Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206352
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613206352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 6C/399/2013-26 zo dňa 12.6.2014, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania účastníkom
nepriznal.

V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 125,-
eur z titulu majetkovej škody a sumy 332,- eur z titulu nemajetkovej ujmy. Návrh odôvodnil tým, že v
pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním a to postupom podľa ust. §
38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len „Exekučný poriadok“) zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 8054985 dlžníkom: A. Y., nar. X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na

vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 9564/2008.
Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému Okresnému súdu Bardejov a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci v zákonom stanovenej dobe. V exekučnom konaní vedenom podľa §
44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa robil rozdiel

medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo
vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel obsiahnutých v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku od 1.2.2002 do 31.5.2010 sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto
exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti a to bez ohľadu na to, či exekučným
titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie
rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriektomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až

dňa 18.11.2008 a to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby, pričom o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej ujmy, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Majetkovú ujmu predstavovala náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto
období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur,
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje
spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné

výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu vo výške 15,- eur.
Celkom vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 125,- eur. Žalobca si zároveň
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na

rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. l
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného

súdu bol dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy
v konaní spojené so zásahom do výkonu jeho majetkových práv. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonnýchnárokovazákladnýchpráv.Potrebanáhradynemajetkovejujmymásvojzákladvpožiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej
ujmy vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v

súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
20.000,- Sk, t. j. cca 660,- eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
Ústavného súdu, teda 660,- eur za rok: 12 mesiacov = 55,- eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 180 dní. Ďalej uviedol, že postupoval podľa § 15 ods.

1 zák. č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný poukázal na to, že žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
existenciupredmetnéhoexekučnéhokonania,vznikskutočnejškody,nemajetkovejujmyapod..Žalobca

síce uviedol odkaz na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že zo
žaloby nie je jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody. Nie je zrejmé, či
žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ uvádza prieťahy v konaní, žalovaný poznamenal,

že žalobca neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Žalobca neuviedol ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku, či využil možnosť podania sťažnosti na
zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu a túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

K podmienke uplatnenia nároku na súde žalovaný uviedol, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody mu boli doručené dňa 23.4.2012 a vzhľadom na to, že už v mesiaci september
2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí6-mesačnej lehoty, ale skôr. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúceho v údajnom
porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkázal na ust.
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z

čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúce v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doterazdôkazypotrebnépreposúdenietejtootázkypredpokladanétýmtoustanovenímnepredložil.Prax
ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov
by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu, a tým aj otázky, či rozhodcovský
rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného

od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri
rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Argumentácia žalobcu je nefundovaná a
nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred 1.6.2011. Z judikatúry Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 vyplýva, že ani samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré

sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnostirozhodcovskýchrozsudkovsivyžadujeosobitnúprávnuúvahunajmäsohľadomnato,že
tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. K existencii prieťahov
v konaní žalovaný poukázal na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012
Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho

úradnéhopostupusúduspočívajúcehovzbytočnýchprieťahochvkonaní. Súdkonajúcionáhradeškody
môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok

prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť

tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu
prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo
porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
jekompetentnýpreskúmaťústavnýsúd,ktorýjuvsúladesosvojouustálenoujudikatúroupreskúmavždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä podľa týchto troch základných

kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je
oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej
sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Z uvedených dôvodov
žalovaný nepovažoval za preukázanú existenciu prieťahov v konaní.

V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje
je možné považovať za hypotetické. Podobne tak tomu je aj pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu a v závere
svojho písomného vyjadrenia žalovaný uviedol, že je potrebné zohľadniť aj ust. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Pri aplikácii

uvedených ustanovení nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu, pričom v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre
spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej
republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s

podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť
od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa
a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany právspotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Na základe týchto skutočností žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal, aby činnosťou súdu v
namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej
škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a teda neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Z týchto dôvodov
žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd pri právnom hodnotení uplatneného nároku vychádzal z ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 , § 9 ods. 1, 2,
§ 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1 - 3, § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, ust. § 41 ods. 1 - 3 Exekučného
poriadku, § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku s tým záverom, že z vyššie citovaných ustanovení zákona
o zodpovednosti za škodu je zrejmé, že predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je 1/ vznik škody, 2/

existencia nesprávneho úradného postupu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym
a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Zákon č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody nedefinuje
a z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V
prejednávanej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

V predmetnom konaní súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup - existenciu prieťahov v
konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Z exekučného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Er/531/2008 vedeného proti
povinnémuA.Y.,nar.X.X.XXXX,V.XX,F.prevymoženie istiny7.440,-Skspríslušenstvombolozistené,

že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
10.11.2008 a dňa 18.11.2008 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Z uvedeného exekučného
spisu mal tak súd za preukázané, že žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko Okresný súd v Bardejove
vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Postupoval v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami, a preto v tomto prípade nie sú dané dôvody pre zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešný žalovaný náhradu trov
konania priznať nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a
vec vrátil na opätovné prejednanie. Odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Ďalej, že v konaní došlo k vadám, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej, že súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností.

Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním konštatuje, že dôvody uvedené v tomto odvolaní sa
netýkajú vôbec dôvodu, pre ktorý súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol, a preto na ne nie je treba

ani v tomto rozsudku reagovať.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odvolateľ nesúhlasil s aplikáciou novej právnej
úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nesúhlasil s konštrukciou súdu o tom, že nárok žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy je anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,

nesúhlasil s názorom neexistencie stavu právnej neistoty. Ďalej poukázal na zamietnutie návrhu na
vykonanie znaleckého dokazovania. Poukázal na to, že súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti
limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Nesúhlasil s námietkou premlčania a poukázal aj na jeho
návrhnaprerušeniekonaniazdôvodu,žeprebiehakonanieoprejudiciálnejotázke,ktoroujerozhodnutieo porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti
podanej na Ústavnom súde SR. Všetky tieto dôvody sa však netýkajú právneho záveru súdu prvého
stupňa, na základe ktorého tento návrh žalobcu zamietol.

Odvolací súd preskúmal príslušný exekučný spis sp. zn. 4Er/531/2008 oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnému A. Y. a konštatuje správnosť záveru o tom, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došla okresnému súdu 10.11.2008, pričom poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané 18.11.2008, teda v zákonom stanovenej lehote. Z týchto dôvodov nebol naplnený predpoklad

zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219
ods. 1 O.s.p..

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak náhradu trov konania nežiadal, preto mu táto priznaná
nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.