Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112239867
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112239867.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: T. N., C.. XX.XX.XXXX, S. O. Č.. XXX, zast. splnomocneným zástupcom W.. B.. W. T., C..
XX.XX.XXXX, S. S. XX, proti odporcovi: KDR s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 71, Žilina, IČO: 36 381
101, o zapl. odchodného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.069,21 Eur a to do troch dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamieta.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2012 doplneného podaním zo dňa
20.12.2012 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k

povinnosti zaplatiť navrhovateľovi odchodné vo výške 883,21 Eur s príslušným úrokom z omeškania od
01.10.2011 vo výške 177,18 Eur, k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu za 18 dní nevyčerpanej
dovolenky vo výške 731,27 Eur s príslušným úrokom z omeškania od 01.10.2011 vo výške 146,33 Eur
a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov konania. Svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že s odporcom
bol v pracovnoprávnom vzťahu, ktorý bol dňa 03.10.2011 ukončený dohodou o skončení pracovného
pomeru podľa ust. § 60 Zákonníka práca s účinnosťou ku dňu 01.10.2011. Ku dňu skončenia pracovného
pomeru trval právny nárok navrhovateľa na 18 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2011, za ktoré mu

odporca ku dňu podania návrhu neposkytoval náhradné peňažné plnenie. Dňa 20.10.2011 Sociálna
poisťovňa, ústredie v Bratislave vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXX, ktorého v odôvodnení uviedla,
že pokles schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť s účinnosťou od 02.08.2011 je viac
ako 70%. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok s
účinnosťou od 01.07.2009, s účinnosťou od 02.08.2011 pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je viac ako 70%. V čase skončenia pracovného pomeru bol navrhovateľ invalidným na základe
právoplatnéhorozhodnutiasociálnejpoisťovne,ktoráskutočnosťpredpokladá,žepožiadaloposkytnutie

uvedeného dôchodku sociálnu poisťovňu ešte počas trvania pracovného pomeru s odporcom. Ku dňu
skončenia pracovného pomeru trval právny nárok navrhovateľa na vyplatenie odchodného, ktoré mu
odporca ku dňu podania návrhu neposkytol. Dňa 23.08.2012 navrhovateľ odoslal odporcovi výzvu na
úhradu odchodného, ktorou požadoval zaplatenie odchodného do 15 dní odo dňa doručenia výzvy
odporcovi. K uvedenej výzve navrhovateľ pripojil kópiu rozhodnutia o ukončení pracovného pomeru, ale
zabudol k nej pripojiť kópiu rozhodnutia sociálnej poisťovne č. XXXXXX/XXXX. Dňa 27.08.2012 bola
navrhovateľovi doručená od odporcu odpoveď na výzvu z 23.08.2012, ktorou sa dožadoval odporcapredloženia chýbajúcej kópie rozhodnutia sociálnej poisťovne. Uvedené rozhodnutie sociálnej poisťovne
navrhovateľ odporcovi obratom zaslal poštou dňa 03.09.2012. Na uvedenú zásielku však odporca ku
dňu podania návrhu žiadnym spôsobom nereagoval.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 07.06.2013, v ktorom
vyjadril svoje stanovisko k náhradnému peňažnému plneniu za nevyčerpanú pomernú časť nároku na
dovolenku v trvaní 18 dní za rok 2011 ako aj k nevyplateniu odchodného podľa § 76a. K nevyčerpanej
pomernej časti nároku na dovolenku v trvaní 18 dní za rok 2011 poukázal na ust. § 101 Zákonníka
práce a uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol dlhodobo práceneschopný a to od

11/2010 až do skončenia pracovného pomeru dohodou dňa 01.10.2011, čo sám navrhovateľ vo svojej
žalobe uvádza, nemohol a ani nevykonával prácu pre zamestnávateľa v roku 2011 ani jednu pracovnú
zmenu, resp. jej prevažnú časť. Z uvedeného v zmysle ust. § 100 až § 116 Zákonníka práce vyplýva, že
zamestnancovi za rok 2011 nemohol a ani nevznikol nárok na dovolenku a teda ani nárok na náhradné
peňažné plnenie za nevyčerpanú pomernú časť nároku na dovolenku v trvaní 18 dní za rok 2011. V
stanovisku k nevyplateniu odchodného podľa § 76a Zákonníka práce uviedol, že navrhovateľ správne

vo svojom návrhu uvádza, že skončil pracovný pomer s odporcom ku dňu 01.10.2011 podľa ust. § 60
Zákonníka práce dohodou a to bez udania dôvodu. V zmysle uvedeného pracovníkovi pri takejto forme
ukončenia pracovného pomeru nevzniká nárok na odstupné podľa § 76 Zákonníka práce v tom čase
platného.Takžeodstupnémuaninebolovyplatené.Podľa§76aZákonníkaprácevplatnomznenívzniká
zamestnancovi nárok na odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Predmetné

odchodné bolo navrhovateľovi vyplatené dňa 03.10.2011 v hotovosti pri podpise dohody o skončení
pracovného pomeru vo výške 1.322,18 Eur, čo je suma vyššia ako navrhovateľ v návrhu požaduje
ako odchodné. Navrhovateľ svojím podpisom potvrdil prevzatie vyššie spomenutej sumy, ktorú odporca
považuje za odchodné, aj keď hlavička uvedeného dokumentu omylom uvádza „Odstupné pre KDR za
mesiac apríl, máj (344 hodín)“. Tak ako odporca uviedol, na odstupné navrhovateľ nemal nárok. Vyššie

uvedená suma je dokonca vyššia ako navrhovateľ požaduje vo svojom návrhu spolu ako odchodné a
peňažnú náhradu za nevyčerpanú časť dovolenku za rok 2011 po odpočítaní zákonnej dane zo závislej
činnosti.Akodôkazpredložilodporcafotokópiudokladu,naktoromnavrhovateľsvojímpodpisomprevzal
vyššie uvedenú sumu 1.322,18 Eur, ktorý odporca považuje za odchodné. Na základe vyššie uvedených
skutočností odporca navrhoval, aby súd návrh navrhovateľ v celom rozsahu zamietol.

K vyjadreniu odporcu sa navrhovateľ vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 01.08.2014, v
ktorom k vyjadreniu odporcu k nároku navrhovateľa na zaplatenia náhradného peňažného plnenia
za 18 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 uviedol, že návrhom o zaplatenie odchodného a o
zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku odôvodňoval skutočnosť, že od odporcu mu
nebola poskytnutá žiadna peňažná náhrada za celkovo 18 dní nevyčerpanej dovolenky fakticky a

samozrejme za rok 2010 a uvedenú skutočnosť aj preukázal písomnými dôkazmi - kópiami výplatných
pások za mesiac 07/2010 a za mesiac 09/2010 (kde bol uvedený posledný preukázateľný príjem zo
závislej činnosti, keďže od 11/2010 bol práceneschopný), v návrhu je síce v texte uvedené ku dňu
skončenia pracovného pomeru trval právny nárok navrhovateľa na 18 dní nevyčerpanej dovolenky
za rok 2011, ale už v ustanoveniach o predložených dôkazoch preukazujúcich počet dní dovolenky v

samotnom žalobnom petite ako aj v obsahovom doplnení žalobného návrhu zo dňa 20.12.2013 uvedený
administratívny preklep nie je uvedený. Z celkového obsahu žalobného návrhu vrátene jeho petitu a
dôkazov jednoznačne vyplýva, že ako navrhovateľ si uplatňuje náhradné peňažné plnenie za 18 dní
nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 a nie za rok 2011, ktorý nedostatok odstraňuje prostredníctvom
zmeny návrhu na začatie konania a nedostatok vytknutý odporcom v jeho vyjadrení považuje za

formálny nedostatok žalobného návrhu nemajúci žiadny vplyv na opodstatnenosť žalobného návrhu. K
vyjadreniu odporcu k nároku navrhovateľa na zaplatenie odchodného uviedol, že odporca súd zavádza
a nepravdivo informuje o tom, že navrhovateľovi bolo vyplatené žalované odchodné a to dokonca v
sume vyššej než je jeho uplatnený nárok. Uvedené tvrdenia odporca preukazuje nedôveryhodným
dokladom, kde je uvedené „odstupné pre KDR za mesiac apríl, máj (344 hodín)“, meno navrhovateľ,

podpis navrhovateľa, výpočet sumy a rovnaké údaje u inej osoby. Uvedené doklady považuje z pozície
navrhovateľa za irelevantné a to z dôvodov, že suma označená odporcom za odchodné skutočne a
fakticky nezodpovedá sume odchodného, ktorého právny nárok vyplýva pre navrhovateľa z ust. § 76a
Zákonníka práce platného a účinného v čase vzniku nároku na odchodné, suma označená odporcom
za „odchodné“ zodpovedá časti odstupného, ktorý odporca dňa 03.10.2011 vyplatil navrhovateľovi z

titulu právnych nárokov navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení zodňa 23.02.2004 a na základe ktorej mal odporca s účinnosťou od 23.02.2004 prispievať navrhovateľovi
na účely doplnkového dôchodkového sporenia pravidelnou mesačnou sumou. Odporca uhrádzal
príspevky za zamestnanca podľa predmetnej dohody na účet dôchodcovskej správcovskej spoločnosti

pravidelne iba do 19.10.2007 a v nasledujúcom období len sporadicky a v sumách, ktoré nezodpovedali
percentuálnemu výmeru stanovenou predmetnou zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami
DDS Tatra banky, a.s. Poslednú sumu, ktorú odporca za navrhovateľa DDS Tatra banke, a.s. na základe
predmetnej zmluvy ako príspevok zamestnávateľa zaplatil bola suma 1 Euro dňa 19.11.2009. Odporca
tak porušil vo vzťahu k navrhovateľovi predmetnú zmluvu a riadne a včas neplatil svoj príspevok

zamestnávateľanadoplnkovédôchodkovésporeniezanavrhovateľaakozamestnanca.Vyššieuvedenú
argumentáciu potvrdzuje aj obsah výplatných pások navrhovateľa, ktoré síce formálne obsahujú údaj aj
o poskytnutí príspevku odporcu ako zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie navrhovateľa
ako zamestnanca, ale v konfrontácii týchto údajov s výpisom z účtu navrhovateľa DDS Tatra banky,
a.s. už k faktickému pripísaniu týchto finančných prostriedkov na účet DDS Tatra banky, a.s. nedošlo.
Tým, že odporca vyplatil sumu 1.322,18 Eur navrhovateľovi dňa 03.10.2011 len vyrovnával svoj dlh na

zameškanom poskytnutom príspevku zamestnávateľa v prospech doplnkového dôchodkového sporenia
navrhovateľa a v žiadnom prípade nezaplatil navrhovateľovi odchodné. Navrhovateľ svojím podpisom
dňa 03.10.2011 potvrdil prijatie sumy vo výške 1.322,18 Eur v hotovosti od odporcu z titulu vyrovnania
zameškaného príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie z dôvodu, že odporca síce výšky príspevku
uvádzal pravidelne na výplatných páskach navrhovateľa, ale tieto reálne neplatil v prospech účtu

príslušnej DDS.

Navrhovateľ v zmysle poslednej úpravy žalobného návrhu zo dňa 10.09.2014, ktorú súd pripustil
uznesením zo dňa 22.09.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
odchodné vo výške 883,21 Eur, zároveň k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo z dlžnej sumy
odchodného počítaného od 15.10.2011 vo výške 263,08 Eur, k zaviazaniu povinnosti odporcu zaplatiť

navrhovateľovi náhradu za 18 dní nevyčerpanej pomernej časti dovolenky za rok 2010 vo výške 731,27
Eur a zaplatiť navrhovateľovi príslušenstvo z dlžnej sumy náhrady za 18 dní nevyčerpanej pomernej
časti dovolenky počítaného od 15.10.2011 vo výške 217,72 Eur a trov konania. V uvedenom návrhu
na zmenu žalobného petitu zároveň uviedol, že výpočet odchodného v sume 883,21 Eur vychádza
z ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce, keďže navrhovateľ v rozhodujúcom období, ktorým je

kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok (zárobok sa zisťuje
v kalendárnom štvrťroku zahrňujúcom mesiace 09/10/2011 a 12/2011) - teda rozhodujúcim obdobím je
kalendárny štvrťrok zahŕňajúci mesiace 05/06/07/08/2011 (neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín
z dôvodu svojej práceneschopnosti). Ide o tzv. pravdepodobný zárobok, ktorý je vypočítaný v uvedenej
výške zo mzdy, ktorú by navrhovateľ zrejme dosiahol, keby v danom období pracoval. Výpočet sumy

odchodného v súhrne: pravdepodobný zárobok X koeficient výpočtu odchodného (dostanem ako súčin
počtu pracovných dní v roku - 261 a denného pracovného úväzku navrhovateľa - 7,5 hodiny a uvedený
výsledok vydelíme počtom kalendárnych mesiacov - 12), 5,4168 Eur X 163,05 = 883,21 Eur. Výpočet
náhrady za 18 dní nevyčerpanej dovolenky vychádza z ustanovenia § 100 písm. a) Zákonníka práce,
keď predmetných 18 dní predstavuje pomernú časť dovolenky za rok 2010. Keďže navrhovateľa ako

zamestnanec podľa § 109 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce odpracoval v roku 2010 viac ako 100 dní,
odporca je povinný mu zaplatiť náhradu za nevyčerpanú dovolenku 18 dní vo výške 731,27 Eur bez
akéhokoľvek krátenia. Výpočet sumy náhrady za nevyčerpanú dovolenku v súhrne: pravdepodobný
zárobok X súčin počtu dní nevyčerpanej dovolenky - 18 a denného pracovného úväzku navrhovateľa
- 7,5 hodiny 5,4168 Eur X 135 = 731,27 Eur. Z dôvodu započítania ďalších dní omeškania s úhradou

dlžného odchodného na účely vyčíslenia úrokov z omeškania v súlade s ustanovením nariadenia vlády
SR č. 87/1995 navrhovateľ vypočítal výšku úroku z omeškania ku dňu 17.09.2014 vo výške 263,08 Eur.
Z dôvodu započítania ďalších dní omeškania s úhradou dlžnej sumy náhrady za nevyčerpanú dovolenku
vyčíslil úroky z omeškania ku dňu 17.09.2014 vo výške 217,72 Eur.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s

listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä:

- Pracovná zmluva zo dňa 05.09.1977,

- Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2000,- Výpis z Obchodného registra odporcu,

- Dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 03.10.2011,

- Rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 20.10.2011,

- Výzva na úhradu odchodného zo dňa 23.08.2012 spolu s doručenkou zo dňa 27.08.2011,

- Odpoveď na výzvu zo dňa 27.08.2012,

- Výplatné pásky navrhovateľa za obdobie 7/2010 a 9/2010,

- List s názvom odstupné pre KDR za mesiace apríl, máj (344 hodín) s menom N. T. priemer 4,7451 x
344 hodín = 1.632,32 - 19% daň (310,14) = 1.322,18 podpísané N.,

- Výplatné pásky navrhovateľa za obdobie 12/2007 až 12/2008 z čl. 55 - 59, za obdobie 1/2009 až

12/2009 z čl. 60 - 63,

- Doplnkové dôchodkové sporenie - potvrdenie Tatra banky DDS zo dňa 25.07.2014 spolu s výpisom
z osobného účtu

zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 05.09.1977 s právnym predchodcom odporcu Považské chemické závody NP

Žilina (ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná) pracovnú zmluvu na výkon pracovnej činnosti
brusiča s miestom výkonu práce v nástrojárni v sídle zamestnávateľa.

Dňa 03.10.2011 uzatvorili navrhovateľ ako zamestnanec s odporcom ako zamestnávateľom dohodu o
skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60 Zákonníka práce a to ku dňu 01.10.2011.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 20.10.2011 č. XXXXXXXXXX bola

navrhovateľovi zvýšená suma invalidného dôchodku od 02.08.2011 na 627,30 Eur mesačne. Z
odôvodnenia predmetného rozhodnutia súd zistil, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
od 02.08.2011 je u odporcu viac ako 70%. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 01.07.2009.

Navrhovateľ listom zo dňa 23.08.2012 vyzval odporcu na úhradu odchodného s poukázaním na to,
že dňa 01.10.2011 ukončil s odporcom pracovný pomer dohodou podľa ust. § 60 Zákonníka práce

bez uvedenia dôvodu. Ďalej poukázal na to, že dňom 01.10.2011 mu vznikol nárok na poberanie
invalidného dôchodku a v tejto súvislosti s ohľadom na ukončenie pracovného pomeru mu vznikol aj
nárok na odchodné vo výške jeho priemernej mesačnej mzdy podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a), keďže
pokles jeho schopností vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% (75). Odporca listom zo dňa
27.08.2012 nazvaným „Odpoveď na Vašu výzvu z 23.08.2012“ adresovaným navrhovateľovi uviedol, že

dňa 27.05.2011 obdŕžal výzvu na úhradu jeho domnelej pohľadávky z titulu nevyplateného odchodného,
v ktorej uvádza, že priložil kópiu rozhodnutia sociálnej poisťovne č. XXXXXX/XXXX, ale táto sa v
doručenej obálke nenachádzala. Touto cestou ho žiadal o doručenie predmetného dokumentu, aby
mohol zhodnotiť opodstatnenosť jeho požiadavky.

Navrhovateľ súdu predložil výplatné pásky za obdobie 07/2009, 09/2010 a za obdobie 12/2007 až

12/2009.

Z potvrdenia DDS Tatra banky zo dňa 25.07.2014 súd zistil, že navrhovateľ dňa 23.02.2004 s Pokoj
doplnkovou dôchodcovskou poisťovňou ako predchodcom doplnkovej dôchodcovskej spoločnosti Tatra
banky, a.s. uzatvoril účastnícku zmluvu a doplnkové dôchodkové sporenie mu podľa tejto zmluvy vzniklo
dňa 23.02.2004 a bolo ukončené dňa 22.01.2013.S odporcom predloženého listinného dôkazu nazvanom odstupné pre KDR za mesiac apríl, máj (344
hodín) bez uvedenia dátumu súd zistil, že na uvedenej listine je uvedené N. T., priemer 4,7451 x 344
hodín = 1.632,32 - 19% daň (310,14) = 1.322,18. Pod uvedenou sumou je podpis N.. Navrhovateľ

prevzatie tejto sumy nerozporoval.

Na pojednávaní navrhovateľ a odporca zotrvali na svojich písomných stanoviskách.

Odporca na pojednávaní uviedol, že nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 nemožno
spochybniť, ale k faktom, ktoré uviedol navrhovateľ vo svojom vyjadrení, že vyplatené odchodné bolo
odstupným sa nestotožnil a priklonil sa k podobnému stanovisku ako navrhovateľ uvádza u seba, že
administratívnym omylom uviedol rok 2011 a nie rok 2010 pri náhrade za nevyčerpané dni dovolenky.

Takže takisto pri ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom administratívnym omylom uviedli, že
sa jedná o odstupné a nie odchodné bez ohľadu na omyl vo výške výpočtu predmetnej sumy, teda trval
na tom, že to bolo odchodné. K vyjadreniu navrhovateľa, v ktorom navrhovateľ rozsiahlo popisuje, že
predmetná suma, ktorá mu bola vyplatená je len vyplatenie neodvedeného doplnkového dôchodkového
sporenia, a preto považuje vyplatenú sumu za kompenzáciu neodvedeného doplnkového sporenia za

zamestnávateľa v predmetných rokoch 2008, 2009. S týmto tvrdením nemožno súhlasiť. Druhým faktom
je, že odporca bol od leta 2009 v reštrukturalizácii, ktorá bola úspešne ukončená v novembri roku 2010.
To znamená, že všetky nároky veriteľov vrátene doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spred augusta
2009 boli vysporiadané a právoplatne uhradené v rámci reštrukturalizačného konania. To znamená,
pohľadávka, ktorú navrhovateľ uvádza de facto neexistuje a tým pádom nemôže byť ani len postúpená

na neho z tejto správcovskej spoločnosti. Takže celé tvrdenie, že predmetná výplata odchodného
bola kompenzáciou za neodvedené doplnkové dôchodcovské sporenie z pohľadu odporcu absolútne
neobstojí a trval na tom, že vyplatená suma bola odchodným, nakoľko v rámci dohody o ukončení
pracovného pomeru odstupné neprichádzalo do úvahy, čo si obidve strany podpisom tejto dohody o
ukončení pracovného pomeru uvedomovali.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní k vyjadreniu odporcu uviedol, že keď odchádzal na
operáciu do Martina v roku 2010, zostávalo mu ešte 19 dní dovolenky. Jeden deň si zobral práve na účel
uvedenej operácie, takže dovolenka za rok 2010 predstavovala 18 dní. Keď sa vrátil z operácie, bol sa
informovať u svojho zamestnávateľa, kde ho informovali, že došlo k predaju časti podniku. Časť podniku
so zamestnancami prešla na novú spoločnosť a časť zostala u odporcu, v ktorej zostal aj on. Potom

mu povedali, aby sa dostavil asi o mesiac za konateľom spoločnosti. Keď sa tam dostavil, bola tam už
účtovníčka pani O., ktorá prebrala účtovníctvo a na papieri mu bolo napísané, na čom sa dohodli, že keď
skončí PN, tak dostane trojmesačné odstupné, pretože robil viac ako 7 rokov, doplatia mu dôchodkové
a odchodné a dovolenku 18 dní. Povedala mu, že mu to vyplatí vtedy, keď jej to povedia konatelia
spoločnosti. Keď končil pracovný pomer, prišiel jeden z konateľov pán S. za ním, nakoľko nechcel

podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru a zobral ho do Tatra banky, že mu dá zo svojich, aby
uveril, že mu to doplatia, keď budú mať peniaze, avšak nestalo sa tak. Vyplatili mu len odstupné, resp. v
podstate ani nevedel uviesť, čo to bolo. Povedal mu, že tieto peniaze mu dá a ostatné, keď budú mať. Bol
tam ešte aj s pani V., nakoľko len oni dvaja neboli vyplatení. Podpísal doklad, že prevzal 1.322,18 Eur.
Pani V. tam nebola. Druhýkrát, keď doniesli papier, už tam bola podpísaná aj pani V., že tiež prebrala

peniaze a ona mu tiež povedala, že sú to peniaze, ktoré mali dostať len oni dvaja, pretože len oni dvaja
boli v DDP a ostatní boli v Tatra sympatia. Preto stále vychádzal z toho, že odchodné ako aj náhrada za
dovolenku mu nebola zaplatená, a preto aj odporcu na zaplatenie vyzýval. Na základe jeho výzvy bol
vyzvaný, aby predložil potvrdenie zo sociálnej poisťovne a toto aj poslal, avšak k vyplateniu odchodného
nedošlo. Potom sa obrátil na svojho splnomocneného zástupcu, aby mu v tom pomohol. Vo veci ide

o nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru. Na dokreslenie určitej situácie uviedol,
že pracovný pomer ukončil kvôli svojmu zdravotnému stavu a keď chcel ísť na invalidný dôchodok, tak
musel doniesť aj ukončenie pracovného pomeru.

Odporca po výsluchu navrhovateľa zotrval na svojom stanovisku, že suma 1.322,18 Eur bola vyplatená
z titulu odchodného a dovolenky. Pokiaľ by mala byť vyplatená na nejaké nároky z dôchodkového

sporenia, pridŕžal sa svojho predchádzajúceho vyjadrenia. Nespochybnil, že nárok na odchodné bol vo
výške 883,21 Eur, náhrada dovolenky v sume 731,27 Eur, čo pri 19%-tnej dani predstavuje sumu 306,75Eur a teda výsledná suma je 1.307,73 Eur v čistom. Navrhovateľovi vyplatil 1.322,18 Eur, teda viac
ako požaduje. Teda odchodné aj nárok na dovolenku riadne vyplatil. A keďže to bolo vyplatené ku dňu
skončenia pracovného pomeru, nemohlo vzniknúť žiadne príslušenstvo, ktoré si navrhovateľ uplatňuje.

Splnomocnený zástupca vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že sumu, ktorá
bola navrhovateľovi vyplatená dňa 03.10.2011 považujú za bližšie nešpecifikovanú, keďže nemôžu ani
jednoznačne tvrdiť, že sa jedná o zameškané doplnkové dôchodkové sporenie. Vo svojom doplnení k
návrhu zo dňa 01.08.2014 len orientačne na základe dostupných podkladov zhrnuli zameškané sumy,
ktoré boli nevyplatené navrhovateľovi zo strany odporcu. Bola to však len orientačná suma, ktorá

sa číselne približuje sume vyplatenej a nešpecifikovanej zamestnávateľom odporcom v predloženom
potvrdení. Navrhovateľ sumu prijal, ale túto sumu nepovažuje za jeho právny nárok týkajúci sa toho, čo
je predmetom súdneho konania a to, že odporca nevyplatil navrhovateľovi odchodné v sume 883,21 Eur
a výpočet náhrady za 18 dní nevyčerpanej dovolenky v sume 731,27 Eur a nesúhlasil ani s tvrdením, že
súčet týchto súm bol vyplatený už 03.10.2011. Na margo argumentácie, že na základe reštrukturalizácie
odporcu v roku 2009, ktorá bola ukončená v roku 2010 uviedol, že doplnkové dôchodkové sporenie

a príspevky z neho plynúce boli platné až do skončenia pracovného pomeru, ktorý bol ukončený až
v roku 2011. Čiže ani nároky z tohto doplnkového dôchodcovského sporenia nemohli byť uspokojené
v roku 2010, kedy sa uskutočnila reštrukturalizácia, keďže pracovný pomer trval a nároky v zásade
ešte pokračovali. Navrhovateľovi zo strany odporcu v žiadnom prípade nebol vyplatený žalovaný nárok,
čo vlastne potvrdil odporca aj svojím vyjadrením, že uznáva nárok na 18 dní nevyčerpanej dovolenky,

ale v zásade tvrdí, že bol súčasťou už vyplatenej sumy 1.322,18 Eur. A ďalším faktom je aj to, že
ak by odporca nepochyboval o tom, že navrhovateľovi vyplatil odchodné, tak by neskôr od neho
nežiadal potvrdenie sociálnej poisťovne o vzniku nároku na invalidný dôchodok, ktorý zakladá nárok na
poskytnutie odchodného. Ďalej uviedol, že považujú za nesporné, že k vyplateniu sumy 1.322,18 Eur
došlo, avšak táto suma pokrývala náklady na neuhradené doplnkové dôchodkové sporenie z platnej

zmluvy a že tieto nemohli byť uspokojené v rámci reštrukturalizačného konania. Je tam aj časový aj
logický nesúlad a teda nárok navrhovateľa na odchodné je zákonným nárokom.

Odporca vo svojom záverečnom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o rozsah nezaplateného
doplnkového dôchodkového poistenia, nemôže akceptovať tvrdenie o časovom aj logickom nesúlade,
nakoľko reagoval na text uvedený k vyjadreniu navrhovateľa k jeho vyjadreniu a v tomto vyjadrení sa o

doplnkovom dôchodkovom poistení uvádzajú mesiac január 2008 až december 2009. To znamená, toto
obdobie, ktoré argumentuje navrhovateľ vo svojom vyjadrení bolo podkladom na argumentáciu odporcu
a toto obdobie spadá jednoznačne do reštrukturalizačného procesu. Pokiaľ odporca žiadal podklady
od navrhovateľa, tieto žiadal preto, že k 31.03.2011 ukončili pracovný pomer v spoločnosti odporcu
všetci, teda aj posledná zamestnankyňa, ktorou bola pani V.. To znamená, že konatelia spoločnosti tieto

informácie nemali a najjednoduchšia cesta pre nich bola si ich vyžiadať od navrhovateľa. Navrhovateľ
tvrdí, že nespochybňuje, že prevzal sumu 1.322 Eur, ale tvrdí, že ide o nešpecifikovanú sumu. Potom
odporca položil otázku, či v pracovnoprávnom vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom ide o
dar alebo o niečo iné, o vyplatenú sumu bez právneho titulu, preto odporca jednoznačne tvrdil, že sa
jedná o odchodné a nárok na dovolenku, ktorý nespochybňuje.

Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť dohodou.

Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru (1.10.2011) dohodu
o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia

byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný
pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ
poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný
stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa
prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a

počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

Podľa § 76 ods. 4 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru zamestnancovi, s
ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec
nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného

orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej
desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený
tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa
sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu,

omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

Podľa § 76 ods. 8 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ
môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 4.

Podľa § 76a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru
(1.10.2011) zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného

mesačného zárobku pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný
dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70%.

Podľa § 76a ods. 2 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ
poskytne zamestnancovi odchodné podľa odseku 1, ak zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného
dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Podľa § 116 Zákonníka práce

(1) Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

(2) Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec
nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

(3) Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená
náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného
pomeru.

Podľa § 129 ods.3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa

nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len priemerný
zárobok) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.. 87/1995Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s §
153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich
pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol s odporcom v
pracovnoprávnom vzťahu, ktorý bol ukončený dohodou ku dňu 01.10.2011 v zmysle ust. § 60 Zákonníka
práce bez uvedenia dôvodov. Taktiež mal súd za preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na

invalidný dôchodok s účinnosťou od 01.07.2009 a s účinnosťou od 02.08.2011 pokles jeho schopnosti
vykonávať zárobkovo činnosť bol viac ako 70% a o poskytnutie invalidného dôchodku požiadal pred
skončením pracovného pomeru, čím mu voči odporcovi vznikol nárok na poskytnutie odchodného pri
skončení pracovného pomeru v zmysle ust. § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Táto skutočnosť nakoniecani medzi účastníkmi nebola sporná. Medzi účastníkmi nebola sporná ani tá skutočnosť, že ku dňu
skončenia pracovného pomeru vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného
zárobku za 18 dní nevyčerpanej dovolenky za rok 2010, ktorú navrhovateľ nemohol vyčerpať z dôvodu

skončenia pracovného pomeru. Spôsob výpočtu ani vyčíslenú sumu odchodného a náhrady mzdy
za nevyčerpanú dovolenku odporca žiadnym spôsobom nerozporoval. Navrhovateľ pri výpočte svojho
priemerného zárobku na účely odchodného ako aj náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku postupoval
v súlade s ustanovením § 134 Zákonníka práce. Navrhovateľ nepopieral, že pri skončení pracovného
pomeru mu zo strany odporcu bola vyplatená suma 1.322,18 Eur. To, čo medzi účastníkmi v konaní

zostalo sporným bolo určenie dôvodu vyplatenia predmetnej sumy, ktorým podľa tvrdení odporcu bolo
odchodné a len omylom v listine o prevzatí uvedenej sumy uviedol „odstupné“. Neskôr na pojednávaní
tvrdil, že v tejto sume je zahrnutý aj nárok na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010.
Naopak navrhovateľ tvrdil, že vyplatenie uvedenej sumy považoval v časti za odstupné a v časti za
vyplatenie z titulu právnych nárokov vyplývajúcich mu zo zmluvy o doplnkovom dôchodkovom sporení,
keď mu odporca neplatil riadne a včas príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie. V

súvislosti s tvrdením odporcu, že suma 1.322,18 Eur bola navrhovateľovi vyplatená titulom odchodného
a neskorším tvrdením aj z titulu náhrady za nevyčerpanú dovolenku 2010 súd poukazuje na to, že listina
predložená odporcom preukazujúca prevzatie uvedenej sumy je označená ako „odstupné pre KDR za
mesiac apríl, máj (344 hodín)“. V uvedenej listine nie je žiadny údaj o náhrade dovolenky. Súd tvrdenia
odporcu, že uvedená suma predstavuje odchodné a náhradu za nevyčerpanú dovolenku považoval za

účelové. Predovšetkým odporca v uvedenej listine uviedol jednoznačne „odstupné za mesiace apríl,
máj“ a takto vymedzený dôvod nemožno považovať a zamieňať za odchodné a jednak táto suma ani
nezodpovedá uplatnenej sume tak ako si ju vyčíslil navrhovateľ a ktorého spôsob výpočtu ako aj výšku
odporca žiadnym spôsobom nerozporoval. Pokiaľ odporca uviedol, že omylom nesprávne určil uvedenú
sumu ako odstupné má právo domáhať sa podľa ust. § 222 ods. 6 Zákonníka práce od navrhovateľa

vrátenia neprávom vyplatenej sumy. Zákonník práce nepozná inštitút započítania ako ju upravuje ust. §
580 Občianskeho zákonníka. Svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí teda zamestnávateľ uplatniť
žalobou a nie započítacou námietkou. Nárok z pracovnoprávnych vzťahov nemožno účinne započítať
ani proti pohľadávke, ktorá by sama o sebe mohla z dôvodov započítania zaniknúť. To, že odporca
navrhovateľovi nevyplatil sumu 1.322,18 Eur titulom odchodného nasvedčuje aj tá skutočnosť, že po

výzve navrhovateľa na vyplatenie odchodného ho sám sa účelom zhodnotenia opodstatnenosti jeho
požiadavky žiadal o doručenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Súd však v súvislosti s predloženou
listinou o vyplatení sumy 1.322,80 Eur ako „odstupné“ zároveň poukazuje aj na to, že Zákonník práce
v ustanovení § 76 ods. 8 dáva možnosť zamestnávateľovi poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch
ako podľa ods. 1 a ods. 4. Ak sa teda odporca ako zamestnávateľ rozhodne dobrovoľne poskytnúť

zamestnancovi odstupné a takýmto titulom ho vyplatiť, potom neskoršie tvrdenie, že naň zamestnanec
nemal zákonný nárok a že v skutočnosti bolo vyplatené odchodné vyhodnotil súd ako účelovú obranu.
Otázka vzniku nároku na odstupné nakoniec ani nebola predmetom tohto konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca pri skončení pracovného
pomeru navrhovateľovi nevyplatil odchodné v zmysle ust. § 76a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce

a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010. Tak ako už súd uviedol vyššie, vyčíslená
suma odchodného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku medzi účastníkmi nebola sporná, preto
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 883,21 Eur titulom odchodného, sumy 731,27 Eur titulom náhrady
mzdy za nevyčerpanú dovolenku. Tým, že odporca nevyplatil navrhovateľovi uvedené nároky ku dňu
skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 01.10.2011, splatnosť odchodného je upravená v § 76 ods.

1 písm. a) ZP a nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku je peňažným nárokom pracovníka,
ktorú treba posudzovať ako ostatné mzdové nároky z pracovného pomeru a teda nárok na náhradu
mzdy za nevyčerpanú dovolenku vzniká dňom skončenia pracovného pomeru podľa § 129 ods. 3 ZP,
dňom nasledujúcom po skončení pracovného pomeru sa dostal do omeškania s plnením peňažného
dlhu a navrhovateľ má nárok aj na úroky z omeškania z takéhoto peňažného dlhu v zmysle ust. §

517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania sa určuje k prvému
dňu omeškania a trvá počas celého omeškania v zmysle ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. V
danom prípade výška úroku z omeškania ku dňu 02.10.2011 bola 9,50%. Navrhovateľ si uplatnil úrok z
omeškania zo sumy odchodného vo výške 263,08 Eur a z náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v
sume 217,72 Eur ( celkovo 480,80 Eur ) , ktoré v písomnej špecifikácii vyčísľoval od 15.10.2010 do

17.09.2014. Tak ako súd už uviedol odporca bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu dňom 2.10.2011,
do 17.9.2014 úrok z omeškania pri sadzbe 9,50% predstavuje pri sume 883,21 Eur sumu 248,72 Eur apri sume 731,27 Eur sumu 205,93 Eur , teda spolu 454,65 Eur, ktorú súd navrhovateľovi priznal z titulu
úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu. Celkovo teda súd priznal navrhovateľovi sumu 2.069,13
Eur, titulom odchodného, náhrady mzdy za nevyplatenú dovolenku a úroku z omeškania s plnením

peňažného dlhu. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania bol návrh navrhovateľa nedôvodný, a preto
v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa ust. 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).