Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/17/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113203897
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113203897.10

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: B. X., H..
XX.XX.XXXX, C. S., S. XX, proti odporcovi: Z. U., H.. XX.XX.XXXX, C. S., C. X, v konaní o určenie
otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletej G. X., H.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S., takto

r o z h o d o l :

určuje, že odporca Z. U., H.. XX.XX.XXXX je otcom maloletej G. X., H.. XX.XX.XXXX N. S.,

pochádzajúcej z matky B. X., H.. XX.XX.XXXX,

zveruje maloletú G. X., H.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a
spravovať jej majetok v bežných veciach,

určuje odporcovi prispievať na výživu maloletej G. sumou XX Eur mesačne od XX.XX.XXXX do budúcna,

ktoré výživné bude platiť vždy do XX-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky,

dlžné výživné zo strany odporcu za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške X XXX,XX
Eur povoľuje odporcovi zaplatiť v XX-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,

o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30-tich dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby určil, že
odporca je otcom jej maloletej dcéry G. X., H.. XX.XX.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom
žila v spoločnej domácnosti aj potom, ako ich manželstvo bolo rozvedené, spolu s odporcom intímne
žili a došlo k splodeniu maloletej G.. Po tom, ako otehotnela, sa snažila otcovstvo k maloletej vyriešiť
spoločným súhlasným vyhlásením rodičov, na čo však odporca nereagoval. To, že návrh podala až

po dlhom čase zdôvodnila tým, že sa chcela s odporcom dohodnúť a len pred podaním návrhu sa
dozvedela, že odporca uvádza, že nie je otcom maloletej.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol síce, že s navrhovateľkou súložil, ale údajne mala aj iné
známosti. Z tohto dôvodu nesúhlasil so svojím otcovstvom.

Kolíznyopatrovníkžiadalurčiťotcovstvoanačaspoprávoplatnostirozsudkuupraviťpomerykmaloletej.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s rodným listom maloletej,
správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, znaleckým posudkom znalca v odbore
genetika, dokladmi o príjmoch a výdavkoch matky, mesačnými nákladmi na maloletú, písomnými

dokladmi o príjmoch a výdavkoch odporcu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa XX.XX.XXXX sa z matky B. U. narodila maloletá G. U., terajšie priezvisko X..

Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru genetiky, pri porovnaní genetický znakov

dieťaťa G. X., matky B. X. a pravdepodobného otca Z. U. bola zistená zhoda vo všetkých pätnástich
testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletej G. X. potvrdené.

Matka maloletej a odporca sú bývalí manželia. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z ich manželstva pochádza maloletý H. U., H..
XX.XX.XXXX, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti matky. Odporca má prispievať na jeho výživu

sumou XX,XX Eur.

Matka v súčasnosti pracuje ako opatrovateľka pre Mestský úrad S.. V roku XXXX bol jej priemerný
mesačný príjem XXX Eur a v roku XXXX bol jej priemerný mesačný príjem vo výške XXX Eur. Poberá
rodinné prídavky na tri deti, na maloletú G. a dvoch synov z jej predchádzajúcich manželstiev. Uplatňuje

si daňový bonus. Matka platí hypotekárny úver, ktorého zostatok ku konca roka XXXX bol XX XXX,XX
Eur. Hypotekárny úver spláca mesačne po XXX Eur. Matka spláca aj spotrebný úver vo výške XX Eur
mesačne. Najstarší syn matky poberá sirotský dôchodok vo výške XXX Eur mesačne. Na syna, ktorého
majú účastníci z rozvedeného manželstva, má odporca v súčasnosti prispievať sumou XX Eur mesačne,
vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Odporca sa s maloletým nestretáva. Matka za byt, v ktorom

v súčasnosti bývajú, platí nájomné a inkaso XXX Eur. Maloletá má k dispozícii vlastnú izbu. Domácnosť
je zariadená vkusným nábytkom a udržiavaná v poriadku a čistote.

Odporca je v súčasnosti nezamestnaný a je evidovaný na úrade práce, podľa jeho vyjadrenia má
zdravotné problémy. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania za rok XXXX a XXXX mal nulový

základ dane a nulovú daňovú povinnosť. V súčasnosti mu finančne vypomáhajú rodičia a bratia.
Býva v rodinnom dome s rodičmi a za ubytovanie neplatí. Podľa výkazu nedoplatkov N. T. S. zo dňa
XX.XX.XXXX má na zdravotnom poistení nedoplatok vo výške XXX,XX Eur. Podľa výpisu účtu, ktorý
predložil, mal účtovný zostatok na účte vo N. C. ku koncu roka XXXX vo výške Z. XXX,XX Eur. Podľa
potvrdenia sociálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX mal celkový nedoplatok na povinnom sociálnom

poistení samostatne zárobkovo činnej osoby vo výške X XXX,XX Eur. Odporca predtým pracoval ako
živnostník.

Matka uvádzala, že odporca peniaze má, pracuje brigádnicky, avšak nevie to preukázať.

Maloletá G. navštevuje R. ročník základnej školy. Platené mimoškolské aktivity nemá. Stravuje sa v
školskej jedálni, za ktorú matka uhrádza XX Eur mesačne. Navštevuje školský klub, kde matka platí X
Eur mesačne. Maloletá jej zdravá, prekonáva bežné detské ochorenia. Má záujmy primerané svojmu
veku. Odporca na jej výživu ničím neprispieva, o maloletú sa nezaujíma, prakticky s ňou nemá vytvorený
žiadny vzťah.

V priebehu konania, po vyhotovení znaleckého posudku, kedy bolo preukázané nepochybné otcovstvo
odporcu, súd zistil, že odporca napriek tomu naďalej neprispieva maloletej na výživu žiadnou sumou.
Súd teda odporcovi nariadil predbežne prispievať na výživu maloletej sumou 30 % zo sumy životného
minima. Uznesenie bolo vyhlásené XX.XX.XXXX.

Podľa § 94 ods. 1 zákona o rodine (ďalej len ZR), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

Podľa§94ods.2ZR,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,odktoréhoneprešlo

do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), s konaním o určenie otcovstva je
spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

V predmetnom konaní, vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie, bolo nepochybne preukázané

otcovstvo odporcu k maloletej G. X.. Z tohto dôvodu, v súlade s ustanovením § 94 zákona o rodine, súd
určil, že odporca je otcom maloletej. Vzhľadom na ustanovenie § 113 Občianskeho súdneho poriadku
je s konaním o určenie otcovstva spojené konanie o úpravu pomerov k maloletému dieťaťu. Z tohto
dôvodu súd rozhodoval, komu z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti a taktiež rozhodoval o
výživnom. Keďže odporca nejaví absolútne žiadny záujem o maloletú, vôbec sa s ňou nestretáva, nemá

k nej vytvorený žiadny vzťah, na jej výživu neprispieva, nijakým spôsobom nezabezpečuje starostlivosť
o maloletú a tento jeho postoj sa nezmenil ani po vykonaní znaleckého dokazovania, súd zveril maloletú
do osobnej starostlivosti matky, ktorá doteraz riadne zabezpečovala výchovu a výživu maloletej a má k
tomu vytvorené bytové ako aj sociálne zázemie a má k ďalšej výchove aj osobnostné predpoklady.

Zo strany odporcu tak ostalo určiť výživné. Matka žiadala určiť výživné R. roky spätne, pričom svoj
návrh podala viac ako X rokov od narodenia dieťaťa. Súd vyzval matku, aby ozrejmila toto svoje konanie
a neskoré podanie návrhu na určenie otcovstva. Matka to však relevantne nezdôvodnila. Súd nevidel
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal odporcovi určovať výživné X roky spätne
od podania návrhu. Matka už krátko po narodení dieťaťa poznala postoj odporcu k svojmu otcovstvu a

mohla teda kedykoľvek v primeranom čase takýto návrh podať. To, že s týmto čakala viac ako X rokov, je
právom matky, podľa zákona však nemá postihovať odporcu, ak k tomu nie sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, čo však v tomto konaní zistené nebolo. Súd teda určoval výživné na maloletú zo strany odporcu
od podania návrhu, teda od XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na preukázané výdavky matky na maloletú, na jej mimoškolské aktivity, na jej dobrý zdravotný
stav, skutočnosť, že navštevuje R. ročník základnej školy a aj vzhľadom na príjmy odporcu, výšku jeho
dlhov, súčasnú nezamestnanosť a existenciu ďalšej vyživovacej povinnosti, súd dospel k záveru, že
výživné vo výške XX Eur je v súčasnosti pre maloletú zodpovedajúce.

Určením výživného spätne od XX.XX.XXXX potom do XX.XX.XXXX vznikol odporcovi dlh na výživnom
vo výške X XXX,XX Eur (XX,XX Eur za U. XXXX, XXX Eur (XX x XX Eur) - za rok XXXX, XXX Eur (XX
x XX Eur) za rok XXXX, XX,XX Eur (X x XX Eur + XX,XX Eur (X x XX,XX Eur)) - za rok XXXX). Za
mesiace U. B. Z. XXXX bolo od mesačného výživného odpočítané minimálne výživné, ktoré už boloalebo malo byť uhradené a na ktoré má matka vykonateľný exekučný titul - uznesenie č. k. XXC XX/
XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

V prevyšujúcej časti, čo do výživného, súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy

súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani jeden z účastníkov nebol v konaní plne úspešný, súd náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania

alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Súd mal rozhodnúť aj o trovách štátu. Keďže však nebolo doposiaľ rozhodnuté o povinnosti zložiť
preddavky účastníkmi konania, bude o trovách štátu rozhodnuté dodatočne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.