Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200950
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012200950.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

spoločnosť s ručením obmedzeným POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Senec - katastrálny odbor so sídlom Hurbanova 21, Senec, za
účasti P. U. F., narodeného XX.X.XXXX, bytom Z. XX, V., o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa
22.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu č. V-284/12 zo dňa 28.2.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. V-284/12 zo dňa 28.2.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava
titulom súdneho poplatku za konanie 33,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-284/12 zo dňa 28.2.2012 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.

162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam platnom
v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“) zamietol návrh na vklad záložného práva
k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. N. T. a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, k.ú. X., na LV č. XXXX k.ú. Z. a na LV č. XXXX
k.ú. X. (ďalej aj ako „založené nehnuteľnosti“) a to z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva
č. 015/2011-SUB zo dňa 16.12.2011, na základe ktorej mal byť vykonaný návrh na vklad vlastníckeho
práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam (ďalej len „zmluva o zriadení záložného práva“, alebo „záložná

zmluva“) bola uzavretá spôsobom, ktorý odporuje ust. § 22 ods. 2, príp. § 31 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Táto zmluva ako inštitút zabezpečenia
pohľadávky navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 102300981 zo dňa 27.5.2011 uzavretej
medzi navrhovateľom ako veriteľom a zúčastnenou osobou ako dlžníkom (ďalej len „zmluva o úvere“,
resp. „úverová zmluva“) bola zo strany zúčastnenej osoby vystupujúcej na strane záložcu podpísaná
v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej
len „združenie ProHelp“). V zmluve o zriadení záložného práva pritom nebola dohoda o splnomocnení,

na základe ktorej združenie ProHelp konalo v zastúpení zúčastnenej osoby, bližšie špecifikovaná (napr.
miesto a dátum uzatvorenia dohody). Ďalej odporca uviedol, že i samotná dohoda o splnomocnení
nemá náležitosti aké vyžaduje ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona, nakoľko absentuje
výmera a druh pozemkov, t.j. identifikácia založených nehnuteľností. Okrem toho poukázal na totožný
dátum (27.5.2011) podpisu úverovej zmluvy a udelenia splnomocnenia zo strany zúčastnenej osoby
(ako splnomocniteľa) a formulárový charakter plnomocenstva z čoho vyvodil, že poskytnutie úveru
zúčastnenej osobe navrhovateľ podmienil uzatvorením dohody o plnomocenstve v prospech združeniaProHelp, t.j. konkrétneho subjektu bez možnosti voľby. Okrem toho, ako ďalej zdôraznil odporca,
združenie ProHelp plnomocenstvo písomne akceptovalo až dňa 16.12.2011, t.j. v deň uzatvorenia
zmluvy o zriadení záložného práva. Konštatoval, že ak splnomocnenca v podstate vyberá dlžníkovi

(zúčastnenej osobe) na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ (navrhovateľ), je to jasným signálom
o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody
vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne
záležitosti (a i § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podmieňuje platnosť právneho úkonu slobodou
vôle). Záverom uviedol, že zabezpečenie pohľadávky veriteľa inštitútom zriadenia záložného práva

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré majú podstatne väčšiu hodnotu než zabezpečovaná
pohľadávka je výrazným zásahom do práv dlžníka vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 22.3.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia veci odporcovi na
ďalšie konanie. Uviedol v ňom, že sporná dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade

s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a že táto spĺňa náležitosti platného právneho
úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť), pričom tvrdenia odporcu podľa ktorých
navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za zúčastnenú osobu konať a táto nemala
možnosť sa sama rozhodnúť kto ju bude zastupovať, považuje za ničím nepodložené predpoklady,
ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Namietal i záver odporcu o existencii

rozporu sporného plnomocenstva s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že podľa
odbornej literatúry nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu,
ale tento rozpor musí reálne existovať. Ďalej v odôvodnení dodal, že odporca nepreukázal ani to, že v
prípade združenia ProHelp ide o osobu, ktorá je v styku s navrhovateľom. Uvádzal, že on sám sa na
samotnej dohode o splnomocnení žiadnym spôsobom nepodieľal, z jej obsahu nevyplýva, že by bola

súčasťou navrhovateľovej zmluvnej dokumentácie a taktiež z administratívneho spisu odporcu nemožno
vyvodiť,žebynavrhovateľzastúpenieodzúčastnenejosobypožadovalalebomudokoncanavrhovalako
zástupcu konkrétnu osobu (združenie ProHelp). Navrhovateľ ďalej opísal okolnosti uzatvorenia dohody
o splnomocnení, napr. uvádzal, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol
mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. a na záver tejto argumentácie

opäť uviedol, že združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od navrhovateľa a jeho zmluvnej
dokumentácie. Ďalej uvádzal, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu
záložcu (zúčastnenej osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí
absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán
dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Navrhovateľ nesúhlasí ani s

názorom odporcu, podľa ktorého spornú plnú moc je nutné posudzovať v intenciách § 42 ods. 2 písm.
c) katastrálneho zákona, nakoľko (s odkazom na § 8, § 42 katastrálneho zákona) táto nie je titulom pre
nadobudnutie vlastníckeho či iného práva a teda sa na ňu citované ustanovenie nevzťahuje (svoj záver
ďalej odôvodňuje príkladmi z katastrálneho zákona, podľa ktorých pojem zmluva a plná moc nemožno
stotožňovať) a má za to, že túto možno posudzovať len v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V súvislosti s uvedeným namietal, že katastrálny zákon s výnimkou ustanovenia formálnej požiadavky
(úradné overenie podpisu splnomocniteľa) necháva otázku plnej moci (pre prípad zriadenia vecného
práva) otvorenú a teda niet právneho dôvodu na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu
plnú moc, ktorú upravuje Občiansky zákonník, ktorý neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej
moci.Nazáveropravnéhoprostriedkunavrhovateľzhrnul,žeodporcanezistilspoľahlivostavveci,riadne

sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a plnomocenstvo udelené (zúčastnenou osobou) splnomocnencovi (združeniu
ProHelp) nesprávne právne posúdil. K zriadeniu záložného práva k nehnuteľnostiam ako takému dodal,
že tento inštitút využíva len v prípadoch, kedy je záložca (dlžník) dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca (dlžník) od neho vylákal poskytnutie

peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.5.2012 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti už v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia.Zúčastnená osoba sa k opravnému prostriedku navrhovateľa aj napriek výzve súdu nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju

neúčasť riadne ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci bez ich účasti a v neprítomnosti zúčastnenej
osoby, ktorá sa aj napriek doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavila a za použitia ust. §
250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne
správne.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, oboznámil sa však s obsahom administratívneho
spisu odporcu č. V - 0284/12 z ktorého zistil, že navrhovateľ dňa 24.1.2012 podal návrh na vklad

vlastníckeho práva k založeným nehnuteľnostiam. K návrhu priložil dohodu o splnomocnení zo dňa
16.12.2011 (podpísanú zúčastnenou osobou 27.5.2011 ako splnomocniteľom a združením ProHelp
ako splnomocnencom 16.11.2011) a samotnú zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným
nehnuteľnostiam z o 16.12.2011 (uzatvorenú medzi zúčastnenou osobou ako záložcom v zastúpení
združenia ProHelp a navrhovateľom ako záložným veriteľom). Z dohody o splnomocnení súd zistil, že

tátojevpredtlačenejforme,nemennýmjepritompredmetdohody-udeleniesplnomocneniaindividuálne
určenému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp), ako aj rozsah udeleného oprávnenia -
uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho

záväzku zo zmluvy o úvere uzatvorenej s navrhovateľom. Po preskúmaní vyplnených údajov súd zistil,
že v záhlaví dohody o splnomocnení je identifikovaná zúčastnená osoba, ktorá túto dohodu podpísala
dňa 27.5.2011, ako preukazuje i úradné osvedčenie pravosti jej podpisu. Ako je však zrejmé z vyššie
uvedeného, k uzavretiu dohody došlo až 16.12.2011, kedy udelenie plnej moci písomne akceptovalo aj
združenie ProHelp. V časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“ sú identifikované

nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. založené nehnuteľnosti.
Súd považuje za potrebné uviesť, že tieto sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom, akým
boli vyplnené identifikačné údaje o zúčastnenej osobe, resp. o osobe predsedu združenia ProHelp
p. Petra Mamojku. K návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založeným
nehnuteľnostiam, kde ako záložný veriteľ vystupuje navrhovateľ, je na strane záložcu uzatvorená už

v zastúpení zúčastnenej osoby. Vychádzajúc z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie všetkých
pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere (č.
102300981 zo dňa 27.5.2011), a to najmä istiny úveru v sume 800.- eur a príslušenstva. Sporná dohoda
o splnomocnení pritom nie je v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom či miestom
jej uzatvorenia a ani žiadnym iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na

skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum

narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a
identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom
je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel
vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľaust.§250qods.2O.s.p.oopravnomprostriedkurozhodnesúdrozsudkom,ktorýmpreskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné
náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom na zápis vlastníckych a iných práv v katastri
nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú exemplifikatívne uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Ako už súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená
osoba na strane dlžníka uzatvorili dňa 27.5.2011 zmluvu o úvere č. 102300981 a v ten

istý deň, t.j. dňa 27.5.2011 udelila zúčastnená osoba za účelom zabezpečenia tohto záväzku
združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,
ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o splnomocnení zapísaná v časti
„špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa“. Ako už bolo uvedené vyššie, identifikačné
údaje o týchto nehnuteľnostiach neboli do dohody o splnomocnení vpísané (konkretizované) pri jej

podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) 27.5.2011 - boli zjavne doplnené po jej podpise
splnomocniteľom, ktorá skutočnosť je zrejmá z na prvý pohľad odlišného typu písma identifikačných
údajov splnomocniteľa na strane jednej a písma v časti „špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve
splnomocniteľa“nastranedruhej.Predmetnádohodaosplnomocneníbolapritompísomneakceptovaná
zo strany združenia ProHelp až 16.12.2011 - v ten istý deň, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení

záložného práva (16.12.2011), t.j. nie v deň udelenia plnej moci zo strany zúčastnenej osoby. Z
uvedeného je teda nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená osoba) a ani
splnomocnenec v čase podpísania splnomocnenia splnomocniteľom neidentifikoval nehnuteľnosti, ktoré
majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel

k záveru, že dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je
absolútne neplatná, a to z nasledovných dôvodov:

- už na prvý pohľad je zrejmé, že dohoda o splnomocnení udelená zúčastnenou osobou dňa 27.5.2011
bola v časti špecifikácie nehnuteľností vo vlastníctve zúčastnenej osoby (t.j. založených nehnuteľností)
vyplnená inou osobou ako je zúčastnená osoba (a to pravdepodobne až v deň jej akceptácie zo

strany združenia ProHelp, t.j. dňa 16.12.2011). Nad akúkoľvek pochybnosť však v čase podpisusplnomocnenia splnomocniteľom (zúčastnenou osobou) špecifikáciu založených nehnuteľností dohoda
o splnomocnení neobsahovala - v opačnom prípade by tak osobné údaje splnomocniteľa a špecifikácia
založených nehnuteľností bola napísaná rovnakým písmom. Toto splnomocnenie teda nemôže byť

platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z
neho splnomocnencovi vyplývajú a následne posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach
udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle,
pretože v čase udelenia plnomocenstva nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve
zúčastnenej osoby majú byť predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, t.j. je daná existencia

rozporu s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka;

- takáto dohoda nie je uzatvorená v súlade s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu
záujmov, t.j. zjavnej skutočnosti, že splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody konať v
záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), skôr naopak. Jeho zastúpením sa zabezpečilo silnejšie postavenie
veriteľa (navrhovateľa) a de facto okamžitú vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez toho, aby sa o tom
zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje záväzky vyplývajúce

zo zmluvy o úvere (v skutočnosti) plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je totiž
zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje jeho
postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak;

- vychádzajúc z predchádzajúcich odsekov je zrejmé, že ak bola plná moc zo strany zúčastnenej osoby
udelená v ten istý deň ako bola uzatvorená zmluva o úvere a zároveň sa takýmto plnomocenstvom

zhoršilopostaveniezúčastnenejosobyakodlžníka,takzdruženieProHelpvskutočnostikonalovzáujme
navrhovateľa, čo je v ostrom rozpore s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože takéto konanie sa
nielen prieči dobrým mravom, ale aj priamo odporuje zákonu (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a to bez ohľadu na skutočnosť,

že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli.

Uvedený právny záver súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí,
že na spísaní/uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že
združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na
strane druhej v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia dohody o splnomocnení, napr.

uvádza, že zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie
o právnych úkonoch v ňom uvedených... atď. Takéto vyjadrenia, vyslovené v rámci námietok, skôr
svedčia o úzkom prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody
o splnomocnení, v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale
aj navrhovateľ v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené

prostredníctvom inštitútu zriadenia záložného práva. V súvislosti s uvedeným zmätočne vyznieva
aj argumentácia navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa)
a zástupcu (združenia ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom)
rozhodnutí absolútne neobstojí a to z dôvodu, že uvedenie zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z
hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a určitosti predmetu udeleného plnomocenstva“ a to

najmä z dôvodu, že združenie ProHelp prijalo udelenú plnú moc až 16.12.2011 a nie v deň udelenia plnej
moci zo strany zúčastnenej osoby (27.5.2011). Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej
nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale tento rozpor musí reálne
existovať a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký záväzný, ale i z dôvodu, že existencia

rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená osoba de facto splnomocnila združenie
ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa) a nie seba samého.

Námietka navrhovateľa, podľa ktorej spornú plnú moc nemožno posudzovať v intenciách § 42 ods. 2
písm. c) katastrálneho zákona, je podľa názoru súdu taktiež nedôvodná, argumentácia navrhovateľa
nemá žiaden právny základ, plnú moc je totiž logicky, vychádzajúc i z príslušných ustanovení

Občianskeho zákonníka, nutné posudzovať v spojení so „základnou zmluvou“, v tomto prípade zmluvou
o zriadení záložného práva a to najmä vo vzťahu k jej určitosti, zrozumiteľnosti a najmä jej rozsahu (t.j.či splnomocnenec pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva konal v rozsahu svojej právomoci
alebo túto prekročil). V samotnej zmluve o zriadení záložného práva okrem toho nie je plná moc, na
základe ktorej mal byť splnomocnenec oprávnený ju uzavrieť, riadne identifikovaná.

Absolútnaneplatnosťdohodyoplnomocenstvemázanásledok,žesplnomocnenecnemoholzastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva a teda navrhovateľ nepredložil
odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založeným nehnuteľnostiam. Odporca postupoval správne,
keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách § 31 ods. 1 katastrálneho zákona
a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je

daný i zjavnou nevyváženosťou hodnoty zabezpečovanej pohľadávky navrhovateľa (istina 800.- eur s
príslušenstvom) a založených nehnuteľností, t.j. celého nehnuteľného majetku zúčastnenej osoby (orná
pôda, vinice, trvalé trávnaté porasty) v rozsahu cca 7400 m2!

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v danej veci neboli
splnené podmienky podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je dôvodom zamietnutia návrhu
na vklad vlastníckeho a iného práva podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, pričom žiadna z

námietoknavrhovateľaneboladôvodná,súdnapadnutérozhodnutieodporcupotvrdilakovecnesprávne
a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva
skutočne výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2

O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a preto mu ich náhradu
súd nepriznal.

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie súd rozhodol v súlade s ust. § 2 ods. 4
zák. č. 71/1992 Zb. (v znení platnom ku dňu podania návrhu). Navrhovateľ bol v konaní pred súdom
neúspešný a preto ho súd zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za konanie v sume 33.- eur

(položka 10 b/ Sadzobníka súdnych poplatkov) v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka
10, Bratislava v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).