Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/83/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511010682
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2511010682.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera, v trestnej veci proti obžalovanému G. R., pre zločin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní okresného
prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 08.01.2014 sp.zn.
2T/133/2011, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21.04.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec sa vracia súdu I. stupňa, aby o nej znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného G. R. za vinného zo zločinu vydierania

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 189 odsek 1 Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že

dňa 13.01.2009 v dopoludňajších hodinách v Piešťanoch na ulici Štúrovej, pred pohostinstvom Dodo, po
predchádzajúcej dohode s doposiaľ neustálenou osobou, pristúpil k poškodenému G. E. a pod hrozbou
násilia od neho žiadali, aby s nimi išiel do predajne mobilného operátora a zakúpil na svoje meno
mobilný telefón, ktorý si oni sami vyberú, pričom mu povedali, že ak to neurobí, tak ho zbijú a zabijú a

fyzicky napadnú aj jeho rodinu, následkom čoho poškodený G. E. v obave o svoj život a zdravie svojej
rodiny, išiel spolu s nimi do predajne mobilného operátora T-Mobile, ktorá sa nachádza v Piešťanoch
v obchodnom dome AGE, kde podpísal zmluvu o pripojení č. MT GSM 0911045372 a vybral na svoje
meno mobilný telefón zn. Nokia 6220 so SIM kartou číslo XXXXXXXXXX a tento po prevzatí zo strachu
obvinenému odovzdal, čím mu vznikla škoda vo výške 331,94 Eur.

Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa 189 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písm.
m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky
nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon tohto trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť uhradiť
poškodenému G. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. D. č. XXXX/XX, škodu vo výške 331,94 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor aj obžalovaný.Obžalovaný zahlásil odvolanie proti výrokom o vine a treste do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa
08.01.2014, ktoré ani dodatočne bližšie písomne neodôvodnil.

Okresný prokurátor odvolaním napadol len výrok o treste, ktorý považuje za nezákonný, pretože súd I.
stupňa, v rozpore s ustanovením § 38 odsek 4 Trestného poriadku, pri prevahe priťažujúcich okolností,
uložil obžalovanému trest pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšenej o jednu
tretinu. V danom prípade bolo potrebné, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody minimálne
na dolnej hranici trestnej sadzby zvýšenej o jednu tretinu teda v trvaní minimálne 3 roky a 4 mesiace.

Krajský súd, na základe riadne a včas podaných odvolaní, podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že trestné stíhanie vo veci bolo podľa
§ 199 odsek 1 Trestného poriadku začaté dňa 23.02.2009 uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Trnave,
odboru kriminálnej polície ČVS: ORP-205/OVK-PN-2009.

Obžalovanému bolo vznesené obvinenie podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku uznesením zo dňa
14.04.2011, ktoré mu bolo doručené dňa 27.04.2011.

Z obsahu spisu nie je zrejmé, na podnet koho bolo začaté trestné stíhanie vo veci. Na základe zápisnice
o zaistení veci na č.l. 173 odvolací súd zistil, že dňa 27.01.2009 poškodený G. E. vydal polícii 1 ks

bankovka á 10 dirham (UAECB) č. 18548099, 1 ks bankovka á 5 dirham (UAECB) č. 246246041 a 1 ks
bankovka á 10 000 Lei (BNR) s tým, že sa jedná o veci potrebné pre náležité zistenie a objasnenie veci.

V spise na č.l. 174 sa však nachádza zápisnica o prevzatí zaistených vecí zo dňa 23..02.2009, kedy bolo
začaté trestné stíhanie vo veci, z ktorej vyplýva, že v tento deň pri úkone prebiehajúcom v čase od 12.06

do 12.11 hod. zo zaistených vecí vydaných poškodeným dňa 27.1.2009 príslušný policajt prevzal 1 ks
bankovku á 10 dirham (UAECB) č. 185438099, bankovku á 5 dirham ((UAECB) č. 246246041 (teda
rovnaké číslo ako bankovka á 50 dirham prevzatá 23.02.2009) a 1 ks bankovky á 10 000 Lei.

Vyššie uvedené zápisnice majú zrejme korešpondovať s výpoveďou poškodeného zo dňa 23.02.2009,

avšak doposiaľ sa ani orgány činné v trestnom konaní ani súd nezaoberali tým, či zaistené a prevzaté
bankovky sú totožné.

Obžalovaný od začiatku popiera, že by sa voči poškodenému dopustil konania, ktoré mu je kladené
za vinu. V priebehu konania vznikli pochybnosti o schopnosti poškodeného, vzhľadom na jeho

zdravotný stav, správne vnímať a reprodukovať zažité udalosti. ktoré boli odstránené znaleckým
posudkom znalcom z odboru psychiatrie MUDr. Svätozárom Drobom a MUDr. Jurajom Lexmanom,
ako aj výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Znaleckým dokazovaním boli vylúčené bludy u
poškodeného s tým, že nebola zistená žiadna taká psychopatológia, ktorá by narušovala jeho schopnosť
konkrétne prežitý dej správne vnímať, zapamätať si ho, a následne reprodukovať. Poškodený netrpí

žiadnoutakouduševnouporuchou,ktorábynarušovalajehoschopnosťhovoriťpravduvtedy,keďpravdu
hovoriť chce. Rovnako však nie je narušená ani schopnosť poškodeného klamať vtedy, keď klamať chce
a súčasne si byť toho plne vedomý.

Na základe uvedeného je teda potrebné hodnoteniu hodnovernosti poškodeného venovať náležitú

pozornosť, najmä za situácie, keď obžalovaný popiera spáchanie žalovaného skutku.

Súd I. stupňa považoval za rozhodujúci usvedčujúci dôkaz zápisnicu o rekognícii osoby podľa
fotografie, z ktorej, podľa odôvodnenia rozsudku, jednoznačne vyplynulo, že poškodený označil G. R.
(obžalovaného) ako osobu, ktorá ho žiadala aby išiel vybrať telefón do predajne mobilného operátora,

a ktorá sa mu neustále vyhrážala zabitím.

Zápisnica o rekognícii osoby podľa fotografie a príslušná fotodokumentácia sú založené na č.l. 81 až
92 spisu. Z tejto zápisnice je zrejmé, že poškodený mal opoznať obžalovaného G. R., ako osobu, ktoráho žiadala aby išiel vybrať do predajne mobilného operátora mobilný telefón, a ktorá sa mu vyhrážala
zbitím a zabitím... Tento úkon prebiehal dňa 24.08.2010 o 14.10 hod. do 14.20 hod.

Krajský súd má za to, že dôkazná sila uvedeného úkonu je spochybnená tým, že tomuto úkonu
predchádzala konfrontácia medzi poškodeným a obžalovaným a to dňa 24.05.2011 od 10.55 do 11.05
hod., kedy bol obžalovaný s poškodeným v osobnom kontakte. Poškodený sa odmietol konfrontovať s
obžalovaným s poukazom na to, že vo veci už 2-krát vypovedal a s tým, že výpoveďou by si privodil
nebezpečenstvo trestného stíhania. Ak teda následne, pri rekognícii osoby podľa fotografie, opoznal

obžalovaného ako páchateľa, bolo to bezprostredne potom, ako bol s ním v osobnom kontakte.

Obžalovaný od začiatku popiera, že by sa voči poškodenému správal spôsobom ako popisuje
poškodený, keď už pri prvom výsluchu dňa 05.05.2011 popisoval, ako sa kritického dňa stretli s
poškodeným, ako im ponúkol na predaj mobilný telefón za sumu 3.000,- Sk s tým, že si ho vyberie na
seba, ktorú ponuku D. R. akceptoval.

Rovnako ako obžalovaný, v procesnom postavení svedka popisoval skutok aj D. R. a to tak v prípravnom
konaní (č.l. 44,45) ako aj na hlavnom pojednávaní , napriek tomu, že poškodený účasť D. R. na skutku
od začiatku pri všetkých úkonoch (konfrontácia, rekognícia...) vyvracal.

Svedok D. R. na hlavnom pojednávaní dňa 11.09.2013 (č.l. 417 až 419) vypovedal odlišne ohľadom
odovzdanej finančnej čiastky poškodenému, ktorý rozpor súd na hlavnom pojednávaní neodstraňoval.

Anikrajskýsúdnemápochybnostiotom,ževkritickomčaseobžalovanýspolusďalšouosobouprišieldo
kontaktu s poškodeným, že spoločne išli do predajne mobilného operátora T-Mobile, kde si poškodený

vybral na svoje meno mobilný telefón a podpísal zmluvu o pripojení. Podľa verzie obžalovaného ( aj
svedka D. R.), pristúpili len na ponuku poškodeného. Podľa výpovede poškodeného tento pristúpil ku
kúpe mobilného telefónu a podmienky páchateľov pod tlakom vyhrážok, v obave o seba a svoju rodinu.

Na to, aby súd akceptoval verziu poškodeného a na jeho výpovedi založil rozhodnutie o vine,

nepostačuje výsledok znaleckého dokazovania o skúmaní duševného stavu poškodeného, ktorý
nespochybňuje schopnosti poškodeného správne vnímať, pamätať si a reprodukovať prežité udalosti,
najmä s poukazom na záver znalcov, že poškodený má zachovanú aj schopnosť vedome vypovedať
pravdu , resp. ak chce, aj vedome klamať.

Na to, aby mohla byť uznaná vina obžalovaného je potrebné ustáliť, či v skutočnosti poškodený konal
pod tlakom vyhrážok obžalovaného a z obavy o svoj život a zdravie jeho rodiny tak, ako vypovedá.

Jepretopotrebnézameraťdokazovanieajvtomsmere,čimožnovylúčiťsnahu poškodeného,vzhľadom
na jeho osobné a majetkové pomery, zabezpečiť si finančné prostriedky spôsobom, ktorý popisoval

obžalovaný a svedok D. R.. Za týmto účelom je potrebné zisťovať s kým žije poškodený v spoločnej
domácnosti, o ktorých členov rodiny mal, na základe vyhrážok páchateľov, obavu ako aj to, s akým
časovým odstupom oznámil vec polícii, tento časový odstup vysvetliť, vysvetliť do kedy pretrvávala jeho
obava z uskutočnenia vyhrážok a zistiť či bankovky v cudzej mene vydal polícii naraz všetky, či si pamätá
ich hodnotu a či k ich vydaniu a zaisteniu došlo v deň, keď oznámil vec na polícii.

Nemožno vylúčiť ani úvahu, že poškodený oznámil vec na polícii z dôvodu, že mu nebola vyplatená
dohodnutá suma, v tom prípade by však nebolo možné posúdiť konanie obžalovaného ako trestný čin
vydierania

V ďalšom konaní tak bude potrebné opätovne vypočuť svedka D. R., odstrániť rozpory v jeho
výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, vyhodnotiť jednotlivé doposiaľ
zadovážené dôkazy aj z pohľadu obrany obžalovaného.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť prehlásenie poškodeného, ktorý v prípravnom konaní odmietol

konfrontáciu s obžalovaným práve z dôvodu, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania
pre seba.Zozápisniceohlavnompojednávanízodňa04.02.2013jezrejmé,žepoškodenývprocesnom postavení
svedka bol pred svojim výsluchom poučený v zmysle § 127 odsek 1, odsek 2, § 129 odsek 1, odsek 2,
odsek 3, § 130 odsek 1, odsek 2, § 131 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku a zložil prísahu. V rozpore

s obsahom zadokumentovaného spisového materiálu však uviedol, že obžalovaného videl v prípravnom
konaní najskôr na fotkách a až potom naživo (č.l. 379).

Pri preskúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že odvolacia námietka
okresného prokurátora je dôvodná. Pokiaľ súd I. stupňa uznal vinu obžalovaného a ustálil mu priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona bol povinný podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, pri
prevahe priťažujúcich okolností, ukladať trest v rámci trestnej sadzby, ktorej dolná hranica ustanovená
zákonom je zvýšená o jednu tretinu. Tento postup súd I. stupňa nedodržal.

Je potrebné vytknúť súdu I. stupňa nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výroku o treste, keď práve vo vzťahu k ustálenej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/

Trestného zákona a následne uloženému trestu absentujú úvahy, akými sa pri ukladaní trestu spravoval,
konkrétne na ktoré odsúdenia prihliadal. Priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného
zákona spočíva v recidíve. Z uvedeného dôvodu možno prihliadať len na tie odsúdenia, ktoré boli
uložené obžalovanému pred spáchaním žalovaného skutku. Pri hodnotení priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona je potrebné vyhodnotiť povahu predchádzajúcich odsúdení,

závažnosť predchádzajúcej trestnej činnosti, druh a výmeru trestu pričom zákon vylučuje možnosť,
predchádzajúce odsúdenia ako priťažujúcu okolnosť neprihliadať. Aj v tejto súvislosti bude potrebné
vykonať dokazovanie nielen rozhodnutiami súdu o podmienečnom prepustení obžalovaného z výkonu
trestu odňatia slobody a následnom osvedčení v skúšobnej dobe, ale aj prinajmenšom príslušnými
odsudzujúcimi rozhodnutiami.

Vyššie uvedené pochybenia súdu I. stupňa a nedôsledný postup dokazovania odôvodňujú pochybnosti
o správnosti jeho skutkových zistení, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia

Povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie v naznačenom smere,
prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, ak ich potreba vyplynie z už vykonaného dokazovania, vyhodnotiť
dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 2 odsek 10, odsek 11, odsek 12 Trestného
poriadku a rozhodnúť o obžalobe.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.