Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205239
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814205239.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: Q. I.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, I., proti odporkyniam: 1/ W. I., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXXX/XX, I., v konaní právne zastúpená Mgr. Gabriel Vons, advokát, Ul. Mieru 282, Námestovo, 2/
mal. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, I., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni 1/ trovy právneho zastúpenia vo výške 285,64 Eur, ich
zaplatením právnemu zástupcovi odporkyne 1/ Mgr. Gabrielovi Vonsovi, advokátovi, so sídlom Ul. Mieru
282, Námestovo, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Odporkyni 2/ náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.07.2014 žiadal navrhovateľ zaprieť svoje otcovstvo voči
odporkyni 2/, ktorá je jeho adoptívnou dcérou s tým, že pod to spadá aj zmena jej priezviska a úplné
zastavenie vyplácania výživného. Uviedol, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho
možnosti a schopnosti, pretože s novou manželkou sa mu v novembri 2012 narodil syn I. a v apríli 2014
dcéra A., ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť.

Odporkyňa 1/ cestou právneho zástupcu žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že
maloletú odporkyňu 2/ si s navrhovateľom osvojili. Preto podľa platnej právnej úpravy zapretie otcovstva
neprichádza do úvahy a nakoľko išlo o nezrušiteľné osvojenie, nemožno ho ani zrušiť. Takisto nie je

dôvod na zmenu výšky výživného, ktorá je primeraná.

Kolízny opatrovník, ktorého súd ustanovil pre toto konanie maloletej odporkyni 2/ žiadal tiež návrh v
plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľovi bolo dané poradenstvo, že nie je možné
zrušiť rozsudok o osvojení maloletého dieťaťa a zaprieť otcovstvo voči osvojenému dieťaťu.

Na pojednávaní dňa 12.01.2015 súd rozhodol vec s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa nedostavil ani nežiadal pojednávanie odročiť, pričom
termín zobral na vedomie na pojednávaní dňa 01.12.2014 s poučením, že osobitne volaný už nebude.Súd na základe vykonaného dokazovania zistil zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
7P/296/2003, že maloletá odporkyňa 2/ bola osvojená navrhovateľom a odporkyňou 1/ ako osvojiteľmi,
títo boli v tom čase manželmi a boli následne zapísaní do knihy narodení matričného úradu Y. ako jej

rodičia. Jednalo sa o tzv. nezrušiteľné osvojenie ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku v uvedenom
konaní zo dňa 20.11.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.01.2004 a ktorým súd
zároveň vyslovil, že maloletá bude mať priezvisko „I.“.

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne 1/ bolo následne rozvedené v konaní tunajšieho súdu sp.
zn. 3P/67/2012 rozsudkom zo dňa 22.11.2012 (právoplatným dňa 08.01.2013), ktorým bola súčasne

schválená dohoda rodičov o tom, že maloletá odporkyňa 2/ bude po rozvode manželstva v osobnej
starostlivosti matky - odporkyne 1/ s tým, že maloletú budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja
rodičia a navrhovateľ ako otec maloletej sa zaviazal prispievať na jej výživu čiastkou 150,- Eur mesačne
vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Z výpovede odporcu na rozvodovom
pojednávaní ako aj z rodného listu, ktorý je súčasťou spisu vyplynulo, že v tom čase mal navrhovateľ
dve vyživovacie povinnosti - voči maloletej odporkyni 2/ a práve narodenému synovi I. I., ktorý sa mu

narodil dňa 14.11.2012 s novou manželkou.

Navrhovateľ počas konania najskôr žiadal zrušiť výživné voči mal. odporkyni 2/, lebo má ostatné dve
deti choré. Predložil rodný list, podľa ktorého je tiež otcom mal. A. I., nar. XX.XX.XXXX. Uviedol, že
pracujeakozáhradník,mápríjem1.170,-Eurmesačneanáklady1.000,-Eur,ktorévynakladánatelefón,
poistky a na bývanie, za ktoré platí 600,- Eur mesačne v Rakúsku a 100,- Eur za bývanie na Slovensku.

Následne žiadal, aby bolo určené na maloletú odporkyňu 2/ iba minimálne výživné.

Odporkyňa 1/ cestou právneho zástupcu v predloženom prehľade vyčíslila svoje výdavky celkovo na
čiastku okolo 720,- Eur mesačne zahŕňajúcu platby za nájomné, elektrickú energiu, poistenie mal.
odporkyne 2/, platby za jej obedy, telefónne poplatky, internet, školské pomôcky, hygienické potreby,
stravu pre domácnosť, oblečenie a obuv pre dcéru, jej vreckové, lieky, koncesionárske poplatky a vývoz

domového odpadu. Okrem toho uhrádza od rozvodu sumu 193,99 Eur mesačne ako splátku úveru
poskytnutého počas manželstva s navrhovateľom. Predložila o tom výpisy z účtu, zmluvu o nájme bytu,
potvrdenie o platbách elektriny a poistiek, telefónov, internetu, zmluvu o splátkovom úvere a poistnú
zmluvu, doklady o zakúpení oblečenia, obuvi, hygienických potrieb a stravy.

Kolízny opatrovník v správe z prešetrenia pomerov účastníkov uviedol, že maloletá býva s matkou v

dvojizbovom byte prenajatom od mesta I.. Domácnosť je primerane štandardne zariadená, udržiavaná
v čistote a poriadku. Matka platí nájom 210,- Eur mesačne, elektrinu 39,- Eur mesačne. V súčasnosti
je nezamestnaná, od 01.10.2014 má nárok na podporu v nezamestnanosti. Navrhovateľ žije v Rakúsku
vo B. so svojou manželkou a dvoma deťmi I. a A., bývajú v dvojizbovom byte. Pracuje ako záhradník s
čistým príjmom 1.170,- Eur. Za bývanie hradí 650,- Eur mesačne, maloletej prispieva sumou 130,- Eur

mesačne. Nestretáva sa s ňou a nie je s ňou v kontakte od rozvodu manželstva. Maloletá navštevuje
deviaty ročník G. školy v I., športuje, navštevuje tanečný krúžok, je zdravá.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že mal. odporkyňa 2/ bola osvojená navrhovateľom
a odporkyňou 1/, ktorí boli v tom čase manželmi. V rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.
zn. 7P/296/2003 zo dňa 20.11.2003 je vo výrokovej časti okrem iného uvedené, že osvojitelia (teda

navrhovateľ a odporkyňa 1/) budú zapísaní ako rodičia v matrike v knihe narodení namiesto biologických
rodičov maloletej odporkyne 2/. Na základe toho boli obaja zapísaní do matriky ako rodičia. Išlo o
osvojenie podľa predchádzajúceho zákona o rodine č. 94/1963 Zb., ktorý v ust. § 74 a nasl. upravoval
tzv. nezrušiteľné osvojenie. Ust. § 74 ods. 1 určovalo, že osvojenie sa môže vykonať aj tak, že súd na
návrh osvojiteľa rozhodne, aby bol osvojiteľ zapísaný v matrike namiesto rodiča osvojenca. Podľa §

74 ods. 3 cit. zákona nemožno toto osvojenie zrušiť. V dôsledku toho je tak nepochybné, že v prípade
osvojenia mal. odporkyne 2/ navrhovateľom a odporkyňou 1/ išlo o tzv. nezrušiteľné osvojenie.

Preto v tomto smere súd dáva za pravdu odporkyni 1/, že nie je možné zaprieť otcovstvo navrhovateľa
k maloletej odporkyni 2/, ktorá je ich osvojencom. Otcovstvo možno podľa platného zákona o rodine č.36/2005 Z.z. zaprieť len vtedy, ak bolo určené na základe domnienok otcovstva ustanovených v zákone
o rodine súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu (§ 84 cit. zákona). Ako predchádzajúca
právna úprava (zákon č. 94/1963 Zb. o rodine) tak aj od 01.04.2005 účinný zákon o rodine č. 36/2005

Z.z. rozoznáva tri domnienky otcovstva: 1. za otca sa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní po jeho zániku, za podmienky, že žena v tomto období
neuzavrie ďalšie manželstvo, 2. za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov a 3. za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého do
narodenia dieťaťa neprešlo viac ako 300 a menej ako 180 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné

okolnosti.

Navrhovateľ sa nestal otcom mal. odporkyne 2/ na podklade žiadnej z týchto domnienok, ale na základe
toho, že si ju osvojil a preto svoje (právne) otcovstvo nemôže žiadať zaprieť. Pre úplnosť treba ešte
uviesť, že aj keby súd z obsahovej stránky posudzoval návrh navrhovateľa ako návrh na zrušenie
osvojenia maloletej odporkyne 2/, ani tomu by nebolo možné vyhovieť. Platný zákon č. 36/2005 Z.z.
o rodine v § 107 ods. 1 síce poskytuje súdu oprávnenie zrušiť osvojenie z vážnych dôvodov, ktoré

sú v záujme maloletého dieťaťa, no toto je možné iba ak bolo konanie o zrušení osvojenia ex offo
začaté alebo návrh na zrušenie osvojenia podaný osvojencom alebo osvojiteľom do šiestich mesiacov
odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o osvojení. Pokiaľ došlo k nezrušiteľnému osvojeniu ešte podľa
predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 94/1963 Zb., výkladom prechodných ustanovení § 114 a §
119 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. možno podľa názoru súdu dospieť k záveru, že šesťmesačná lehota, v

rámci ktorej bolo možné taký návrh podať (prípadne začať ex offo konanie o zrušenie osvojenia), začala
plynúť odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.04.2005 a uplynula dňom 01.10.2005. Lehota na podanie
návrhu teda navrhovateľovi už uplynula. Súd preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Čo sa týka návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal zmenu priezviska maloletej, ust. § 35 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení určuje, že ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich

s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o
správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého
z rodičov súd.

Zmena priezviska maloletého dieťaťa je tiež podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv

a povinností. Pri nezhode rodičov v tejto otázke však súd nerozhoduje o zmene priezviska ale o tom,
či dáva jednému z rodičov súhlas namiesto druhého rodiča na podanie žiadosti o zmenu priezviska
maloletého dieťaťa, lebo na povolenie zmeny priezviska je podľa § 9 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene
a priezvisku v platnom znení príslušný správny orgán (v súčasnosti okresný úrad). Ust. § 11 ods. 3 cit.
zákona totiž v prípade žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa podávanej iba jedným z rodičov

vyžaduje priloženie buď písomného súhlasu druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo
právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať
(resp. úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel, prípadne právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo
obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané). V zásade
takýto súhlas súd dáva potom len vtedy, ak sú na to závažné dôvody a ak to bude v záujme maloletého.

Vzhľadom na obsahovú stránku návrhu navrhovateľa a stanovisko odporkyne 1/ je síce zrejmé, že
je tu nezhoda rodičov ohľadne zmeny priezviska maloletej odporkyne 2/, no súd nemal preukázané,
že na zmenu priezviska existujú vážne dôvody, ktoré by boli v jej záujme. Navrhovateľ okrem toho,
že zmenu priezviska maloletej dal do súvisu s (neúspešným) návrhom na zapretie otcovstva (či
zrušenie osvojenia), ničím iným neodôvodnil potrebu takéhoto svojim dosahom závažného zásahu do

jej doterajšieho života. Súd preto ako nedôvodný tento návrh navrhovateľa zamietol.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa na „úplné zastavenie“ vyplácania výživného na maloletú, ktorý bol
navrhovateľom neskôr modifikovaný tak, že žiadal na maloletú určiť iba minimálne zákonné výživné,
súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého je plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť. Podľa § 62 ods. 3 cit. zákona platí, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnostia majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (v súčasnosti minimálne výživné predstavuje 27,13 Eur mesačne).

Z uvedeného vyplýva, že aj v súčasnosti je povinnosťou navrhovateľa ako otca plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť voči maloletej odporkyni 2/, pretože táto ako školopovinné dieťa nie je schopná sa sama živiť.

O výživnom navrhovateľa voči maloletej bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
22.11.2012 v konaní sp. zn. 3P/67/2012 v súvislosti s rozvodom manželstva s odporkyňou 1/, kedy bola
schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu maloletej
sumou 150,- Eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine platí, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh.

Toto ustanovenie je právnym podkladom na to, aby v prípade (zásadnej) zmeny pomerov na strane
výživou oprávnenej alebo výživou povinnej osoby bolo možné prehodnotiť podľa aktuálnej situácie

predtým určené výživné.

Navrhovateľ v konaní preukázal zmenu iba v tom smere, že mu v porovnaní s poslednou úpravou
výživného k maloletej odporkyni 2/ pribudla nová vyživovacia povinnosť - k maloletej dcére A., nar.
XX.XX.XXXX. Nepredložil však žiaden dôkaz o tom, že má také odôvodnené výdavky, ktoré by mu
z deklarovaného príjmu 1.170,- Eur mesačne znemožňovali aj pri plnení si vyživovacej povinnosti

voči dvom mladším deťom uhrádzať predtým určené výživné 150,- Eur mesačne. Uviedol síce, že
obe mladšie deti má choré, no nijak bližšie to neozrejmil, rovnako ako nezdôvodnil ani to, prečo si
platí ubytovanie na Slovensku aj v Rakúsku, kde podľa správy kolízneho opatrovníka žije s novou
rodinou. Svoje mesačné výdavky vyčíslil na sumu 1.000,- Eur, no tieto podrobnejšie nešpecifikoval ani
ničím nepodložil, keď iba rámcovo uviedol, že ide o náklady na bývanie, telefóny a poistky. Pritom

podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pretože navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že v dôsledku novej vyživovacej povinnosti sa
jeho pomery (príjem, majetok, resp. náklady) zmenili do tej miery, že nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach prispievať zo svojho príjmu na výživu maloletej čiastkou 150,- Eur mesačne, súd návrh
aj v tejto časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na
úspech odporkýň 1/ a 2/. Úspešnej odporkyni 1/ súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za
4 účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu určenej podľa § 11 ods.

1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení), a to:
1. príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.07.2014 v sume 61,85 Eur + režijný paušál 8,04 Eur, 2.
zastupovanie na pojednávaní dňa 01.12.2014 v sume 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, 3. ďalšia
porada s klientom dňa 05.01.2015 v sume 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál a 4. zastupovanie
na pojednávaní dňa 12.01.2015 v sume 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál. Spolu trovy právneho

zastúpenia predstavujú sumu 285,64 Eur, ktorú je navrhovateľ povinný podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi odporkyne 1/. Súd nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia z dôvodu neúčelnosti za písomné vyjadrenie zo dňa 28.11.2014 k návrhu navrhovateľa,
pretože odporkyňa 1/ prevzala opis návrhu dňa 17.10.2014 a odvtedy mala dostatok času k veci
sa písomne vyjadriť i prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Písomné vyjadrenie bolo súdu

predloženéažnapojednávanídňa01.12.2014atedaužbolozbytočnéhopredkladaťvsituácii,kedyjeho
obsah mohol byť predmetom ústneho prednesu odporkyne 1/, či jej právneho zástupcu. Súd nepriznalnáhradu trov ani za úkon označený ako vyjadrenie - špecifikácia nákladov zo dňa 12.01.2015, pretože
sa vo svojej podstate ani nejednalo o úkon právnej pomoci. Obsahom predmetného podania bol rozpis
mesačných nákladov odporkyne 1/, ku ktorému boli priložené listinné dôkazy a podanie bolo evidentne

výsledkom predchádzajúceho úkonu právnej pomoci - porady zo dňa 05.01.2015, ktorý vzhľadom na
danúprocesnúsituáciubolúčelnevynaloženýavdôsledkutohoajsúdomvrámcináhradytrovprávneho
zastúpenia priznaný.

Maloletej odporkyni 2/ súd náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi nepriznal, pretože
zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.

Len záverom súd poznamenáva, že pokiaľ po vyhlásení rozsudku (ku ktorému došlo na pojednávaní dňa

12.01.2015) navrhovateľ doručil súdu dňa 14.01.2015 potvrdenie o svojej práceneschopnosti, súd naň
logicky prihliadať nemohol. Navyše podľa § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nie je dôležitým
dôvodom pre odročenie pojednávania akákoľvek práceneschopnosť účastníka ale len taká, kedy podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára účastník nie je schopný zúčastniť sa pojednávania bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu. Zjednodušene povedané, nestačí hocijaká „pečiatka“

lekára na to, aby pojednávanie bolo odročené.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov