Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Igor Valent
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/177/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213433
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213433.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa
Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR
o ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre porušenie jeho práva na zákonného sudcu a nestranný súd z
a m i e t a .
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari nad Hronom
v exekučnom konaní, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných pravidiel exekučného
súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné konanie nevykazovalo
prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi konania. Neexistovala
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ
tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného súdu spôsobilo, že bol vystavený možným rizikám
práve pre neskoré rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol
vystavený riziku insolventnosti povinného. Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež
nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Strana odporcu žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrh na začatie
konania nie je jasný, naopak odporca ho považoval za zmätočný, s nepreukázaním akejkoľvek existencie
prieťahov v exekučných konaniach, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže
konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného
súdu / I. ÚS 476/2012 /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. a považoval za
nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy.
Súd určil pojednávanie v danej veci na deň 1.4.2014, predvolanie na pojednávanie bolo riadnym
spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa dňa 10.2.2014, pre právneho
zástupcu navrhovateľa 10.2.2014 a pre odporcu dňa 10.2.2014.
Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 27.03.2014 neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili. Odporca svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlňoval.
Právny zástupca navrhovateľa podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, zaslal súdu sťažnosť na porušenie
základného práva zaručené čl. 46 ods. 1. Ústavy - SR ako aj základného práva na spravodlivý súdny
proces podľa čl. 6 ods. 1. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a navrhol
súdu prerušiť konanie až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu - SR o ústavnej sťažnosti.
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný ani v zmysle § 109 ods. 1. písm.
b/ OSP, ani s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2. písm. c/ O. s. p. Je nutné uviesť, že Krajský súd v
Banskej Bystrici uzneseniami 2NcC 404/2012 rozhodol na základe vznesených námietok navrhovateľa o
tom, že z prejednávanej veci sudca Okresného súdu Žiar nad Hronom JUDr. Igor Valent nie je vylúčený.
Takéto rozhodnutie je právoplatné a keďže o námietkach bolo rozhodnuté, nič nebráni Okresnému súdu
aby vo veci konal a rozhodoval ďalej, napriek podanej ústavnej sťažnosti, pretože otázku či vo veci
rozhoduje vylúčený sudca, môže preskúmavať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na
základe riadnych a mimoriadnych prostriedkov a nie Ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti.
Aj s odkazom na vyššie uvedené, súd preto realizoval pojednávanie v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2. O. s. p. v neprítomnosti účastníkov.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom na začatie konania, s
vyjadrením odporcu, predloženou kópiou ústavnej sťažnosti exekučným spisom sp. zn. XXEr XXX/XXXX
na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých
príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.
Zo spisu XC XXX/XXXX, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom XXEr
XXX/XXXX / Q. XXX/XXXX / mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na
začatie exekúcie dňa 17.4.2006 voči povinnému B. G. na podklade exekučného titulu / B. Z. B. XXXX/
XXXX, B. XXXXX/XXXX spísaná Y.. C. Ď.Č., notár so sídlom L. /. Súd poverenie na vykonanie exekúcie
udelil súdnemu exekútorovi Y.. Y. Ď.. Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 4.5.2006.
Oprávnený podal dňa 2.9.2010 súdu návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd preto vyzval povereného
exekútora k zaslaniu exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie. Následne po tom, čo poverený
exekútor súdu zaslal vyčíslené trovy exekučného konania exekučný súd svojim rozhodnutím - uznesenie
sp. zn. XXEr XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a ďalším
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Y.. G. W.tého, Exekútorský úrad so sídlom Z. Č.. XX X..
Vyššie označené exekučné konanie bolo začaté po 1.9.2005, kedy novelou Exekučného poriadku /
Zák. č. 585/2006 Z. z./ došlo k zavedeniu lehoty na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 do 30.11.2006, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného do 31.5.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu
exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ods. 9. identického ustanovenia, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8. zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútor sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.
V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a
písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.
Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.
Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
predstavuje objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. K esenciálnym
predpokladom vzniku takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Je nutné, aby pre vznik tejto zodpovednosti
za škodu došlo kumulatívne k splneniu všetkých troch základných predpokladov.
Vyššie citované ustanovenie exekučného poriadku v § 44 ods. 7 a neskôr v § 44 ods. 8. určovalo lehotu,
v ktorej exekučný súd rozhoduje o návrhu oprávneného na zmenu exekútora s tým, že sa jedná o
lehotu procesnú. Nedodržaním takejto lehoty pri postupe exekučného konania nemožno bez ďalšieho
prijať záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ nebolo
rozhodnuté o návrhu na zmene exekútora oprávneného / navrhovateľa /.
Predpokladmi na zmenu súdneho exekútora je nielen žiadosť oprávneného podaná na príslušnom súde,
ale je nutné učiniť ďalšie procesné úkony, čo vo vyššie uvedenom exekučnom konaní súd i robil a
následne bezodkladne vo veci aj rozhodol a to tak, že návrhu oprávneného na zmenu exekútora aj
vyhovel.. Je nutné zohľadniť objektívne skutočnosti, ktoré viedli exekučný súd k tomu, že zákonná lehota
30 dní na rozhodnutie o žiadosti oprávneného na zmenu exekútora nebola dodržaná. V exekučnej
veci bolo rozhodnuté v lehote primeranej. Vzhľadom na zaťaženosť súdu bez toho, aby došlo k
akýmkoľvek zbytočným prieťahom v exekučnom konaní, tak ako to tvrdil navrhovateľ. I v zmysle
judikatúry Ústavného súdu - SR / I. ÚS 16/2002 / pri posúdení, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, súd prihliada na lehoty, ktorú sú uvedené v zákone, ale ich nedodržania
nepovažuje automaticky za porušenie základného práva, bez zohľadnenia konkrétnych okolností v
jednotlivom prípade
Vo vyššie uvedenej exekučnej veci pokiaľ skutočne exekučný súd nedodržal zákonom stanovenú lehotu
na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, / 30 dní od doručenia návrhu oprávneného
na zmenu exekútora /, neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v súlade s
Exekučným poriadkom zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne skúmal,
či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcií. Skúmanie takýchto podmienok
si vyžaduje osobitnú právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Keďže bolo potrebné citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedených exekúcií
zodpovedá tomu aj dĺžka samotného exekučného konania.
Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za dokázané, že postupom súdu pri rozhodovaní o zmene
exekútora nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v
zavinených prieťahoch. Okresný súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, správne rozhodol
vo veci.
Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ
v konaní tvrdí v existencii prieťahov v exekučnom konaní, čo je primárnym predpokladom pre založenie
zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Bez skúmania
splnenia ďalších atribútov/ ako sú príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh ako nedôvodný zamietol.
I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.