Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213213475
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2213213475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: M. O., D.. XX.M. XXXX, N. N. XXXX/XX v N., právne zastúpeného JUDr. Michaelou Kajabovou,
advokátkou so sídlom kpt. Rašu 4, 841 01 Bratislava, proti žalovaným: X/ V. Í., F.. O., D.. X.D. XXXX, N.
H. XX, X/ Ľ. O., D.. X.O. XXXX, N. R. XXXX/X, G., X/Jolane G., F.. O., D.. XX.M. XXXX, N. C. XXXX/X, T.,
X/ G. A., F.. O., D.. X.D. XXXX, N. G. G., G. G. XX, X/ W. O., D.. XX.M. XXXX, N. C., G. B. XXX, X/ Á.Á.
O., D.. XX.O. XXXX, N. C., A. XX, X/ O.. H. T.U., F.. Z., D.. XX.D. XXXX, N. N. D. P. XXX, X/ O.. V. C., F..
Z., D.. XX.M. XXXX, N. N. D. P. XXX, X/ O.. B. Z., F.. Z., D.. XX.P. XXXX, N. C. N., Š. XX, XX/ N.. A. Z., D..
XX.P. XXXX, N. Š., G. XXX/X, všetci žalovaní právne zastúpení JUDr. Ludevítom Rabayaom, advokátom

so sídlom Jána Smreka 1, 841 08 Bratislava, o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že dôvody vydedenia uvedené poručiteľom M. O., D.. XX.D. XXXX, ktorý zomrel dňa XX.V.
XXXX v listine o vydedení spísané notárskou zápisnicou, zo dňa 1.februára 1999 pod č. N16/99, NZ/9/99
Notárskym úradom JUDr. Dalmy Nürnbergerovej, nie sú dané a vydedenie žalobcu sú neplatné.

Súd určuje, že závet poručiteľa M. O., D.. XX.D. XXXX, ktorý zomrel dňa XX.V. XXXX spísaný
notárskou zápisnicou, zo dňa 1.februára 1999 pod č. N16/99, NZ/9/99 Notárskym úradom JUDr. Dalmy
Nürnbergerovej, je v časti opomenutia žalobcu v rozsahu polovice jeho dedičského podielu neplatný.

Žalovaní 1/ až 10/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania vo výške 475,10 Eur k

rukám právneho zástupcu žalobcu na č.účtu: 2910955796/1100, vs: 422013 do 15 dní od právoplatností
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.júla 2013 sa žalobca domáhal o určenie neplatnosti listiny
o vydedení a závetu. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je synom M. O., D.. XX.D. XXXX, a teda ako jeho
syn aj zákonným dedičom. Žalobca sa dozvedel, že dňa XX.V. XXXX zomrel jeho otec, naposledy bytom
C. N. XXX. Dedičské konanie je vedené na Notárskom úrade JUDr. Timea Hájos, so sídlom Dunajská
Streda, sp.zn. 10D63/2012, Dnot 87/2012. Žalovaní sú pravdepodobnými dedičmi zo závetu a zákona
po poručiteľovi M. O.. Na dedičskom konaní sa dozvedel, že jeho otec spísal dňa 1.februára 1999 na

Notárskom úrade v Š. listinu o vydedení, N 16/99, Nz 9/99, ktorou svojho syna a zákonného dediča v
plnom rozsahu vydedil. V listine uviedol, že síce žalobcu ako syna uznal, ale ktorého vydeďuje z dôvodu,
ževrozporesdobrýmimravmimuneposkytujepotrebnúpomocvchorobe,starobeaneprejavujeoneho
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Už v samotnej listine o vydedení nesprávne poručiteľ
uviedol meno svojho syna, ktorého tam označil ako M. Z.Y.. Dokonca ani nevedel jeho presný dátum
narodenia, keď uviedol len rok 1976. Žalobca s poručiteľom v spoločnej domácnosti nikdy nežil, svojho
otca ani riadne nepoznal. V celom svojom živote ho videl približne 3 razy. Poručiteľ nikdy o žalobcu,

ako syna nejavil záujem, nikdy sa o neho nestaral a ani ho nekontaktoval, hoci žalobca v čase detstva
jeho starostlivosť potreboval. Nakoľko v detstve sa nemal kto starať o žalobcu, ani matka a ani otec -poručiteľ nejavil záujem o poskytovanie osobnej starostlivosti o žalobcu svojho syna, preto žalobca od
roku 1988 až do dosiahnutia svojej plnoletosti - do roku 1994 bol v ústavnej starostlivosti W. W. S. G.. O
tejto skutočnosti musel poručiteľ vedieť, keďže o ústavnej starostlivosti rozhodoval súd, ktorý rozhodne

skúma aj pomery rodičov a komunikoval s nimi.

Po dovŕšení plnoletosti musel žalobca opustiť Detský domov, v tom čase sa obrátil na poručiteľa, ako na
svojho otca s prosbou o pomoc. Žalobca nemal žiadne finančné prostriedky a nemal kam, resp. ku komu
prísť. Poručiteľ však odmietol pomoc žalobcovi a naďalej nejavil o neho žiaden záujem. Od 10.júla 1995 -
10.júla 1996 absolvoval žalobca základnú vojenskú službu a po jej skončení ešte raz navštívil poručiteľa.

Poručiteľ naďalej nejavil o žalobcu žiaden záujem a vyslovil prianie, resp. príkaz, aby ho žalobca už
viac nekontaktoval. Žalobca už nemal žiadne informácie o poručiteľovi. V súčasnosti je žalobca otcom
syna, mal. G. O., D.. XX.V. XXXX, ktorý je súčasne vnukom poručiteľa. V listine o vydedení neuviedol
poručiteľ, že vydeďuje prípadne aj všetkých potomkov svojho syna - žalobcu. Preto má zato, že bol aj
nesprávne určený okruh dedičov - žalovaných v 2. - 10. rade, ktorí neprichádzajú do úvahy ako zákonní
dediči vzhľadom na existenciu vnuka poručiteľa, ktorý vydedení nebol.

K okolnostiam dôvodu vydedenia uviedol, že v čase spísania listiny o vydedení bol poručiteľ dôchodcom
finančne zabezpečeným dôchodkom vo veku 60 rokov. Má za to, že z tohto dôvodu tu neexistovala
potrebnosť pomoci pre poručiteľa zo strany žalobcu. Neposkytovanie pomoci musí byť kvalifikované
aj ako v rozpore s dobrými mravmi. Ťažko konanie žalobcu posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi,
keďže jednak v roku 1999 žalobca ani netušil, že poručiteľ jeho pomoc potrebuje, keďže poručiteľ ho

nekontaktoval a o pomoc z jeho strany ani nemal záujem. V prípade, ak by mal byť naplnený dôvod
vydedenia, musel by žalobca o odkázanosti poručiteľa na jeho pomoc vedieť, musel by mať vytvorené
objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc poskytnúť a predovšetkým by poručiteľ pomoc zo strany
žalobcu nemohol odmietať, ale musel ho o ňu požiadať vzhľadom na konkrétne podmienky a minimálne
vzhľadom na poručiteľovo predchádzajúce správanie voči žalobcovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, a to neplatnosť listiny o vydedení, nie je potom možné v súlade so
zákonom odkázať celý svoj majetok závetom závetným dedičom, a to sestrám poručiteľa V. L. a H.L. Z..
Nakoľko je presvedčení, že listina o vydedení je neplatná, pretože nebol naplnený zákonom stanovený
a v listine uvedený dôvod vydedenia vzťahujúci sa na žalobcu, potom v zmysle ustanovenia § 479
Občianskeho zákonníka je žalobca neopomenuteľným dedičom a ako plnoletému potomkovi nie je

možné, aby z dedenia dostal menej než je polovica jeho dedičského podielu zo zákona.

Žalovaní sa písomne k žalobe vyjadrili v tom smere, že žalobca neoznačil a súdu nepredložil iné
dôkazy, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia o tom, že o poručiteľa v rozhodujúcom čase prejavil ako
potomok ozajstný záujem, teda dôkazy preukazujúce kontaktovanie poručiteľa žalobcom a záujem
žalobcu stretávať sa s poručiteľom a o tom, že poručiteľ vyslovil prianie, resp. príkaz, aby ho už viac

nekontaktoval, teda, že poručiteľ svojím správaním znemožňoval kontakt so žalobcom. Žalobca v žalobe
taktiež neuvádza žiadne bližšie okolnosti samotného kontaktovania poručiteľa, s uvedením minimálne
časového okamihu a miesta kontaktu. Žalovaní ku skutočnostiam tvrdených žalobcom uviedli, že nemajú
vedomosť o tom, žeby žalobca kedykoľvek v minulosti nejakým spôsobom mal snahu nadviazať kontakt
s poručiteľom, prípadne, žeby takéto navrhovateľom tvrdené nadviazanie kontaktu aj prebehlo. Taktiež

nemajú vedomosť o tom, žeby žalobca v roku 1994 a následne v roku 1996 požiadal poručiteľa o pomoc.
Nadruhejstranežalovanív7.až10.rademôžupotvrdiť,žeichužnebohámatkaH.Z.(sestraporučiteľa)
spolu so žalovanými v 1. až 6. rade, a to hlavne so žalovaným v 1. rade a žalovaným v 6. rade, asi
od roku 1985 až do smrti poručiteľa, mu poskytovali potrebnú pomoc, na ktorú bol preukázateľne zo
zdravotných dôvodov a neskôr aj z dôvodu staroby odkázaný. Išlo o každodennú pomoc pri vedení

domácnosti, starostlivosti o rodinný dom, v ktorom poručiteľ býval, ako aj o zabezpečenie potrebnej
zdravotnej starostlivosti. Navrhli podanú žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaných, ako aj oboznámením sa s
pripojenými listinnými dôkazmi, najmä rodným listom žalobcu, odpisom záveru a listiny o vydedení (čl.
10), vojenskou knižkou žalobcu, rodným listom syna žalobcu, priloženým súdnym spisom tunajšieho

súdu sp.zn. 10D/63/2012. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil
na pojednávaní dňa 22.novembra 2013 dokazovanie za skončené, pričom ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho vymedzil žalobca v podanej
žalobe.

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že bol umiestnený v Detskom domove od roku 1988 do 18 roku veku, v

roku 1994 v júni po ukončení strednej školy na základe toho, že sa stal plnoletým musel upustil toto
ústavné zariadenie. Po tomto navštívil svojho otca, adresu mu oznámila mamkiná sestra, ktorá bývala v
tej istej obci, ako jeho otec. Oznámila mu adresu otca, že mu kúpili dom. Na to žalobca navštívil svojho
otca, býval sám, v malom domčeku. Rozprávali sa, ešte mu ukazoval, že vzadu za domom má H., ale
jazdiť na ňom už nejazdí, lebo mal úraz. O tomto úraze žalobca nevedel, lebo bol maloletým. Rozhovor

ukončili s tým, že ho otec poprosil, aby ho už nenavštevoval. Zdravotný stav otca nepoznal, v čase,
keď ho navštívil, opateru nepotreboval. Žalobca svoju bytovú otázku riešil tak, že sa presťahoval do F.,
kde si potom našiel aj robotu. Žalobca bol povolaný na vojenskú službu v rokoch 1995 až 1996. Po
povinnej vojenskej službe ho opäť v roku 1996 navštívil - druhý krát. Už komunikoval menej, akoby sa mu
nechcelo do rozhovoru, opätovne ho požiadal, aby už nenavštevoval. Od svojej tety z času na čas mal
nijaké informácie o svojom otcovi, ale od 1996 už ho nekontaktovali vôbec. Od svojej tety sa dozvedel,

že jeho otec bol umiestnený v ústave a krátko na to zomrel. O tejto skutočnosti nebol upovedomený a z
tohto dôvodu ani nezisťoval okolnosti okolo pohrebu. Otec - poručiteľ odmietal akýkoľvek styk s ním.

Z výpovede žalovaných sa zistilo, že poručiteľ nebol schopný starať sa o svoje okolie a preto od roku
1990 sa žalovaný 1/ starala o jeho domácnosť, pričom nikdy jej brat nespomenul syna, a ani to, že ho
syn niekedy navštívil.

Poručiteľ utrpel vážny úraz hlavy v roku 1985 - 1986 počas žatvy v G., operovali ho, následne bol
prepustený do domácej starostlivosti. Žalovaný 6/ aj so svojou manželkou sa oňho starali, spočiatku
sa vôbec nevedel vyjadrovať, musel sa znova učiť rozprávať, ale už nikdy nevedel plynule rozprávať.
Žalovaný 6/ vedel, že má poručiteľ syna, avšak poručiteľ oňom nikdy nerozprával, vedel len to, že platí
výživné, aj ho kontrolovali, že či platí výživné. Nakoľko bol veľmi impulzívny, až agresívny, a žalovaný 6/

s manželkou mali maloleté deti, báli sa o ich zdravie, túto situáciu riešili tak, že poručiteľa presťahovali
do H.. Bolo to okolo roku 1990, komunikácia s ním bolo lepšia, ale nebola plnohodnotná. V H. býval
sám, avšak v susedstve bývala žalovaná 1/.

Žalovaná 7/ uviedla, že o jej strýka - poručiteľa, keď v rokoch 1985 až do 1989 býval ešte v C.,
starostlivosť oň zabezpečovali jej matka spolu so svojou sestrou V. - žalovanou 1/. Priznáva, že ani ona

nerozumela čo povedal, jeho zdravotný stav nebol dobrý. Od 1989 chodil k lekárovi, aj psychiatrovi,
pravidelne chodil na kontroly. Mala vedomosť, že poručiteľ mal syna, ale vždy mal podozrenie, že nebol
biologickým otcom. Žalobca sa narodil, ako M. Z., po matke. Následne boli prizvaný potencionálny
otcovia na súdne pojednávanie ohľadne určenia otcovstva, avšak k určeniu otcovstva nedošlo, nakoľko
poručiteľ otcovstvo súdu potvrdil. Žalovaná 7/ nemala kontakt na žalobcu, pri dedičskom konaní, po

šetrenízistilaadresužalobcuadalahonotárke.Poručiteľod1989bývalvH.S.,oničsanevedelpostarať,
ani okolo domu, stále mu museli pomáhať, v roku 2007 už bol taký agresívny, že bol súdom pozbavený
svojprávnosti. Ako opatrovníkom sa stal starosta obce H., potom už administratívne záležitosti vybavoval
opatrovník, avšak domácnosť, ako aj starostlivosť o poručiteľa ostala na rodinných príslušníkov. V 2009
sa matke žalovanej 7/ veľmi zhoršil zdravotný stav a preto ju požiadala, aby sa postarala o poručiteľa.

Na to začala vybavovať ústavnú starostlivosť, podarilo sa to vo februári v roku 2010. Žalovaná 7/ takisto
nevedela, či žalobca kontaktoval poručiteľa, ani poručiteľ nespomínal, že chce aby sa staral oňho syn -
žalobca.Žalovaná7/neuverilažalobcoviohľadnenávštevyvr.1994resp.1996svojhootca,žehopozval
do domu, kde na chodbe sa rozprávali cca polhodinu, z toho dôvodu, že poručiteľov dom, v ktorom v tom
čase býval, bol riešený tak, že sa priamo vchádzalo do kuchyne. Nebola tam žiadna chodba, a taktiež

poručiteľ bol opatrný, do domu nepustil cudzie osoby, a keď ho aj navštívili tak, maximálne mohli hovoriť
len 5 min, nebol komunikatívny, nevie si predstaviť, že by rozprával so žalobcom. Ohľadne skutočností
spísania notárskej zápisnice uviedla, že v 1999 pred notárkou prejavil poručiteľ svoju poslednú vôľu, mal
ajsvetléchvíle,keďvedelrozprávať.Zároveňuviedla,žebolaprítomnáprispisovanínotárskejzápisnice.

Žalovaný 10/ zhodne vypovedal ako jej sestra žalovaná 7/, pričom dodal, že poručiteľa často viezol

do A., na psychiatrické liečenie, až do doby kým ho nemuseli sprevádzať policajti a zdravotníci kvôli
agresivite. Žalovaný 10/ k spísaniu notárskej zápisnici uviedol, že v tom čase bol jeho strýko svojprávny
a keď urobil nijaké rozhodnutie a bol presvedčený o tom, že je to správne, tak to aj spravil. Pričompodľa neho predmetná zápisnica všetky predpísané normy spĺňa. Tiež spochybňuje návštevu žalobcu
u svojho strýka.

Žalovaná 9/ sa k veci vyjadrila tak, že poručiteľ dobrovoľne prejavil svoju vôľu, ako je to zapísané v

notárskej zápisnici, ani ona, ani jej rodina nemajú dôvod pochybovať o poručiteľovej vôle, strýko bol
takej povahy, že by ho ťažko mohli ovplyvniť.

Na to právna zástupkyňa žalobcu reagovala v tom smere, že správne žalovaná 9/ uviedla, že za
obsah notárskej zápisnice zodpovedá notárka. Faktom zostáva, že v časti listiny o vydedení odkazuje
zápisnica len na dikciu zákona a nijakým spôsobom nekonkretizuje dôvody vydedenia žalobcu. V tomto

konaní sa nespochybňuje starostlivosť rodiny o poručiteľa, predmetom sporu je či existovali dôvody
vydedenia žalobcu alebo nie. Podľa jej názoru dôvodu na vydedenie neexistovali, keďže žalobca bol
povinný poskytovať pomoc poručiteľovi súlade s dobrými mravmi. Posudzovanie dobrých mravov sa
odvíja predovšetkým od predchádzajúceho správanie poručiteľa voči žalobcovi. Žalobca sa narodil v
roku 1976, poručiteľ mal nehodu v 1986, ani v tomto čase sa o svojho syna nestaral. Následne žalobca v
roku 1988 až 1994 bol umiestnený v ústavnom zariadení, kde opäť poručiteľ neprejavil záujem. V tomto

čase žalobca z objektívnych dôvodov ani nemohol poskytovať starostlivosť o poručiteľa. Po skončení
ústavnej starostlivosti mal žalobca sám existenčné problémy, navyše poručiteľ kontakt s ním odmietol.
Sám poručiteľ nemal záujem so žalobcom nadviazať príbuzenský vzťah ako otec so synom. Práve v
tomto správaní poručiteľa si myslí, že neboli naplnené dôvody vydedenia.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Právny zástupca žalovaných navrhol dôkaz - svedeckú výpoveď pána M. C., ktorý bol ustanoveným

v určitom období ako opatrovník poručiteľa. Súd však tento dôkaz nevykonal, nakoľko opatrovníkom
sa navrhovaný svedok stal až v neskoršom období a k veci ohľadne skutočností spísania notárskej
zápisnice z dňa 1.februára 1999, by neozrejmil skutočnosti potrebné k zisteniu stavu veci.

Právna zástupkyňa žalobcu tiež navrhla dôkaz - svedeckú výpoveď pána M. N. ohľadne dosvedčenia,
či bol žalobca na návšteve u poručiteľa. Súd však tento dôkaz nevykonal, nakoľko takýto dôkaz by bol

len podporným a neprispel by novými skutočnosťami potrebnými k zisteniu stavu veci.

Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka,
ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo
v iných závažných prípadoch; o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok
mal prejavovať.

Podľa ods. 2 a 3 tohto ustanovenia, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa
dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej
zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Základným predpokladom vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.

Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. K
platnému vydedeniu môže dôjsť len za splnenia dôvodov uvedených v ustanovení § 469a Občianskeho
zákonníka. Pôjde predovšetkým o otázku skutkovú a o posúdenie okolností konkrétneho prípadu (R
45/1986). Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení dospel súd k
názoru, že žaloba je dôvodná.

Citované ustanovenie § 469a Občianskeho zákonníka umožňuje poručiteľovi jednostranný prejav vôle,
ktorýmvylúčisvojhopotomkazdedeniaatýmmuodnímadedičsképrávo,ktorébymuinakpodľazákona
patrilo, z dôvodov taxatívne uvedených v citovanom ustanovení. Vo všeobecnosti (aj v predmetnom
prípade) tak môže urobiť z dôvodu, že a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú
pomoc v chorobe, v starobe lebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. O neposkytnutie pomoci za podmienok

uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe
a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje
objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa
a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade
posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými

mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe,
súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na
svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne
možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť.

Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka je

nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku
choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou,
požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje
základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené
potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc

poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi
zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.

V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie
pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj
tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc

poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska,
či je v rozpore s dobrými mravmi.

Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto
zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné

príbuzenské vzťahy. Podľa ustálenej judikatúry súdov je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale
neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu a v spektre dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktoré sa v
spoločnosti ustálili. Jedným z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať, je to,
či mal potomok poručiteľa reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské
vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde
sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, ak ide o situáciu,
keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám aj podstatne prispel.

Pri neprejavovaní opravdivého záujmu je významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä,

či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho.
Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z
osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom
pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskehozákonníka,nemožnoopomenúťanikonkrétnemožnostidedičaprejavovaťtakýtozáujematiežokolnosti,
za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa
nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto

kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav nasledovne: Nesporné bolo, že žalobca bol synom poručiteľa,
svedčí o tom aj rodný list žalobcu. Poručiteľ dňa 1.februára 1999 spísal formou notárskej zápisnice listinu

o vydedení, ktorou vydedil žalobcu a závet, ktorým určil za výlučné dedičky - svoje sestry.

K skutkovým okolnostiam formovania vzťahu žalobcu s poručiteľom mal súd k dispozícii výlučne
svedecké výpovede žalobcu, ako aj žalovaných. Z tých vyplýva, že k napĺňaniu plnohodnotného vzťahu
otca k dieťaťu nedochádzalo. Vôbec sa nestretávali. V neskoršom veku otca navštívil žalobca po
opustení Detského domova, avšak nenadviazali žiadny vzťah, čo potvrdili v podstate všetky výpovede
prítomných účastníkov.

Tieto skutkové okolnosti sú podstatné pre zistenie charakteru vzťahu poručiteľa s vydedeným dieťaťom
a zistenie príčin takéhoto stavu k obdobiu do februára 1999. Súd mal za preukázané, že medzi nimi k
naplneniukvalifikovanéhovzťahurodičaadieťaťa,takakotoformulujúrodinnoprávnenormyosústavnej
a dôslednej starostlivosti, nedošlo. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, že by sa poručiteľ správal k
dieťaťu zodpovedajúcim spôsobom. Styk so žalobcom nebol konzistentný, pravidelný, viacdenný,

netrávili spoločné dovolenky bez zjavnej objektívnej príčiny. Za stav v tomto období nesie v plnej miere
zodpovednosť poručiteľ v nezvládnutej role otca. V období dospelosti sa syn nedokázal nadviazať
kontakt so svojim otcom, bol ním odmietaný, a okolnosti ktoré mal vtedy mu nenaznačovali, že by mal
i napriek odmietnutiu zostať.

Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti v priebehu dokazovania nebolo objektívne zistené, že by

poručiteľ prejavoval (vôbec neprejavil) skutočný záujem so žalobcom sa stýkať a udržiavať bežný
príbuzenskývzťahazároveň,žesataknestalozavinenímžalobcu.Akbymuneboltentostavľahostajný,
nepochybne by to v jeho pozostalosti či živote zanechalo objektívny odraz.

Súdpretourčil,žedôvodyvydedeniapodľaust.§469aods.1písm.b)Občianskehozákonníkaužalobcu
nie sú dané. Obdobne tak rozhodol o nenaplnení podmienok vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1, písm.

a) Občianskeho zákonníka.

Bolo nesporné, že poručiteľov zdravotný stav sa od úrazu v roku 1986 začal zhoršovať. Absolvoval
operácie spojené s hospitalizáciami, vyšetrenia, liečbu, rekonvalescenciu. To sú objektívne okolnosti
všeobecne spôsobilé vyvolať potrebu pomoci v chorobe a vzhľadom na vek poručiteľa aj v starobe. Opäť
ale nestačí takéto všeobecné konštatovanie, rozhodujúci je zistený skutkový stav. V prvom rade nebolo

preukázané, že žalobca o takej potrebe vôbec vedel. V bežnom príbuzenskom vzťahu sú potomkovia
bezprostredne informovaní a to priamo a nie prostredníctvom možného informovania sa v dedine. Tu
treba zopakovať, že na tomto stave žalobca nemá vinu.

Podstatnou skutočnosťou je ďalej to, že v rozhodnom období zabezpečovali starostlivosť o poručiteľa
žalovaní a nebolo preukázané, že by bol poručiteľ odkázaný ešte na pomoc potomkov. Žil v

bezprostrednej blízkosti pri svojej sestre, a so starostlivosťou o poručiteľa pomáhali aj ostatní príbuzní.
Ani samotný obsah listiny o vydedení kvalifikovaným spôsobom neurčuje na akú konkrétnu pomoc bol
poručiteľ odkázaný na žalobcovi a ktorú neboli schopní zabezpečiť žalovaní, a nakoniec ani v priebehu
dokazovania túto skutočnosť žalovaní ani nevedeli preukázať.

Konštatované závery v plnom rozsahu o to viac sú v prospech žalobcu. Pochádza z mimomanželského

vzťahu poručiteľa, s matkou žalobcu manželstvo neuzavrel. Poručiteľ nebol v jeho živote prítomný.
Platil len povinné výživné na účet Detského domova. Na jeho výchove sa nepodieľali rodičia, totiž bol
umiestnený do ústavnej starostlivosti. Poručiteľ nikdy neprejavil záujem o nadviazanie vzťahu.

Obsah listiny o vydedení nemá žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave a dôvody vydedenia nespĺňajú
vyššie uvedené podmienky. Poručiteľ neposkytol žalobcovi v detstve takmer žiadnu starostlivosť a jediný

preukázaný prejavený záujem zlyhal práve v dôsledku dovtedajšieho stavu, zavineného poručiteľom.Poručiteľ tak nemohol oprávnene očakávať prejavenie trvalého opravdivého záujmu od v podstate
cudzieho človeka. To isté platí, v spojení s vyššie uvedeným o poskytnutí potrebnej pomoci v chorobe
a starobe.

Žalovaná strana opakovane upozorňovala, že konanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Konkrétne, že nevenoval poručiteľovi v období jeho choroby opravdivý záujem a neposkytol mu
pomoc v chorobe a starobe. Ako už z vyššie uvedeného vyplýva tento stav nemožno kvalifikovať
izolovane, ale len v kontexte kvality vzťahu dieťaťa s otcom počas celého obdobia života. Obraz
vyplývajúci z výpovedí žalobcu, že otec nevenoval dieťaťu najmä v období jeho vývoja dostatočnú

pozornosť, je fakt a nepodarilo sa žalovanej strane túto skutočnosť spochybniť. Aj žalovaní, ktorí mali
s poručiteľom najčastejší kontakt, konštatovali, že sa medzi nimi nerozvinul štandardný vzťah otca so
synom. Dôležitosť úlohy rodiča v zdravom vývoji človeka reflektujú nielen právne normy, ale aj normy
kultúrne, spoločenské a mravné. Zanedbanie rodičovskej úlohy je preto ich porušením a naopak teda
konanie poručiteľa pri vydedení syna nemôže požívať ochranu ani z tohto uhla pohľadu.

Navyše súd poznamenáva, že ak by bol dôvod vydedenia časovo a vecne kontretizovaný (napr. popisom

situácie a teda dôvodnosťou vydedenia), potom by bolo na vydedenom potomkovi, aby v prípadnom
spore vyvracal dôvodnosť vydedenia. Pri dôvodoch vydedenia, ktoré boli uvedené bez potrebnej
konkretizácie, by bolo na dedičoch nastupujúcich na miesto vydedeného, aby dôvodnosť vydedenia
v spore preukázali. V posudzovanom prípade žalovaní nepresvedčili súd o dôvodnosti vydedenia
žalobcu poručiteľom v čase spísanie notárskej zápisnice. Preto na základe vykonaného dokazovania

súd jednoznačne dospel k záveru, že dôvody vydedenia v prípade žalobcu ako neopomenuteľného
dediča nie sú dané.

Podľa ustanovenia § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou
rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V
každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný inak je neplatný.

Závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok o svojom majetku pre prípad smrti.
Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k
nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. Pre platnosť závetu ako jednostranného právneho úkonu
savyžadujesplneniepodmienok§37,§38,§40ods.1,akoajšpecifickýchpodmienokpodľaustanovení
§ 476 až 479. Poručiteľ môže vylúčiť z dedenia iba svojich potomkov a aj tých len za splnenia podmienok

§ 469a - vydedením. Ochrana neopomenuteľných dedičov v zmysle ust. § 479 je stanovená tým, že
maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým
potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet
odporuje je v tejto časti neplatný,, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Nakoľko súd dospel
k záveru, že vydedenie žalobcu je neplatné, súd zároveň určil, že závet zo dňa 1.februára 1999 pod č.

N16/99, NZ/9/99, je v časti opomenutia žalobcu v rozsahu polovice jeho dedičského podielu z vyššie
uvedených dôvodov neplatný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal trovy žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50
Euratrovprávnehozastúpeniavovýške375,60EurvypočítanýchpodľaVyhláškyč.655/2004Z.z.,ato4

úkony po 60,07 Eur (prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 20.9.2013 a 22.11.2013),
4 krát paušál po 7,81 Eur, náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 Vyhlášky; cesta z Bratislavy do Dunajskej
Stredy a späť 4 x 1 hodina) 2 krát 52,04 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave

cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).