Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoE/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612212403
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612212403.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený advokátskou kanceláriou
MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: F. T.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomM.D.XXX,XXXXXM.T.,vkonaníovymoženie2.288,34Eurspríslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/2451/2012-23 zo

dňa 12.12.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10Er/2451/2012-23 zo dňa 12.12.2012 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že exekučný titul v
predmetnomkonanípredstavujerozsudokStálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociácie

so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2011-8097 zo dňa 20.02.2012. Právnym
dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 31.03.2009 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Z
predmetnej zmluvy mal okresný súd preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov
zmluvy a obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. aplikovať subsidiárne aj príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú neplatné. Vnútroštátny súd musí ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je v
spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je v
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 neplatná. Okresný súd oprel

svoj názor o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej
zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený na formulárovej zmluve. Zo Zákona o bankách vyplýva pre banku

povinnosť ponúknuť svojim klientom - spotrebiteľom návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky/zmluvy.
V zmysle § 43a Občianskeho zákonníka má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky vyplývať
vôľa navrhovateľa - banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky
spotrebiteľom takýmto návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1
Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu
banky na uzavretie rozhodcovskej doložky. Článok VIII. bod 9 uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy však

núti zmluvnú stranu v určenej lehote odmietnuť návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, pokiaľ ňounechce byť zmluvná strana viazaná. Uvedené znenie spotrebiteľskej zmluvy nerešpektuje základné
zásady Občianskeho zákonníka pre uzatváranie zmlúv, ale ich obchádza tak, že núti zmluvnú stranu
aktívnym konaním odmietnuť bankou predloženú časť spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka

nie je teda ani návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tak, ako to vyplýva zo Zákona o bankách
v spojení s Občianskym zákonníkom. Okresný súd vyhodnotil, že ustanovenie článku VIII. bod 9
uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
ktoré obchádza, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania.
Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady, s ktorými

zákon takúto neplatnosť spája, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú právne následky.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný
v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorý navrhol

prvostupňové rozhodnutie zmeniť a poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Dal do pozornosti
dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka. Uviedol, že v zmysle Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským

súdom a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/18/2010, zo
záverov ktorého vyplynulo, že okresný súd sa tak nesprávne vyporiadal so Smernicou Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 (v prílohe upravujúca nekalú podmienku), ktorú nemožno aplikovať priamo,
lebo ako prameň práva nemá horizontálny priamy účinok. Podobne tak aj s rozsudkom súdneho

dvora EÚ C-40/08 zo dňa 09.10.2009. Neprimeranosť rozhodcovskej doložky musí však súd posúdiť
z hľadiska toho, že v slovenskom práve bolo do 01.01.2008 právom dovolené jej dojednanie aj v
spotrebiteľských úverových zmluvách, ako aj z hľadiska podmienok neprimeranosti stanovených v §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 10.10.2005. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky sa preto nemôže týkať tej časti rozhodcovského rozsudku upravujúcej predmet plnenia, či cenu

plnenia uvedenej v úverovej zmluve, a tak jej neplatnosť nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Záverom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
18CoE/924/2009.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka, preto sa v zmysle § 374 ods. 4 O.s.p. k

podanému odvolaniu vyjadrila zákonná sudkyňa s tým, že odvolaniu nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie v celom rozsahu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p..
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na doplnenie považoval krajský
súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami oprávneného vyjadrenými v podanom odvolaní, pričom
vychádzal z princípu neúplnej apelácie - viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.).Na doplnenie krajský súd uvádza, že je rovnako ako okresný súd názoru, že exekučný súd je v
exekučnom konaní oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, teda či tento rozhodcovský

rozsudok netrpí nedostatkami uvedenými v § 40 písm. a) alebo b) citovaného zákona, alebo či
nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Nie je pritom viazaný účinkami takéhoto rozsudku v
zmysle § 35 citovaného zákona v spojení s § 159 O.s.p.. Takýto názor možno vyvodiť aj z rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora C-168/05 Mostaza Claro, z ktorého je zrejmé, že súd má kedykoľvek

z úradnej povinnosti prihliadať na neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd teda aj v
exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, že spotrebiteľ žalobu o zrušení
rozhodcovského rozsudku sám nepodal.

Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
uzatvorená medzi oprávneným a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej, preto sa na vzniknutý
právny vzťah aplikujú spotrebiteľské právne normy. Práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany je

potrebné chrániť extenzívnym spôsobom. Uvedený trend nastolil Európsky súdny dvor vo viacerých
rozsudkoch (rozsudok zo dňa 04.10.2007 Rampion Agodard C-429/05, v ktorom vyslovil, že spotrebiteľ
nemá prostriedky na právne zastúpenie, preto má úlohu právneho zastúpenia suplovať sám súd). Pre
spotrebiteľský vzťah je okrem iného vlastné slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť
súdu poskytnúť mu v tomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu. Uvedená povinnosť sa viaže

aj k činnosti a postupu "exekučného" súdu, a je vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom vyjadrená v §
45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd navyše poukazuje aj na skutočnosť, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky je
neprijateľnou zmluvou podmienkou. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom vedie k tomu, že spotrebiteľovi je odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú

ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (v nadväznosti na Smernicu č. 93/13/EHS). Záver
neprimeranejpovahepredmetnejrozhodcovskejdoložkymožnovyvodiťajzostanoviskaSúdnehodvora
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v

obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť kvalifikovaná ako nekalá. Podľa stanoviska súdneho dvora spĺňa všetky podmienky "nekalosti"
už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd,
v obvode ktorého má dodávateľ sídlo a teda nie je všeobecný súd spotrebiteľa. V danej veci na
základe vopred stanoveného rozsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd,

ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným. Skutočnosť, že rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku je možné vyhodnotiť aj v exekučnom konaní bola vyjadrená Súdnym dvorom v
rozsudku C-40/08 a Asturcom Telekomunikaciones SL zo dňa 06.10.2009, podľa ktorého vnútroštátny
súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný
bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami,

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve
medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je tomu
tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa jeho vnútroštátneho
práva vyplývajúcu s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Slovenský

právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo zákonom ukladá (v tomto prípade ust. § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní) aj bez návrhu zastaviť exekúciu, vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že prípadne arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že
spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Oprávnený poukázal v odvolaní na Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách (§ 93b ods. 1), avšak nepoučil

klienta o dôsledkoch uzatvorenia doložky a neumožnil mu výber voľby (rozhodcovské konanie, resp.
súd). Podľa ust. § 93b Zákona o bankách účinnom ku dňu uzavretia zmluvy boli banky a pobočky
zahraničných bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Krajský súd dáva v tejto súvislostido pozornosti, že povinnosť ponúknuť neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky sa nedá
stotožniť s jeho jednostranným nanútením spotrebiteľovi.

Na základe vyššie uvedeného krajský súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko o nich v súlade s ust. § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí. Podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa konanie skončí rozhodnutím o zastavení
exekučného konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.