Uvedené zmluvné dojednania vzťahujúce sa k sume 157,70 Eur považoval za neplatné v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto aj bez návrhu vyslovil vo výroku rozsudku, že tieto
ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy za neplatné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi ako prevažne úspešnému
v konaní priznal plnú náhradu požadovaných trov.

Proti tomuto rozsudku podali, v zákonom stanovenej lehote, odvolania obaja účastníci konania.Navrhovateľ odvolanie zdôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O.s.p., keď podľa neho
postupom súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. konanie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ podal žalobu s jednotlivými listinnými dôkazmi, z ktorých
odvodzovalsvojnárok.Prvostupňovýsúdrozhodolvneprítomnostinavrhovateľanapojednávaní,pričom
rozhodoval v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p., keď bez návrhu vyslovil, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Pokiaľ navrhovateľ mienil posúdiť predmetné

zmluvné dojednania takýmto spôsobom, mal vyzvať účastníkov konania, aby sa k takémuto posúdeniu
mohli vyjadriť a prípadné svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi. Uvedený postup súdu vychádza
aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-472/11 zo dňa 21. 2. 2013, ktorej predmetom
bol návrh na začatie prejudiciálneho konania, týkajúci sa výkladu čl. 6 a 7 Smernice Rady č. 93/13/
EHS, pričom rozsudok judikoval, že zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny
súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky informovať

účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na
tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Takýto postup nakoniec predpokladá aj
dôvodová správa k O.s.p. pri jeho doplnení o ust. § 153 ods. 4 O.s.p.. V zmysle tejto sa musí umožniť
účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol
svoje rozhodnutie predvídateľným spôsobom, inak by odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd takýto postup neprijal, znemožnil navrhovateľovi adekvátne sa
brániť voči takémuto posúdeniu jednotlivých nárokov. Odvolateľ ďalej poukazoval na nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu vo vzťahu k zamietavajúcej časti rozsudku, keď prvostupňový súd argumentoval
neprimeranosťou požadovanej náhrady poplatkov vyúčtovaných za jednotlivé upomienky, resp. žiadosti
o splatenie celého úveru. Ak súd argumentuje, že nejaké poplatky sú neprimerane vysoké, je žiaduce,

aby účastník konania dostal odpoveď práve na tento argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
t.j. aby sa z odôvodnenia rozhodnutia dozvedel, prečo súd tak rozhodol a z akej premisy jeho záver
vychádzal. Súd by mal ozrejmiť svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové
zistenia a vyvodené právne závery ozrejmiť takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol
jasný, zrozumiteľný a účastník konania nemusel hľadať odpoveď na danú otázku v rovine dohadov.

Podľa názoru navrhovateľa bolo žiaduce, aby súd na základe posúdenia skutkových a právnych
okolností v tejto konkrétnej veci ustálil racionálne určitú prijateľnú výšku poplatkov, pričom súd túto
skutočnosť nijako neskúmal, ani nedokazoval. Pri splnení tejto požiadavky by navrhovateľ vedel, od
akej výšky súd v tomto prípade považuje výšku poplatkov za neprimerane vysokú. Postup súdu tak
vykazuje svojvôľu v posudzovaní rozhodných skutočností bez ich bližšieho skúmania. Navyše v tejto

časti rozsudok nespĺňa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.. Čo sa týka jednotlivých nákladov súd uviedol
len, že v značnom rozsahu presahujú možné náklady (vecné a administratívne), ktoré by boli spojené
s ich vyhotovením a zasielaním. K tomuto navrhovateľ udáva, že súd zrejme vôbec nezobral v úvahu
celkovýreálnyproces,ktorýmusínavrhovateľpri„omeškanýchklientoch“realizovaťapriameanepriame
náklady s tým súvisiace, najmä náklady na zakúpenie alebo vývoj, prevádzkovanie, údržbu a servis

počítačového softvéru, ktorý osobitne eviduje takýchto klientov, náklady na vyhodnocovanie splácania
pohľadávok omeškanými klientmi, vecné, resp. administratívne náklady, ako je papier, skener, toner,
osobné počítače, spotrebovaná energia, poštovné, resp. personálne náklady na zamestnancov, ktorí
zabezpečujú vyššie uvedené činnosti a úkony. V tejto súvislosti poukazoval odvolateľ aj na princíp
právnej istoty, ktorý predstavuje neoddeliteľnú súčasť ústavného práva na súdnu ochranu, keď obdobné

situácie majú byť posudzované rovnako a v tejto súvislosti poukazoval na to, že sú rozhodnutia
všeobecných súdov, ktoré v konaniach s rovnakým, resp. obdobným skutkovým základom, v ktorých
vystupoval navrhovateľ a predmetné poplatky uplatňoval, jeho nároku ohľadne poplatkov vyhoveli.
Opačný postup, ktorý aplikoval v tejto konkrétnej veci súd, považuje preto navrhovateľ za postup v
rozpore so zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. V tejto súvislosti tiež poukázal na ust. § 100

ods. 1 O.s.p. - inštitút tzv. predbežného právneho posúdenia veci, v zmysle ktorého predvídateľné je
také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní a účastníci by
nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené
tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy.
Keďže súd navrhovateľa k vyjadreniu nevyzval, mal za to, že otázku priznania nárokov uplatnených v

konaní súd považuje za nespornú (tento nárok odporkyňa nerozporovala). Navrhovateľ tak nemohol
predvídať, že súd mieni z iných dôvodov v tejto časti žalobu zamietnuť. Vzhľadom na všetky tieto
skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach zrušil a
vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav, nevyhodnotil dôkazy a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Do dnešného dňa

jej navrhovateľ nezaslal žiadne písomné vyrozumenie o zostatku na úverovom účte a zaúčtovaných
platbáchzaobdobierokov2011a2012.Odvolateľkažiadalapretooobjektívneposúdenieprejednávanej
veci, k opätovnému preštudovaniu spisu, nakoľko došlo k závažnému porušeniu pri vyhodnotení
dôkazov.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok

prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Priebeh konania pred prvostupňovým súdom upravuje § 100 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
Spôsob konania musí byť výrazom súčinnosti súdu a účastníkov. Súd má postupovať tak, aby bez
ďalších návrhov vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd
pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, ako aj dôvody odvolania prednesené účastníkmi,
má súd za to, že postupom prvostupňového súdu sa účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
resp. rozsudok prvostupňového súdu v zamietavajúcej časti nespĺňa náležitosti v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Je zrejmé, že v danom prípade súd vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal obidvoch účastníkov

konania. Navrhovateľ neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o prejednanie a rozhodnutie vo veci v
jeho neprítomnosti na podklade predložených písomných dokladov. Odporkyňa neprítomnosť písomne
ospravedlnila podaním zo dňa 5. 2. 2013 a požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu OČR -
maloletej dcéry. K žiadosti priložila potvrdenie Sociálnej poisťovne s potvrdením MUDr. E. - detskej
ambulancie, že dcéra navrhovateľky od 4. 2. 2013 je nemocná a jej zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje

ošetrovanie. Prvostupňový súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 6. 2. 2013 bez prítomnosti účastníkov.

Odvolací súd má za to, že v tomto prípade je možné považovať odvolania za dôvodné. Prvostupňový
súd vychádzal len z predložených listinných dôkazov, pričom sa rozhodol bez návrhu vysloviť, že určitá
podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. K takémuto posúdeniu
predloženýchlistinnýchdôkazov(zmluvy)došlobeztoho,abyúčastníkmalmožnosťktakémutopostupu

súdu sa vyjadriť a prípadne doložiť svoje tvrdenia, ktorými by argumentoval k takémuto postupu súdu
(že aj bez návrhu ide o niečom rozhodnúť). Za dôvodnú považoval odvolací súd aj námietku uvedenú
v odvolaní navrhovateľa, že nebol nijakým spôsobom upozornený (keďže to odporca nerozporoval) na
posudzovanieneprimeranostinákladov,ktorévynaložilvsúvislostisozasielanímupomienokaoznámení
o zosplatnení úveru. Navrhovateľ svoj nárok odvíjal od cenníka, a preto ak súd aj túto časť zmluvy

posudzoval ako spotrebiteľskú, mal navrhovateľovi dať možnosť „obhájiť“ príslušnú položku cenníka
(poplatok) aj s prípadnou špecifikáciou nákladov, na základe ktorých bola potom cena úkonu stanovená
(primeranosť nákladov má preukázať navrhovateľ, nie ako tvrdí odvolateľ, že rozsah „od - do“ by mal
stanoviť súd). Pokiaľ sa týka odvolania odporkyne, súd vzhľadom na vytknutie vád v konaní skúmal,
či postupom súdu mohlo dôjsť k ujme na právach účastníka. V tomto prípade dospel k záveru, že

odporkyňa požiadala súd o odročenie pojednávania a nemožnosť zúčastniť sa konania zdôvodnila
starostlivosťou o dcéru, pričom doložila doklad vystavený lekárom - OČR pre Sociálnu poisťovňu. Aj
keď dôvod neprítomnosti účastníka na pojednávaní posudzuje vždy súd, a to v súvislosti s ďalšími
právne a skutkovo významnými okolnosťami a môže teda prísť k záveru, že dôvod žiadosti o odročenie
pojednávania dôležitý nie je, odvolací súd má za to, že choroba účastníka, prípadne ošetrovanie členarodiny - maloletého dieťaťa, ktoré je choré s nutnosťou starostlivosti oň preukázaná lekársky potvrdenou
správou, sa za takýto dôvod považuje.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania

(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.