Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 22, 2012

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708010239
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2012:3708010239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2012 v trestnej veci

obžalovaných I. K. a I. J. , pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr.zák., v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák., v senáte predsedu JUDr. Ivo Hlucháňa a
prísediacich Mariana Babušu a Vladimíra Ondreičku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ I. K., nar. XX.. XXXX v G. J., trvale bytom G. J., Y. XXXX/XX, G. J.,

Obžalovaný 2/ I. J., nar. XX. X. XXXX v G. J., trvale bytom G., E. XXX/X, t.č. v Ústave na výkon trestu
W.B.

s ú v i n n í, ž e

v presne nezistený deň v období mesiacov máj až jún 2007 na presne nezistenom mieste požiadal
obžalovaný I. K. obžalovaného I. J. o zabezpečenie zmrzačenia osoby C. C., pričom vyžadoval, aby
bolo zmrzačenie vykonané takým spôsobom, aby sa C. C. už nikdy nemohol pohybovať s tým, aby
zostal pripútaný na invalidný vozík, za čo prisľúbil ako finančnú odmenu 500.000,- sk, následne obvinený

I. J. prevzal od obžalovaného I. K. zálohu na vykonanie požadovaného zmrzačenia v približnej sume
250.000,-sk,počomsaskontaktovalsI.T.,uktoréhosiobjednalvykonanieuvedenéhozmrzačeniaC.C.
a vyplatil I. T. zálohu v približnej sume 180.000,- sk s tým, že pokiaľ bude zmrzačenie vykonané, dostane
vyplatený zvyšok sumy do 500.000,-sk a obvinený I. J. mu dá ešte 100.000,-sk, následne I. T. zámerne
zavádzal obvineného I. J., že monitoruje pohyb C. C. približne po dobu dvoch mesiacov, po čom dňa 6.
augusta 2007 o uvedenej objednávke povedal C. C. s úmyslom varovať ho a následne I. T. na žiadosť
C. C. zatelefonoval obž. I. J. a povedal mu, že „práca je hotová“, následne I. J. v nočných hodinách od 6.
augusta do 7. augusta 2007 telefonoval obž. I. K. a prostredníctvom z viacerých bankomatov vyzdvihol

zvyšnú peňažnú sumu približne 250.000,-sk, od I. K. na vyplatenie I. T., ktorému peniaze priniesol, avšak
I. T. peniaze odmietol prijať,

t e d a

obžalovaný 1/ I. K. a obžalovaný 2/ I. J. spoločným konaním s iným sa dopustili konania, ktoré spočívalo
vúmyselnompožiadaníiného,abyinémubolaspôsobenáťažkáujmanazdraví,avšaknedošlokpokusu

ani dokonaniu zločinu,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný X/I. K. a obžalovaný 2/ I. J. zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 Tr. zák. a

o d s u d z u j ú s a z a t oobž. 1/ I.H. K.

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr.zák,., s prihliadnutím na § 36 písm. j) Tr.zák.
na trest odňatia slobody v trvaní 4 / štyri / roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 44 Tr. zák. súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu u obž. 2/ I. J. a to vzhľadom
na odsúdenie špecializovaného trestného súdu Pezinok, PK 2Tš 29/2006, zo dňa 28.4.2008 spolu
s rozsudkom NS Bratislava, sp.zn. 1To 10/10, zo dňa 19.12.2011, právoplatným 19.12.2011, ktorým
rozsudkom bol uznaný vinným trestných činov podľa § 148a /1, alinea 2, 4 a iné , Tr.zák. č. 140/ 1961

Zb, platnom do 30.6.2002, na trest odňatia slobody 9 rokov a 6 mesiacov , so zaradením do 3.NVS.,
nakoľko tento trest súd považuje za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Trenčíne podal obžalobu na I. K. a I. J., na oboch pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr.zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., v štádiu prípravy

podľa § 13 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaní I. K. a I. J. sa k spáchaniu trestnej činnosti nedoznali, túto popreli s tým, že celú trestnú
činnosť na nich vymyslel poškodený C. C..

Súd vykonal podrobné dokazovanie a to najmä výsluchom samotných obžalovaných I. K., I. J.,
výsluchom svedkov C. C., C. C., C. P., I. T., I. O., W. K., P. T., E. J., C. J., I. D., prečítaním svedeckých
výpovedí W.. C., K. G., R. C., oboznámením sa listinnými dôkazmi, oboznámením sa výpismi bankových
účtov ,správami o povesti, rozsudkom špecializovaného trestného súdu Pezinok, sp. zn. PK 29/2006, v
spojení s rozsudkom najvyššieho súdu Bratislava, sp.zn. 1To/10/10, zo dňa 19.12.2011 ako i ostatnými

listinnými dôkazmi a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné :

Obžalovaný 1/ I. K. vo svojej výpovedi ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní v plnom
rozsahu poprel spáchanie trestnej činnosti. Naopak uviedol, že celá trestná činnosť je vykonštruovaná
zo strany C., ktorý ho viac mesiacov terorizoval, vydieral, podpálil mu auto a žiadal od neho denne 400

000,- sk / bývalých slovenských korún/. bol to práve C., ktorý ho dával sledovať, takže tvrdenia C., že
sa ho bál a pred ním sa schovával, sú absolútna lož. Poškodeného C. označil ako psychopata, ktorý
bije farára, vozíčkarov a iných ľudí, terorizuje celú Považskú Bystricu. Bol to práve obžalovaný a jeho
rodina, ktorý mal zvýšenú ochranu práve kôli vyhrážkam zo strany C. a kôli podpáleniu auta. Autá im
podpálil aj 23.9.2007 a to jemu osobne Q7 a jeho svokre iné auto. Z tohto dôvodu mal ochranu sám

obžalovaný a je nelogické, aby počas toho, kedy v podstate bol monitorovaný on, ako i jeho rodina, na
jeho žiadosť , mal zorganizovať nejaké ublíženie C.. Ďalej pokiaľ C. tvrdí, že sa schováva pred nimi, teda
pred obžalovaným zo strachu, skutočnosť je práve taká, že na C. bol vydaný príkaz na zatknutie pre jeho
rozsiahlu trestnú činnosť a schovával sa z dôvodu toho. Práve obžalovaný bol osobou spolupracujúcou
s ÚBOK-om a pomáhal usvedčovať C. z rozsiahlej trestnej činnosti a to aj proti jeho osobe. Uviedol, že

C. doslova robil obchody s ÚBOK-om, pričom si vymýšľal naňho alebo jeho ľudia vymýšľali rôznu trestnú
činnosť. Taktiež keď bol v CPZ-etke pre inú trestnú činnosť, vymyslel na obžalovaného, že plánoval
vraždu, pre ktorú bol trestne stíhaný. Pokiaľ svedkovia vypovedali proti obžalovanému, je to z toho
dôvodu, že títo sú zoskupení v zločineckej skupine C. a vypovedali tak, ako im káže. Alebo iní svedkovia
vypovedajú proti obžalovanému z toho dôvodu, že sú mu dlžní. Následne potom , ako sa mal dozvedieť

o údajnom zlynčovaní, čo si C. vymyslel, vylákal obžalovaného prostredníctvom C. na parkovisko, kde
ho zbil a požadoval od neho denne 400 000,- sk /korún / platiť. Ďalej obžalovaný uviedol, že C. mal
nadštandardné vzťahy s jedným vyšetrovateľom z ÚBOK-u a u toho si to mal potom zariadiť. Uviedol,
že doslova si z neho , teda z K. robili srandu, ako ho C. natrel. Uviedol, že C. dal inštrukcie svojim
ľuďom aj počas výkonu väzby zo Žiliny a počas výkonu väzby C. v Žiline mu bolo podpálené auto. Ďalejobžalovaný spochybňoval jednotlivé svedecké výpovede, uviedol, že svedok T. je C. priateľ z výkonu
trestu a z väzby, u tohto sa mal dokonca C. v inkriminovanom čase aj schovávať.

Ďalší svedok C. je taktiež priateľ C. a je C. vydieraný, nakoľko keby nesvedčil v prospech C., C.
by ho oznámil pre inú trestnú činnosť. Ďalej poukazoval na tú skutočnosť, že potom, čo boli vzatí
spolu s J. do väzby, C. sa podvodným spôsobom spolu s hlavným svedkom T. zmocnil majetku a to
reštaurácie B., ktorá patrila predtým J.. Ďalej spochybnil svedka D., že tento vypovedal taktiež voči nemu
tendenčne v prípravnom konaní , nakoľko mu to tak vyhovovalo. Na svoju výpoveď bol D. nahovorený

C.. Ďalej obžalovaný uviedol, že pokiaľ majú byť usvedčovaní, resp. on má byť usvedčovaný prepisom
telefónnych hovorov, bolo uňho bežné, nakoľko pracoval v noci a s J. sa dobre poznal, že si volávali aj
v noci. Taktiež pokiaľ mu je kladené za vinu, resp. pokiaľ ho usvedčuje zo spáchania trestnej činnosti
skutočnosť, že v nočných hodinách vybral z kreditných kariet peniaze, bežne si aj v nočných hodinách
tieto finančné prostriedky takýmto spôsobom vyberal a používal tieto kreditné karty. Nakoľko obchodoval
s mäsom, bolo to bežné, že vyberal väčšie sumy peňazí, mal denný limit milión korún, takže mohol

vybrať denne milión korún z týchto kariet s tým, že tieto karty bežne používali jeho zamestnanci, šoféri,
ktorí nutne potrebovali finančné prostriedky. C. sa bál, nechcel mať s ním nič spoločné a z tohto dôvodu
aj spolupracoval s políciou.
Ku skutku uviedol, že v uvedenú noc komunikoval s J. v nočných hodinách, vie o tom, že je to
zaznamenané na telekomunikačnej prevádzke na výpisoch a odpisoch hovorov s tým, že sa to nachádza

v spise. Ďalej uviedol, že J. prišiel za ním s nejakým CD a s výpisom vlastníctva. Žiadal od neho nejaké
peniaze, chcel si požičať. Uviedol, že J., čo sám potvrdil, mal voči firme K. a spol. dlh asi 13.miliónov,
bolo bežné, že spolu obchodovali, mali dobré vzťahy a vzájomne si vypomáhali. Taktiež mu K. požičiaval
peniaze v prípade, že tieto finančné prostriedky nutne potreboval do obchodu. Nič by mu nedal, žiadne
finančné prostriedky na žiadnu trestnú činnosť. Dával mu pôžičku, alebo splatil mu faktúru. Za týmto

účelom mu dával karty spolu s pin kódmi.
Čo sa týka T., tohto videl asi dvakrát v živote, možno pri návšteve reštaurácie J. B.. Vie však o tom, že
T. mu uviedol, že má nejaký podiel 50-%ný poštový v reštaurácii B..
Ďalej sa vyjadril k osobe spoluobžalovaného I. J., že tohto volal každý „C.“, vôbec nebol schopný
zorganizovať nejakú akciu ohľadne násilného trestného činu.

K osobe C. C. sa vyjadril tak, že s týmto sa spoznal v minulosti, niekedy v roku 1995, keď robil
miestnemu podnikateľovi šoféra. Potom bol C. vo výkone trestu, po návrate z výkonu trestu sa s ním
znova nakontaktoval, nakoľko sa mu C. ponúkol, že má nejakú bezpečnostnú službu a vie vyriešiť určité
problémy, ktoré mali v súvislosti s prevádzkou mäsiarstva. Následne C. dal nejaké finančné prostriedky,
približne 120.000,- sk , ktoré sa mu zúročili. Uviedol obžalovaný, že mu bol týmto spôsobom pomohol.

Ďalej uviedol, že žiadnym relevantným spôsobom nebolo ustanovené, koľko percent z firmy bude mať
C., C. si to sám určoval. Následne začal C. zneužívať situáciu a začal ho vydierať. Následne obžalovaný
vysvetľoval ekonomické prepojenie jeho firmy s inými silnými firmami ako Slovenskou sporiteľňou s
tým, že v podstate bolo v záujem nejakých vyšších kruhov, aby zlikvidovali jeho a jeho firmu. Z tohto
dôvodu bol vzatý aj do väzby a C. mal byť nastrčenou rukou „týchto ľudí „ a mal teda zdiskreditovať

obžalovaného.

Na otázku položenú K., či nemohlo to byť tak, že by všetko zorganizoval, resp. vymyslel J. len z dôvodu
toho, že bol vydieraný, a následne keď sa na to došlo, zo strachu to povedal na K., K. uviedol, že všetko
je možné, ale mu to neštimuje s osobou J.. Uviedol však k tomuto, že veľa ľudí operuje jeho menom a

je možné teda, že aj on v takomto prípade on operoval jeho menom.

Obžalovaný 2/ J. uviedol ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní vo svojej podrobnej

výpovedi, že trestného činu, ktorý je mu kladený za vinu sa nedopustil. nemal žiadne konflikty v minulosti
s C., tohto prakticky nepoznal. Taktiež nepožiadal T. a nedal mu žiadne finančné prostriedky, aby
zabezpečil zmrzačenie alebo zbitie C.. V júli , 13. 7.2007 mu zavolal P., že sa s ním chce stretnúť C..
Taktiež do tohto rozhovoru sa zapojil C. a vyzval ho, aby došiel na pumpu v Púchove, čo on odmietol.
Následne mu volala čašníčka z jeho podniku, že sú tam vystrihaní ľudia, ktorí pijú na jeho účet. Čašníčke

povedal, že tam príde za dve hodiny. Potom, čo prišiel pred reštauráciu B., ktorá mu vtedy patrila, do
auta mu nastúpil P.. Trokan mu povedal, že prišiel za ním z dôvodu, aby mu zaplatil 400 000,- sk. On
uviedol, že uvedené peniaze nemá, dôvod zaplatenia povedaný ním nebol, myslí si, resp. vydedukoval z
toho, že to má byť na jeho ochranu, teda poplatok za jeho ochranu. Malo mu byť povedané „zaplatíš 400000,- a bude kľud.“. Z tohto dôvodu sa na druhý deň stretol s T., T. mu sľúbil, že mu to pomôže vybaviť v
Bratislave tak, aby mal pokoj. Večer, zo siedmeho na ôsmeho augusta 2008 volal T., aby prišiel za ním
do disko baru, že pôjdú spolu do Bratislavy to vybaviť, nech zoberie peniaze. Na stretnutie neprišiel na

svojom aute, ale bol to T., ktorý im povedal, že pôjdu jeho autom. Teda T. svojim autom do Bratislavy
a aby bolo v aute ticho, že tam má nejakých ľudí. Ako išli smerom na Bratislavu, zrazu išli do obce
B.. Došli na nejaké odľahlé miesto , vystúpil z auta, tam ho nejakí ľudia prešacovali, nejaký človek mu
rozbil ústa, padol na zem. Ďalší človek mu dal nôž na krk. Začali sa rozprávať a rozprával sa aj s C..
Títo ľudia uviedli, že to bol K., ktorý si u neho, teda u obž. J. objednal bitku C., k tomuto sa on vtedy

na vyjadroval na tom mieste, lebo to podľa jeho názoru nemalo vtedy význam. Na to mu prikázali, aby
on zavolal K. s tým, že potrebuje peniaze. Následne volal K. s tým, že potrebuje peniaze, na čo mu
K. povedal, koľko potrebuje, uviedol 110 000,-sk. Toto bolo približne okolo pol noci alebo po pol noci.
K. mu prisľúbil peniaze, ale s tým, že mu ich dá v D. z jeho firmy. Potom mu zavolal K. aby išiel pre
peniaze k nemu domov. Následne išli do Považskej Bystrice, kde on vystúpil z auta spolu s vysokým
pánom, ktorého v tom čase meno nepoznal a išli k K., otvorila mu manželka. Bol tam aj T.,ktorý išiel po

schodoch, ale skrýval sa za výťahom. K. mu dal karty do bankomatu na peniaze. Potom použil bankomat
v blízkosti bydliska K., nakoľko K. mu dal karty aj s pin kódmi, niektoré karty dali peniaze, niektoré mu
nedali peniaze, preto opätovne volal späť K.. Následne vyberal z rôznych bankomatov finančnú hotovosť
v celkovej sume 110 000,- sk. Na to išli smerom von z Považskej na výpadovku, pri motoreste Oáza
zastavili, T. mu kázal, aby vystúpil z taxíku, dal mu 1.000,- korún a poslal ho „do piče“. Teda aby išiel

preč, na čo si on zavolal taxík a odišiel. Asi o 7 až 10 dní sa stretol s T., ktorý od neho žiadal 100 000,-
sk s tým, že to bude v jeho záujme, v prípade, že keď mu tie peniaze nedá, s notárom prepíšu podiel
vo firme, ktorú vlastnil, na nich. Nakoľko asi po troch týždňoch mu horeli dvere na reštaurácii, išiel na
políciu a žiadal o ich ochranu. Ďalej sa obžalovaný podrobne vyjadroval k motívom, prečo to naňho
všetko našili, jednalo sa údajne o reštauráciu B., ktorú takýmto spôsobom chceli získať prostredníctvom

T.. Ďalej uviedol, že potom, čo sa stretol pred reštauráciou, s tými ľuďmi, ktorých popisoval vyššie a
žiadali od neho 400 000,-sk - P. na druhý deň sa náhodne stretol s T., T.i vysvetlil čo sa stalo, lebo sa ho
T. na to pýtal, uviedol mu, že boli za ním C. a pýtali od neho peniaze s tým, že T. sa mu sám ponúkol,
že to môže za určitý obnos vyriešiť v Bratislave. Doslova uviedol, „sa mu tam zaplatí a budeš mať od
každého pokoj“.

Obžalovaný na otázky prokuratúry uviedol, že v mieste v lesíku, kde bol odvezený autom T. boli ďalší asi
siedmi ľudia, neskôr opoznal, že ho udrel Y., bol tam aj C., s C. komunikoval a C. mu vtedy uviedol, že vie
o tom, že ho K. / J. / požiadal, aby zabezpečil C. zbitie. Zo strachu mu nejakým spôsobom neodporoval,
lebo sa ho bál. Ďalej uviedol, že pritom, ako telefonoval pre peniaze, povedal K., že potrebuje peniaze,
že je tam s chalanmi a bez peňazí ho nepustia. Akým spôsobom si to vysvetlil K., to on nevie. Zároveň

obžalovaný J. na otázku zo strany súdu, prečo tieto závažné skutočnosti neuviedol v prípravnom konaní,
prečo vôbec to v prípravnom konaní nespomenul, že si vedľa neho sadol P., že to bol P., ktorý od neho
pýtal sumu 400 000,- sk , resp. že vôbec od neho niekto pýtal 400 000, uviedol, že uviedol to na hlavnom
pojednávaní z toho dôvodu, že nemal v prípravnom konaní dôveru v orgány činné v trestnom konaní a
až na hlavnom pojednávaní to viacej chcel rozviesť. Taktiež potvrdil, že P. poznal, takže mu to nebolo

neznáma osoba v čase, keď si sadol k nemu do auta.

Na kladené otázky predsedu senátu, prečo až na hlavnom pojednávaní prvýkrát uviedol, že pred
reštauráciou B. si k nemu do auta sadol P., že to bol práve P., ktorý od neho pýtal 400 000,- bývalých
Sk údajne pre C., pričom táto suma sa približne zhoduje so sumou, ktorá sa mala vyplatiť ako záloha

za zmrzačenie C., pričom táto skutočnosť bola veľmi podstatná pre posúdenie jeho viny alebo neviny,
uviedol, že takto úmyselne vypovedal, nakoľko mal podozrenie z jednej veľkej korupcie. Čoho sa
korupcia týka, neuviedol. Taktiež toto meno nepovedal preto, že v prípade, že by jeho meno povedal,
tento človek by mohol byť potom ovplyvňovaný. Na ďalších 100 000, -sk , ktoré žiadal T., sa zložil on
spolu so svojim bratom C. a T. ich mal odovzdať 7 až 10 dní potom, ako bol ním odvezený do G. na

„nechcený“ výlet.

Zároveň obžalovaný uviedol v rámci konfrontácií so svedkom T., na otázku predsedu senátu, prečo keď
druhýkrát bol v uvedenú noc pýtať pin kód ku kartám u K., kde bol sám, čo potvrdil svedok T., aj sám
obžalovaný a teda prečo nevyužil túto možnosť a nepovedal celú pravdu K., nezavolali políciu, ktorá

by im mohla pomôcť alebo nevyužili inú možnosť, akým spôsobom by mohli zabrániť vyplateniu peňazí
uviedol, že sa bál ľudí, s ktorými jednal, predpokladal, že keď im dá peniaze, resp. vedel, že keď im dá
peniaze ktoré chcú pustia ho a bude mať s nimi pokoj. Uviedol, že T. vedel o tom, že je vydieraný a práve
preto mal ísť s ním do Bratislavy to zariadiť spolu s T. a preto pýtal T. od neho peniaze.Svedok , zároveň poškodený C. C. uviedol vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že nemal
žiadne mimoriadne dobré vzťahy s ÚBOK-om, je pravdou, že spolupracoval v určitých oblastiach s

Úbokom ale v súvislosti s odhalením korupcie pracovníka policajného zboru. Čo sa týka spolupráce s K.
uviedol, že mali korektne dobré vzťahy s tým, že predtým, ako spolu začali spolupracovať , obidvaja žili
„normálnym“ spôsobom života. Potom, ako spolu začali podnikať a obchodovať, začalo sa im obidvom
dobre dariť. Spolupráca začala medzi ním a K. v tom, že C. mal požičané peniaze od nejakých vplyvných
podnikateľov z regiónu Považskej Bystrice a tieto finančné prostriedky dal do spoločného podniku s

K.. Nakoľko v priebehu podnikania mal informácie, že vo firme nie je všetko v poriadku, povedal sám
spoločníkovi - obžalovanému K., že dá si spraviť vo firme audit , nakoľko má tam 30% a chcel vedieť,
ako je na tom. Od tohto momentu začali byť problémy, K. začal túto kontrolu odďaľovať. Jedného dňa
po týchto problémoch prišiel za ním T. s C. a povedali, že je naňho zaplatené 600 000,-sk . Malo to byť
všetko prostredníctvom J., T. mal mať s J. nejaký signál, na základe ktorého by pochopil, že je to hotové,
teda vybavené. Následne zorganizovali divadielko, akože vec sa stala, potom J. priviezol T. do G.. V G.

sa svedok stretol s J. a povedal, že či vie kto je, že jeho mal dať zlikvidovať. Na to mu J. povedal, že on
s tým nič nemá, že chcel pomôcť len I.. Svedok uviedol, že je možné že mal strach, lebo tam bolo viacej
ľudí, ale sám to takto povedal. Uviedol mu, že motív bol ten, že moc tlačí na I. / K. / C., že sa ho potrebuje
zbaviť, že mu je na obtiaž. Pred ním, teda pred C. J. vykonal telefón K., povedal „I., treba im doplatiť
„ s tým, že mal nahlas odposluch, takže to počuli. Na to K. sa opýtal, či to mäso, nie, to čo sa spravilo,

treba doplatiť. Následne svedok / C./ požiadal P. T., ktorý šiel náhodou okolo, aby išiel s I. / J. / k K.
pýtať peniaze. Čo tam bolo on nevie, nakoľko tam nebol, ale má sprostredkované, že prišli k K., ktorému
uviedli, že treba doplatiť peniaze za vykonanú robotu. Šli k K., tento im dal karty a kódy k týmto kartám.
Následne sa mu svedok ohlásil a uviedol mu buď telefonicky alebo SMS že je v poriadku. Odvtedy sa
začal K. pred ním schovávať. C. však dohodol stretnutie medzi svedkom / C./ a obžalovaným /K. / . Keď

sa pýtal K., prečo to dal spraviť uviedol, že mal pred ním strach,nakoľko mu bolo povedané, že C. ho
chce / K./ dať zabiť aj jeho rodinu, že im to povedal nejaký vysoký chlap, z čoho usudzuje svedok , že
to bol T.. Vie o tom, že T. sa s ním bavil na takúto tému. K. mu sľúbil, že sa finančne vyrovnajú, z tohto
dôvodu to on ani nechcel nikde nahlasovať a chcel sa dohodnúť s K. takýmto spôsobom. Neskôr mu
však začali volať nejaké militantné skupiny z Bratislavy s tým, že pochopil z ich požiadaviek, aby žiadne

peniaze od K. nepýtal. Následne sa svedok vyjadroval k okolnostiam vyšetrovania prípadu, ako to bolo
na ÚBOK-u, kto koho dal trestne stíhať, avšak tieto veci priamo nesúviseli priamo s uvedenou trestnou
činnosťou, pre ktorú sú obžalovaní stíhaní, ale ostatnými trestnými stíhaniami samotného svedka C..
Ďalej svedok uvádzal, že v skutočnosti nešlo len o jeho zmrzačenie, ako to kladie obžaloba obžalovaným
za vinu, ale T. mu uviedol, že ho chceli dať zabiť „malý I.“ /obž. J./ uviedol, že keď to nevybaví T., že to

vybaví on sám, že ho rozstrieľa. Následne svedok uviedol, ako bol monitorovaný ľuďmi, ktorých si mal
najať K., uviedol, že napr. ho vylákal K. na dovolenku do Talianska, kde skutočne aj na tejto dovolenke
bol so svojou priateľkou a jej dcérou. Následne mu Karas povedal, že na tejto dovolenke v Taliansku ho
mali dať dole. Takže T. mu potvrdil, že vie o tom, že išiel na dovolenku do Talianska. Taktiež keď išiel na
motorke sa odviesť do Brna na okruh, aj toto hneď vedel T. od J.. G. na tú skutočnosť, že denno denne

si niekoľko krát za deň s K. volával, potom, čo mal byť zmrzačený, mu P. volal, teda K., že čo sa stalo,
akože svedkovi, pričom mu vôbec nezavolal teda K. späť C., teda aj z tohto je zrejmé, že sa ihneď na
druhý deň potom, čo ho mal dať zmrzačiť, sa K. správal neštandardne. Následne keď mu zavolal C.,
hovoril K., to poprel, že mu chcel čokoľvek spraviť. Na záver uviedol, že oznámil celú trestnú činnosť
po dvoch mesiacoch len z toho dôvodu, že obžalovaný K. mu bol dlžný značné množstvo peňazí a tieto

peniaze chcel od neho získať späť. On by to nikdy neoznamoval, keby K. nezačal robiť protiopatrenia,
teda keby nezačal on obviňovať C. z inej trestnej činnosti. Zároveň uviedol, že J. na mieste, kde sa mu
priznal, že to objednal I., toto hovoril zo strachu, bál sa, ale jednoznačne svedok použil slová „hodil si
I. „ / rozumie K. / do pľacu“.

Svedok C. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že cez prázdniny v auguste ho kontaktoval nejaký priateľ
z Bratislavy, či je ochotný sa stretnúť s nejakým človekom z Púchova pod prezývkou „S.“. S týmto
človekom sa aj stretol v uvedený deň v reštaurácii hotela Manín o pol desiatej večer. Tento človek sa
ho pýtal na vzťah, teda aký má vzťah teda on svedok C. ku K. a čo mu povedal na to, že už 6 týždňov
sleduje C., za účelom, že dostal objednávku ho zbiť a zmrzačiť. On mu potom vysvetlil, že to objednal

K. prostredníctvom J., teda u neho / u T./, s tým, že vyplatil aj zálohu. Následne išli za C. do G., predtým
sa telefonicky dohodli na tom, povedal im, že umýva motorky. Po príchode do G. oni sa rozprávali spolu,
teda T. s C., C. sa to nechcelo veriť a žiadal, aby T. to nejako preukázal, že je to pravda, že to nie je
žiadna búda. Na to T. zatelefonoval J.. J. vysvetlil, že potrebuje peniaze, na čo mu J. povedal, že peniazebudú na druhý deň, T. trval na tom, že peniaze musia byť dané večer, nakoľko došlo tam k nejakým
bitkám a musí sa schovať a potrebuje peniaze rýchlo. C. ľudia boli medzitým pred K. domom, potvrdili, že
J. došiel pre peniaze k K., resp. že došiel k K. do domu, potom následne J. zavolal T., že už má peniaze

a vyplatil mu ich na mieste, kde sa mali stretnúť. Tohto všetkého bol svedkom sprostredkovane, nakoľko
sedel s C., prostredníctvom telefónov, ktoré C. vykonával so svojimi ľuďmi. Na to trval C. na tom, aby
T. povedal pravdu J. s tým , že J. toto musí povedať aj C. do očí, z tohto dôvodu potom T. doviezol
J. do G.. Aj on s C. odišli do G., došiel tam J. s T., tam J. povedal C. do očí, že na toto ho naviedol,
resp. dal mu peniaze K. s tým, aby to zariadil. Aj svedok potvrdil v podstate výpoveď C., teda že J. volal

K., vysvetlil, že potrebuje peniaze. Ako sa peniaze preberali to nevie, lebo tam nebol. Aj tento svedok
potvrdil, že v priebehu tohto čo sa to malo stať, on volal K. a tomuto chcel povedať, že C. dostal, avšak
tento nedvíhal telefóny, preto mu poslal SMS, že C. bol zbitý. Na to mu volal sám K. spätne, tváril sa
prekvapene, pýtal sa, čo sa stalo, na čo mu svedok uviedol, že nič viacej nechce uviesť k tomu. Svedok
ďalej uviedol, že T. demonštroval skutočnosť, že C. 6 týždňov pozoroval tým, že mu presne povedal C.,
kde kedy bol, s kým tam bol, čo zrejme aj on pochopil z toho, že C. sledoval tento človek. Ďalej svedok

uviedol na otázku obhajcu, prečo vôbec išiel T. za ním a prečo neposlal T. priamo za C., že T. išiel určite
preto za ním, že vedel, že je dobrý kamarát aj K., aj C. a sám nemal odvahu takéto niečo povedať C.,
aby nedostal. Z toho dôvodu aj on išiel s ním do G., aby to spoločne C. oznámili. Ostatné veci, čo potom
nasledovali, sa on už nezaujímal, stále si myslel, že je to nejaká intriga, že chce niekto týchto dvoch ,
teda C. s K. od seba oddeliť. Celková odmena za zbitie C. mala byť 500 000,- , nasledovala navýšená

o 100000, -teda za nejaké mimoriadne výdavky, ktoré sa práve v ten večer riešili, s tým, že mu povedal
konkrétne T., že on dostal XXX 000 alebo 250 000,- sk za toto. Následne svedok aj pri konfrontácii do
očí povedal J. to, čo uviedol v svedeckej výpovedi.

Svedok C. P. uviedol, že bol kamarát s C. aj K.. Vedel o tom, že C. sa voči K. správal agresívne, ku koncu

sa vzťahy veľmi zhoršili, pýtal od neho 400 000,-sk denne, plus pýtal od neho zakúpenie auta. Uviedol
taktiež, že vie o tom, že C. zapálil K. nejaké autá. Naopak K. vykreslil ako mierumilovného človeka bez
sklonu k násilnostiam. Ďalej svedok uviedol, že C. sa vyhrážal aj jemu, že keď bude na strane K., zle
dopadne. Ku skutku sa vyjadruje tak, že deň 7. alebo 8. augusta 2007 ho zavolal C. s tým, že sa s
ním stretol pred Manínom, poslal ho sledovať dom K.. Počas tohto sledovania videl, že tam prišiel J.,

zdržal sa vnútri asi 3 minúty. Potom mu kázal C. cez telefón, aby zavolal K., že C. dostal, aby šiel do G..
P. aj zavolal K., na toto nereagoval a nakoniec si vypol aj telefón. Svedok potvrdil, najmä po prečítaní
výpovede z prípravného konania, že K. mu povedal, že keď sa pýtal, na čo dáva J. peniaze, že mu dáva
peniaze z dôvodu doplatenia DPH. Taktiež potvrdil, že pred Manínom, keď sa stretol s C. a T. mu C.
povedal , že K. niečo naňho chystal a mal to vykonať T.. D. potvrdil tvrdenie obžalovaného K., že bežne

bolo, že v noci obchodoval, resp. dával peniaze, aj jemu dal takto v minulosti peniaze, resp. bankové
karty s pin kódmi. Uviedol ďalej , že vie, že C. vydieral J. a chcel od neho nejakých 400 000,-sk mesačne,
lebo mu podpáli predajňu. Vedel to od samotného J.. Tvrdil, že aj on raz bol s C. za J. a pýtal od neho
peniaze s tým, že sa mu nič nestane, ak dá peniaze. O tomto vedel podľa jeho názoru aj K., lebo mu to
povedal. Následne svedok na argumentáciu zo strany súdu, že všetky úkony, ktoré v inkriminovaný čas

robil, boli v prospech C. proti K., ako sledovanie, telefonovanie, atď., a pričom teda vypovedá v súčasnej
dobe ako nepriateľ C. a kedy sa pohádali uviedol, že boli kamaráti, ale nie sú kamaráti, nakoľko C.
začal pýtať už aj od neho peniaze a taktiež mu začal dávať rôzne pokuty. Zároveň však tento svedok
zásadným spôsobom poprel tvrdenie obžalovaného J., že by pýtal od J. niekedy 400 000,-sk s peniazmi
daj 400 000,- a budeš mať pokoj. Toto vo svojej výpovedi poprel. Svedok až potom, čo otázkami vstúpil

do tohto obžalovaný 2/ uviedol, že povedal obž. 2/ , že C. od neho pýta 400 000,- ,napriek tomu, že
predtým uviedol, že nič také nepovedal.
Svedok I. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá presne, kedy prišiel za ním jeho kamarát
J., ktorý mu povedal, že spolupracuje s nejakými chalanmi z Považskej Bystrice a začal im vadiť C..
Spočiatku ho vyžiadal, aby ho zbil s tým, že svedok / T./ od neho pýtal rôzne drobné peniaze, 3000,-

sk, akože na benzín a tváril sa, že to zariaďuje. Následne J. chcel od neho že už nie len zbiť, ale tak,
aby zostal C. na vozíku. Robil to asi jeden mesiac. Núkal som mu 300 000,- tisíc, dokonca až 800
000,- následne vzal 300 000. Povedal mu, že keď to všetko dobre dopadne, C. bude na vozíku. On,
teda J. teda osobne z jeho vlastných peňazí 100 000 ,-sk. Následne sa dozvedel od J., že K. išiel do
Talianska. Vtedy došiel za ním J. a povedal, že treba ho do návratu K. z Talianska do X.. zabiť. Takže

už nechcel bitie, ale chcel zabitie, na čo on mu vytýkal, že aký majú vzťah k ľudskému životu. Následne
išiel za K. spýtať sa ho, čo je vlastne vo veci, na to K. povedal, že sa odmieta s ním baviť o takýchto
veciach, že sa s ním bude baviť len o mäse a o biznise. Až potom, keď sa presvedčili, že mu môže
dôverovať, resp. J. potvrdí jeho dôveryhodnosť, sa s ním bude baviť. Neskôr sa stretli v Dubnici, kdesi on sadol , teda svedok Corvety K., kde pustil na plný hlas hudbu a uviedol mu asi v päť minútovom
rozhovore, že on sa stará o biznis, peniaze a že toto teda ostatné veci, ako aj zbitie C. prenechal na J..
Ďalej jednal výlučne s J., J. mal jeho plnú dôveru, má peniaze na toto a v budúcnosti aby sa obracal so

všetkým len na J.. Dovtedy on C. vôbec nepoznal, nevedel ani kto to je, ani to meno v živote nepočul.
Preto išiel do Bratislavy za svojimi nejakými známymi „silnými mužmi“, ktorým vysvetlil, o čo sa jedná,
že „ nejakí trúbelkovia „ chcú dať dole C.. Títo ľudia v Bratislave len uviedli telefónne číslo nejakého N.
s tým, že on sa s týmto človekom stretol v hoteli Manín asi o deviatej večer. Tomuto mužovi zv. Glóbus
všetko vysvetlil, ten sa opýtal, či je ochotný to povedať C.. Následne na to išli do G.. Na mieste samom

sa ho C. opýtal, že či je ochotný spraviť tak, akože sa to skutočne aj stalo, od J. žiadať doplatenie za
objednávku, keď s tým súhlasil, C. zavolal nejakých priateľov, títo vyvolávali nejakým kamarátom do
Považskej Bystrice, v tom zmysle, že C. aj s nejakým kamarátom sú hotoví. Zároveň C. podelil rôzne
úlohy, kto ako čo má robiť, kto to má ísť oznámiť K. a podobne. On, teda svedok zavolal J. s tým, že mu
povedal dohodnutým signálom, koleso je na kašu, treba dodať všetky kľúče, či šróby, povedal musím
ísť doniesť aj náhradné koleso, to znamená, že C. je mŕtvy, s tým, že ho čaká vo E. pri dome bývalej

frajerky. C. mu dal do auta ďalších dvoch chalanov a išli za J. do E.. Potom, čo J. nastúpil, povedal mu
svedok, že sú to chalani, ktorí to urobili. V aute povedal J., že tam s ním sedia chalani, ktorí to s ním
spravili, teda zabíjali C., aby pred nimi nič J. nehovoril, že sú to obyčajní robotníci. V aute mu J. dal 180
000,- sk s tým, že sú to všetky peniaze, ktoré má, zvyšok mu dá zajtra, teda na druhý deň, lebo I. nemal
viac. Následne povedal J., že musia ísť ešte za tými ľuďmi vysvetliť im, že doplatok bude na druhý deň,

došli do G., kde v G. zastavil auto, došiel džíp, z auta vystúpil C., presadol si s nejakým chalanom v
šaráne, následne C., ktorý mal kapucňu, poklepal J. po ramene, na čo sa J. rozplakal, že ho chcú zbiť,
že on je nevinný, že to všetko zorganizoval K.. Potiahli ďalej asi 200 m, kde povedal on, teda svedok
J., I., povedz celú pravdu, inak sa z toho nevykrútiš a budeš mať pokoj. Na to povedal J., poviem celú
pravdu. Svedok podrobne popísal, akým spôsobom sa rozprával s ním C., ktorý sa ho pýtal, či by jeho

mama bola spokojná, keby on skončil na vozíku, vysvetli, že je to K., ktorý všetkých klame, koľko mu je
dlžný peňazí, povedal J., že mu je dlžný 500 000,- sk na DPH. Doslova uviedol, že na to, čo počul o C.,
že je vygumovaná hlava a podobne, rozprával veľmi kľudne, vecne a inteligentne. Následne J. volal K.,
žiadal doplatok peňazí, K. povedal, že peniaze nemá, že mu ich dá na druhý deň v D.. Šli s C. človekom
vysokým, vyholeným do Bystrice pýtať peniaze, teda J., T. a tento človek došli do domu, vyšli výťahom

k K. bytu, kde otvorila nejaká žena, na čo J. povedal, že zavolaj mi I.. Na to K. povedal že v poriadku,
keď je práca hotová, peniaze im dá. Na to odpovedal ten C. človek, my sme prácu spravili, teraz preto
chceme peniaze teraz. Vzal I. /K./ karty druhému I. / J. / a tým potvrdil teda, že on je objednávateľ. Oni
vybrali z dvoch kariet peniaze, ale chýbali ešte peniaze, už si nepamätal svedok, či išli znova pre nejakú
kartu, ale vyťahovali sa ďalšie peniaze. Následne s týmito peniazmi išli k Óáze, kde bol C. s ďalšími

ľuďmi, on zobral 1000,- sk, dal ju J. a poslal ho na druhú stranu cez cestu do taxíka, nech si ide do G. pre
auto so slovami ťahaj do piče. Svedok na otázku, z akého dôvodu sa obrátil práve naňho J. uviedol, že
je o ňom v G. známe, že si nedá brnkať po nose, že si vie svoje veci zariadiť a taktiež je o ňom známe,
že má v Bratislave aj v podsvetí dobré styky, takže vedel by to zariadiť. Aj tento svedok na záver svojej
svedeckej výpovede sa podrobil konfrontácii a v rámci konfrontácii obžalovanému J. a obžalovanému

K. zopakoval obsah svojej výpovede , teda povedal im do očí to, čo uviedol pred súdom ako svedok.

Svedkyňa I. O., na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by bol niekto v súvislosti
s reštauráciu B. vydieraný. Prišli do podniku ôsmi alebo deviati muži, pili nealko na terase, pýtali sa po
majiteľovi / I. / a keď ten neprišiel, povedali jej, že pili na jeho účet. Inak sa prakticky k trestnej činnosti,

ktorá je obžalovaným kladená za vinu vyjadriť nevedela, uviedla, že bola pri tom, keď sa T. pýtal na
obžalovaného J.. Bolo to viackrát.

Svedkyňa W. K. - manželka obžalovaného K. uviedla, že vie o tom, že C. mal vydierať jej manžela,
vyhrážal sa jej rodine podpálením auta, podpálením auta tiež jej matke. Keď jej zhorelo auto, jej manžel

obžalovaný K. jej povedal, že mu to zhorelo preto, že C. už nevládal platiť. Po týchto problémoch
sa jej manžel obrátil na políciu, ale kedy, uviesť presne nevedela s tým, že si nepamätá. Až potom,
čo im zhorel obchod, sa jej zdalo, že polícia v tej veci nič moc nerobí, oslovila svedkyňa advokáta
obžalovaného / doktora E./, ktorý následne zariadil veci prostredníctvom generálnej prokuratúry.
Následne ona požiadala políciu, aby ochraňovali dcéru a policajti ju vozili zo školy domov. V roku 2008 v

mesiacoch máj až jún, ju vozili, teda dcéru policajti zo školy domov. Jej matke bolo podpálené auto 2008
a jedno auto vo februári 2008, teda v čase, keď jej manžel bol vo väzbe. Ohľadne prípadu sa vyjadriť
nevedela, uviedla, že vie len to, že jej manžel mal strach pred C. s tým, že je zákerný. Bola prítomná
toho, ako jej manžel bol s autom pred kultúrnym domom, kde bolo auto aj C. , C. a iných s tým, že videlatam, že niečo riešia, potom pozrela do auta a videla, že jej manžel je zbitý. Povedal jej , že bol zbitý
C.. Následne zabezpečil ochranku rodine. Ďalej uviedla, že v októbri 2007 bol C. pred ich domom, ako
kopal do áut, opľúval ho a jej manžel bol v aute s ochrankou. Nemala dojem, že by sa C. bál jeho, teda

obžalovaného, naopak obžalovaný sa jeho bál, svedkami tohto incidentu boli aj policajti, ktorí vôbec
nezasiahli. Keď ona volala na políciu, policajti povedali, že tam pošlú hliadku, niečo C. pošuškali do auta,
zasmiali sa a nastúpili všetci do auta. Zdalo sa jej to byť veľmi divné. Ale uviedla, že bolo bežné, že
aj vo večerných hodinách si chodili ľudia k nemu pre peniaze, ako zamestnanci a podobne. Ku skutku
konkrétne k noci zo 6. na 7. augusta, kedy mal k ním prísť Bartoš pre peniaze uviedla, že si nepamätá

na to, resp. pamätá si na to, že J. dakedy otvárala dvere, lebo ho pozná, ale viac sa k tomuto vyjadriť
nevedela s tým, že si nepamätá.

Svedok P. T. uviedol, že v uvedený deň išiel so svojim kamarátom do Nového Mesta nad Váhom, tomu
zatelefonoval C., že žiada, aby prišiel za ním, sú tam „ nejaké baby“, nakoľko vedel, že C. žiadne baby
nemal, vedel, že niečo sa stalo. Keď sa vrátil k C., resp. keď prišiel k C., bol tam už N., vie, že takto

prezývajú C.. G. mu C., že niekto ho chcel dať zbiť, zmrzačiť, resp. jeho spoločník a má prísť nejaký
chalan, ktorý to má potvrdiť. Prišlo ďalšie auto, išli do G. dakde na družstvo, alebo za družstvo, tam
vystúpil z auta J., ktorý potvrdil, že K. chcel dať zbiť C. ale s tým, že on s tým nemá nič spoločné. Na
to C. požiadal, nakoľko nepoznal ani K., ani J., aby sa tváril, resp. vystupoval za tú osobu, ktorá mala
túto prácu „ teda zbitie C. spraviť „ a poslal do Považskej Bystrice za K.. Takže išiel on, J. a nejaký ďalší

z G., ktorého nepoznal, pred dom K.. Takže on, J. a ten tretí, ktorý sa schoval za výťah, došli k K. do
bytu. Bola to manželka, ktorá povedala, že K. spí, na to povedal, aby ho zobudila, že je to súrne. Keď
prišiel K., povedal, C. C. to už nerozchodí. Povedali mu, že robota je vykonaná, na to K. išiel pre kartu,
dal im karty, aby si vybrali peniaze. Na to vybral peniaze, bol tam problém, raz sa vrátili k K. ešte pre
informácie, následne vybrali, J. to dal tomu pánovi z Púchova, on došiel za C. a povedal C., že je to tak,

a popísal mu , ako to vlastne bolo. Do G. už prišiel v noci, teda bola tma, presnú hodinu si nepamätá.
Uviedol, že sa to dá zistiť z výpisu hovoru medzi ním a C.. Uviedol, že C. bol v šoku, že ho chcel K. dať
dole a práve preto jeho zavolal, že K. ho nepoznal a mal teda vystupovať ako ten, ktorý spravil prácu. V
prípade, že by tam C. poslal človeka, ktorého K. pozná, bolo by to aj pre K. podozrivé. Na argumetáciu
K., že najprv vypovedal, že ten cudzí muž, ktorý išiel k nemu, bol bratislavčan, svedok uviedol, že bolo

to z toho dôvodu, že C. mu povedal, resp. J. uvádzal, že dal nejaké peniaze K. bratislavákom. T. tento
muž prišiel neskôr, videl, že má bratislavskú značku na aute, preto si myslel, že je naozaj z J.. Až potom
sa dozvedel v priebehu vyšetrovania, že je z Púchova, preto ho už ďalej označoval ako Púchovčana.
Mal na mysli T.. Čo sa týka sumy, ktorá sa mala poskytnúť za zmrzačenie, bolo celkovo 400 000,.-sk,
čo bola záloha, toto vie od J., ktorý to tam prezentoval.C. sa potom doplatiť. Prevoz J. do Pružiny, on

ho neviezol, tento sa viezol s tým z Púchova, svedok / T./ išiel do Pružiny sám svojim autom. J. bol
rozrušený. On, teda svedok nebol svedkom žiadneho útoku na J.. Ďalej svedok uviedol, že bol s ním
dvakrát, jedenkrát keď prišiel z Bytče do Nové Mesta, zastavil u C. , potom bol druhýkrát u C., približne
o 23.40, prvýkrát keď bol u C., tak C. umýval nejaké autá a bolo ešte svetlo. Tvrdil, že s C. sa pozná,
že sú kamaráti. Poznajú sa z výkonu trestu, avšak spolu nepodnikali. Doslova svedok uviedol, že keby

som s C. podnikal, tak som teraz zavretý. Svedok ďalej uviedol, že s C. sa pravidelne stretávali, vždy
keď prišiel do Považskej Bystrice, tak sa s C. stretol. Ďalej uviedol, že si už nepamätá, ako to bolo pri
odovzdávaní peňazí pred motorestom Oáza, kde púšťali z auta J., ale sa mu zdá, že peniaze si zobral
ten muž z Púchova, teda T.. Pokiaľ T. tvrdí, že peniaze hodil na zem a nezobral si ich, T. pravdepodobne
k tomuto klame, alebo nechce povedať, že si tie peniaze nechal. On je v tom, že si peniaze ich zobral, že

C. mu dokonca povedal, aby si ich T. tie peniaze nechal. V tomto teda vypovedal odlišne ako T.. Potom
aj v rámci konfrontácie svoje tvrdenia ohľadne skutočností, ktoré sa stali v Pružine a následne u K. pred
bytom potvrdil a povedal to aj do očí obž. 1, obž. 2. Z konfrontácie J. uviedol, že je pravdou, že bol tam
svedok T. v G., ale stál vedľa Y., musel vidieť, ako mu dal facku, resp. ako ho udrel, taktiež potvrdil, že
bol s ním u K. pre peniaze, vybral tieto peniaze, ale všetko bolo trošku inak, ako uviedol svedok.

Svedok E. J. uviedol , že je druhom bývalej svokry obžalovaného K.. Tohto svedka navrhol vypočuť obž.
K. a to ku skutočnostiam, akým spôsobom sa vyhrážal C. jeho družke, teda k matke bývalej manželky
obž. K..

Svedok uviedol, že asi od roku 2007 začiatkom roka žil v Pov.Bystrici s touto pani, uviedol, že dakedy
v lete mal prísť K. na nejaké stretnutie s ním, nenašiel ho, nedvíhal telefóny, preto ho išiel s jeho
manželkou, / teda K. manželkou -/ bývalou manželkou hľadať. Našiel ho pred domom odborov v Pov.
Bystrici. Mal byť zbitý nejakými ľuďmi, o koho sa jednalo, nevedel. Neskôr sa dozvedel, že to bolC. a pýtal nejaké peniaze. Nakoľko potom aj jeho družke sa vyhrážali, podpálili autá, zabezpečil on
prostredníctvom bratislavských ľudí / S./ ochranu K. a jeho rodine. K ostatnému sa svedok vyjadriť
nevedel.

Svedok C. J., brat obž. J. uviedol , že mu na druhý deň potom, čo mal byť odvlečený do G. volal, stretli
sa, videl na ňom, že je zranený, že má rozbité ústa. Podrobne mu popísal, ako ho zobrali do hory za
Sverepcom, s tým, že ho zbili, že mal nôž pri krku. Svedok uviedol, že vie o tom, že v júli 13.júla boli
nejakí ľudia v reštaurácii brata B. kde pýtali od neho 400 000 tisíc. Keď bol z toho poprask, tak tam došiel

aj Jozef T., ktorý povedal, že on to vybaví v Bratislave. O týždeň sa opäť stretol s bratom a brat mu
povedal, že T. od neho pýta o 100 000 ,-viac, nakoľko to bude zlé, keď ich nedá. Brat mu povedal, že
v tej hore, kde bol zavlečený, bola skupina C.. O tom, že T. mal vybaviť v Bratislave, aby bol pokoj s
tými ľuďmi, na konkrétnu otázku, s akými ľuďmi, uviedol, s maslákovcami, teda ľuďmi, ktorí 13.júla boli v
jeho reštaurácii údajne ich vydierať. Svedok ,vypovedal k prevodu reštaurácie B. na T., tým, že k predaju
nehnuteľnosti , resp. tejto reštaurácie na základe nejakých zmlúv malo prísť , keď bol jeho brat zobratý do

väzby. T. sa začal správať ako skutočný majiteľ uvedenej reštaurácie. Ďalej svedok uviedol, že jeho brat
prišiel o reštauráciu podvodným spôsobom, zo strany T. a v spolupráci s C., ktorí jeho brata o reštauráciu
pripravili fiktívnymi zmluvami a prevodmi. Toto nahlásil na kriminálku aj na rôzne špecializované útvary.

Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že aj s obž. K. aj s poškodeným C. sú priatelia, mali

spoločnú firmu, kde on pracoval ako riaditeľ a konateľ. Vzťahy vo firme boli veľmi dobré, avšak približne
v máji 2007 firma , ktorej boli vlastníkmi, začala mať finančné problémy. Vzťahy medzi C. a K. sa začali
zhoršovať a bolo to dakedy v lete, presný dátum nevie, keď ho K. telefonicky požiadal, aby s ním prišiel
predkultúrnydomvPovažskejBystrici,prečo,munepovedal.Pretotamskutočneajprišiel,pričomdošiel
ako posledný, bol tam K. na svojom aute, C., C. a Y.. V tom čase, keď tam on prišiel, bol C. rozčúlený a

pýtal sa K., prečo to spravil, prečo si najal naňho ľudí, ktorí ho mali zmrzačiť. K. sa ani nevyhováral, len
povedal, že to musel spraviť, že ho niekto na to nahovoril, alebo v tom zmysle, že niekto za to zaplatil. C.
bol značne rozčúlený, kričal, ale fyzickú útok zo strany C. na K. nevidel. Jednoznačne svedok viackrát
vo svojej výpovedi potvrdil, že počul, ako povedal K. C., že to spraviť musel. Na to sa C. opýtal svedka,
či vie o tom, akým spôsobom K. tuneloval firmu, že z firemných peňazí začal hradiť svoje dlhy, taktiež

uviedol, že bolo bežné, že K. si od C. požičiaval peniaze a bežne spolu komunikovali. Po informácii zo
strany C., čo robí K. s ich financiami, sa snažil priamo od K. potvrdiť alebo vyvrátiť tieto informácie, ale
K. mu k tomu nič nechcel povedať. Jednoznačne medzi ním a K. boli veľmi dobré vzťahy, sú rodina, v
podstate švagrovia, dokonca v lete roku 2007 a to v júli alebo v auguste, presný dátum si už nepamätá,
boli spolu s K. a jeho ženou na dovolenke, pričom svedok jednoznačne potvrdil, že na túto dovolenku

za nimi prišiel aj C.. Či to bolo predtým, ako bol svedkom udalostí pred kultúrnym domom alebo potom,
už nevie. V súčasnej dobe už nespolupracujú spolu, lebo ho K. vyhodil z firmy. O J. sa nevie vyjadriť,
len C. mu povedal, že v tom bol namočený aj J.. Na dovolenke sa k sebe všetci správali kamarátsky. Na
výpoveď ho nikto nenahovoril, nemal dôvod klamať ani proti C., ani proti K.. V podstate sa teraz ani s
jedným nestýka, nakoľko viac rokov pracoval v Taliansku a na Slovensku je len 8 mesiacov.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní čítal svedecké výpovede W. C., K. G., z ktorých obsahu mal súd
za preukázané, že títo svedkovia sa k trestnej činnosti, pre ktorú boli obžalovaní zažalovaní, sa vôbec
nevedeli vyjadriť, v podstate k tomuto neboli ani vypočúvaní. K tomuto prokurátorka uviedla, že navrhla
vykonať tento dôkaz len na dokreslenie osobného profilu obžalovaného K..

Zo svedeckej výpovede svedka R. C. z prípravného konania mal súd za preukázané, že tento svedok
počul o tom, o nejakom zmrzačení C., nevie , kto mu to hovoril. Ostatná časť výpovede tohto svedka
sa v podstate vôbec netýka predmetnej trestnej veci.

Skutočný stav mal ďalej súd za preukázaný aj výpismi z peňažných ústavov a to najmä VÚB- banka, kde
mal súd za preukázané, že v inkriminovanom čase, kedy malo dôjsť k trestnej činnosti, boli skutočne z
bankomatu tohto peňažného ústavu v nočných hodinách robené výbery a to konkrétne 7.8.2007 o 02.05
hod. - 50.000,- sk, o 02.46 hod. - 10.000,- sk. Pričom transakcie boli vykonané platobnou kartou. Taktiež
zo slovenskej sporiteľne boli kartou vybraté finančné prostriedky v uvedený deň vo výške 40.000,- sk

a následne 30.000,- sk.

Prokurátor navrhoval v obžalobnom návrhu vykonanie dokazovania aj čítaním prepisov zo záznamu
telekomunikačnej prevádzky a to záznam telekomunikačnej prevádzky čísla, ktoré malo patriťobžalovanému K.. Súd po oboznámení sa so spôsobom získania uvedených údajov po zvážení dospel
k záveru, že napriek tomu, že tieto boli vykonané v súlade s § 7 ods. 2 Zákona č. 166/2003 Z.z. o
ochranesúkromiapredneoprávnenýmpoužitíminformačno-technickýchprostriedkov,príkazkrajského

súdu, resp. súhlas Krajského súdu v Trenčíne pod sp.zn. KS TN - V-52-1/2007-Ntt-51, zo dňa 12.6.2007
bol vykonaný z dôvodu monitorovania uvedeného telefónneho čísla K. pre podozrenie z úplne iného
zločinu a to skrátenie dane a poistného, podľa § 276 ods. 1,4 Tr.zák. a z podozrení iných ekonomických
trestnýchčinovatedavzmyslejudikatúryústavnéhosúdusamôžezdaťtentodôkazvrozporestrestným
poriadkom a preto ho súd nevykonal.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd nemal pochýb čo do zistenia skutočného stavu a
konanieobochobžalovanýchkvalifikovalakozločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zák.,formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., v štádiu prípravy podľa § 13 Tr.zák. , nakoľko bolo preukázané, že
obžalovaný I. K. a obžalovaný Ján J. spoločným konaním s iným sa dopustili konania , ktoré spočívalo v
úmyselnompožiadaníiného,abyinémubolaspôsobenáťažkáujmanazdraví,avšaknedošlokpokusu,

ani k dokonaniu zločinu;na základe nasledovných skutočností :

Obžalovaný I. K., aj obžalovaný I. J. ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní
popreli spáchanie uvedenej trestnej činnosti, pričom obaja zhodne uviedli, že všetko je to vymyslené,
zorganizované a skonštruované zo strany C. voči nim. Najmä obž. K. podrobne popísal, akým spôsobom

bol sústavne poškodeným C. vydieraný, aký strach mal pred C. a akým spôsobom musel chrániť svoj
majetok. Vo veľmi podrobnej a rozsiahlej výpovedi popísal potom, aké rôzne vzťahy boli medzi C. a
orgánmi činnými v trestnom konaní s tým, že C. sa týmto spôsobom jemu mstí za to, že sa vedie voči
nemu trestné stíhanie na podnet K.. Poukazoval vo svojej výpovedi na rôznu nelogičnosť tvrdení jak
poškodeného C., tak i jednotlivých svedkov, ktorí všetci mali byť a sú C. naklonení a vypovedajú tak,

ako i o to pravdepodobne požiadal C.. Pokiaľ niektorí zo svedkov vypovedajú tak, ako vypovedajú,
napr. svedok D., je to pre nich vyhovujúce a majú na tom profit. Zároveň obžalovaný nepoprel, že v
inkriminovaný deň, resp. v nočných hodinách v období od 6. do 7. augusta 2007 sa nestretol uňho doma
s J. a nejakým cudzím človekom, kde J. od neho pýtal finančné prostriedky. Poukázal na to, že je bežné,
čo o ňom všetci vedia, že pracuje v noci a bežne aj v noci vyplácal rôznych zamestnancov, šoférov

a podobne. Pričom v prípade, že nemal finančné prostriedky , týmto ľuďom poskytol bankomatovú
kartu, ktorá bola nastavená tak, že sa z tejto karty dali vyberať aj väčšie sumy. Takže pokiaľ mu má
byť kladené za vinu, že sa stretol v noci s J. pre to, aby mu za niečo dal finančné prostriedky, je to
normálne. Pokiaľ tvrdí C. a ostatní svedkovia, že sa pred kultúrnym domom dodatočne priznal k tomu,
že si objednal cez J. zmrzačenie C., toto poprel. Zároveň nepoprel, že s C. od roku 1995 v minulosti

spolupracoval, pričom C. dával rôzne finančné prostriedky za jeho služby, avšak bol to C., ktorý zrazu
začal mať neprimerané finančné nároky , zneužíval situáciu a začal ho vydierať. C. bol nastrčenou rukou
nejakej skupiny vplyvných ľudí z bankového prostredia, ktorí mali úmysel ho zdiskreditovať. Potvrdil, že
J. mal dlh a to 13.miliónov voči firme, ktorej bol spolumajiteľom K.. Zároveň obžalovaný uviedol, že nie je
v jeho povahe násilie a nikdy by takéto niečo nespravil. Súd v tejto podrobnej výpovedi však zistil určité

nezrovnalosti a nelogičnosť. Na jednej strane obžalovaný uvádza, aký mal strach pred C., ako sa ho
bál, ako sa schovával, na druhej strane v tom istom období bol spolu so D. na dovolenke v Taliansku,
kde za nimi prišiel aj C.. Toto bolo preukázané D. výpoveďou, čo nespochybnil ani C., ani obž. K..

Obžalovaný J. taktiež vo svojej podrobnej výpovedi popiera spáchanie skutku. Aj tento obžalovaný

uvádza , akým spôsobom bol pripravený o svoj majetok . Taktiež uvádza, že potrebovali ho dostať do
väzby, aby sa k tomuto majetku dostali. Práve však vo výpovedi obžalovaného J. súd zistil veľmi závažné
rozpory v jeho tvrdeniach. V celom prípravnom konaní sa ani raz nezmenil o tom, že bol vydieraný C.
a že od neho žiadali 400.000,-sk , s tým, že ani jedenkrát v prípravnom konaní neuviedol, že za ním
prišiel P., pýtal od neho 400.000,-sk, pričom túto nezrovnalosť zdôvodňoval tým, že sa bál v prípravnom

konaní o tejto skutočnosti hovoriť, nakoľko neveril orgánom činným v trestnom konaní . Toto je veľmi
dôležité zdôrazniť, že sa jedná o sumu približne takú, aká mala byť vyplatená za zbitie C.. Následne tento
obžalovanýspolusďalšímsjemuvtedyneznámymmužom/T./prišielkK.prepeniaze.Vyberalfinančné
prostriedky, pričom keď mu z jedenej karty nešli peniaze, došiel opätovne k K. už sám, nepožiadal K. o
ochranu, nepožiadal K., aby zabezpečil políciu, ale kľudne sa vrátil na miesto , kde sa peniaze vyberali

a v podstate dokončil „divadielko“, ktoré vymyslel C.. Čo je však absolútne zarážajúce na jeho výpovedi
je to, že v podstate tento obžalovaný sa nepriamo sám usvedčil zo spáchania trestnej činnosti, nakoľko
sám potvrdil verziu T. v tom, že požiadal T., aby mu pomohol a „ aby sa to nejako vyriešilo“, pričom
na hlavnom pojednávaní uviedol, že jednak teda bol vydieraný C. prostredníctvom P., následne mu T.ponúkol, že mu môže pomôcť to vybaviť, pričom pravdepodobne podanie nejakého trestného stíhania
alebo iné legálne vyriešenie T. na mysli nemal. Takže bol bez akýchkoľvek pochýb obž. J. uzrozumený s
tým, že vec sa nejako vybaví prostredníctvom T., o ktorom vedel, že sa pohybuje v J. a sám o sebe tvrdí,

že nie je človek, ktorý si nechá brnkať po nose. Sám uviedol, že T. mu sľúbil, že mu to pomôže vybaviť
v Bratislave tak, aby mal pokoj. Následne keď mu T. telefonoval, že idú do Bratislavy „to vybavovať“,
a nech zoberie peniaze, skutočne aj za T. išiel a následne bol T. odvezený do G.. Takže obžalovaný
jednoznačne bol presvedčený, čo sám potvrdil, že po prvé T. „to vybaví“, po druhé, vybavené to bude za
peniaze, po tretie nebude sa to vybavovať pravdepodobne nejakou legálnou cestou alebo iným legálnym

spôsobom. Následne išiel s T. na jeho požiadanie akože do Bratislavy. Presne tento postup zodpovedá
tvrdeniu korunného svedka T., ktorého výpoveď on aj K. spochybňujú. Obžalovaný J. o tejto skutočnosti
vypovedal v podstate presne ako T.. Na základe tohto konania obžalovaného súd dospel k záveru a
tento záver korešponduje aj celému vykonanému dokazovaniu, že obžalovaný J. bol uzrozumený s tým,
že vydierači z jeho ponímania - C. budú takýmto spôsobom „vybavení „.

Svedok a zároveň poškodený C. na hlavnom pojednávaní stručne uviedol, akým spôsobom sa dostal k
spolupráci s K.. Uviedol, že mal 30% vo firme, pričom následne si nárokoval len svoj podiel na ziskoch.
Viackrát zdôraznil, že k K. mal vytvorený kamarátsky vzťah a do poslednej chvíle nechcel veriť tomu,
že by K. také niečo spravil.
Od svojich ľudí sa následne dozvedel, že K. si objednal jeho zmrzačenie. Popísal, ako za ním prišiel T.

s C. s tým, že je zaňho zaplatené. Z tohto dôvodu sa práve rozhodol zinscenovať jeho slovami uvedené
„divadielko „ a preto si k tomuto prizval svojich kamarátov. Logicky muselo ísť o ľudí, ktorých K. ani J.
nepoznajú. Popísal, akým spôsobom J. všetko doznal, pripustil, že mohol mať strach, ale nasledovné
skutočnosti, teda pýtanie peňazí od K., vyberanie peňazí z bankomatu robil pod dozorom ďalších ľudí,
ktorých mu dal na tento účel C.. Potvrdil, že keď C. vybavil stretnutie medzi ním a K., tak mu K. pred

viacerými osobami potvrdil, že to musel spraviť, lebo mal z neho strach . Ako motív tohto konania zo
strany obž. K. videl v tom, že si pýtal od neho svoj zákonný podiel vo firme. Všetko to bolo na základe
toho, že mu ľudia hovorili o zlom hospodárení a keď si dal spraviť audit zistil, že K. si ulieva peniaze.

Svedok T. bol práve tou osobou, ktorú si J. objednal , pričom tento svedok zhodne s prípravným konaním

i na hlavnom pojednávaní presne popísal, akým spôsobom jednal s J., akým spôsobom v uvedený deň
následne, teda v noci išiel s J., T. k K., podrobne popísal správanie sa K., ako i J., spôsob vyberania
finančných prostriedkov. Je pravdou, že súd zistil určité nezrovnalosti v tom, čo sa vlastne spravilo s
uvedenými finančnými prostriedkami potom, ako boli vybraté z bankomatu, pričom podľa názoru súdu
toto až tak nie je podstatné, ktorý zo svedkov hovorí pravdu, alebo nie . Najpodstatnejšie je obsah

výpovede ohľadne toho, že skutočne J. si objednal na nejaké vybavenie niečoho, čo ani sám J. nepoprel.
Tento svedok predtým C. ani osobne nepoznal, dokonca sa bál to C. sám oznámiť, preto to robil
prostredníctvom C.. Nebolo preukázané ničím, že tento svedok by bol v skupine s C. a taktiež nebolo
preukázané, že by tento svedok mal osobitný dôvod závažným spôsobom vymýšľať si proti J. a K. a
riskovať tak následné trestné stíhanie.

Taktiež svedok C. C. presne popísal na hlavnom pojednávaní, k čomu došlo. Tento svedok potvrdil, že
bol kamarátom jak K., tak aj C.. Presne popísal, akým spôsobom sa naňho nakontaktoval T., ktorého
prezývali S., potvrdil, že bol svedkom toho, ako T. telefonoval J. a taktiež potvrdil, že mu T. uviedol, že
dostal objednávku na C. od J., čo si objednal v podstate K. a v súvislosti s tým ho 6 týždňov sleduje.

Potom sa zúčastnil toho, ako bol J. odvezený do G., taktiež bol svedkom tohto, ako J. uviedol, že za
tým za všetkým je K.. Taktiež potvrdil, že bol pritom, ako J. volal K. s tým, že potrebuje peniaze , C.
mal byť zbitý za 500 000,- sk a následne mala byť uvedená suma zvýšená o 100 000,-sk za nejaké
mimoriadne výdavky.

Taktiež svedok P. potvrdil, že je kamarát s C. aj K.. Vedel o tom, že C. pýta od K. denne 400.000,-sk.
K. opísal ako človeka, ktorý nie je agresívny, naopak C. ako človeka, ktorý je agresívny. Potvrdil, že v
noci zo 7. na 8. augusta 2007 mu zavolal C. a stretli sa pred C.. C. ho poslal sledovať dom K.. Tento
svedok potvrdil, že videl, ako J. prišiel k K. taktiež mu kázal C., aby zavolal K., že C. dostal. Toto aj
zavolal K., tento nereagoval. Potvrdil, že mu C. pred Manínom povedal, že K. naňho niečo nachystal

prostredníctvom T.. Taktiež potvrdil, že C. vydieral J. a chcel od neho nejakých 400 000,- sk, toto mu
sám povedal J.. Aj on, teda svedok, bol pýtať peniaze od J. s tým, že sú to peniaze pre C. a vedel o tom
aj K., nakoľko mu to svedok aj povedal. Tento svedok spočiatku vypovedal tendenčne, aby pomoholurčitým spôsobom C., neskôr začal vypovedať tak, aby to bolo v prospech K., s tým, že aj jemu začal C.
robiť zle. O tom, že C. pýtal peniaze od J., tiež uviedol až na hlavnom pojednávaní.

SvedkyňaI.O.vpodstatevypovedalalenotom,žeprišlinejakísilnímužidoreštaurácieB.kJ..Nevedala
sa v podstate k veci vyjadriť.

Naopak svedkyňa W. K., manželka obžalovaného K. potvrdila, že C. im robil zle , jej manžel sa ho bál,
C. robil zle aj jej matke, podpálil jej autá. Videla pred kultúrnym domom jej manžela v aute, okolo neho

boli ľudia, videla, že je zbitý a povedal jej, že dostal od C.. K tomuto uviedla, že išla náhodou na stanicu
pracovne, a bola svedkom tohto len náhodne. Uviedla, že pamätá si, že v noci bol pre peniaze J., ale
presne sa k tomu vyjadriť nevedela.

Taktiež svedok P. T. v podstate potvrdil výpovede ostatných svedkov a to ohľadne objednávky, ohľadne
toho, akým spôsobom bol C. nahovorený na spoluprácu pre usvedčenie obžalovaných s tým, že potvrdil,

ako sa pozná s C., a že sú kamaráti, K. ani J. dovtedy nepoznal, i keď s určitými drobnými nepresnosťami
v podstate totožne popísal sled udalostí, ako všetci ostatní svedkovia. Aj ohľadne preberania peňazí.

SvedokE.J.uviedol,žehopožiadalavroku2007manželkaK.,abyhoišlihľadať,našlihopredkultúrnym
domom, boli tam nejakí ľudia. Svedok teda popísal odlišne spôsob, ako K., ktorá povedala, že objavila

K. pred kultúrnym domom, keď išla na stanicu, toto však nie je podstatné.

Svedok J. C., brat obž. J. podrobne popísal, ako došlo k prevodu majetkov reštaurácie B. s tým, že vie
od brata, že od neho pýtali 400.000,- sk, taktiež vie o tom, že za všetkým je T., ktorý mal niečo vybaviť
v Bratislave, preto od neho pýtal 100 000,-sk. Práve tu treba vidieť taktiež tú skutočnosť, že aj tento

svedok potvrdil, že Karas mal pre nich niečo vybavovať.

Taktiež svedok D. potvrdil, že bol kamarátom aj s C., aj K., spolupracovali spolu a s K. je aj v rodinnom
zväzku. Aj tento svedok potvrdil, že sa dozvedel o tom, že K. nenakladal so spoločnými financiami
v prospech firmy, pričom aj tento svedok potvrdil, že aj pred ním jednoznačne K. uviedol, že musel

spraviť to, čo spravil, teda že objednal zbitie C.. V danom prípade teda vystupujú dve skupiny svedkov.
Svedkovia ktorí vypovedajú jednak v prospech C., pričom sa jedná o ľudí, ktorí žiadnym spôsobom
neparticipovali na ziskoch firmy, ktorú mal C. s K.. Všetci títo svedkovia boli riadne poučení o následkoch
krivej výpovede. Nie je možné, aby súd ignoroval tieto svedecké výpovede a aby všetky tieto svedecké
výpovede súd vyhodnotil ako tendenčné, v snahe ublížiť K. . Ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom

pojednávaní títo svedkovia prakticky vypovedali zhodne o spôsobe , akým malo dôjsť k uvedenému
skutku. Títo svedkovia vypovedali aj v rámci konfrontácií rovnako a do očí jak K. tak J. povedali, to, čo
tvrdia ako svedkovia. Je na mieste otázka, o akých svedkov ide. Či sú to tzv. „C. „ alebo iná skupina ,
ktorá by mala záujem zdiskreditovať K. v snahe buď nejakého majetkového prospechu, alebo v snahe
pomôcť C.. D. C. aj s T. v podstate vypovedali to, čo vypovedal sám J.. Veď to bol práve J., ktorý na

hlavnom pojednávaní uviedol, že mal snahu sa zbaviť vydieračov. Nijakým spôsobom neuviedol, čo
si on predstavoval pod spôsobom ,že sa to nejako vybaví. D. T. viackrát zdôraznil, že sa v podstate
jednalo od zbitia až do zmrzačenia, dokonca ku koncu mal byť uzrozumený J. aj s tým, že by malo ísť o
zabitie C.. J. vôbec relevantne nevysvetlil, z akého dôvodu nevypovedal v prípravnom konaní tak, ako na
hlavnom pojednávaní, kde zásadným spôsobom zmenil obsah výpovede. Tvrdenie, že sa bál korupcie

a podobne, je málo pravdepodobné. Sám jeho brat ale aj on uviedol, že mal dobré styky na krajskej
polícii v Trenčíne, spoluobžalovaný K. má mať naopak nejaké dobré styky s políciou v Bratislave. Je
preto nelogické, aby nevyužil možnosť orgánov činných v trestnom konaní na zjednanie nápravy. Súd
dospel k záveru, že všetky tieto dôkazy vo svojom súhrne , ako i spôsob konania oboch obžalovaných
jednoznačne nasvedčuje tomu, že ako K., tak aj J. „mali plné zuby“ C. a nejakým spôsobom sa chceli

zbaviťzichpohľadu„vydierania„.PodnešnýdeňnebolC.ajsosvojouskupinouuznanývinnýmtrestným
činom vydierania K., K. tvrdí, že bol vydieraný, C. uvádza, že pýtal len to, čo mu patrilo z firmy. K. ani
jedenkrát nepoprel, aj finančné prepojenie C. s firmou, ktorej bol generálny riaditeľ a ktorá firma ich
veľmi slušne finančne zabezpečovala. Skutočne z pohľadu K. majetkové nároky zo strany C. mohli byť
ponímaníakovydieranie.Budeúlohouorgánovčinnýchvtrestnomkonanípreukázať,čiišloovyplácanie

majetkového podielu zo zisku, alebo finančné prostriedky, na ktoré nemal C. nárok. Avšak práve v tomto
treba vidieť možný motív konania obžalovaných. J. tento motív sám popísal, K. ho vylučuje. Dokonca na
otázku súdu, či nemohol J. sám niečo takéto vymyslieť a K. by o tom nemal vedomosti, bolo povedané,
že J. je v podstate neschopný niečo takéto zorganizovať. To že vzťahy medzi C. a K. boli do osudnéholeta 2007 veľmi dobré, svedčí skutočnosť, že stále spolupracovali, dokonca boli spolu na dovolenke.
Je nemysliteľné, aby na jednej strane mal K. tak obrovský strach o svoj život a život svojich blízkych
ako tvrdí a na druhej strane s tým človekom, ktorý ho sústavne vydiera, robí zle ide na dovolenku, resp.

zotrvá s ním na dovolenke. Všetky kroky zo strany J. logicky vyúsťujú do konania človeka, ktorý v snahe
seba zachrániť , v podstate pristúpil na spoluprácu s tými, ktorí o to požiadali. Je možno namietať, že
celé doznanie zo strany J. v G. bolo vynútené, bolo pod nátlakom, bolo robené zo strachu, dokonca je
možné, že bol aj fyzicky J. napadnutý, ale jednoznačne pýtal peniaze od K. v noci, boli použité slová
„je potrebné dať peniaze a to hneď, práca je hotová,“, to tvrdili T. aj T., čo je však zarážajúce, J. nevyužil

možnosť schovať sa druhýkrát u K., ihneď zavolať políciu alebo nejakým iným spôsobom naznačiť K.,
o čo vlastne ide. J. ani raz vo svojej výpovedi nepoprel, že by bol u K. pre peniaze, žiadnym spôsobom
nebolo preukázané, alebo vyvrátené, že by K. namietal , keď v noci k nemu došiel cudzí človek, ktorého
predtým nepoznal a kľudne pred týmto človekom dával J. platobné karty spolu s pin kódmi, z ktorých
sa dali vyberať značné sumy. Je to neštandardné správanie sa a tvrdenie obžalovaného K. , že takýmto
spôsobom bežne v noci dával peniaze cudzím ľuďom, žiadnym spôsobom preukázané nebolo. Na

druhej strane sú tu svedkovia, ktorí nejakým spôsobom majú potvrdiť K. a J. tvrdenia o nátlakoch zo
strany C., napr. D. P. , je na mieste si položiť otázku, o akého svedka ide. Toto je svedok, ktorý najskôr
rozpráva tak, aby pomohol C., neskôr rozpráva tak, aby to bolo v prospech K.. Pritom sa jedná o svedka,
ktorý sa priamo podieľal na vydieraní J., nakoľko to bol on, ktorý mal pýtať od neho peniaze pred B., čo
tvrdí J. a čo v podstate potvrdil na hlavnom pojednávaní aj sám P.. Svedkyňa K., je bývalou manželkou

obž. K., táto sa vo veci vyjadrovala v podstate len v tom, že sa obávali C., že sa im vyhrážal, že im robil
zle. Tu treba uviesť, že ona odlišne popisovala, ako našla muža pred kultúrnym domom, ako iný svedok,
avšak toto nie je podstatné. Svedok C. J., brat obžalovaného, taktiež sa ku skutku konkrétne vyjadriť
nevedel, resp. vyjadroval sa ku skutočnostiam, ktoré sú preukazateľné, teda že J. bol v Pružine a potom
sa vyjadroval ohľadne prevodu majetkov.

Obž. J. sa snažil na pojednávaní vykresliť ako osoba, ktorá nie je spojená so žiadnymi skupinami,
zločineckými a podobne, pričom práve tento obžalovaný bol odsúdený v tzv. kauze „kyselinárov,“ i keď
v tzv. ekonomickej časti , avšak bol uznaný okrem iného aj z trestného činu založenia , zosnovania a
podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Tr.zák. v znení platnom do 30.6.2002, za čo mu bol

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, čiže aj toto dokresľuje osobu samotného obžalovaného
J.. Obž. K. poukazoval na skutočnosť, že v minulosti bol oslobodený pre závažný trestný čin, nakoľko
sa preukázalo, že si to mal C. naňho vymyslieť. Súd nemôže automaticky takú skutočnosť vyhodnotiť,
že aj v tomto konkrétnom prípade je všetko naňho nastražené zo strany C. a že k ničomu takémuto
nedošlo. Na základe všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že boli bez akýchkoľvek pochýb

naplnené všetky pojmové znaky uvedeného zločinu a preto sa v plnom rozsahu súd stotožnil s právnou
kvalifikáciou skutku tak, ako bola kvalifikovaná v obžalobe.

Obžalovaný I. K. bol v minulosti jedenkrát súdne trestaný, hľadí sa naňho, ako keby nebol odsúdený.
Priestupkovo bol riešený len proti občianskemu spolunažívaniu, bližšie hodnotený nie je. Počas výkonu

väzby bol hodnotený veľmi dobre.

Obž. I. J. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, na jedno odsúdenie sa hľadí, ako keby nebol odsúdený,
pričom v súčasnej dobe bol odsúdený rozsudkom špeciálneho súdu v Pezinku pre trestný čin
organizátorstvo a pomoc k trestnému činu neodvedenia dane a poistného podľa §§10/1písm. a),c), 148a

ods.1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. ,formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr.zák. v znení platnom do
30.6.2002 a iné , ale aj za trestný čin založenia , zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa §
185a Tr.zák., v znení platnom do 30.6.2002, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Za priestupok riešený nebol, z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je,
počas výkonu väzby bol hodnotený dobre.

Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,zavinenie,pohnútku,pomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,osobuobžalovaného
a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného
zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu , k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj
preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnúť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. Zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom

prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. Zák., spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 44 Tr.zák. súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu
podľa § 43 , ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
za dostatočný.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obž. K. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pričom u obžalovaného
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) , teda že doposiaľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život . Priťažujúcu okolnosť nezistil a preto bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
1:0 v prospech poľahčujúcich.

Súd pri ukladaní trestu dospel k záveru, že pre zabezpečenie účelu trestu tak, ako to má na mysli
zákonodarca je potrebné uložiť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom vzhľadom na osobu
obžalovaného, možnosť jeho nápravy, možno uložiť trest na dolnej hranici zákonnej sadzby, a zároveň
týmto trestom bude zabezpečený represívny, ako aj prevýchovný účel trestu.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného K. pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone
trestu odňatia slobody za iný jeho úmyselný trestný čin.

U obž. 2/ I. súd v zmysle § 44 upustil od uloženia súhrnného trestu a to vzhľadom na odsúdenia
špeciálneho súdu v Pezinku, zo dňa 28.4.2008, nakoľko tento trest súd považoval vzhľadom na osobu
obžalovaného za dostatočný.

Nakoľko poškodený C. si v priebehu prípravného konania neuplatnil majetkovú náhradu škody, súd o

škode nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného
súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno
napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním

napadnúť:

a) p r o k u r á t o rpre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol
urobený,

c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody
aj poškodený.V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor
tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.