Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208557
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614208557.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa J.

X., V.. XX. XX. XXXX, P. L. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Daránim, advokátom so sídlom Štúrova
32, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni E. X., V.. XX. XX. XXXX, P. H. XXX, zastúpenej FIAČAN &
PARTNERS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861
251, o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania 339,11 eur, ktoré je navrhovateľ povinný zaplatiť
na účet advokátskej kancelárie FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., Liptovský Mikuláš, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 08. 10. 2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil na pozemku
A.-Q. Y. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 325 m2, zapísanom na K. Č.. XXX, Q..
Ú.. L., ktorého vlastníčkou je odporkyňa, vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty pre navrhovateľa,
ako vlastníka rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele Q. Č. XX a hospodárskej
budovy súpisné číslo XXX, postavenej na parcele Q. Č.. XX/X, zapísaných na K. Č.. XXX, Q.. Ú.. L. a to
v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom S.. Z. X. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 25. 09. 2012.
Návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 07. 10. 1994, ktorej vklad bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Liptovský Mikuláš dňa 16. 03. 1995 pod č. L. XXX/XXXX, sa stal výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na K. Č.. XXX, Q.. Ú.. L.. Darujúcou bola jeho matka, ktorá bývala
v rodinnom dome, ktorý bol predmetom darovania. Prístup k nadobudnutým nehnuteľnostiam z verejnej
komunikácie mal zabezpečený v darovacej zmluve a to na základe vyhlásenia F. I. (matky odporkyne),
ktorá sa zaviazala umožniť mu prechod pešo i dopravným prostriedkom cez jej výlučne patriacu
parcelu Q. Č.. XX. Toto právo spočiatku vykonával najmä v súvislosti so zaopatrovaním svojej matky a
prípravami kompletnej prestavby rodinného domu. Matka navrhovateľa zomrela 23. 06. 2000 a následne
navrhovateľ začal s realizáciou nadstavby a prístavby k rodinnému domu, pričom práce dokončil v roku

2009 a odvtedy v dome býva aj so svojou manželkou. Právna predchodkyňa odporkyne, ktorá zomrela
v roku 2000, navrhovateľa vo výkone práva prechodu a prejazdu nikdy nerušila a odporkyňa tak urobila
prvýkrát až koncom roka 2012. Preto sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 8C/134/2013
domáhal určenia, že z titulu vydržania má právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu a prejazdu
cez predmetný pozemok. Jeho návrh bol zamietnutý z dôvodu, že právna predchodkyňa odporkyne mu
zriadila právo prechodu a prejazdu cez pozemok len vo forme občianskoprávneho záväzku. Navrhovateľ
uviedol, že uvedený rozsudok nebráni tomu, aby sa v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

domáhalzriadeniavecnéhobremenaspočívajúcehovprávecestycezpriľahlýpozemok.Poukázalnato,
že k rodinnému domu sa v súčasnom období môže dostať iba pešo; na osobnom motorovom vozidle savšak môže dostať k svojmu rodinnému domu iba cez pozemok odporkyne A.-Q. XX/X. Motorové vozidlo
nemá kde zaparkovať, pretože starosta obce nesúhlasí s tým, aby s motorovým vozidlom parkoval na
zelenipreddomomatonajmäpreto,žetýmbyobmedzovalúdržbumiestnejkomunikácie,predovšetkým

v zimných mesiacoch. Čo sa týka počtu prejazdov na osobnom motorovom vozidle odporkyne, iba
výnimočne by išlo o viac ako dva prejazdy za deň. Takisto potrebuje cez pozemok odporkyne zabezpečiť
dovoz pevného paliva, ktorým v rodinnom dome kúri, iba cez jej pozemok sa môže dostať vozidlo s
cisternou za účelom vyčistenia septika, ktorý má zriadený na svojom pozemku, ako aj v prípade potreby
vozidlom záchrannej zdravotnej služby a hasičským autom. Prestavbu rodičovského domu realizoval

z toho dôvodu, že sa chcel venovať chovu hospodárskych zvierat. V hospodárskej budove, ktorá je
príslušenstvom jeho rodinného domu, v súčasnom období chová ovce, kozu, poníka, takže potrebuje
z hospodárskej budovy vyvážať maštaľný hnoj a pre hospodárske zvieratá dovážať krmivo, čo robí
s jednonápravovým malotraktorom a aj túto dopravu môže realizovať iba cez pozemok odporkyne.
Poukázal na to, že tá časť pozemku A.-Q. XX/X, na ktorej navrhuje zriadiť vecné bremeno spočívajúce
v práve cesty, slúži i na prístup k rodinnému domu číslo súpisné XXX, ktorý vlastní odporkyňa, takže

zriadenie vecného bremena považoval navrhovateľ za optimálne.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, tento žiadala zamietnuť a ani nenavrhla žiadnu finančnú náhradu,
ktorú by eventuálne požadovala od navrhovateľa za zriadenie vecného bremena. Uviedla, že na daný
stav nie je možné aplikovať ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý pre zriadenie
vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, t. j., že vlastník stavby nie je

vlastníkom priľahlého pozemku (čo v danom prípade je splnené) a druhá podmienka, že prístup vlastníka
k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V danom prípade navrhovateľ má zabezpečený prístup k svojmu
rodičovskému domu priamo z obecnej cesty, takže splnenie tejto druhej podmienky nie je splnené.
Vchodom cez bráničku má navrhovateľ zabezpečený prístup k domu a na svoj pozemok pešo, vozíkom
aj koníkom, čo bolo zdokladované aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/134/2013.

Tvrdila, že odporca (jeho právni predchodcovia) nikdy v minulosti a to ani do roku 1994, nepoužívali
pre účely užívania pozemku patriaceho dnes navrhovateľovi, prístup po pozemku patriacom odporkyni
prejazdom motorovými vozidlami, ani inou technikou. Pokiaľ sa po tomto pozemku chodilo pešo,
jednalo sa o bežnú susedskú výpomoc. Nikdy po pozemku odporkyne nechodili automobily, motorové
vozidlá, traktory, pričom v objektoch užívaných navrhovateľom sa v minulosti nechovali hospodárske

zvieratá. Navyše, darovacia zmluva, obsahujúca záväzok právnej predchodkyne odporkyne umožniť
navrhovateľovi prechod po jej pozemku, bola uzavretá v roku 1994, matka odporkyne zomrela v roku
2000 a tým zaniklo právo prechodu. Navrhovateľ začal rekonštruovať rodinný dom v roku 2004, teda
dávno po tom, ako tento záväzok matky odporkyne zanikol. Pri rekonštrukcii domu si navrhovateľ nepýtal
súhlas od odporkyne, ktorá tento objekt nevyužívala.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže zriadiť vecné bremeno iba v prospech vlastníka

stavby (teda nie v prospech konkrétnej osoby) a vecné bremeno nemožno zriadiť v prospech vlastníka
pozemku. Hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie takéhoto vecného bremena je, že vlastník stavby
nie je vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ je v celosti vlastníkom nehnuteľností, zapísaných

na K. Č.. XXX, Q.. Ú.. L., ako parcela Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parcela
Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2, parcela Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 28 m2, parcela Č.. XXX/X - záhrady o výmere 370 m2 a stavieb - rodinného domu súpisné číslo
XXX, postaveného na parcele č. XX/X a hospodárskej budovy súpisné číslo XXX, postavenej na parcele
č. XX/X. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na K. Č.. XXX, Q.. Ú.. L., parcelné

číslo XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 325 m2 a XX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 49 m2, ako aj stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XX/X(stavba zapísaná na K. Č.. XXX, Q.. Ú.. L.). Ohliadkou na mieste samom, vykonanou dňa 11. 11. 2014
bolo zistené, že rodinný dom navrhovateľa súpisné číslo XXX, je spojený s rodinným domom odporkyne
súpisné číslo XXX - obidva domy sú spojené jednou stenou. Navrhovateľ má vytvorený prístup k svojmu

rodinnému domu z miestnej komunikácie cez bráničku, keď šírka bráničky umožňuje len prechod pešo,
prípadne s malým obslužným náradím (napr. vozík). Rodinný dom odporkyne v súčasnom období nie je
užívaný, pričom pri ohliadke bolo zistené, že navrhovateľ prechádzal motorovým vozidlom cez pozemok
navrhovateľky na svoj pozemok (viditeľné koľaje). Navrhovateľ má na svojom pozemku vybudovanú
hospodársku budovu a takisto aj žumpu. Parcela odporkyne, ktorú navrhovateľ využíval na prístup k

svojmu pozemku motorovým vozidlom je natoľko úzka, že koľaje po motorovom vozidle zasahujú aj na
obrubník pri rodinnom dome č. XXX.

Navrhovateľ nadobudol vyššie označené nehnuteľnosti darovacou zmluvou zo dňa 07. 10. 1994,
ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 22. 03. 1995
pod L. XXX/XXXX. Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj vyhlásenie o reálnej deľbe a občianskoprávny
záväzok F. I. (matky odporkyne), ktorým sa zaviazala umožniť navrhovateľovi prechod pešo i dopravným

prostriedkom cez jej výlučne patriacu parcelu Q. XX z hlavnej komunikácie v rozsahu, ako to bolo
dlhodobo zaužívané a vyznačené v geometrickom pláne, ktorý tvoril prílohu tejto zmluvy. Navrhovateľ
následne vykonal rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré mu darovala matka R. X., na základe stavebného
povolenia o ktoré požiadal Okresný úrad, odbor životného prostredia v Liptovskom Mikuláši dňa 22.
03. 2000 - stavebné povolenie bolo vydané dňa 09. 06. 2000 pod č. SP 200/00680Vi Okresným

úradom, odborom životného prostredia Liptovský Mikuláš. V konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 8C/134/2013, sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni určenia práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu prechodu a prejazdu dopravným prostriedkom cez pozemok odporkyne A.-Q. Y. Č. XX/
X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 325 m2, zapísaných na K. XXX, Q.. Ú.. L. a to v
rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne. Návrh navrhovateľa bol rozsudkom tunajšieho súdu

8C/134/2013-48 zo dňa 02. 12. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 9Co/238/2014-79
zo dňa 03. 07. 2014, zamietnutý. Dôvodom bolo zistenie, že vecné bremeno práva prechodu a prejazdu
motorového vozidla, obsiahnuté v darovacej zmluve a vyhlásení o reálnej deľbe, ktoré podpísala matka
odporkyne, bolo zriadené len vo forme občianskoprávneho záväzku a nie vo forme vecného práva. V
konaní nebolo preukázané vydržanie vecného bremena práva prechodu a prejazdu motorového vozidla

a súd v dôvodoch uviedol, že vlastník pozemku A.-Q. Y. Č.. XX/X dovolil síce právnym predchodcom
navrhovateľa užívať svoju vec (pozemok) ale bez toho, aby užívateľovi v tejto veci vzniklo nejaké vecné
právo.Navrhovateľajehoprávnipredchodcoviasilenkrátilicestucezpozemokodporkyneajejprávnych
predchodcov na základe dovolenia, čo je typickým prípadom výprosy bez toho, aby tento právny pomer
riešili spôsobom vecným alebo obligačným. Do 07. 10. 1994 bola preto nehnuteľnosť odporkyne užívaná

právnymi predchodcami navrhovateľa len vo forme výprosy a od 07. 10. 1994 vzniklo navrhovateľovi
právo chodiť cez sporné nehnuteľnosti na základe záväzku prijatého vo vzťahu k osobe F. I..

Vypočutím svedkyne R. Y. (ktorá v čase výsluchu mala 83 rokov) bolo zistené, že do rodinného domu
patriaceho v súčasnom období navrhovateľovi, sa v minulosti chodilo popred dom odporkyne a to
z dôvodu, že vedľa rodinného domu patriaceho aktuálne navrhovateľovi, v minulosti nestáli žiadne

stavby - jednalo sa o poľnohospodársky obrábané pozemky. Popred dom odporkyne sa však chodilo
do domu navrhovateľa vždy iba pešo. Právni predchodcovia navrhovateľa v minulosti nechovali žiadne
hospodárske zvieratá, takže popred dom súpisné číslo XXX nebol dôvod chodiť akýmkoľvek povozom.

Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, súd nemal preukázané
splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky pre zriadenie vecného bremena práva cesty v prospech

vlastníka rodinného domu súpisné číslo XXX a to, že vlastník tohto domu nemá zabezpečený prístup
inak. Rodinný dom navrhovateľa susedí bezprostredne s miestnou komunikáciou - medzi rodinným
domom navrhovateľa a cestou je trávnatý pozemok vo vlastníctve, prípadne v správe obce, čo vyplýva
z výpovede navrhovateľa a potvrdenia N. L. zo dňa 24. 10. 2014 o tom, že starosta obce nesúhlasí, aby
na tejto trávnatej ploche parkoval svoje osobné motorové vozidlo. Napriek tomu si však navrhovateľ na

tejto ploche vybudoval vodovodnú šachtu (podľa vlastného tvrdenia „načierno“). Z miestnej komunikácie
navrhovateľ má prístup pešo k svojmu rodinnému domu cez bráničku, takže nie je dôvod k tomu,
aby navrhovateľovi, ako vlastníkovi domu XXX, bolo zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve
cesty, po pozemku odporkyne. Tvrdenie navrhovateľa, že šírka bráničky mu neumožňuje využívaťtento prístup na prejazd malotraktorom je irelevantné. Vypočutím svedkyne R. Y. bolo totiž zistené, že
právni predchodcovia navrhovateľa nechovali žiadne hospodárske zvieratá, takže ak sa navrhovateľ
rozhodol pre takúto činnosť, mal si byť vedomý toho, že si predtým musí vysporiadať otázku prístupu

na svoj pozemok motorovým vozidlom. Navyše, pozemok odporkyne, ktorý navrhovateľ mieni užívať
ako prístupovú cestu, je veľmi úzky, jeho šírka neumožňuje prejazd väčším nákladným motorovým
vozidlom bez toho, aby došlo k poškodeniu stavby odporkyne. Nie je právne významné, že v súčasnom
obdobíodporkyňaneužívasvojdomč.súp.XXXatentochátra.Odporkyni,akovlastníčkenehnuteľnosti,
nič nebráni do budúcna buď zrekonštruovať stavbu tak, ako to urobil navrhovateľ so svojim domom.

Pokiaľ by odporkyňa mienila túto nehnuteľnosť predať, zriadenie cesty po takom úzkom pozemku, by
znehodnotilo jej nehnuteľnosti. Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že k jeho domu sa nedostane
sanitka, príp. vozidlo hasičskej záchrannej služby, toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko rodinný dom
navrhovateľa susedí bezprostredne s miestnou komunikáciou, tieto motorové vozidlá sa bez problémov
dostanú k domu navrhovateľa a do ďalších objektov odporcu sa pracovníci zdravotnej služby, príp.
hasiči, dostanú cez bráničku, ktorú užíva navrhovateľ na prístup k svojmu domu. Tvrdenie navrhovateľa,

že on sám využíval pozemok odporkyne na prejazd autom, keď navštevoval svoju matku, je takisto
irelevantné, pretože už v konaní 8C/134/2013 bolo konštatované, že nedošlo k vydržaniu vecného
bremenaprávaprechodunavrhovateľomanijehoprávnymipredchodcami.Toistéplatíajohospodárskej
budove - súpisné č. XXX, ktorá stojí na pozemku patriacom navrhovateľovi (parc. č. XX/X Q.. Ú.. L.;
táto bola vytvorená z parcele č. XX, vyznačenej na geometrickom pláne S.. Z. X., a prístup na ňu je

možný cez bráničku popri rodinnom dome navrhovateľa). Takisto nie je právne významná skutočnosť,
že navrhovateľ má na svojom pozemku vybudovanú žumpu, ku ktorej sa musí dostať fekálne vozidlo.
Žumpa je svojou povahou stavbou, ktorá slúži potrebám rodinného domu navrhovateľa, na ktorý je
napojená. Jej fungovanie však nevyhnutne nevyžaduje každodennú údržbu, a preto je nie potrebný
stály prístup k nej. Na zabezpečenie údržby žumpy (čistenie, vyvezenie fekálií a pod.) sú dostačujúce

právne nástroje vyplývajúce zo stavebného zákona a § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka (RoNs ČE z
23. 06. 2010, sp. zn. 22Cdo/3903/2008). Pri zriaďovaní akéhokoľvek vecného bremena súd vždy musí
prihliadnuť na to, aby bolo možné užívať riadne nielen stavbu v prospech ktorej sa má zriaďovať vecné
bremeno, ale aj to, aby vlastník pozemku, po ktorom má viesť cesta, bol obmedzovaný čo najmenej. V
danom prípade by zriadením cesty v mieste, ktoré vyznačil navrhovateľ, došlo k znehodnoteniu pozemku

odporkyne a aj k ďalšiemu poškodzovaniu jej rodinného domu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody
preto súd návrh zamietol.

Vzhľadom na výsledok konania, súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. priznal odporkyni náhradu trov konania.
Odporkyňa si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnila náhradu trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym
zastúpením. Advokátskej kancelári patrí odmena podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške
61,85 eur za každý úkon vykonaný v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní
dňa 11. 11. 2014 a účasť na ohliadke dňa 11. 11. 2014) a za účasť na pojednávaní dňa 31. 03. 2015
odmena 64,53 eur. Spolu odmena za 4 úkony právnej služby 250,08 eur. Za každý z uvedených úkonov
advokátskej kancelárii patrí náhrada podľa § 16 d os. 3 vyhlášky a to za úkony vykonané v roku 2014

po 8,04 eur a za úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eur, čo je spolu 32,51 eur. Advokátska kancelária je
platiteľom DPH, a preto sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky odmena a náhrady spolu vo výške 282,59 eur
zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 56,52 eur, na čiastku 339,11 eur. Súd preto priznal odporkyni náhradu trov
konania vo výške 339,11 eur, ktorú je podľa § 149 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ povinný zaplatiť na účet
advokátskej kancelárie číslo (IBAN): T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, T.: B., L.: XXXXXXX. Podľa

§ 160 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný splniť uloženú povinnosť v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.