Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. december 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813205793
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5813205793.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci navrhovateľa F. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V. doba XXX/X, V. nad N., proti odporkyni T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. Y. XXX, X., zastúpenej všeobecnou splnomocnenou zástupkyňou R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. Y. XXX/XX, X., o zrušenie vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu navrhovateľky T. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Y. XXX, X., zastúpenej všeobecnou splnomocnenou zástupkyňou R. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. Y. XXX/XX, X., proti odporcovi F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. doba XXX/X,
V. nad N., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamieta.

II. Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

III. Odporca zo vzájomného návrhu F. L., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu

navrhovateľky zo vzájomného návrhu T. L., nar. XX.XX.XXXX, sumou 162,- Eur mesačne, počnúc
dňom 16.10.2013, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky zo
vzájomného návrhu.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007.

IV. Odporca zo vzájomného návrhu F. L., nar. XX.XX.XXXX, je povinný zaplatiť navrhovateľke
zo vzájomného návrhu T. L., nar. XX.XX.XXXX, zameškané výživné za obdobie od 16.10.2013 do
31.12.2013 (t. j. za dva mesiace a šestnásť dní) vo výške 324,72 €, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Vo zvyšnej časti vzájomný návrh zamieta.

VI. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu navrhovateľke zo vzájomného návrhu náhradu trov konania

nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsanávrhomdoručenýmOkresnémusúduNámestovodňa12.08.2013,doplnenýmpodaním
doručeným súdu dňa 25.09.2013 (č.l. 5), domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni
určenej rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007 vo výške1.000,- Sk mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od tej doby sa situácia zmenila, dcéra je už dospelá.
To, či ukončila štúdium na Gymnáziu M. Hattalu v Trstenej a ako, mu neuviedla, tiež mu nechce uviesť
či ide pokračovať v ďalšom štúdiu, nedvíha mu telefón alebo mu zloží. Podľa neoverených informácií

sa dozvedel, že pracuje v Nórsku aj v Rakúsku a stará sa doma aj o starú matku, pretože jej matka
pracuje v Rakúsku. Je toho názoru, že ak si neplní ani tie najzákladnejšie povinnosti voči jeho osobe,
jeho povinnosti ako osoby povinnej majú byť zrušené. Preto žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti
počnúc dňom 01.11.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu (č.l. 12) uviedla, že od navrhovateľa naďalej požaduje výživné

pretože pokračuje v štúdiu na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Odporkyňa zároveň vzniesla
vzájomný návrh s tým, že žiada o prehodnotenie výšky výživného, keďže jej náklady na štúdium a
živobytie sa zvýšili o značnú sumu, z ktorého dôvodu žiada o zvýšenie výživného na sumu 200,- €
mesačne. Uviedla, že odporca (zo vzájomného návrhu) je zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem
a jednorazový vysoký príjem za predaj pozemku v X.. Pokiaľ ide o jej minimálne mesačné náklady na
štúdium a živobytie, tieto uviedla ako náklady na ubytovanie 115,- €, cestovné 110,- €, strava 150,- €,

knihy a školské potreby 60,- €, ošatenie a hygienické potreby 30,- €.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 11.12.2013, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania a listinnými dôkazmi.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu, k vzájomnému návrhu sa nevyjadril. Uviedol,
že žalobu podal z dôvodu, že sa odporkyňa k nemu nespráva tak, ako sa má správať, preto žiada o

zrušenie výživného. Dcére telefonoval odkedy bola dospelá. Pracne žobral jej telefónne číslo od jej
matky. Niekoľkokrát jej volal, nepodstatné veci neriešil. Na otázku či zmaturovala mu neodpovedala,
potom mu nedvíhala telefón. Keď jej neskôr volal či ide na vysokú školu tiež neodpovedala. Na základe
toho je názoru, že by ďalšie platenie výživného odporovalo dobrým mravom, vzhľadom na správanie
sa dcéry voči nemu ako osobe, ktorá je povinná ju vyživovať. Aj vyživovaná osoba sa musí správať

určitým spôsobom voči tomu, kto ju vyživuje. Je zamestnaný, jeho priemerný mesačný príjem je 292,48
€. Iný príjem než príjem zo zamestnania nemá. Vlastní 1-izbový byt v V., v ktorom býva. Pokiaľ ide o
výdavky, má trvalé príkazy na rozhlas a TV, kde vychádzajú výdavky 27,84 € za pol rok, pričom TV
nevlastní. Internet vo výške 13,24 €, ktorý by však chcel zrušiť. Platí zálohu za elektriku 40,- €, bytovému
družstvu 66,84 €, predtým platil 76,- €. Ak mu ostane, môže si dovoliť výdavky na stravu a lieky. Chce

si kúpiť nové zimné topánky a okuliare. Telefón má paušál 10,- € mesačne. Platí výživné vo výške 40,-
€, posledné 2-3 mesiace, ako mu praskla telefónom, platí iba 33,- € ako bolo stanovené súdom. Má
viacero zdravotných problémov, potrebuje vyšetriť zrak a nové okuliare. V elektronike, odbore v ktorom je
vyučený, nemôže robiť, nedá sa mu. Potreboval by zubára, ale nemá na to. Bolí ho bedrový kĺb, puchnú
mu nohy. Priebežne navštevuje lekára, radí mu zdravú výživu a lieky na tlak. Býva sám. Na otázku súdu,

či v roku 2011 alebo 2012 predal pozemky uviedol, že áno, boli to jeho pozemky, ktoré získal v rámci
majetkového vyporiadania. Asi pred 2 mesiacmi bol na konkurze vo firme Klauke Slovakia s.r.o., Dolný
Kubín, avšak vybrali iného uchádzača. Súčasná robota je založená na týždňovkách, čo mu nevyhovuje.
Chodí na pracovné cesty, tieto vyúčtováva šéf. Šéf im platí auto, naftu, cestovné a ubytovanie a on
dostáva mzdu. V tomto veku je rád, že má zamestnanie.

Odporkyňa na pojednávaní rovnako zotrvala na vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného, ktoré žiadala
zvýšiťod23.09.2013,akozačalaškola.Uviedla,ževzhľadomnato,žezačalaštudovaťnavysokejškole,
ktorá je nákladná, najmä pokiaľ ide o cestu, poplatky, knihy, ale najmä ubytovanie, pomáha jej matka,
ktorá kvôli tomu musela ísť pracovať do Rakúska. Keďže otec platí len 33,- € žiada zvýšiť výživné aspoň
na sumu 200,- €, čo je polovica nákladov. Odporca pracuje a predal pozemok, tak by to určite zvládol.

Cez leto pracovala v Bratislave v jednej firme asi mesiac. Zarobila tam 3,50 € za hodinu, za mesiac
to predstavovalo asi 200,- €. V školských potrebách sú zahrnuté zošity, papiere, farba do tlačiarne.
Pokiaľ ide o oblečenie, teraz potrebovala zimnú bundu, táto bola drahšia. Potrebuje aj čižmy, potom
potrebuje zase oblečenie na ďalšie obdobie. V súčasnosti nemá žiaden príjem, mala ho len cez leto. Na
výdavkoch v domácnosti sa nepodieľa. Na podnájme je od utorka do piatku, pondelky má voľné. Doma

býva s mamou a starkou. Potrebuje okuliare do diaľky, najmä keď je v škole. Má alergiu, pravidelne užíva
lieky - kvapky a tabletky. Iné zdravotné problémy nemá. Na otázku súdu, či má záujem stretávať sa s
navrhovateľom a ak nie, tak z akého dôvodu, uviedla, že keď sa o ňu nezaujímal od jej 6 rokov, nevytvoril
si k nej vzťah a zrazu sa ozval až keď je dospelá a všetko sa týka len peňazí - či zmaturovala, či ide
na vysokú školu a pod. Nemala chuť kontaktovať ho keď videla ako sa správa k matke aj celej rodine.Keď bola malá, robil v rodine krik a všetko si to vytrpela matka a musela sa na to pozerať. Požiadala o
sociálne štipendium, ale nebolo jej schválené.

Navrhovateľ k výpovedi odporkyne uviedol, že bol 7 rokov bezdomovec v dôsledku čoho bol zadlžený a

mal veľké zdravotné problémy. Ostal na ulici len s občianskym preukazom, pasom a kartičkou poistenca.
Vyhodili mu dielňu na smetisko. Sedem rokov trvalo kým sa postavil na nohy. S dcérou sa rozišli v
dobrom, vždy je nechal čokoládu, túto si brávala, až potom si ju týždeň nezobrala. Problém bol keď
zomrel jej starký. Starká chcela, aby bývala s ňou, potom chodila za ním, opľúvala ho a kričala, že je
somár, hlupák. Ukradli mu ju, jej detstvo. On ju naučil chodiť, aj bicyklovať. Za to obdobie nahral doma

6 CD, z ktorých je zrejmé kto robil hádky.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne, matka odporkyne, uviedla, že bývajú v rodinnom dome, ktorý je
v jej vlastníctve. Pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, pracuje na dvojtýždňové turnusy. Jej príjem je
700,- €, cestu jej hradí zamestnávateľ.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, a
to lustráciou v Sociálnej poisťovni (č.l. 11), potvrdením o návšteve školy (č.l. 14), rozpisom výdavkov

odporkyne a jej matky (č.l. 22-23), pracovnou zmluvou navrhovateľa (č.l. 24-27), potvrdením o podaní
daňového priznania k dani z príjmov FO navrhovateľa (č.l. 28), výdavkovými a príjmovými dokladmi (č.l.
29-31), výplatnými páskami navrhovateľa (č.l. 32-33), prehľadom pohybov platieb z účtu navrhovateľa
(č.l. 34-35), určením výšky zálohového výmeru (č.l. 36), zmluvou o podnájme (prílohová obálka č.l. 37),
zmluvou o sprostredkovaní (prílohová obálka č.l. 37), pokladničnými dokladmi predloženými odporkyňou

na pojednávaní (prílohová obálka č.l. 37), pripojeným spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn.
7P/60/2009 (vrátane pripojených spisov, a to i spisu sp. zn. 11P/7/2005), ako aj ďalším obsahom
spisu. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania rozhodnutím o zamietnutí štipendia a
predložením dokladov o zakúpení kníh, tento súd zamietol vzhľadom na to, že dôvody pre zamietnutie
štipendia nie sú podstatné pre rozhodnutie súdu o existencii vyživovacej povinnosti a výške výživného, s

ktorou skutočnosťou sa bude musieť vysporiadať sám súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti, rovnako
tak pokiaľ ide o výšku výdavkov v súvislosti so štúdiom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 11P/7/2005 (ktorý je pripojený k spisu
Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/60/2009) mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007, právoplatným dňa 14.11.2007 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 8CoP/44/2007-321 zo dňa 21.08.2007, bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 5C/716/2001 zo dňa 22.10.2002 v časti o určení výživného voči
mal. T.i L., nar. XX.XX.XXXX, tak, že otec maloletej bol zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou
1.000,- Sk počnúc od 01.01.2005. Súd pri určení výšky výživného vychádzal zo skutočnosti, že maloletá
T. bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, navštevoval tanečný krúžok, za ktorý bol poplatok 500,- Sk

polročne a hudobný krúžok (gitaru), za ktorý bol mesačný poplatok 100,- Sk. Matka maloletej bola v tom
čase SZČO, jej priemerný mesačný príjem za rok 2005 bol cca 8.208,- Sk, za rok 2006 cca 7.580,- Sk.
Matka žila s maloletou a ďalšími 2 plnoletými deťmi v rodinnom dome spolu so svojou matkou. Otec
maloletej bol nezamestnaný, nepoberal dávku v nezamestnanosti, ani dávku v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia o návšteve školy (č.l. 14) vyplýva, že odporkyňa (navrhovateľka zo vzájomného návrhu)

je študentkou prvého ročníka denného štúdia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, fakulty
chemickej a potravinárskej technológie.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 11), pracovnej zmluvy (č.l. 24-27), výdavkových pokladničných
dokladov(č.l.29-31)avýplatnýchpásoknavrhovateľa(č.l.32-33)vyplýva,ženavrhovateľjezamestnaný
v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa Prvá consulting energi s.r.o., Nižná, od 02.05.2012,

ako stavebný robotník, ktorého náplňou práce sú elektroinštalačné práce, armatúry, betonárske práce
a šalovacie práce. Mzda za vykonané práce bola dohodnutá vo výške 327,20 €, navrhovateľovi je
vyplácaná čistá mzda vo výške 292,48 € mesačne.

Zo zmluvy o podnájme (prílohová obálka č.l. 37) vyplýva, že odporkyňa (navrhovateľka zo vzájomného
návrhu) má v Bratislave prenajatú 1 izbu spoločne s R. C., P., nájomné bolo dohodnuté vo výške 230,-

€, ktoré odporkyňa hradí na polovicu so spolubývajúcou.Zo sprostredkovateľskej zmluvy (prílohová obálka č.l. 37) vyplýva, že matka odporkyne (navrhovateľky
zo vzájomného návrhu) pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, odmena za prácu je dohodnutá vo výške
700,-€mesačne,úhradanákladovnacestovanievovýške60,-€mesačneaúhradasociálnehopoistenia

vo výške 157,34 € mesačne.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým záverom, ktoré nasledovne
právne vyhodnotil:

Podľa § 62 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
platnom znení (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 cit. zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 cit. zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 cit. zákona výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to
neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1, 3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z ustanovenia § 62 zákona o rodine je zrejmé, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou
povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti

nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť
samostatne,zvlastnýchzdrojovuspokojovaťvšetkyrelevantnéživotnénáklady,pričomsavyžaduje,aby
táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie
schopnosti samostatne sa živiť. Za okolnosť odôvodňujúcu trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa vo
všeobecnosti akceptuje štúdium, ktorým sa dieťa pripravuje na budúci výkon povolania.

Zpotvrdeniaonávšteveškoly(č.l.14)malsúdpreukázané,žeodporkyňa(navrhovateľkazovzájomného
návrhu) v súčasnosti študuje formou denného štúdia na STU v Bratislave, a teda naďalej sa pripravuje
na výkon budúceho povolania, z ktorého dôvodu nie je schopná sama sa živiť. V danom prípade je
preto potrebné aplikovať ustanovenie § 62 ods. 1 zákona o rodine. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia
povinnosť otca - navrhovateľa voči odporkyni nezanikla, táto naďalej trvá, pričom táto povinnosť

vyplýva aj z jeho úlohy ako rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na
sebarealizáciu.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť s poukazom na skutočnosť, že ďalšie trvanie
vyživovacej povinnosti by bolo v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na správanie sa odporkyne voči
nemu, na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľ nemožno

vyhovieť ani z tohto dôvodu. I keď v prípade plnoletého dieťaťa možno aplikovať ustanovenie § 75 ods.
2 zákona o rodine, musia záveru o rozpore priznania výživného s dobrými mravmi svedčiť výnimočné
okolnosti. V zmysle ustálenej judikatúry dôvodom pre takýto postup nemôže byť akékoľvek nevhodné
správanie sa dieťaťa voči výživou povinnému rodičovi, ale len také nevhodné správanie, ktoré je z
hľadiskanazeraniaspoločenskýchvzťahovúplneneprijateľnévovzťahumedzidieťaťomajehorodičom.Muselo by teda ísť o natoľko nevhodné, závadné správanie sa, kedy by dieťa v určitom rozsahu či
s určitou intenzitou prejavovalo neúctu k tomuto rodičovi, bolo k nemu vulgárne, resp. správalo sa
takým spôsobom, ktorý je úplne spoločensky nezlučiteľný. V konaní by však muselo byť zároveň

úplne jednoznačne vylúčené, že negatívne správanie sa dieťaťa nie je aj dôsledkom konania toho
rodiča, ktorý dieťa síce nemá vo výchove a riadne naň platí výživné, avšak svojim správaním, prípadne
nečinnosťou, sa v tej či onej miere spolupodieľal na jeho určitom "mravnom úpadku", kedy dieťa vplyvom
neusporiadaných pomerov v rodine privyklo amorálnym pravidlám a nespoločenskému správaniu.

I keď z výpovede oboch účastníkov konania jednoznačne vyplýva záver o zlých vzťahoch medzi

navrhovateľom a odporkyňou, ako aj neochote odporkyne kontaktovať sa s navrhovateľom, nemožno
túto skutočnosť ešte považovať za splnenie kritéria pre nepriznanie výživného v zmysle § 75 ods. 2
zákona o rodine. Skutočnosť, že účastníci konania spolu nekomunikujú nestretávajú sa, ešte nesvedčí
o intenzite a dôvodoch preukazujúcich rozpor s dobrými mravmi pre nepriznanie výživného. Je zrejmé,
že kým odporkyňa nedosiahla plnoletosť, navrhovateľ neprejavil záujem o úpravu styku s odporkyňou a
potom čo bola maloletá zverená do starostlivosti matky o úpravu styku s maloletou nepožiadal. Pokiaľ

navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že o úpravu stretávania sa s maloletou žiadal opakovane v
rámci konaní o výživnom, táto skutočnosť z pripojených spisov nevyplýva. Jedine v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 7P/60/2009 na pojednávaní dňa 24.05.2010 v rámci svojho výsluchu
uviedol, že sa chce s maloletou stretávať každý pracovný deň v V. na autobusovom nástupišti vtedy,
keď ide zo školy autobusom. Návrh na úpravu stretávania sa s maloletou však nepodal. Z výpovede

navrhovateľa ako aj odporkyne vyplýva, že navrhovateľ sa odporkyňu následne pokúsil kontaktovať až
po dovŕšení plnoletosti, resp. po ukončení štúdia na strednej škole. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
dospel súd k záveru, že odporkyňa nemôže znášať dôsledky rozvodu svojich rodičov v minulosti, ktoré
sa podpísali nielen na vzťahu medzi rodičmi odporkyne ale i na vzťahu odporkyne s navrhovateľom,
ktorá zároveň bola prítomná pri konfliktoch svojich rodičov počas manželstva, keď bolo predovšetkým v

záujme navrhovateľa snažiť sa vybudovať vzťah otec - dcéra v čase keď bola odporkyňa ešte maloletá.
Pokiaľ tomu tak zo strany navrhovateľa ako otca nebolo, nemôže odporkyňa niesť dôsledky za to, že o
navrhovateľa neprejavuje taký záujem ako to on očakáva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh
navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti zamietol.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporkyne podaný v rámci vyjadrenia k návrhu žalobcu, doplnený na

pojednávaní dňa 11.12.2013, táto sa domáhala zvýšenia výživného zo sumy 33,- € mesačne na sumu
200,- € mesačne. Potom čo súd dospel k záveru, že vyživovacia povinnosť odporcu zo vzájomného
návrhu (otca) voči navrhovateľke zo vzájomného návrhu naďalej trvá, skúmal, či od posledného
rozhodnutia o výživnom došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o
výživnom. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tak na strane navrhovateľky

zo vzájomného návrhu ako výživou oprávnenej osoby, ako aj na strane jej rodičov, a teda i odporcu
zo vzájomného návrhu, ako výživou povinných osôb, došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu
rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov na strane navrhovateľky zo vzájomného návrhu nastala
jednoznačne v súvislosti s jej vekom, keď v čase posledného rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007 bola ešte maloletá, mala 14 rokov, bola žiačkou

základnej školy (7. ročníka). V súčasnosti má 20 rokov, je študentkou univerzity, pričom je nesporné, že
so štúdiom na vysokej škole sú spojené zvýšené výdavky, pričom náklady na výživu a pokrytie potrieb
dospelej osoby sú vyššie ako je tomu u mal. dieťaťa.

Pokiaľ ide o mesačné výdavky na strane navrhovateľky zo vzájomného návrhu, tieto súd akceptoval ako
preukázané výdavky na ubytovanie 115,- € (zmluva o podnájme, č.l. 37), cestovné 61,- € (pokladničné

doklady, č.l. 37), strava 80,- €, školské potreby 20,- €, hygienické potreby a lieky 20,- €, telefón
10,- €, odev a obuv 18,- €. Oproti nákladom uvedeným navrhovateľkou zo vzájomného návrhu súd
neakceptoval výdavky na cestovné vo výške 124,- € (104,- € + 20,- €), keď z pokladničných dokladov
vyplýva, že v priemere jednosmerné cestovné navrhovateľky predstavuje 10,25 €, obojsmerne potom
20,5 € týždenne, t.j. mesačne 82,- € + 20,- € MHD, spolu 102,- €, avšak ako odôvodnené výdavky súd

akceptoval len cestovné vo výške 61,- € (t.j. cestovné domov a do školy dvakrát mesačne + mesačné
cestovné MHD), keď vzhľadom na finančnú situáciu a výšku nájmu a cestovného nie je dôvodné, aby
navrhovateľka chodila domov každý týždeň. Rovnako výdavky na stravu súd akceptoval len vo výške
80,- €, vychádzajúc zo štatistických zistení (www.statistics.sk, databáza Slovstat, výdavky súkromných
domácnostípodľapočtunezaopatrenýchdetízarok2012aprvýštvrťrok2013),vzhľadomnanemožnosť

ich presného vyčíslenia. Vychádzajúc zo štatistických zistení súd vychádzal aj pri určení odôvodnenýchvýdavkov na odievanie a obuv, hygienické potreby a lieky. Pokiaľ ide o výdavky na počítač, tlačiareň
či náplň do tlačiarne, ide o jednorazové výdavky, keď nebolo preukázané, že by uvedené predmety
využívala výlučne navrhovateľka zo vzájomného návrhu. Vychádzajúc z uvedeného mal potom súd zato,

že náklady na výživu navrhovateľky zo vzájomného návrhu, pokiaľ ide o pokrytie len nevyhnutných
potrieb navrhovateľky zo vzájomného návrhu, sú vo výške min. 324,- € mesačne.

K zmene pomerov odôvodňujúcich zmenu výšky výživného však došlo aj na strane rodičov
navrhovateľky zo vzájomného návrhu.

Matka navrhovateľky v súčasnosti pracuje ako ošetrovateľka v Rakúsku, jej priemerný mesačný príjem

je 700,- €, náklady na cestovanie 60,- €, ktoré hradí zamestnávateľ a sociálne poistenie 157,34 € (zmluva
o sprostredkovaní č.l. 37). Výdavky domácnosti, ktoré hradí matka navrhovateľky mal súd preukázané
z predložených pokladničných dokladov, faktúr a výpisu z účtu matky navrhovateľky, z ktorých vyplývajú
výdavky na el. energiu a plyn 129,50 € (49,50 € + 80,- €), televíziu a internet 43,80 €, vodu 32,84 €
(doklady založené v prílohovej obálke č.l. 37). Pokiaľ ide o výdavky na stravu, tieto súd rovnako ako
navrhovateľky zo vzájomného návrhu vychádzajúc zo štatistických údajov akceptoval len vo výške 80,-

€ mesačne. Matka s navrhovateľkou zo vzájomného návrhu žijú v dome, ktorý je vo vlastníctve matky
navrhovateľky, spolu so starou matkou navrhovateľky, ktorá na domácnosť prispieva sumou 200,- €
mesačne.

K zmene pomerov došlo aj na strane otca - odporcu zo vzájomného návrhu, ktorý je v súčasnosti
zamestnaný u zamestnávateľa Prvá consulting energi, s.r.o., Nižná, ako stavebný robotník s dohodnutou

mesačnou mzdou 327,20 €, náplňou jeho práce sú elektroinštalačné práce, armatúry, betonárske práce,
šalovacie práce (pracovná zmluva č.l. 24-27). Čistá mzda je odporcovi zo vzájomného návrhu vyplácaná
vo výške 292,48 € (výplatné pásky a príjmové pokladničné doklady č.l. 29-33). Pokiaľ ide o výdavky -
úhrada za byt 66,84 €, el. energia 40,- €, internet 13,24 €, rozhlas a televízia 4,64 € (27,84 € polročne),
tieto mal súd preukázané listinnými dokladmi predloženými odporcom zo vzájomného návrhu (výpis

z účtu a určenie výšky zálohového výmeru na byt č.l. 34-36). Odporca, podľa svojej výpovede, ktorú
navrhovateľka nerozporovala, hradil výživné vo výške 40,- €, za posledné 2-3 mesiace, t.j. minimálne
od októbra 2013 hradí výživné len v zákonom určenej výške 33,- €. Pokiaľ ide o ostatné majetkové
pomery odporcu, súd mal z výpovede odporcu ako aj pripojeného spisu sp. zn. 7P/60/2009 preukázané,
že tento je okrem bytu, v ktorom býva, vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku, ktorý nadobudol v rámci

vyporiadania BSM, bol vlastníkom i ďalšieho pozemku, ktorý predal v roku 2011 alebo 2012 za sumu
400.000,- Sk, ktorú sumu použil na úhradu dlhov a pre vlastnú potrebu.

S prihliadnutím na uvedené zistenia súd dospel k presvedčeniu, že sú splnené podmienky na zvýšenie
výživného zo strany odporcu zo vzájomného návrhu voči navrhovateľke zo vzájomného návrhu. I keď v
zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 zákona o rodine sa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada

aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa osobne o deti stará, vzhľadom na skutočnosť, že v prípade
navrhovateľky zo vzájomného návrhu ide už o plnoleté dieťa, ktoré je samostatné a nevyžaduje osobnú
starostlivosť, súd vychádzal z toho, že vyživovacia starostlivosť zo strany oboch rodičov je v podstate
rovnaká, a teda vo výške ?, čo pri uznaných výdavkoch navrhovateľky zo vzájomného návrhu vo výške
324,- € predstavuje sumu 162,- €. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné v rozsahu

takto stanovenej vyživovacej povinnosti u otca z pôvodnej sumy 33,- € (1.000,- Sk) na sumu 162,- €.
Takto určené výživné, na úhradu ktorého zaviazal odporcu zo vzájomného návrhu vždy do 15. dňa
toho ktorého mesiaca vopred, považoval súd s poukazom na už uvedené za primerané na pokrytie
nevyhnutných výdavkov navrhovateľky zo vzájomného návrhu ako osoby výživou oprávnenej, keď je
zrejmé, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný ako reakcia na návrh navrhovateľa na zrušenie

vyživovacej povinnosti, a zároveň aj schopnostiam a možnostiam výživou povinného, teda odporcu zo
vzájomného návrhu.

Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti odporcu zo vzájomného návrhu, pre posúdenie schopností a
možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné
zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti,

dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných
skúseností a pod. Z pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 7P/60/2009, resp. spisu
Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 11P/7/2005, vyplýva, že odporca zo vzájomného návrhu v minulosti
vykonával rôzne pracovné činnosti, a to činnosti v súvislosti s prevádzkovaním baru, resp. kaviarne
či reštaurácie, vrátane diskotéky, venoval sa výrobe hudobnej aparatúry, ozvučovaniu rôznych akcií,vykonával živnostenskú činnosť v oblasti elektroniky (výroba a montáž zariadení spotrebnej elektroniky,
sprostredkovanie obchodu s elektronikou, oprava domácich spotrebičov), dokázal si privyrobiť zberom
sezónneho ovocia. Odporca tiež v minulosti poukazoval na skutočnosť, že má možnosť zamestnať

sa u svojho brata v Prešove, pričom nezáujem o hľadanie si práce odôvodňoval potrebou účasti na
viacerých súdnych konaniach, v ktorých vystupoval ako účastník. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
na pracovné skúsenosti odporcu, má súd zato, že je v možnostiach odporcu zo vzájomného návrhu
nájsť si, vzhľadom na to, že v súčasnosti pracuje len za minimálnu mzdu, iné vhodné zamestnanie,
v ktorom môže dosahovať lepší zárobok, resp. si môže nájsť ďalšie zamestnanie popri súčasnom

zamestnaní či zabezpečiť si ďalší príjem i formou brigád, a to i s prihliadnutím na predmet činností,
ktoré vykonáva (stavebné práce, ako aj elektroinštalačné práce). Odporca má tiež možnosť hľadať
si prípadne zamestnanie aj mimo miesta trvalého bydliska, keď z výpovede odporcu zo vzájomného
návrhu vyplýva, že tento žije sám, s deťmi sa nekontaktuje, a teda nemá tu také väzby, ktoré by mu boli
prekážkou pre hľadanie si vhodnej práce i mimo miesta trvalého pobytu. V tejto súvislosti súd poukazuje
na skutočnosť, že matka navrhovateľky zo vzájomného návrhu, ktorá je rovnako povinná vyživovať

navrhovateľku zo vzájomného návrhu, napriek tomu, že sa okrem navrhovateľky zo vzájomného návrhu
stará o svoju matku, si našla prácu v zahraničí, práve v záujme zabezpečenia svojej výživy i výživy
navrhovateľky zo vzájomného návrhu. Pokiaľ odporca zo vzájomného návrhu poukazoval na svoj
nepriaznivý zdravotný stav, nepreukázal, že by trpel takým ochorením, ktoré by mu bránilo v riadnom
výkone práce, či zabezpečení si ďalšej práce, keď z jeho výpovede vyplýva, že v rámci lekárskych

prehliadok mu je doporučovaná len zdravá strava a lieky na tlak. Súd zároveň prihliadol na to, že napriek
tomu, že odporca zo vzájomného návrhu je pravidelne vysielaný na pracovné cesty, z jeho výpovede
vyplýva, že tieto vyúčtováva jeho zamestnávateľ, ktorý hradí cestovné a ubytovanie a odporca má len
mzdu. V súvislosti s pracovnými cestami však má odporca nárok i na stravné poskytované v súlade s
príslušnými pr. predpismi, ktoré ak mu nie je poskytované a odporca sa ho nedomáha, vzdáva sa bez

vážneho dôvodu určitého majetkového prospechu. Súd taktiež poukazuje i na to, že napriek tomu, že
na strane navrhovateľky zo vzájomného návrhu už v minulosti došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej
zvýšenie výživného (predovšetkým v súvislosti s prechodom zo základnej školy na strednú školu), k
zvýšeniu výživného nedošlo a odporca naďalej platil výživné, ktoré však jednoznačne nezodpovedalo
jeho podielu na zabezpečení výživy svojej dcéry. Povinnosťou každého rodiča je pritom venovať všetky

sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických
možností a schopností v súlade s ust. § 62 zákona o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Odôvodnenosť potrieb detí vyžaduje, aby plnením vyživovacej povinnosti
boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné pre dieťa pritom
slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.),

ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a zdravý vývoj dieťaťa (kultúrne, rekreačné
potreby a pod.). Odporca zo vzájomného návrhu ako otec preto musí mať záujem o zabezpečenie hoci
aj príležitostného zamestnania pre zabezpečenie slušnej výživy, a to nielen sebe i ostatným osobám,
ktoré sú na neho výživou odkázané.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol o zvýšení výživného na sumu 162,- € mesačne a vo

zvyšnej časti, t.j. v časti rozdielu požadovaného výživného a súdom určeného výživného (ktorý rozdiel
predstavuje 38,- € mesačne) vzájomný návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 77 ods. 1 druhá veta zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania.

Navrhovateľka zo vzájomného návrhu sa domáhala zvýšenia výživného od 23.09.2013 avšak súd s

poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine mohol navrhovateľke zo vzájomného návrhu ako plnoletej
osobe priznať výživné len od podania vzájomného návrhu, t.j. od 16.10.2013, z ktorého dôvodu
vzájomný návrh navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáhala zvýšenia výživného od 23.09.2013 do
15.10.2013 rovnako zamietol a odporcovi zo vzájomného návrhu uložil povinnosť platiť navrhovateľke
zo vzájomného návrhu výživné od 16.10.2013.

Súd s poukazom na § 78 ods. 1 zákona o rodine týmto rozsudkom zároveň zmenil predchádzajúce
rozhodnutie o určení výživného voči navrhovateľke zo vzájomného návrhu - rozsudok Okresného súdu
Námestovo sp. zn. 11P/7/2005-286 zo dňa 01.06.2007.

V súvislosti so zvýšením výživného vznikla odporcovi zo vzájomného návrhu povinnosť doplatiť
navrhovateľke zo vzájomného návrhu zameškané výživné za obdobie od podania vzájomného návrhu,t.j. od 16.10.2013 do rozhodnutia súdu, t.j. za dva mesiace a 16 dní vo výške 324,72 € (odporca zaplatil
82,96 € (2 x 33,- € (za mesiace november, december 2013) + 16,96 € (ako pomernú časť za 16 dní v
mesiaci októbri 2013, vychádzajúc zo sumy mesačného výživného 33,- €, výživné na 1 deň predstavuje

sumu 1,06 € x 16 dní = 16,96 €), mal zaplatiť 2 x 162,- € + 83,68 € (ako pomernú časť za 16 dní v mesiaci
október 2013, vychádzajúc zo sumy určeného výživného 162,- €, výživné na 1 deň predstavuje sumu
5,23 € x 16 dní = 83,68 €), t.j. 407,68 €, potom rozdiel je 407,68 €- 82,96 € = 324,72 €). Súd zameškané
výživné uložil zaplatiť odporcovi zo vzájomného návrhu do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.),

podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal a vo vzťahu
k vzájomnému návrhu podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania, v časti návrhu navrhovateľa o zrušenie vyživovacej povinnosti bola

úspešnou účastníčkou konania odporkyňa, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd
náhradu trov konania nepriznal. Odporkyňa ako navrhovateľka zo vzájomného návrhu bola rovnako
úspešnejšou účastníčkou konania aj pokiaľ ide o vzájomný návrh na zvýšenie výživného, avšak ani vo
vzťahu k vzájomnému návrhu si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd rovnako vo vzťahu k
vzájomnému návrhu náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o súdne poplatky, v zmysle § 4 ods. 1 písm. g) zákona N SR č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, je konanie vo veciach
vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).