Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 30P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209490
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114209490.6

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o mal. E. H. J., F..
XX.X.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z E. O. D.Š., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom Prešov, Š. Č.. XX
právne zastúpenej E.. H. M., advokát a otca H. J., F.. XX.X.XXXX, trvale bytom H., P. Č.. XX, W.. D.. E.
J., advokát o úpravu práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

zveruje maloletého E. H. J., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá jer oprávnená a
povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok,

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatka 15.00 hod. do nedele
18.00 hod. s tým, že otec si maloletého v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.
Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého E. sumou vo výške 100,-Eur mesačne vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.4.2014 matka žiadala, aby súd zveril maloletého E. H. J. do
jej osobnej starostlivosti, otca, aby súd zaviazal platiť výživné vo výške 280,-Eur mesačne počnúc dňom
začatia súdneho konania a 250,-Eur mesačne počnúc dňom 1.5.2013 do začatia súdneho konania.
Zároveň žiadala, aby súd určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny víkend v

mesiaci od piatka 15.00
hod. do nedele 18.00 hod. s tým, že otec si maloletého v určenom čase prevezme pred bytom matky
a v mieste jej bydliska a v určenom čase na tom istom mieste maloletého odovzdá. Matka je povinná v
mieste svojho bydliska maloletého riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi. Svoj návrh odôvodnila tým, že
navrhovateľkaaodporcasúrodičmimaloletéhomanželstvovšaknikdyneuzavreli.Omaloletéhosastará
navrhovateľka s tým, že odporca sa s maloletým stretáva po vzájomnej dohode s navrhovateľkou, ktorá

mu v stretávaní sa s maloletým nebráni. Výživné, ktoré odporca maloletému poskytuje je vo výške 30,-
Eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že jej mesačný príjem je 480,18,-Eur, bežné výdavky pozostávajú
z nákladov na stravu asi 200,-Eur mesačne, náklady na bývanie vo výške 160,-Eur mesačne, káblová
televízia 27,-Eur, telefón 40,-eur mesačne. Ďalej bežné mesačné výdavky na maloletého sú školné 15,-
Eur, strava v škôlke 25,-Eur, ošatenie 30,-eur, lieky 40,-Eur, hygienické potreby 15,-Eur, životné poistenie
22,64,-Eur, polročne mu hradí výučbu anglického jazyka 47,70,-Eur a ročne ZRPŠ 20,-Eru a 40,-Eur na

nákup pomôcok v škôlke a poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 51,52,-Eur. Odporca je konateľom
vo viacerých spoločnostiach, pričom je aj konateľom v spoločnosti C., J..S..Z.., kde má aj majetkovúúčasť. Navrhovateľky ďalej uviedla, že odporca jej dlhodobo sľubuje, že bude prispievať vyššou sumou
na výživu maloletého, preto sa doposiaľ neobrátila na súd na určenie výživného. Z uvedeného dôvodu
navrhuje, aby jej súd priznal aj spätné výživné od obdobia, keď účastníci spolu nežijú.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so zverením maloletého do starostlivosti
matky, pretože on ako otec má všetky predpoklady k riadnej výchove a starostlivosti o syna. Uviedol že
nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Výška výživného požadovaná matkou je prehnane
vysoká, a žiada, aby súd zveril ich maloletého syna do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov

s tým, aby súd výživné neurčil.

Kolízny opatrovník v písomne podanej správe uviedol, že maloleté dieťa pochádza z rodičov O. D. a H.
J.. Rodičia od začiatku roku 2013 nežijú v spoločnej domácnosti. Matka pracuje ako asistentka predaja
v obchode s oblečením R. D. a jej príjem predstavuje sumu 450,-eur plus prídavok na maloleté dieťa.
Spolu so synom býva v 3 - izbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve. E. má vlastnú izbu, ktorá je zariadená

potrebným nábytkom. Návrh na úpravu styku podal matka z dôvodu, že od začiatku roku 20132 nežijú
s odporcom v spoločnej domácnosti, pričom styk maloletého s otcom prebieha podľa ich dohody a
odporca jej platí výživné vo výške 30,-Eur mesačne, čo je podľa názoru matky nedostatočné na pokrytie
potrieb syna. Matka žiada zveriť syna do jej starostlivosti z dôvodu nevhodného vplyvu otca na dieťa,
z dôvodu, že otec strieda partnerky, čo nevhodne vplýva na maloletého. Stretávaniu otca so synom

nechce brániť, pretože majú medzi sebou vytvorený pekný vzťah. Otec je v súčasnosti nezamestnaný,
evidovaný na Úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Obýva 4-izbový rodinný dom vo Finticiach,
ktorý je vo vlastníctve jeho sestry. Jeho náklady na bývanie sú 100,-eur mesačne. Otec uviedol, že platí
výživné vo výške 30,-eur mesačne a platí synovi tanečný krúžok vo výške 8,-eur mesačne. Styk, ktorý
prebieha v súčasnosti mu nevyhovuje, pretože chce byť so synom častejšie. Maloletý E. navštevuje

škôlku v Prešove. Je zdravé dieťa, v súčasnosti sa u neho začala prejavovať alergia. V rozhovore
maloletý uviedol, že má rád oboch rodičov, a že tak, ako chodí v súčasnosti k otcovi sa mu páči a
vyhovuje mu to.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu. Uviedla, že žiada, aby bol maloletý zverený
do jej starostlivosti z dôvodu, že otec maloletého nie je schopný maloletého vychovávať v súlade s

princípmi spoločnosti. Uviedla, že odporca sa vyjadruje vulgárne pred synom, je agresívny. Osobnú
starostlivosť o syna od jeho narodenia zabezpečuje ona, k otcovi chodí každý druhý víkend. Odporca
má len základné vzdelanie, bol niekoľkokrát odsúdený a niekoľkokrát ju fyzicky napadol, pričom nemá
problém byť agresívny aj k synovi, keď niečo vyvedie. Potom, čo sa ich syn narodil, ich odporca opustil
a odišiel bývať k priateľke, kde sa po dvoch mesiacoch vrátil. Uviedla, že o syna sa nestaral, chodil sám

na dovolenky. Navrhovateľka ďalej uviedla, že po narodení syna žili spolu s odporcom veľmi zle, syn bol
častým svedkom ich hádok, preto potom, čo sa rozišli, chcela, aby ich syn videl, že sa vedia správať
normálne zo strany odporcu boli sľuby, že bude platiť vyššie výživné, preto to nechcela riešiť súdnou
cestou. Zo začiatku jej odporca prispieval 100,-Eur mesačne, potom 560,-Eur a teraz jej prispieva sumou
30,-Eur mesačne.

Odporca uviedol, že trvá na to, aby bol maloletý zverený do osobnej striedavej starostlivosti oboch
rodičov. Uviedol, že po narodení syna sa synovi venoval toľko, koľko to stíhal popri práci, pretože chodil
do práce. Nikdy fyzicky neublížil navrhovateľke ani synovi. Uviedol, že počas obdobia, keď boli spolu
chodili spolu aj na dovolenky. Nie je pravdou, aby sa po narodení syna odsťahoval k priateľke. Uviedol,

že keď je syn s ním chodia sa spolu bicyklovať, na kúpaliská, hrajú sa spolu.

Vo veci bol vypravovaný znalecký posudok znalkyne PhDr. F. G., znalkyne z odboru psychológia číslo
1/2014, kde bola následne znalkyňa aj vypočutá na pojednávaní.

Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že aktuálne osobnostné predpoklady otca pre samostatnú
výchovu syna nie sú optimálne. Zároveň uviedla, že je evidentné, že vzájomný vzťah otca a syna
sa rozvíja, je pozitívny a je perspektíva, že sa do budúcna rozvinie k väčšej zodpovednosti otca za
rozvoj maloletého syna. Štruktúra osobnosti matky vykazuje stabilnejší charakter, čím je jej správanie
predvídateľnejšie, priamejšie, nemanipulujúce, preto pre výchovu dieťaťa do budúcna vhodnejšie. Pre

maloletého E. je matka zdrojom i objektom lásky, bezpečia a istoty. Vzťah E. k otcovi je pozitívny. Vníma
otca ako primeraný vzor, zdieľa jeho záujmy, identifikuje sa s ním. Maloletý je rád v spoločnosti otca,
no nie je hlavnou osobou, ktorá sýti jeho potrebu lásky a bezpečia. Znalkyňa ďalej konštatovala, že
momentálne, najmä pre nižší vek dieťaťa a nestabilitu v nových životných situáciách oboch rodičovstriedavá starostlivosť nie je optimálnym ani vhodným riešením. Znalkyňa odporúčala zveriť maloletého
E. do osobnej starostlivosti matky a stretávanie sa maloletého s otcom upraviť na dva víkendy v mesiaci
od piatka 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. V prázdninovom období odporúča vzhľadom k tomu, že

maloleté dieťa zvláda odluku od matky na jeden týždeň, týždeň v mesiaci júl a týždeň v mesiaci august.

Znalkyňa na záveroch znaleckého posudku zotrvala aj pri výsluchu na pojednávaní, kde uviedla, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z kompletnej spisovej dokumentácie, pričom na sedenia
pozvala osobitne matku, otca, dieťa a nakoniec zavolala celú rodinu, aby ich posúdila komplexne.

Striedavú starostlivosť odporučila až od druhého stupňa základnej školy v pomere 1 : 3 a to týždeň u
otca a tri týždne u matky z dôvodu zabezpečenia jednoliateho vplyvu na výchovu dieťaťa. Znalkyňa ďalej
uviedla, že vo výchove matky a otca nie sú výrazné výchovné rozdiely, ale najväčší problém je v tom,
že rodičia spolu nekomunikujú, pričom je potrebné, aby otec načúval tomu, čo hovorí matky z dôvodu,
že ona má dieťa v starostlivosti dlhšie lepšie pozná jeho prejavy správania.
Súd na základe takto vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných

dôkazov, vyjadrenia kolízneho opatrovníka vo veci ako aj vychádzajúc z vypracovaného znaleckého
posudku z odboru psychológie ako aj výsluchu znalkyne zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
matky a upravil styk maloletého s otcom každý párny týždeň od piatka 15.00 hod. do nedele 18.00 hod.
Súd tu vychádzal zo znaleckého skúmania vo veci, kde s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, jeho
potrebu stabilného zázemia, ako aj potrebu rozvoja jeho citových väzieb k otcovi je takýto model jeho

výchovy tým najvhodnejším na to, aby došlo k harmonickému rozvoju jeho osobnosti bez zbytočného
traumatizovania osobnosti maloletého dieťaťa. Je potrebné tu uviesť, že je
nesporne dôležité, aby sa aj naďalej upevňoval a prehlboval vzťah maloletého E. k otcovi, je to však
potrebné realizovať pomaly v súlade s potrebami maloletého dieťaťa, ktoré on už vie vyjadriť. Jeho vzťah
k ocovi je pozitívny a súčasný model stretávania sa s otcom mu vyhovuje, kde to maloletý rovnako

uviedol pri znalkyni ako pred kolíznou opatrovníčkou vo veci. Maloletý má k matke vytvorený pozitívny
stabilný vzťah, k otcovi má pozitívny vzťah i mierne ambivalentý postoj. V budúcnosti s vyšším vekom
maloletého a pri stabilizácii v pomeroch otca je možné upraviť styk maloletého s otcom rozsiahlejšie.
V tomto období z hľadiska potreby rešpektovania záujmov maloletého dieťaťa, jeho potreby stability vo
vzťahoch, a emočnom prežívaní ako potreby rodičov naučiť sa komunikovať ohľadne potrieb a výchovy

maloletého dieťaťa je takáto forma úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu najvhodnejšia.

Súd sa v tomto konaní ďalej zaoberal určením výšky výživného zo strany otca. Z výpovedí účastníkov
konania ako listinných dôkazov mal súd za preukázané, že matka spolu s maloletým dieťaťom bývajú v
3-izbovom byte vo vlastníctve matky. Matka má príjem 500,-Eur mesačne, bežné výdavky pozostávajú

z nákladov na stravu asi 200,-Eur mesačne, náklady na bývanie vo výške 160,-Eur mesačne, káblová
televízia 27,-Eur, telefón 40,-eur mesačne. Ďalej bežné mesačné výdavky na maloletého sú školné 15,-
Eur, strava v škôlke 25,-Eur, ošatenie 30,-eur, lieky 40,-Eur, hygienické potreby 15,-Eur, životné poistenie
22,64,-Eur, polročne mu hradí výučbu anglického jazyka 47,70,-Eur a ročne ZRPŠ 20,-Eru a 40,-Eur na
nákuppomôcokvškôlkeapoplatokzauskladneniepupočníkovejkrvi51,52,-Eur.Otecjenezamestnaný,

evidovaný na Úrade práce, privyrába si príležitostne rôznymi brigádami, kde príjem nevedel súdu uviesť.
Býva v rodinnom dome vo vlastníctve svojej sestry, kde platí náklady spojené s bývaním vo výške 100,-
Eur mesačne a výživné momentálne vo výške 30,-Eur mesačne. Ďalej platí synovi tanečný krúžok vo
výške 8,-Eur mesačne. Uviedol, že doposiaľ žil z úspor, ktoré mal z predchádzajúcich zamestnaní.
Zároveň uviedol, že vykonáva funkciu konateľa vo viacerých spoločnostiach nemá z toho ale žiadny

príjem.

Súd vychádzajúc z uvedených dôkazov ako aj potrieb maloletého dieťaťa mal za to, že výška výživného
100,-Eur mesačne je primeranou a dostatočnou k potrebám k maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje
škôlku s čím sú spojené poplatky, a tanečný krúžok. Súd vzal pri určovaní výšky výživného do úvahy to,

že matka sa o dieťa osobne stará, pričom výška výživného platená otcom momentálne vo výške 30,-Eur
mesačne nie je dostatočnou na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa. Odporca ako otec maloletého
dieťaťa nepreukázal v tomto konaní výšku svojich príjmov, preto súd postupoval v súlade s ustanovením
§ 63 ods. 1 zákona o rodine a za výšku jeho priemerného mesačného príjmu považoval dvadsaťnásobok
sumy životného minima. Súd zároveň návrh matky na určenie dlžného výživného zamietol, pretože

otec aj keď v menšej sume po tom, čo odišiel zo spoločnej domácnosti výživné m na maloleté dieťa
platil, pričom matke nič nebránilo v tom, aby podala na súde skôr návrh na určenie výživného. Samotné
tvrdenie matky, o tom, že odporca jej sľuboval, že bude platiť výživné vo vyššej výške, nebolo ničím
preukázané, preto jej návrh na určenie dlžného výživného zamietol, rovnako zamietol návrh na určenievýživnéhovovýške280,-Eurzamietolakoneprimeranevysokévzhľadomkpotrebámmaloletéhodieťaťa
a príjmom otca.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákona“), rodičia maloletého dieťaťa,
ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä
určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 62 ods. 1 zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 63 ods. 1 zákona rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výške
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§146ods.1písm.a)O.s.p.,podľaktoréhožiadenzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.