Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/210/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112221024
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112221024.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci

navrhovateľa Ing. N. N., trvale bytom P. XX, C. C., P.: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený JUDr.
Karinou Uhrínovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Nám. Š. Moysesa 4, Banská Bystrica
proti odporcom v 1/ rade N. F., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. 9. mája XXXX/XX, C. C.,
štátny občan Q. U. a v 2/ rade F. C., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ul. 9. mája XXXX/XX, C. C.,
štátnyobčanQ.U.,obidvajavkonaníprávnezastúpeníadvokátomJUDr.DušanomKlimom,Advokátska
kancelária so sídlom Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcom v 1/ a v 2/ rade trovy konania vo výške 382,84 Eur na účet

právneho zástupcu odporcov v 1/ a v 2/ rade, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

H. prostredníctvom právnej zástupkyne navrhol, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX
uzavretá medzi predávajúcim B., s. r. o., so sídlom ul. 9. mája XX, C. C. a kupujúcim 1/ a X/, t. j. odporcov,
predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, a to dom, súpisné číslo XXXX, na
parcele C-KN č. XXXX, parcela C-KN č. XXXX - záhrada o výmere XXX m2, parcela C-KN
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX patriacich do C. kupujúcich za kúpnu cenu
XX XXX G. je voči navrhovateľovi neúčinná.

X. prostredníctvom právneho zástupcu navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť.

K. vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov

konania, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX, upovedomením o začatí exekúcie EX
XXXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, oznámením exekútora zo dňa XX. XX. XXXX, kúpnou zmluvou zo
dňa XX. XX. XXXX, výpisom z LV kat. ú. C. C. č. XXXX a č. XXXX, výpisom zo živnostenského registra
na navrhovateľa a na firmu B., s. r. o., kópiou rozsudku X. súdu Banská C. č. k. XXCb/XX/XXXX zo dňa
XX. XX. XXXX, výsluchom účastníkov konania, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa XX. XX.
XXXX, trhovou cenou nehnuteľností, daňovým priznaním spoločnosti B., s. r. o. za zdaňovacie obdobie
XXXX, výkazom ziskov a strát, súvahou.

Z návrhu navrhovateľa bolo zistené, že rozsudkom X. súdu C. C. č. k. XXCb/XX/XXXX zo dňa XX.

XX. XXXX v spojení s rozsudkom E. súdu C. C. č. k. XXCob/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX, vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX bola firma B., s. r.o.,sosídlomul.9.májaXX,C.C.zaviazanázaplatiťnavrhovateľovisumuXXXX,XXG.sXX,X%úrokom
z omeškania ročne z tejto sumy od XX. XX. XXXX do zaplatenia, trovy konania titulom bezdôvodného
obohatenia vykonaním stavebných prác navrhovateľa bez právneho dôvodu.

S. si svoju povinnosť uloženú uvedeným rozhodnutím nesplnil. S. navrhovateľ dňa XX. XX. XXXX podal
na G. úrad A.. R. C., C. C. návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XXXX.

K. exekútor informoval navrhovateľa oznámením zo dňa XX. XX. XXXX, že medzi firmou B., s. r. o. a
odporcami v 1/ a v 2/ rade došlo dňa XX. XX. XXXX k uzatvoreniu kúpnej zmluvy predmetom ktorej bol
predaj rodinného domu súpisné číslo XXXX, na parcele C-KN č. XXXX a pozemkov C-KN č.
XXXX, C-KN č. XXXX za kúpnu cenu XX XXX G., ktorá bola odporcami v 1/ a v 2/ rade vyplatená v

hotovosti predávajúcej spoločnosti B., s. r. o. T. bol navrhovateľ súdnym exekútorom informovaný, že
spoločnosť B., s. r. o. nemá žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tak sa jeho
pohľadávka javí nevymožiteľnou.

N. orgánom spoločnosti B., s. r. o. a zároveň jediným spoločníkom od XX. XX. XXXX do XX.
XX. XXXX bola odporkyňa v 2/ rade, preto kúpnu zmluvu podpisovala ako konateľka za predávajúceho

a zároveň ako kupujúca. Q. dom s pozemkami prešiel vkladom správy katastra C. C. z výlučného
vlastníctva firmy B., s. r. o. do C. odporcov v 1/ a v 2/ rade, ktorý v danej nehnuteľnosti majú zriadený
trvalý pobyt a nehnuteľnosť od roku XXXX nepretržite užívajú.

S. na § X2a ods. 4 písm. b/ OZ, mal za to, že k prevodu nehnuteľnosti došlo medzi dlžníkom a osobou
blízkou, manželom konateľky, odporcom v 1/ rade a samotnou konateľkou ako štatutárnym orgánom

dlžníka a preto sa domáha odporovateľnosti predmetnej kúpnej zmluvy.

Z písomného vyjadrenia odporcov v 1/ a v 2/ rade bolo zistené, že dlžníkom je osoba B., s. r. o., D. N.
a preto návrh mal smerovať proti dlžníkovi, ktorý právny úkon vykonal a nie voči odporcom v 1/ a v 2/
rade, preto namietajú svoju pasívnu legitimáciu.

V., že v čase, keď spoločnosť B., s. r. o. dňa XX. XX. XXXX vykonala právny úkon predaj nehnuteľností,

žiaden dlh voči navrhovateľovi neexistoval a v čase realizácie kúpnej zmluvy predávajúci ani kupujúci o
právoplatnom a vykonateľnom dlhu navrhovateľa nemali žiadnu vedomosť. H. bol nárok XXXX,XX G. s
príslušenstvompriznanýsúdomaždňaXX.XX.XXXXrokapolpotomakodošlokzaregistrovaniukúpnej
zmluvy. N. sa skutočnosť, že právne úkony ukracujú navrhovateľovi uspokojenie jeho vykonateľnej
pohľadávky v čase uzavretia kúpnej zmluvy navrhovateľ nemal voči predávajúcemu B., s. r. o. žiadnu

vymáhateľnú pohľadávku a preto nemohol mať ani vedomosť ani úmysel poškodiť navrhovateľa, pretože
žiadnym veriteľom nebol. Od XX. XX. XXXX spoločnosť B., s. r. o. mala nového spoločníka
i konateľa, ktorý ju zastupoval i počas súdnych sporov voči navrhovateľovi. N. B., s. r. o. s novým
spoločníkom a konateľom vznikla navrhovateľovi vymáhateľná pohľadávka dňa XX. XX. XXXX, ktorá
voči nej nezanikla len z dôvodu, že súdny exekútor vyhlásil spoločnosť za nemajetnú a táto skutočnosť

neznamená, že dlh je nevymožiteľný. Z toho dôvodu predávajúca spoločnosť v čase vykonania úkonu,
a to predaja nehnuteľností nemohla mať úmysel ukrátiť veriteľa. Q. kupujúci, a to odporcovia v 1/ a
v 2/ rade z tých istých dôvodov nemohli poznať úmysel predávajúceho ukrátiť veriteľa, pretože tento
v čase predaja nebol žiadnym dlžníkom, za odkúpené nehnuteľnosti uhradili kúpnu cenu XX XXX G.
teda neporovnateľne viac ako je dlh. Z dôvodu, že žaloba je zmätočná nie je vedená voči dlžníkovi ako

predávajúcemu, navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

K uvedenému písomnému vyjadreniu navrhovateľ uviedol, že pasívne legitimovanou osobou
odporovacieho návrhu je subjekt v prospech ktorého sa právny úkon urobil alebo ktorému z takéhoto
úkonu vznikol prospech. S poukazom na ustanovenie § 42a ods. X OZ pasívne legitimovaným nemôže
byť dlžník, námietka odporcov je irelevantná.M.XX.XX.XXXXbolovyhlásenérozhodnutieprvostupňovéhosúduč.k.XXCb/XX/XXXX,žespoločnosť
B., s. r. o. je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške XXXX,XX G. s príslušenstvom a podkladom
pre rozhodnutie bol posudok znalkyne P.. C. č. XX/XXXX, ktorý bol doručený súdu dňa XX. XX. XXXX,

navrhovateľovi dňa XX. XX. XXXX, v ktorom znalkyňa vyčíslila hodnotu všetkých vykonaných prác
navrhovateľom. V čase prevodu nehnuteľností z firmy B., s. r. o. na odporcov tak už odporcovia, ktorí
užívali danú nehnuteľnosť vedeli, že tvrdenia navrhovateľa sú potvrdené znaleckým posudkom. H. z
vlastných finančných prostriedkov investoval do nehnuteľnosti v čase, keď patrila firme, túto zhodnotil
a za práce ani materiál mu firma dohodnutú cenu nezaplatila. T. firma nemala žiadny majetok väčšej

hodnoty, z ktorej by sa navrhovateľ mohol uspokojiť, preto cielene previedli rodinný dom s príslušnými
pozemkami na fyzické osoby. E. firmy B., s. r. o. v tom čase bola odporkyňa v 2/ rade a teda majetok
firmy previedla na seba a svojho manžela.

N. sa môže domáhať odporovateľnosti právneho úkonu vtedy, keď v čase rozhodovania súdu má voči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je spôsobilým exekučným titulom (R XX/XXXX). X. žalobe
možno vyhovieť vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľnou v dobe rozhodovania súdu (R XX/

XXXX). H. spĺňa podmienky vymáhateľnej pohľadávky, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím X. súdu C.
C. č. k. XXCb/XX/XXXX. S. odporcovia poukazujú na výšku kúpnej ceny ide o dvojpodlažný rodinný
dom na V. so záhradou a garážou a v čase prevode mal trhovú hodnotu minimálne XXX XXX G. a aj
z dôvodu podhodnotenej kúpnej ceny tvrdí, že dlžník svojím úkonom kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX.
XXXX ukrátil navrhovateľa.

S. zástupca odporcov v 1/ a v 2/ rade k námietke kúpnej ceny uviedol, že rodinný dom bol dokončený v
roku XXXX, t. j. po uzatvorení kúpnej zmluvy. X. mali za to, že nebol zo strany navrhovateľa preukázaný
úmysel, ktorý popierajú od počiatku. V konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX si uplatnil nároky titulom
nezaplatených faktúr a pokiaľ došlo k priznaniu nároku bolo to z dôvodu, že boli vykonané práce na
viac, keďže bolo určené, že zmluva o dielo je absolútne neplatný právny úkon a práce na viac boli

zistené znaleckým dokazovaním v roku XXXX, kedy navrhovateľ nemal priznanú pohľadávku a teda
neexistovala právoplatná pohľadávka a neexistoval úmysel ukrátiť veriteľa s tým, že dlžník sa nevyhýbal
plneniu. V čase právoplatného rozhodnutia súdu odporkyňa v 2/ rade už nebola konateľkou spoločnosti,
konateľkou bola do XX. XX. XXXX. K. B., s. r. o. pri predaji bola vyplatená kúpna cena XX XXX G. a
spoločnosť z tejto sumy mohla uspokojiť pohľadávku navrhovateľa, ktorá bola okolo XXXX G. a suma

sa nachádza v účtovníctve spoločnosti a teda nemali žiadny úmysel ukrátiť veriteľa. X. v 1/ a v 2/ rade
už nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, túto darovacou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX zavkladovanou dňa
XX. XX. XXXX previedli na svoje dcéry.

H. uviedol, že odporkyňa v 2/ rade bola konateľkou spoločnosti v čase urobenia úkonu do XX. XX.
XXXX predala sebe jediný majetok spoločnosti, ktorú mala, spoločnosť s tým, že ustanovenie § X2a

ods. 4 OZ úmysel predpokladá a odporkyňa musí preukázať, že ani pri najlepšej starostlivosti nemohla
rozpoznať úmysel ukrátiť veriteľa. V. konanie prebiehalo od roku XXXX, a to z dôvodu obštrukcií na
strane odporkyne v 2/ rade, ktorá nepreberala zásielky, nechodila na pojednávania, namietala
tlmočníka. T. znalecký posudok v konaní sp. zn. XXCb/XX/XXXX bol znalkyňou doručený súdu dňa XX.
XX. XXXX, nie v roku XXXX.

Z písomného vyjadrenia odporcov doručeného súdu dňa XX. XX. XXXX bolo zistené, že odporcovia
majú za to, že navrhovateľ v návrhu ani vo vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX ničím nedokladoval a rovnako
ničím nedokázal úmysel odporcov v 1/ a v 2/ rade ani úmysel dlžníka o faktické ukrátenie veriteľa.
S. názoru odporcov by súd mal prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľ ako živnostník si nesplnil
povinnosť uzavrieť riadnu zmluvu o dielo, neviedol seriózny stavebný denník a nedal prevedené práce

odsúhlasovať objednávateľovi, nejednal o vykonaní prác s dlžníkom, ale s odporcom na prvom mieste,
ktorý nebol štatutárnym zástupcom dlžníka. S ním dohodol rozsah prác a cenu vykonaného diela. Od
neho prijal platbu vyššiu ako dohodnutú cenu diela. H. jednal s ľuďmi ruskej národnosti, neznalými
slovenského práva, je potom prirodzené, keď nad dohodnutú cenu diela mu táto bola vyplatená a
následne navrhovateľ vyúčtoval ďalšie dve faktúry, jednu na právnickú osobu a jednu na fyzickú osobu,

že tieto mu neboli uhradené. H. podal návrh dňa XX. XX. XXXX a odporcovia boli presvedčení, že budú
úspešní, keď zaplatili viac ako bolo dohodnuté. H. vypovedal, že urobil na viac práce, nepreukázal,že mu boli odsúhlasené, súdny spor trval do XX. XX. XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
a zaviazaný bol dlžník, ktorého konateľom bola úplne iná osoba ako odporkyňa v 2/ rade. M. nebol
zaviazaný z dôvodu podaného návrhu, a to neuhradenia faktúry zo zmluvy o dielo, keďže túto súdy

považovali za absolútne neplatnú a rozhodnuté bolo titulom bezdôvodného obohatenia vzhľadom na
rozsah vykonaných prác určených znalcom. V čase realizácie kúpnej zmluvy ani dlžník ani odporcovia
nemali vedomosť ako súd rozhodne. Ak dňa XX. XX. XXXX nebolo v spore rozhodnuté a navrhovateľ
prijal vyššiu platbu ako v skutočnosti dohodol ako mohla byť kúpna zmluva urobená s úmyslom ukrátiť
veriteľa, keď tento v tom čase mal za plnenú navrhovateľom na viac požadovanú čiastku a čiastka

priznaná súdom bola až dňa XX. XX. XXXX iného právneho titulu ako žaloval. T. si navrhovateľ môže
od dlžníka, ktorý prijal od odporcov XX XXX G. pohľadávku uplatniť. Je neseriózne poukazovať na
terajšiu hodnotu domu, v ktorej je započítaná jemu vyplatená značná čiastka a ďalšie investície vložené
odporcami.

T. odporcovia uviedli, že návrh bol podaný dňa XX. XX. XXXX, čo však nesvedčí tomu, že odporovateľný
právny úkon nebol urobený až po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty. K. zákon neurčuje spôsob

počítania plynutia prekluzívnej lehoty, konštantná judikatúra pri výklade počítania tejto lehoty určuje, že
lehota troch rokov sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa namietaný právny úkon odporuje,
ak žaloba bola podaná dňa XX. XX. XXXX potom lehota posledných troch rokov uplynula dňa XX. XX.
XXXX. Ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu odporovať. S. úkon bol urobený dňa
XX. XX. XXXX, teda neskôr o XX dní po uplynutí trojročnej lehoty.

H. uviedol, že návrh bol podaný v zákonnom stanovenej trojročnej prekluzívnej lehote, keďže bol podaný
v lehote troch rokov od uzavretia kúpnej zmluvy i s poukazom na rozhodnutie E. súdu C. C. č. k. XXCo/
XXX/XXXX.

X. prevodu odporcov v 1/ a v 2/ rade na dcéry, t. j. v súvislosti so zmenou vlastníctva je možné pasívnu
legitimáciu posúdiť podľa § 42b OZ, kedy pasívne vecne legitimovaná je zásadne osoba, ktorá majetok

odporovateľným úkonom získala a podmienkou úspešnosti návrhu nie je vlastnícke právo toho, kto mal
prospech z odporovateľného úkonu k veci. S poukazom na judikatúru, rozhodnutie H. súdu SR č. k.
XCdo/XX/XXXX a rozhodnutie E. súdu C. Bystrica č. k. XXCo/XXX/XXXX zmena vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom odporovacieho úkonu s poukazom na stanovisko R X/XXXX nemá
právny význam.

Z osobného výsluchu odporkyne v 1/ rade bolo zistené, že s návrhom nesúhlasí, nechceli poškodiť
navrhovateľa. Q. dom bol majetkom spoločnosti B., s. r. o. v čase, keď sa stala konateľkou a
spoločníčkou, najprv si ho prenajímali na vlastné bývanie a kanceláriu a mali záujem kúpiť ho do
osobného vlastníctva. E. spoločnosti sa stala v roku XXXX a rok predtým už si začali prenajímať
predmetný dom, ktorý manžel za trvania sporu rekonštruoval z výlučných finančných prostriedkov nie z

prostriedkov firmy. Z. vedomosť, že firma kúpila dom za X XXX XXX,-- Sk a preto bola cena stanovená
na XX XXX G., čo bola hodnota domu a plus hodnota, ktorú investoval manžel do jeho rekonštrukcie.
S. došlo k zaplateniu kúpnej ceny bolo to v čase, keď rozsudok č. k. XXCb/XX/XXXX neexistoval a
nebola uložená povinnosť plniť v prospech navrhovateľa, v čase rozhodnutia súdu nebola konateľkou
ani spoločníčkou firmy. M. kupovali za účelom zabezpečenia vlastného bývania, nemali iný byt ani dom.

Z. dve plnoleté dcéry. Za života chceli majetok usporiadať a preto im darovali rovnaký podiel, keďže sú
medzi nimi dobré vzťahy. E. cenu zaplatil manžel do pokladne firmy, je to zaúčtované v účtovníctve. U.
moc neprosperovala, boli nútený skončiť činnosť a firmu vrátili predošlému majiteľovi. E. cenu odovzdala
novému konateľovi spoločnosti, čo je možné overiť v účtovných dokladoch a uviedla, že firma v tom čase
nemala dlhy. K., či dcéry mali vedomosť o tom, že si navrhovateľ uplatnil nároky odporkyňa v 2/ rade

uviedla, že si nároky uplatnil voči firme a oni nemajú povinnosť hovoriť deťom všetko, čo sa týka firmy.
T. na K. aj v zahraničí v Z., XX dní môžu pracovať v Z., keďže trvalý pobyt majú na území K. republiky.

X. v 1/ rade k predmetnému rodinnému domu uviedol, že ešte predtým ako sa stala manželka
spoločníčkou a konateľkou firmy ho rekonštruovali. Už predtým si ho boli obhliadnuť cez realitné
kancelárie, chceli ho na bývanie a preto sa manželka stala spoločníčkou a konateľkou firmy. On v tom

čase pracoval v U. a v Q., mal príjem z prác a teda aj finančné prostriedky. M. hotovosťou, do týždňavyvážali tovar dva kamióny, kde hodnota kamiónu bola XX XXX G. až XX XXX G.. K otázke darovania
domu dcéram uviedol, že on má dcéru z predchádzajúceho manželstva a jednu spoločnú s odporkyňou
v 2/ rade, je medzi nimi dobrý vzťah, chceli za života obom dať rovnaký podiel, aby nedošlo v budúcnosti

k nezhodám. V., že za rekonštrukciu domu platil on do rúk navrhovateľa, o čom existujú doklady a
rekonštrukciu dohodol on s navrhovateľom. S. rodinný dom nebol vhodný pre firmu, vždy ho chceli pre
rodinu a tak aj zostal.

S. § 42a ods. X OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa ods. X
až X ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné. R. právo

má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi s jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný
alebo ak už bol uspokojený.

S. § 4Xa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v
úmysle ukrátiť svojho veriteľa ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právnemu úkonu, ktorým
bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami
jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

S. § X2a ods. 4 písm. a/, b/ OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom a osobou blízkou
osobe uvedenej v písm. a/.

S. § 4Xb ods. 2 OZ právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

S. § X2b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

W. odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými
zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. S. odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči
určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu
odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. S. sú právne úkony, ktoré
zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa, medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu

a odporovať možno len úkonom dlžníka, lebo len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa. M. právny úkon
musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a vymáhateľnou je pohľadávka, ktorá
má už kvalitu judikovaného práva v zmysle občianskeho súdneho poriadku alebo je vykonateľná podľa
iných procesných predpisov.

S. odporovateľnosti sú, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných troch

rokoch. H. na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho
úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože ide o
prekluzívnu lehotu. Z. predpokladmi je, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa ak tento
úmysel bol druhej strane známy. V prípade právnickej osoby sa na úmysel bude usudzovať vtedy, keď
bol známy štatutárnemu orgánu a musí dôjsť k skutočnému ukráteniu, úmysel sám o sebe bez ukrátenia

uspokojenia nároku veriteľa nestačí na vznik na odporovanie.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je veriteľom voči spoločnosti B., s. r. o. titulom rozsudku X.
súdu C. C. č. k. XXCb/XX/XXXX v spojení s rozsudkom E. súdu C. C. č. k. XXCob/XXX/XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a vykonateľnosť dňa XX. XX. XXXX. V zmysle uvedeného
rozhodnutia má navrhovateľ vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti XXXX,XX G. s príslušenstvom

a trovami konania.H. podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená pod sp. zn. EX XXXX/XXXX a z oznámenia
súdneho exekútora sa dozvedel, že dňa XX. XX. XXXX bola medzi dlžníkom, a to firmou B., s. r. o. a
odporcami v 1/ a v 2/ rade uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol rodinný dom súpisné číslo

XXXX na parcele C-KN č. XXXX a parcely C-KN č. XXXX - záhrady a C-KN č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria za kúpnu cenu XX XXX G., ktorá bola vyplatená odporcami v 1/ a v 2/ rade
v hotovosti spoločnosti B., s. r. o., t. j. dlžníkovi navrhovateľa.

Z výpisu z X. registra X. súdu C. C. bolo zistené, že konateľkou spoločnosti - štatutárnym orgánom
spoločnosti B., s. r. o. bola od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX odporkyňa v 2/ rade, od XX. XX. XXXX
do XX. XX. XXXX a od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX bol konateľom P. E., od XX. XX. XXXX

je konateľom spoločnosti A. U..

Do konania bola predložená kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim B., s. r. o., so
sídlom C. C., ul. 9. mája XX a odporcami v 1/ a v 2/ rade, predmetom bol vyššie uvádzaný rodinný dom
s pozemkami za kúpnu cenu XX XXX G., zmluva bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX, spoločnosť B., s.
r. o. nadobudla predmetnú nehnuteľnosť titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX.

K.malzato,ževkonaníniejesporné,ženavrhovateľakoveriteľmásplatnúpohľadávkuvočispoločnosti
B., s. r. o. vo výške XXXX,XX G. s príslušenstvom. V. spoločnosť kúpnou zmluvou zo dňa XX. XX. XXXX
previedla nehnuteľnosti za kúpnu cenu XX XXX G. na odporcov v 1/ a v 2/ rade v čase, keď konateľkou
spoločnosti bola odporkyňa v 2/ rade, zároveň prevod sa uskutočnil aj na manžela odporkyne v 2/ rade
ako blízku osobu.

H. do konania predložil listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že hodnota nehnuteľnosti v čase jej prevodu
bola vyššia ako dohodnutá kúpna cena a trhová cena bola XXX XXX G..

V priebehu konania nehnuteľnosti odporcovia v 1/ a v 2/ rade previedli darovacou zmluvou na dcéry
odporcu v 1/ rade a odporkyne v 2/ rade zo dňa XX. XX. XXXX, zavkladovaná bola dňa XX. XX. XXXX.

K. z úradnej povinnosti prihliada na uplynutie lehoty troch rokov, pretože jej uplynutím nárok na

odporovanie zaniká, ide o prepadnú lehotu. K. mal za to, že nárok na odporovanie bol uplatnený včas,
keďže trojročná lehota začína plynúť od urobenia právneho úkonu, t. j. od jeho vzniku. V. úkon, ktorému
navrhovateľ odporuje bol urobený dňa XX. XX. XXXX, návrh bol podaný dňa XX. XX. XXXX a teda
v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote a teda koniec lehoty je deň XX. XX. XXXX s poukazom na
ustanovenie § 1X2 ods. 2 a X OZ, keďže koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa

pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť.
Ak by mal pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva sa na najbližší nasledujúci pracovný deň,
keďže posledný deň pripadol na nedeľu, je posledným dňom deň XX. XX. XXXX.

K. mal za to, že je splnená podmienka a navrhovateľ je aktívne legitimovaný, keďže je veriteľom má
vymáhateľnú súdnu pohľadávku, ktorá mu dlžníkom plnená nebola a odporuje právnemu úkonu kúpnej

zmluve zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým došlo k ukráteniu navrhovateľa ako veriteľa.

V konaní bolo zistené, že spoločnosť nemá iný majetok. Do konania bola predložená zmluva o prevode
obchodného podielu odporkyňou v 2/ rade na P. E. za odplatu X G. dňa XX. XX. XXXX. S. odporkyňa v
2/ rade uvádzala, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola konateľkou spoločnosti takáto skutočnosť z
výpisu z obchodného registra nevyplýva. X. v 2/ rade bola konateľkou spoločnosti i v čase uskutočnenia

daného právneho úkonu, tak ako bolo zistené z obchodného registra X. súdu C. C. a funkcia jej skončila
až dňa XX. XX. XXXX.X. namietali, že nie sú pasívne vecne legitimovaný. K. mal za to, že na strane odporcov v 1/ a
v 2/ rade je daná vecná pasívna legitimácia i napriek skutočnosti, že v priebehu konania darovali
spornú nehnuteľnosť dcéram darovacou zmluvou vyššie uvádzanou. N. právo nie je podmienkou

odporovateľnosti právneho úkonu a nemá žiadny vplyv na pasívnu legitimáciu odporcov s poukazom
na rozhodnutie NS SR č. k. XMCdo/XX/XXXX. X. v 1/ a v 2/ rade sú osoby, ktoré získali majetok
odporovateľným úkonom a mali z neho prospech, v predmetnom rodičovskom dome naďalej bývajú,
uvádzali, že rodičovský dom kupovali, aby si zabezpečili vlastné bývanie.

W. ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku

ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. R.
vyvratiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka.
V. neplatí ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti
nemohla rozpoznať. H. starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré
treba zisťovať konkrétne, najväčším nedostatkom daného ustanovenia je to, že sa vzťahuje iba na
fyzické osoby, bolo by problematické použiť vyvratiteľnú domnienku o úmysle ukrátiť veriteľa v prípade

obchodnej spoločnosti, aj keby jej štatutárnym orgánom bola osoba dlžníkovi blízka.

K. návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že mal za to, že v konaní nebol preukázaný úmysel ukrátiť
veriteľa, v prípade úmyslu ukrátiť veriteľa musí dôjsť k skutočnému ukráteniu, pretože úmysel sám o
sebe bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa nepostačuje na vznik na nároku na odporovanie. M. v
danom prípade je spoločnosť B., s. r. o., ktorá uzatvorila s odporcami v 1/ a v 2/ rade kúpnu zmluvu. X.

v 2/ rade bola v čase urobenia úkonu štatutárnym orgánom spoločnosti, odporca v 1/ rade manželom
odporkyne v 2/ rade. V konaní bolo preukázané, že došlo k riadnemu uhradeniu kúpnej ceny vo výške
XX XXX G. a boli predložené odporcami doklady, že uvedená suma sa nachádzala v danom čase v
účtovníctvedlžníkaazároveňbolapredmetomajdaňovéhopriznania.Vkonanínavrhovateľnepreukázal
pokiaľ tvrdil, že nebola reálne vyplatená a ide len o fiktívnu skutočnosť, že sa táto suma nachádza v

účtovníctve. S. na túto skutočnosť bol navrhovaný výsluch svedka P. E., na ktorého odporkyňa v
2/ rade previedla obchodný podiel a ktorý bol od novembra XXXX do XX. XX. XXXX konateľom danej
spoločnosti výsluch nebolo možné uskutočniť z dôvodu, že nebola zistená adresa terajšieho pobytu
daného svedka. K. mal za to, že vzhľadom k tomu, že do spoločnosti bola zaplatená kúpna cena vo
výške XX XXX G., pohľadávka navrhovateľa je okolo XXXX G.. H. preukázané, že došlo k zmenšeniu

majetku dlžníka a teda ani k úmyslu ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa uvedeným právnym odporovaným
úkonom, keďže v majetku spoločnosti sa uvedená suma nachádzala a teda veriteľ spoločnosť mala
možnosť pohľadávku voči navrhovateľovi plniť. V. uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také
zmenšenie majetku, ktoré bráni jej uspokojeniu v celom rozsahu alebo aspoň z časti. V danom období
nebolo preukázané, že by spoločnosť mala dlhy a súd mal za to, že majetok spoločnosti sa nezmenšil

do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. M. bremeno bolo na
navrhovateľovi vzhľadom na vyššie uvedené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § X42 ods. 1 X. a priznal náhradu trov konania odporcom v X/ a
v 2/ rade ako úspešným účastníkom v konaní, a to trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. XXX/
XXXX Z. z., a to ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky za úkony právnej služby prevzatie zastúpenia,

vyjadrenie k návrhu, doplnenie vyjadrenia a vyjadrenie k výzve, účasť na pojednávaniach dňa XX. XX.
XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX, XX. XX. XXXX a XX. XX. XXXX. K. nepriznal
úkon dňa XX. XX. XXXX, keďže uvedeného pojednávania sa odporcovia v 1/ a v 2/ rade ani ich právny
zástupca nezúčastnili, právny zástupca odporcu bol ospravedlnený pre náhlu nevoľnosť, pojednávanie
z dôvodu ich neprítomnosti bolo odročené a preto odporcom za uvedený úkon náhrada trovy konania

nepatrí. K. pri určení hodnoty za úkon nepriznal odporcom hodnotu, ktorú si vyúčtoval vo výške XXX
G. za úkon v zmysle § X0 ale podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky v zmysle ktorého základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je X/XX-tina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť
hodnotu veci alebo práva v peniazoch. V uvedenej veci išlo o určenie neúčinnosti právneho úkonu a
hodnotu daného sporu nemožno vyjadriť v peniazoch, keďže návrhom na určenie neúčinnosti právneho

úkonu sa má iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho
úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti), podaným návrhom sa nemá a ani nemôže
priamo priznať právo hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch (rozhodnutie NS SR č. k. XMCdo/X/
XXXX). K. mal za to, že odporcom patrí hodnota úkonu v roku XXXX vo výške XX,XX G., v roku XXXXvo výške XX,XX G. a v roku XXXX vo výške XX,XX G. z dôvodu, že išlo o zastupovanie dvoch osôb v
zmysle § 13 ods. X B. tarify sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o XX %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. K. nepriznal odporcom úkon právnej služby, vyjadrenie

k výzve za vyjadrenie, ktoré bolo doručené súdu dňa XX. XX. XXXX, z uvedeného nevyplynuli žiadne
nové skutočnosti a preto súd predmetný úkon nepovažoval za účelne vynaložený.

S. zástupca odporcom vyúčtoval trovy právneho zastúpenia tak, že uviedol úkony, za úkon XXX G.,
nepatrí mu však za úkon hodnota v zmysle § X0 ods. X ale podľa § 11 ods. 1 písm. a/. T. podľa § 13
ods. X znížená základná sadzba o XX %, súd potom priznal odporcom za úkony právnej služby v roku

XXXX sumu XX,XX G., ide už o zníženú náhradu, keďže by prislúchalo za úkon XX,XX G., za rok XXXX
vo výške XX,XX G. po znížení za úkon XX,XX G., za rok XXXX vo výške XX,XX G. po znížení prislúcha
za úkon XX,XX G. a za rok XXXX vo výške XX,XX G. po znížení hodnota za úkon je XX,XX G., za rok
XXXX režijný paušál po X,XX G., za rok XXXX režijný paušál po X,XX G., za rok XXXX režijný paušál
po X,XX G. a za rok XXXX režijný paušál po 8,39 G., spolu súd priznal trovy právneho zastúpenia vo
výške 382,84 Eur, ktoré považoval za účelne vynaložené súvisiace s daným konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie

alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 05. 05. 2015

JUDr. Libuša Záthurecká

sudkyňaZa správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská