Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/240/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314205236
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314205236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu : Getfin

s. r. o. so sídlom Bezručova 1191/3 Trenčín, zast. Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou Advokátskej
kanceláriesosídlomL.Novomeského2667/4Trenčín,protižalovaným:v1.radeG.B.D..XX.XX.XXXX,
N. U. Y. XXX/X C. - W., v 2. rade V. D. D.. XX.XX.XXXX, N. A. X C. - Č., o zaplatenie 173, 73 eur, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 05.03.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd
platobným rozkazom zaviazal žalované na zaplatenie 173, 73 eur, ktorá suma predstavuje rozdiel

celkovej výšky úveru s dohodnutým navýšením a vykonaných úhrad. Tvrdil, že na účet žalobcu od
exekútora bola poukázaná len suma 369 eur, preto sa žalobca domáha zvyšnej dlžnej čiastky.

Žalované v 1. a 2. rade neuznávali pohľadávku žalobcu čo do výšky a základu. Žalovaná v 1. rade tvrdila,
že dlh splatila v takej výške, v akej bol vymáhaný v exekučnom konaní, o čom predložila potvrdenie.
Sumu zaslala n a účet exekútora a preto sa má žalobca domáhať svojich nárokov od neho.

Pretože neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu ( §172 a nasl. O. s. p. ),
súd nariadil vo veci pojednávanie.

Súd konal v neprítomnosti žalovanej v 2. rade, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie a zriekla sa
písomného predvolania a neúčasť ktorej ospravedlnila žalovaná v 1. rade.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Právny predchodca žalobcu Financreal s. r. o. so žalovanou uzavreli dňa 15.10.2007 zmluvu o úvere
číslo XXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej v 1. rade úver vo výške 497, 80 eur ( 15.
000 Sk ) a žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 3 mesačných splátkach po 205, 30 eur, spolu 615, 91
eur. Žalovaná v 2. rade je spoludlžníčkou na poskytnutom úvere.

Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu z 13.05.2008 spisová zn. SR 03838/08 boli žalované

zaviazané zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 635, 82 eur ( 19. 155 Sk ), úrok z omeškania 15
% ročne zo sumy 615, 91 eur ( 18. 555 Sk ), zmluvnú pokutu 0, 3 % denne zo sumy 205, 30 eur ( 6185
Sk ) a trovy konania 144, 78 eur. Na návrh oprávneného sa dňa 18.06.2008 začalo exekučné konanie
na vymoženie sumy prisúdenej v rozhodcovskom konaní. Okresný súd Levice uznesením 20.10.2011č. k. 11Er/416/2008 - 18 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra z 31.01.2013 č. k. 8CoE/142/2012
- 41 exekúciu zastavil pre neprijateľné podmienky dojednané v úverovej zmluve, exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie 27, 37 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.03.2013.

Žalovaná v 1. rade dňa 16.09.2008 previedla zo svojho účtu na účet exekútora sumu 638, 98 eur z titulu
úhrady pohľadávky.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Právny vzťah založený úverovou zmluvou treba bezpodmienečne považovať za občianskoprávny a
spravuje sa ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a aj ďalšími predpismi o ochrane spotrebiteľa ( Smernica Rady č. 93/13/EHS ). Preto sa

s poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že úverovú zmluvu, ktorú účastníci
uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť
od ustanovení Občianskeho zákonníka s použitím zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernice Rady
č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť.
Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o

úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu
ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013,
podľa ktorého prednostným použitím stanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na

úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 102/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že na základe úverovej zmluvy uzavretej 15.10.2007 mala
žalovaná v troch mesačných splátkach vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky, prvá splátka
bola splatná 23.11.2007, a tak posledná 23.01.2008. Žalovaná v priebehu exekučného konania dňa

16.09.2008 na účet exekútora z titulu uhradenia exekučne vymáhanej pohľadávky zaplatila sumu 638,
98 eur ( 19. 250 Sk ). V exekučnom konaní bol exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu, vzhľadom však na neprijateľné podmienky dohodnuté v úverovej zmluve sa stal rozhodcovský
rozsudok nulitným ( paaktom ), ktorý nie je možné vykonať a z toho dôvodu súd zastavil exekučnékonanie. Podľa názoru súdu premlčacia doba počas exekučného konania v danom prípade nespočívala
( § 112 Občianskeho zákonníka ), ale plynula ďalej, keďže exekučný titul bol v rozpore so zákonom, a
nemožno pohľadávku považovať ani za priznanú na základe rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je

nulitným aktom.

Súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Predovšetkým žalovaná v 1. rade uhradila
žalobcovi 638, 98 eur platbou na účet exekútora. V období plnenia ešte exekučné konanie prebiehalo,
preto žalovaná ako povinná plnila oprávnenej osobe exekútorovi, ktorý exekúciu vykonával. Okrem

toho, keď žalobca tvrdí, že mu nebola zaplatená pohľadávka v plnej výške, ako mu patrí v zmysle
dohodnutých podmienok v úverovej zmluve, je treba považovať zostatok nároku žalobcu za premlčaný.
Na obdobie, kedy si žalobca vymáhal pohľadávku na základe rozhodcovského rozsudku v exekučnom
konaní nemožno vzťahovať spočívanie premlčacej doby, keď rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
nie je v súlade so zákonom. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny 173, 73 eur a úrokov z omeškania od
09.01.2008 a zmluvnej pokuty 15 % ročne z dlžnej sumy. Žalobca zosplatnil úver písomne 31.12.2007

dňom 07.01.2008, a tak svoj nárok si mohol uplatniť najneskoršie 07.01.2011. Žaloba bola podaná
05.03.2014 po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe. Keďže je základ nároku premlčaný, nemôže sa žalobca domáhať ani zaplatenia
zmluvnej pokuty.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalované mali v konaní plný úspech,
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 18.03.2015