Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314201779
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5314201779.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v právnej veci navrhovateľa Alfa Inkaso,

s.r.o., Hvězdova 1716/2b, Praha 4, Nusle, Česká republika, IČO: 290 50 910, právne zastúpený
Mgr. Petrom Starinským, advokátom, so sídlom Panenská 13, Bratislava proti odporcovi: Q. R., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom X..S. XXXX, Č., štátneho príslušníka SR, t.č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpený opatrovníkom Q. Č., o zaplatenie istiny 3.569,24 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 3.569,24 CZK spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3.569,24 CZK od 16.11.2009 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy právneho zastúpenia vo výške 49,28 € a trovy konania vo výške 16,50 €, všetko do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2012 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie
sumy 3.569,24 CZK (a príslušenstva). Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom
navrhovateľa s Českou sporiteľňou, a.s. dňa 26.11.2007 uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej
Česká sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky vo výške 30.000,-CZK, ktorú sumu sa
odporca zaviazal uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 1.496,-CZK splatných ku 20 dňu každého
mesiaca odo dňa 20.12.2007. V splátke úveru boli zahrnuté splátky istiny, splátky dohodnutého úroku
za poskytnutie úveru a poplatky za vedenie úveru. Odporca porušil zmluvnú dohodu predovšetkým tým,

že nesplácal úver v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve, napriek tomu, že k zaplateniu bol
opakovane vyzývaný zaslanými upomienkami. Ku dňu splatnosti úveru bol odporca povinný uhradiť
zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 8.161,84 CZK. Odporca úhradami vykonanými po
vyhlásení splatnosti celého úveru znížil svoj dlh na úhradu. Ostala odporcovi celková dlhovaná suma z
nezplateného úveru 3.569,24 CZK. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 15.9.2010 navrhovateľ
nadobudol voči odporcovi pohľadávku.

Súd zistil, že odporca sa na adrese svojho bydliska nezdržiava, jeho pobyt nie je známy a preto mu

súd ustanovil na toto konanie opatrovníka v zmysle § 29 O.s.p. Na pojednávaní opatrovníčka odporcu
navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť, nakoľko s odporcom nemajú žiaden kontakt. Nevedia potvrdiť
ani vyvrátiť navrhovateľom uplatnenú pohľadávku.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
to zmluvou o úvere, zmluvou o postúpení pohľadávky, všeobecnými podmienkami, ostatnými listinami
nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny záver veci.

Zo zmluvy o úvere zo dňa 26.11.2007 vyplýva, že odporcovi právny predchodca navrhovateľa Česká
sporiteľňa, a.s. poskytol peňažné prostriedky s úverovým limitom 30.000,-CZK. Navrhovateľ spolu s
uvedenou zmluvou predložil súdu aj všeobecné obchodné podmienky Českej sporiteľne, a.s.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.9.2010 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so
všetkými právami a výhodami.

Podľa § 23 a) ods.1, 2 Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú

zmluvyuzavretépodľaobčianskehozákonníka,obchodnéhozákonníkaakoajvšetkyinézmluvy,ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 2 písm.b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods.1, 2 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. V závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi postupcom Českou sporiteľňou, a.s. a
odporcom bola dňa 26.11.2007 uzavretá zmluva o poskytnutí peňažných prostriedkov - úver vo výške

30.000,-CZK. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi splatiť dohodnutý úver a zmluva sa stala splatnou ku
dňu 15.11.2009 a to výzvou zo dňa 9.9.2009 zaslanou odporcovi doporučene. Ku dňu splatnosti úveru
bol odporca povinný uhradiť zostatkovú časť nesplateného úveru vo výške 8.161,84 CZK. Odporca
dodatkami k zmluve uznával svoj peňažný záväzok a posledný záväzok ku dňu 23.6.2010 predstavoval
sumu 4.051,71 CZK. Navrhovateľovi vznikol nárok aj na dohodnuté úroky z poskytnutého úveru vo výške

27,9 % ročne od dátumu 23.6.2010 až do uhradenia pohľadávky. Úroky z omeškania boli navýšené o
10 % ročne (úroky z úveru boli dohodnuté na 17,9 % ročne). Žalovaná suma je súčtom nesplateného
zostatku úveru riadnych úrokov z úveru. Odporca mal úver splácať v mesačných splátkach po 1.496,-
CZK splatných ku 20 dňu každého mesiaca.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§498Obchodnéhozákonníkastranymôžuurčiťpeňažnéprostriedky,ktorésúpredmetomzmluvy,
aj v inej než mene euro, pokiaľ to nie je v rozpore s devízovými predpismi. Pokiaľ sa strany nedohodnú
inak, je dlžník povinný vrátiť peňažné prostriedky v mene, v ktorej sa mu poskytli, a v tej istej mene

platiť úroky.Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods.1, 2 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch:

(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. 4)

(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§544ods.1Občianskehozákonníkaakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s potrebnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004 predpisom lex specialis s poukazom na § 879 f) ods.3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasledujúce
občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa Zákona č.

258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý súd
podrobil skúmaniu i s poukazom na ustanovenia občianskeho zákonníka dotýkajúci sa problematiky
spotrebiteľských zmlúv, keďže posudzovaný právny vzťah napĺňa znaky spotrebiteľského vzťahu.

Preskúmaním zmluvných podmienok súd konštatuje, že uzavretá zmluva neobsahuje žiadne také
zmluvné podmienky, ktoré by bolo potrebné v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka vyhodnotiť ako
neprijateľné. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového
rámca, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť mesačnými splátkami, ktorú povinnosť však porušil. Súd v časti
istiny a úrokov z omeškania považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca neprodukoval žiadne

dôkazy na svoju obranu a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide
o výšku úroku z omeškania ročne zo sumy dlžnej istiny úveru súd s poukazom na § 517 ods.1, 2 Obč.
zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania
o 8 % bodov vyššie ako základnú úroková sadzba ECB.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatením úroku z úveru vo výške 17,9 % ročne zo

sumy 3.569,24 CZK od 16.11.2009 do zaplatenia. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkovna základe typovej zmluvy, pri ktorej uzatváraní bol odporca v postavení spotrebiteľa. Aplikujúc právnu
úpravu citovaných ustanovení § 52 a nasledujúce občianskeho zákonníka v spojení s prechodným
ustanovením § 8, 7, 9 f) ods.3, 4 veta prvá Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že v danom

prípade v čase uzavretia zmluvy pripravenej navrhovateľom, ktorej obsah odporca nemal možnosť
reálne ovplyvniť nejestvovala z hľadiska zákonodarcu sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa
citovanej právnej úpravy. Žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie právnej úpravy obchodného
zákonníka na omeškanie so splácaním úveru. Jednak zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným
typom s osobitnou právnou úpravou v citovanom zákone č. 258/2001 Z.z. a nevzťahuje sa preto na

právne vzťahy z nej vznikajúce. Ustanovenia § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka a naviac
pri zachovaní možnosti voľby v takejto právnej úpravy účastníkmi zmluvy podľa ustanovenia § 262
Obchodného zákonníka, takéto dojednanie by však v tomto prípade nepochybne znamenalo podstatné
zvýhodnenie veriteľa na úkor spotrebiteľa a naopak bezdôvodné zhoršenie zmluvného postavenia
spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľa v časti úrokov z úveru vo výške 17,9 %
ročne nevyhovel a v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., keď v konaní úspešnému navrhovateľovi
(navrhovateľ bol neúspešný iba v nepatrnej časti) priznal náhradu trov titulom súdneho poplatku za návrh
vo výške 16,50 €. Titulom trov právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a
to za 2 úkony právneho zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd vrátane
režijného paušálu). Navrhovateľ, ktorému súd priznal náhradu trov konania bol v konaní zastúpený

advokátom, preto platobným miestom na poukázanie priznanej sumy na náhradu trov a to v celom
rozsahu je v zmysle ustanovenia § 149 ods.1 O.s.p. účet advokáta označený v návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia.