Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711201307
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:2711201307.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. Y. J. F., Q.. X. X.

XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú. R., Y. T. G. N. X., dieťa rodičov M. F., Q.. XX. X. XXXX,
trvale bytom X., S. XX G. K. W., Q.. X. X. XXXX, naposledy bytom F., J.. Q. XXXX/XX, t. č. na neznámom
mieste, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa,
takto

r o z h o d o l :

I. Z v e r u j e maloletú Y. J. F., Q.. X. X. XXXX do osobnej starostlivosti matky M. F., ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec maloletého dieťaťa K. W. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa počnúc
dňom 7. 8. 2009 mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona vždy do 20 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého
dieťaťa.

III. Dlžné výživné za obdobie od 7. 8. 2009 do 3l. 3. 2015 vo výške 1.785,05 € súd p o v o ľ u j e
otcovi maloletého dieťaťa splácať v mesačných splátkach počnúc mesiacom apríl 2015 vo výške 150 €

spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia po hrozbou straty výhody splátok k rukám matky
maloletého dieťaťa.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Skalici postúpil na Okresný súd v Kežmarku spis maloletej Y. J. F. na začatie konania o
úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu. Uznesením Okresného súdu v Skalici dňa 20. Februára
2014 pod č. k. 1C 50/2011 - 292 Okresný súd v Skalici preniesol svoju príslušnosť vo veci starostlivosti
o maloletú na Okresný súd v Kežmarku s odôvodnením, že matka maloletého dieťaťa dňa 2. 3. 2011

podala žalobu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu. Počas konania dňa 22. 3. 2013 súd určil
otcovstvo k maloletej Y. J. F. súhlasným vyhlásením oboch rodičov a K. W. uznal otcovstvo k maloletému
dieťaťu. Ďalej v dôvodoch je konštatované, že v konaní o určenie otcovstva je spojené aj konanie o
výchove a výžive maloletého dieťaťa, pretože maloleté dieťa a jej matka majú trvalý pobyt na adrese
v X., príslušný súd na rozhodovanie v tejto veci v zmysle ustanovenia § l77 ods. 2 O.s.p. je Okresný
súd v Kežmarku.

Súd uznesením z dňa l8. 8. 2014 začal konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
a určenie výživného na maloleté dieťa z úradnej povinnosti podľa § 8l a nasl. O.s.p..V predmetnej veci sa nepodarilo zistiť pobyt otca maloletého dieťaťa, preto súd uznesením z dňa 2. 3.
2015 rozhodol, že písomnosti určené otcovi maloletého dieťaťa, ktorý je t. č. na neznámom mieste, sa
budú doručovať ich uložením v súdnom spise Okresného súdu v Kežmarku pod sp. zn. 5P 127/2014.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, stanoviskom
kolízneho opatrovníka a predloženými listinnými dôkazmi o matke maloletého dieťaťa.

Z výpovedí matky súd zistil, že maloletá Y. J. pochádza z mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa

K. W., kde otcovstvo bolo uznané otcom v konaní pred Okresným súdom v Skalici, ktoré sa viedlo pod
sp. zn. 1C 50/2011. Matka uviedla, že žiada zveriť maloletú dcéru do svojej osobnej starostlivosti a určiť
výživné počnúc dňom narodenia dieťaťa z dôvodu, že otec dieťaťa od 7. 8. 2009 na výživu maloletej Y.
J. žiadnym spôsobom neprispieval. Poukázala, že dcéra sa narodila v X., v čase narodenia dieťaťa s
otcom v spoločnej domácnosti nežili, spoločnú domácnosť viedli v období r. 2006 do konca r. 2008. Ďalej
uviedla, že dieťa v auguste 2015 bude mať 6 rokov, do troch rokov veku dieťaťa bola na rodičovskej

dovolenke, po ukončení rodičovskej dovolenky dieťa nastúpilo do materskej škôlky v X. Q. I.. X. X.,
matka od nástupu dieťaťa do školského zariadenia uhrádza dieťaťu stravu vo výške 24,40 € a školné
vo výške l3 €. Dieťa je zdravé, náklady má bežné, spojené s prirodzeným rastom dieťaťa na oblečenie,
obutie a stravu. Uviedla, že okrem maloletej Y. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, s dcérou bývajú v 3
- izbovom družstevnom byte, kde býva jej matka a jej dvaja plnoletí súrodenci. Svojej matke na bývanie

prispieva sumou 100 €. Ďalej uviedla, že pracuje vo firme W. J., G. Y. X. ako výrobný pracovník na
stredisku syrárne, jej priemerný mesačný zárobok je cca 350 €. Okrem toho poberá prídavok na jedno
dieťa. Náhradné výživné nepoberá, podala však podnet na začatie trestného stíhania pre neplnenie si
vyživovacej povinnosti otcom dieťaťa.

Súdom ustanovený kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazaťprispievaťnajehovýživupočnúcdňomnarodeniadieťaťavzmysleustanoveníZákonaorodine.

Predmetom tohto konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na mal.
Y. J. F..

Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Súd mal v predmetnej veci za preukázané, že rodičia maloletej Y. J. od narodenia dieťaťa spolu
nežili a ani v súčasnej dobe nemajú spoločnú domácnosť. Preto súd v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia zveril dieťa matke, ktorá má vytvorené podmienky, aby mohla zabezpečovať dieťaťu riadnu
výchovu a starostlivosť.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“), ak
rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich
dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd určil vyživovaciu povinnosť otcovi. Pri určení výšky
súd vychádzal z toho, že sa mu nepodarilo zistiť zamestnanie ani výšku jeho príjmu, preto mu uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. J. v minimálnej výške 30 % zo sumy životného minimana nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, a to od narodenia dieťaťa tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pretože otec na výživu dieťaťa neprispieval od jeho narodenia, súd mu uložil povinnosť prispievať
výživné počnúc dňom 7. 8. 2009 podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, kde mu zároveň
vypočítal dlžné výživné ku dňu 31. 3. 2015, ktoré spolu predstavuje sumu l.785,05 €, ktoré mu povolil
splácať v 150 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou
výhody splátok k rukám matky maloletého dieťaťa.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko
ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu z úradnej
povinnosti.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).