Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206334
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206334.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 22.11.2013 na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 331,92 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXX/
XXXX) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.11.2013 (doručenom súdu 22.11.2013) požadovala žalobu
zamietnuť. Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca
uplatnené nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné
prerokovanie nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie
nárokov Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované.

Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc
na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Vzniesla námietku premlčania spolu s výhradou, že žalobca nepreukázal
vznik škody ani jej výšku a rovnako nepreukázal ani splnenie podmienok na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik
škody(resp.nemajetkovejujmy)anijejvýšku,nemôžemedzinimiexistovaťanivzťahpríčinyanásledku.

Podaním zo dňa 22.11.2013 (doručeným súdu elektronickou poštou dňa 25.11.2013) žalobca navrhol
prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa
svojho tvrdenia podal z dôvodu porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K
tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen"O.s.p.")jeobligatórneadopadánasituácie,kedyrozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste

vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru súdu otázka zákonného
sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia,
teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti
zákonného sudcu žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísaným postupom podľa § 14

a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil
z prejednávania a rozhodovania tejto veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 č.k.
XNcC/XX/XXXX-XX). Súd preto nevidel dôvod pre prerušenie tohto konania a tak predmetný procesný
návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Na pojednávaní dňa 27.11.2013 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových strán

s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu bolo predvolanie doručené dňa
21.10.2013 rovnako ako aj žalovanej. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 22.11.2013
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie z dôvodu, že nebolo
ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no súd z už uvedených
dôvodov, pre ktoré neprerušil toto konanie, nepovažoval žalobcom uvádzané skutočnosti za dôležité

dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie. Žiada sa tu dodať, že žalobca mal
vedomosť o nariadenom pojednávaní od 21.10.2013, avšak svoje procesné návrhy doručil súdu dva dni
pred pojednávaním.

Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do

vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.

V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX zistené, že
tunajšísúdnapodkladežiadostisúdnejexekútorkyP..P.O.oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,

návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žiadal vymôcť čiastku 14.387,-
Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. NZ XXXXX/XXXX spísanej dňa 13.03.2004
notárom U.. E. P., poveril dňa XX.XX.XXXX menovanú exekútorku vykonaním exekúcie v prospech
žalobcu ako oprávneného voči povinnej S. T.. Dňa 22.11.2010 žalobca ako oprávnený doručil tunajšiemu
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny

exekútor JUDr. H. O.. Po výzvach súdu zo dňa 26.01.2011 a zo dňa 14.04.2011 súdna exekútorka dňa
29.04.2011 zaslala vyúčtovanie trov exekúcie a vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora. Následne
tunajší súd uznesením zo dňa 30.05.2011 č.k. XEr/XXX/XXXX-XX vyhlásil exekúciu za neprípustnú a v
celom rozsahu ju zastavil a súčasne návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zamietol. Na odvolanie
žalobcu a súdnej exekútorky Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31.05.2012 č.k. XCoE/XX/XXXX-

XX potvrdil uvedené uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 30.05.2011.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu bolo tunajším súdom

vedené exekučné konanie pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX. Tunajší súd ako exekučný súd poveril 11.08.2004
vykonaním exekúcie súdnu exekútorku P. a žalobca ako oprávnený dňa 22.11.2010 požiadal o zmenu
exekútora.Vtomčaseúčinnéust.§44ods.8Exekučnéhoporiadku(zákonč.233/1995Z.z.)určovalo,že
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresnýsúdnávrhnazmenuexekútora,pričomsúdrozhodneozmeneexekútorado30dníoddoručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora. O zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodol
uznesením zo dňa 30.05.2011 č.k. 4B., ktorým návrh žalobcu na zmenu súdneho exekútora zamietol.
V danom prípade tak síce došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom určenej lehoty, v dôsledku čoho možno konštatovať nesprávny úradný postup exekučného
súdu. Súd však nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na

vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu
poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel konkrétne
vyčísliteľnúapreukázateľnúmajetkovúškodučiujmunemajetkovéhocharakteru,ktorúbybolonamieste

odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa
nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené
(a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v
sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie

textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v
porovnanísjehomajetkovýmstavompredškodnouudalosťou.Pretoprináhradeskutočnejškodymožno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.

Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom
na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako
bližšie nevysvetlil ako paušálne náklady na správu pohľadávky voči povinnej súvisia s nesprávnym

úradným postupom súdu, keď navyše exekúcia bola napokon vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Akoužbolouvedené,medzinesprávnymúradnýmpostupomaškodoumusíexistovaťpríčinnásúvislosť,
teda vzťah príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na
správu pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo
v rámci zákonom určenej lehoty. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež

nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky
voči povinnej v dôsledku toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote
30 dní. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho
insolvencia, riziko "zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným"), no nijako netvrdil ani
nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu.

Súd tak nemal preukázaný ani vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného
postupu. Preto návrh žalobcu zamietol. Záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo
žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov(§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto
súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú žiadosť
podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto

konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol
domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už
uplynula. Vo vzťahu ku skutočnosti, že súd nedoručil žalobcovi písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa
18.11.2013 sa dodáva, že na jeho doručenie žalobcovi nebol časový priestor (podanie došlo súdu v
piatok 22.11.2013), pričom nič nebránilo žalobcovi zúčastniť sa pojednávania dňa 27.11.2013, na ktorom

by toto podanie obdržal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.