Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 18, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216327
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113216327.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: K. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. nad Y., ul. L. č. XXX/XX, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, proti
odporkyni: H. M., bytom B., ul. D. č. X, právne zastúpenej Mgr. Branislavom Samcom, advokátom, so
sídlom R. R. X, B., v konaní o zaplatenie 33.330,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 14C/148/2013-98 zo dňa 11. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 601,58 eur na účet právneho

zástupcu odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdnávrhzamietol,navrhovateľoviuložilpovinnosťnahradiťodporkyni
trovykonaniavovýške1.359,85eurnaúčetprávnehozástupcuodporkynedotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

Súd sa zaoberal nárokom navrhovateľa vymedzeným opisom rozhodných skutočností, či má nárok na
vydanie kúpnej ceny za prevod bytu, prípadne náhrady škody z dôvodu, že odporkyňa predala byt, ktorý
mu bol pridelený.

Súd nezistil, že by navrhovateľ mal akýkoľvek vecnoprávny či záväzkovoprávny vzťah k bytu v meste

G. X. Y., a to či už titulom vlastníckeho práva, záložného práva, vecného bremena či nájomného práva.
Preto ak odporkyňa previedla byt, ktorý bol v jej vlastníctve na inú osobu, konala v súlade s právami
vlastníka a nemohla tak porušiť žiadne práva navrhovateľa, teda nemohla mu spôsobiť škodu, pretože
jej predpokladom je porušenie práva, či už záväzkového, ale vyplývajúceho zo zákona. Zároveň, keďže
odporca nebol ani vlastníkom, resp. spoluvlastníkom bytu, nemohlo mu vzniknúť ani právo na časť či
celú kúpnu cenu, za ktorú bol byt prevedený.

Súd považuje za úplne irelevantné, že byt mal byť predelený navrhovateľovi za športové výkony, avšak
na jeho žiadosť bol pridelený odporkyni. Už len konanie v úmysle „napísať“ majetok na inú osobu ako

navrhovateľa z dôvodu exekúcie na jeho majetok je samotné v rozpore s dobrými mravmi, ktoré ukracuje
prípadných veriteľov, a teda ani takémuto právu nemožno poskytnúť ochranu. Právne je však významné
to, s kým bola uzavretá nájomná zmluva, pričom podľa vyjadrení mesta Dubnica nad Váhom, zápisnice
a poradovníka, bol byt pridelený odporkyni, teda bol s ňou uzavretý nájomný vzťah. Ak na základe nájmu
vznikloodporkyniprávopožadovaťprevodbytunazákladenájomnéhovzťahupodľazákonač.182/1993Z. z., takéto právo a prípadné uzavretie kúpnej zmluvy nemá nič spoločné s pôvodným úmyslom prideliť
byt navrhovateľovi za športové výkony, pretože sa jedná o zákonný nárok odvodený od nájmu k bytu.
Navrhovateľovi by nanajvýš mohlo vzniknúť právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za

investície do bytu odporkyne, ak by preukázal, že skutočne hradil náklady spojené s rekonštrukciou,
avšak vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by ani takéto nároky, ktoré vôbec neboli v konaní
uplatnené, boli premlčané, pretože podľa faktúry a dátumu pridelenia bytu je možné predpokladať, že
„prerábka“ bytu bola vykonaná najneskôr v roku 2008, poprípade v roku 2009, avšak nakoľko žaloba
bola podaná až 21.05.2013, všetky práva by sa premlčali najneskôr uplynutím trojročnej doby dňom

21.05.2010.

Obrazne povedané, súd skutočne mimo tzv. „naturálnych“ (nevymáhateľných dohôd a sľubov) nezistil
žiadne možné práva navrhovateľa, na základe ktorých z opísaných dôvodov by mu bolo možné priznať
nejaké plnenie voči odporkyni.

Súd preto nemal inú možnosť, ako návrh ako nedôvodný zamietnuť v plnom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal úspešnej odporkyni

náhradu trov konania za tri úkony právnej pomoci, a to podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.
z. prípravu a prevzatie veci, účasť na pojednávaní dňa 15.05.2014 podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č.
655/2004 Z. z. krátený na 1 podľa § 13a ods. 4 a za účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 podľa §
14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. Súd preto priznal odporkyni náhradu trov konania pozostávajúci
z dvoch úkonov právnej služby vo výške podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. z hodnoty veci (33.000,-

eur), t. j. 2 x 492,93 eur, + jeden krátený úkon 123,23 eur a 3 x paušálna náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. vo výške 8,04 eur, spolu 1.133,21 eur.

Súd zároveň priznal odporkyni aj náhradu DPH vo výške 20 % z hodnoty odmeny, t. j. vo výške 226,64
eur. Súd podľa § 149 ods. 1 O. s. p. zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu odporkyne.

Vzhľadom na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov avšak úspech odporkyne v
konaní, súd povinnosť úhrady súdneho poplatku neuložil ani jednému z účastníkov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Má za to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemá oporu v platnej a účinnej
právnej úprave civilného konania. Žiada preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu

navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, alebo ho zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa vo vyjadrení poukazuje na to, že vykonanými dôkazmi pred súdom navrhovateľ žiadnym
spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporkyne za škodu, čo správne skonštatoval aj súd.
Pokiaľ odporkyňa nadobudla predmetný byt na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej s

Mestom Dubnica nad Váhom, za ktorý riadne a zo svojich finančných prostriedkov uhradila kúpnu cenu,
stala sa tak legálne výlučnou vlastníčkou bytu, spolu z toho vyplývajúcimi oprávneniami vlastníka veci.
Skutočnosť, či ide, resp. nejde o konanie, ktoré je v rozpore so zásadou dobrých mravov, je potrebné
vždy posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. Pokiaľ vlastník využije právo ius disponendi,
nemôže byť takéto konanie kvalifikované ako konanie proti dobrým mravom a z uvedeného dôvodu

nemožno zakladať zodpovednosť podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s aplikáciou §
3 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže zostať nepovšimnutá otázka, či účastník právneho vzťahu,
ktorý sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi, vyvinul dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti pri
uzatváraní konkrétneho právneho vzťahu. Odporkyňa si uplatnila právo na náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v

rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1, 2 O. s. p.Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového
rozhodnutia, na ktoré v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. poukazuje, preto nie je žiaduce, aby opakoval

vecne správne skutkové a právne závery okresného súdu.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce

vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Odvolací súd nemôže v sporovom konaní nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka a
formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než
účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Z tohto pohľadu navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil len na všeobecné
uvedenie odvolacieho dôvodu, ktoré má spočívať v nesprávnom právnom posúdení veci, bez relevantnej
reakcie na konkrétne nosné dôvody meritórneho rozhodnutia.

Takátonekonkrétnavšeobecnánámietkanavrhovateľanemohlabyťpodrobenáodvolaciemuprieskumu,

preto odvolací súd zameral svoju činnosť iba na zistenie, či konanie nie je postihnuté vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Po preskúmaní spisu krajský súd konštatuje, že procesný postup prvostupňového súdu, predchádzajúci
vydaniu napadnutého rozhodnutia, je bez vád, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
a prebehol v súlade so zákonom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. Odporkyňa bola úspešnou účastníčkou odvolacieho konania, preto jej patrí náhrada trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, kde v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z. z. odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje 492,93 eur, režijný paušál 8,39 eur a 20 % DPH

100,26 eur. Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 601,58 eur, ktoré trovy je
navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni na účet jej právneho zástupcu, v lehote 3 dni od právoplatnosti
rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.