Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219585
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314219585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska č. 4, Bratislava,
zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, Advokátska kancelária ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: N. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. K. XX, t.č. na
neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou pre konanie Z. K., zamestnankyňou B. G. K., o
zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 50,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur titulom zaplateného

súdneho poplatku a k rukám právneho zástupcu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia vo výške
34,20,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.08.2014 domáhal, aby mu
odporkyňa zaplatila sumu 50,70 Eur a nahradila trovy konania vo výške 105,20 Eur, a to z dôvodu, že
odporkyňa sa na výzvu revízora dňa 29.03.2014 na linke MHD č. 5 nepreukázala platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, preto navrhovateľovi v zmysle čl. 6 prepravného
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave
vznikol nárok, aby mu odporkyňa zaplatila cestovné 0,70 Eur a úhradu 50,- Eur. Odporkyňa dlžnú sumu

vo výške 50,70 Eur navrhovateľovi dodnes neuhradia a nereagovala ani na písomnú upomienku, pokus
o zmier - výzva na zaplatenie, zaslanú odporkyni doporučene zo strany právny zástupcu navrhovateľa
dňa 06.05.2014.

V priebehu konania bolo zistené, že odporkyňa sa nezdržiava na adrese svojho trvalého pobytu a jej
pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani následne vykonaním šetrením, preto jej súd v zmysle ust. § 29 ods.
2 O.s.p. ustanovil opatrovníčku pre toto konanie v osobe zamestnankyne G..

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Dňa 06.03.2015 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 08.04.2015 o 11:30 hod. v pojednávacej
miestnosti P-3 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, s hlásením o porušení
tarifnýchaprepravnýchpodmienokzodňa29.03.2014,akoajostatným,navecsavzťahujúcimspisovým
materiálom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Dňa 29.03.2014 bola v čase o 08:47 hod. na linke č. 5, č. voza 7823 v Bratislave vykonaná príslušným

kontrolným orgánom navrhovateľa kontrola tarifných a prepravných podmienok, pri ktorej bolo zistené,
že odporkyňa sa na výzvu kontrolného orgánu nepreukázala platným cestovným lístkom, nakoľko
cestovala bez cestovného lístka. Odporkyňa odmietla zaplatiť požadovanú sumu 50,70 Eur za porušenie
prepravných podmienok a tarify MHD. O tomto bolo spísané hlásenie. Následne bola bezúspešnou
upomienkou zo dňa 05.05.2014 opätovne vyzvaná na úhradu uvedenej sumy.

Podľa ust. § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovnépoužijedopravnýprostriedokprávo,abyhodopravcaprepravildomiestaurčeniariadneavčas.

Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach, dopravou na dráhe sa rozumie
železničnádoprava,mestskáelektričkovádopravaatrolejbusovádoprava(ďalejlen"mestskádoprava"),
doprava na špeciálnych dráhach a doprava na lanových dráhach.

Podľa ust. § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle
alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom
osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie

údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa ust. § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 o doprave na dráhach, prirážka je v železničnej doprave najviac
stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave

je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Obč. zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 458 ods. 1 Obč. zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.V danom prípade, keďže odporkyňa bola pristihnutá bez platného cestovného lístka, bola v zmysle ust.
§ 8 ods. 5 zákona č.514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, povinná zaplatiť cestovné ako i sankciu -
úhradu za porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške stonásobku cestovného. Zaplatením

cestovného by vznikla medzi navrhovateľom a odporkyňou prepravná zmluva. Keďže však odporkyňa
odmietla cestovné a vyššie uvedenú sankciu uhradiť, medzi navrhovateľom a odporkyňou nedošlo k
uzatvoreniu prepravnej zmluvy a navrhovateľovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa, ktoré odporkyňa na úkor navrhovateľa týmto spôsobom plnením bez právneho dôvodu získala.

Z týchto dôvodov, ako i v zmysle vyššie citovaných ustanovení, je odporkyňa povinná bezdôvodné

obohatenie navrhovateľovi vydať, a to v peniazoch, vo výške cestovného 0,70 Eur. Okrem toho je
odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi v zmysle z.č. 514/2009 Z.z. sankciu za porušenie tarifných
a prepravných podmienok vo výške 50,00 Eur.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. bol do Občianskeho súdneho poriadku zaradený novelou účinnou
od 15.10.2008 a zaradenie tohto ustanovenia rešpektuje Nariadenie EP a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a predkladateľ

zaradením tohto ustanovenia sledoval pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke
v drobných veciach neprimerané. Cieľom takýchto súdnych konaní má byť vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci
z hľadiska odmeny advokáta. Ako vyplýva z dôvodovej správy, spoločnosti, ktoré takéto pohľadávky
hromadne uplatňujú, majú možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie

takýchto pohľadávok za takých podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále
zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 a jeho ods. 29 trovy konania by mala
znášať strana, ktorá nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym
právom. Vzhľadom na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd alebo tribunál nariadiť,

aby bola strana, ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napríklad
aj všetkých nákladov vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom
alebo inou osobou s právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo
prekladu dokumentov, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

Zo znenia uvedeného ustanovenia Nariadenia ako aj dôvodovej správy k § 150 ods. 2 O.s.p. jasne

zákonodarca definoval pojem primeranosti a nie slovkom niekoľkonásobne, ktoré sa v kontexte
dôvodovej správy používa len príkladmo a preto aj pri posudzovaní priznávania trov konania je nutné
vychádzaťzozásadyprimeranostiresp.úmernosti.Zaprimeranépovažovalsúdnáhradutrovkonaniado
výšky neprekračujúcej samotnú výšku pohľadávky, pričom bolo potrebné tiež zohľadniť, že tak dôvodová
správa ako aj Nariadenie citované vyššie nerozčleňuje trovy konania na súdny poplatok, režijný paušál,

trovyprávnehozastúpeniaapodobne,ajepotrebnésastotožniťsvýkladom,žeprimeranosťpredstavuje
všetky trovy konania súvisiace s účelným vymáhaním práva t.j. aj súdny poplatok aj všetky trovy
právneho zastúpenia, ak si už organizácia v drobných sporoch právne zastúpenie zvolí.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľovi ako účastníkovi
konania, ktorý mal vo veci plný úspech vzniklo právo na plnú náhradu trov konania potrebných na

uplatnenie svojho nároku voči odporcovi. Trovy navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdnehopoplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci v celkovej výške
88,70 Eur (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu o zmier, písomné podanie na súd), kde odplata za
jedenúkonprávnejpomocivzmyslepríslušnejvyhláškyoodmenáchadvokátovzaposkytovanieprávnej

pomoci je v tomto spore vo výške 16,60 Eur + DPH, režijný paušál za úkon á 8,04 Eur + DPH. Vzhľadom
k výške uplatnenej pohľadávky, ktorú vyčíslené trovy prevyšovali viac ako 2- násobne, však súd v
zmysle citovaného ust. § 150 ods. 2 O.s.p. znížil výšku náhrady trov tak, že navrhovateľovi priznal trovy
konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky. Takýto výklad je aj v súlade s ods. 7 Nariadenia a
zodpovedá zásade jednoduchosti, rýchlosti a proporcionality. Takýto výklad považoval súd za vyvážený

tak v prospech navrhovateľa, ako aj v prospech odporkyne a v súlade so zámerom zákonodarcu.
Súd upravil výšku trov tak, aby neprevyšovali uplatnenú istinu, pričom zohľadnil i skutočnosť, že v
prípade navrhovateľa ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka
náročnosť úkonov, náhrada ktorých je uplatňovaná v rámci trov konania. Odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 50,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1 O.s.p.:

ad a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ad b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

ad c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

ad d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

ad e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ad f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

ad g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

ad h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

ad i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.