Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614220724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu

AB 1 B. V., so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, registračné číslo
56007043, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická
707/25, Trenčín, IČO 47234679 proti žalovanému Z. N., J.. X.X.XXXX, G. L. H. X/XX, N. o zaplatenie
1.681,89 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 976,56 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
počnúc od 20.2.2015 do zaplatenia a to všetko v 50,- Eur mesačných splátkach počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku až do zaplatenia vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca s tým, že omeškanie

čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1.681,89 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodňoval tým, že medzi
účastníkmi konania bola dňa 13.12.2011 uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.500 Eur zo strany žalobcu žalovanému.
Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach po 62,68 Eur. Žalovaný bol
v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 28.1.2013 vyzvaný k splateniu celého

úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty. Zmluvné
pokutyaupomienkybolivyúčtovanévzmysleÚverovýchzmluvnýchpodmienok,ktorésúneoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 94,18 Eur, úroku vo výške 211,87
Eur, zosplatnenej istiny 1.286,49 Eur, poplatkov za upomienky a poistného.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania na
pojednávanie mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, svoju
neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd pojednával aj rozhodoval v ich neprítomnosti, preto súd
poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu aj jeho právneho zástupcu.

Žalovaný uviedol, že sa dostal do finančných problémov a preto nestíhal zaplatiť dlh, ktorý mám voči
žalobcovi. Má ďalšie pôžičky, ktoré uhrádza z dôchodku, ktorý je jediným zdrojom jeho príjmu a poberá
ho vo výške 475 Eur. Priamo z dôchodku je mu zrážaná suma cca 100 Eur. Nájomné hradí vo výške
130,- Eur a na jeho potreby mu zostane suma cca 175,- Eur. Dlh žalobcu by bol schopný uhrádzať v50,- Eur splátkach. Žije sám a zvýšené výdaje má aj na nákup liekov, keďže má problémy s tlakom.
Žalovanému uhradil cca 520,- Eur.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa listinnými dôkazmi a to Úverovou zmluvou č. 4112079807,

Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., - hotovostný úver, výzvou k
splateniuceléhoúveru,poštovýmpodacímhárkom,výpisomzúčtu,oznámenímopostúpenípohľadávky
s podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 13.12.2011 bola medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému
bezúčelový úver vo výške 1.500 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po

62,68 Eur, s lehotou splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená od 44,5 % do 47,4 %,
ročná úroková sadzba 37,45 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 2.952,48
Eur.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad bolo zistené, že dňa 28.12.2011 bola žalovanému bankovým

prevodom poukázaná suma 1.500 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkove sumu 523,44 Eur a žiadne
ďalšie splátky už následne nezaplatil.

Listom zo dňa 1.7.2013 predchodca žalobcu vyzval žalovaného k splateniu celého úveru z dôvodu,
že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Podľa tohto listu dlžná čiastka zo strany žalovaného
predstavovala sumu 1.899,32 Eur. Uvedeným listom bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie aktuálnej dlžnej

čiastky do 15 dní od odoslania výzvy.

Listom zo dňa 18.11.2014 predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky z Úverovej
zmluvy č. XXXXXXXXXX a to zmluvou zo dňa 12.9.2012.

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ročná percentuálna miera
nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
dňa 13.12.2011 Úverová zmluva, č. 4112079807 ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa
všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver, ktorý sa žalovaný zaviazal

zaplatiť v 84 mesačných splátkach.

Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v rozmedzí od 44,5 %

do 47,4 %. Takýto údaj súd považuje za neurčitý, zmätočný, uvedený v neprospech spotrebiteľa. V
danom prípade nejde o revolvingový úver a teda ročná percentuálna miera nákladov má byť v zmluve
uvedená presne a určito. Ročná percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkové náklady spojené
s úverom, do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov
spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie

porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru
nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať.

Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že úplne malým písmom je v zmluve pri * uvedené, že klient
súhlasí s tým, že presnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov mu spoločnosť oznámi po poskytnutí
úveru. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť totiž presne určená už v zmluve a okrem toho zostrany žalobcu ani nebolo preukázané oznámenie správnej výšky ročnej percentuálnej miera nákladov
žalovanémupoposkytnutíúveru.Jepravdou,ževpríloheč.2zákonač.219/2010Z.z.,naktorúodkazuje
ustanovenie § 19 ods. 1 tohto zákona sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov používa pojem

hodnota čerpaných prostriedkov. Z dokazovania je zrejme, že úver bol skutočne poskytnutý žalovanému
až po uzavretí zmluvy a to dňa 28.12.2011, avšak zo zmluvy nevyplýva skutočnosť, aby výška úveru
uvedeného v zmluve a výška skutočne poskytnutého úveru mala byť resp. bola odlišná. Súd má preto
za to, že ročná percentuálna miera nákladov mala byť presne určená a uvedená už v úverovej zmluve.

Nemožno nechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že pri výške úveru 1.500 Eur, 48-mich mesačných

splátkach po 62,68 Eur, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 45,85 % (nie ako je uvedené
v zmluve od 44,5 % do 47,4 %), čo bolo zistené prepočtom na Portály finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa MF SR.

V úverovej zmluve predloženej žalobcom je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume
2.952,48 Eur. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Prepočtom výšky
splátky uvedenej v zmluve 62,68 Eur počtom splátok 48 Eur súd zistil, že celková výška tohto úveru

predstavuje sumu 3.008,64 Eur. V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa.

Podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v úverovej zmluve musí byť uvedená
konečná splatnosť úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do
15. dňa v poslednom mesiaci. Takýto údaj nemožno považovať za presnú časovú dátumovú špecifikáciu

konečnej splatnosti úveru pre túto konkrétnu zmluvu a preto súd konštatuje, že úverová zmluva uzavretá
medzi účastníkmi konania údaj o konečnej splatnosti úveru neobsahuje.

Zo zmluvy tiež vyplýva, že táto neobsahuje povinný údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona,
a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zmluva obsahuje údaj o celkovej
výškesplátky.Podľaustanovenia§9ods.2písm.k/všakkaždýzatribútovvyjadrenýchvzákoneslovami

"suma, počet a termíny splátok" sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,
teda ako k istine, úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Úverová zmluva zo dňa 13.12.2011 neobsahuje
údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, konečnú výšku úveru a konečnú splatnosť úveru, výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/, g/, k/ a j/

zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho má žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním
poskytnutého úveru vo výške 1.500 Eur. Žalovaný uhradil žalobcovi celkove sumu 523,44 Eur a preto
ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 976,56 Eur ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 1.500 Eur a
zaplatenej sumy 523,44 Eur. V prevyšujúcej časti z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov súd návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po doručený žaloby

žalobcovi t.j. od 20.2.2015 do zaplatenia istiny. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na
vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. t.j. 5,05%

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné splniť ju do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť aj dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

V zmysle citovaného ustanovenia súd povolil žalovanému splácať priznanú istinu, úroky z omeškania a

trovy konania v mesačných splátkach po 50 Eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Splátky boli žalovanému
povolenézdôvodujehofinančnýchpomerov.Žalovanýmátotižďalšiepôžičky,ktoréuhrádzazdôchodku
vo výške 475 Eur, ktorý je jediným zdrojom jeho príjmu. Priamo z dôchodku je mu zrážaná suma cca
100 Eur. Nájomné hradí vo výške 130 Eur a na jeho potreby mu zostane suma cca 175 Eur. Žije sám a

zvýšené výdaje má aj na nákup liekov, keďže má problémy s tlakom.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
istiny vo výške 1.681,89 Eur. Súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 976,56 Eur, ktorá predstavuje 58,06%
zo žalovanej istiny. Návrh bol zamietnutý čo do zaplatenia sumy 523,44 Eur ktorá predstavuje 41,94%

žalovanej istiny. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na pomer jeho úspechu a
neúspechu vo veci. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.