Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209483
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214209483.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľky: Z. K. rod. H. nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Š. proti odporcovi: H. K. nar.
XX.XX.XXXX,bytomJ..N.XXX/X,XXXXXO.N.orozvodmanželstva,úpravuvýkonurodičovskýchpráv
a povinností k malol. H. K.vi nar. XX.XX.XXXX a malol. Z. K. nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodinyDunajskáStredanačasporozvodemanželstvatakto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 30.05.2009 zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu Mesta J. L. vo zväzku 42, ročník XXXX, na strane XXX , pod por.č. XX sa r o z v á d z a.

II. Malol. H. K. nar. XX.XX.XXXX a malol. Z. K. nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva
zverujú do osobnej starostlivosti matky ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na čas po rozvode manželstva na malol. H. mesačne 90,-€ a malol. Z.

70,-€, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

IV. Upravuje sa styk otca s malol. deťmi tak, že otec je oprávnený malol. H. a malol. Z. si zobrať k sebe
každý párny týždeň od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod. s tým, že v určený čas si deti prevezme
v mieste bydliska matky a v určený čas deti vráti matke v mieste jej bydliska.

V. Navrhovateľka o odporca sú povinní zaplatiť na trovách štátu každý po 17,60€ na účet Okresného
súdu Dunajská Streda, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.05.2014 sa domáhala na tunajšom súde rozvodu manželstva,
zverenia oboch malol. detí na čas po rozvode manželstva do svojej osobnej starostlivosti a určenia

výživného zo strany otca na malol. H. mesačne sumou 120,-€ a malol. Z. mesačne sumou 80,-€.
Poukázala na tú skutočnosť, že jej manželstvo s odporcom už dlhšiu dobu nie je usporiadané. Viackrát
prerušili manželské spolužitie a nakoniec začiatkom novembra 2013 sa odsťahovala od odporcu a od
uvedenej doby nežijú v spoločnej domácnosti.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, avšak žiadal, aby súd malol. H. na čas po rozvode
zveril do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že H. sa vyjadril tak, že chce byť v osobnej starostlivostiotca. Zároveň si všimol, že dieťa má emočné problémy. Matka s takýmto návrhom nesúhlasila a preto
súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Za znalca súd ustanovil Doc.PhDr. Ivana Szabóa, CSc. Ktorý
na požiadanie súdu vypracoval vo veci znalecký posudok č. 5/2015 v ktorom zodpovedal na otázky

uložené súdom.

Výsledkami znaleckého dokazovania bolo preukázané, že obaja rodičia sa pri výchove a starostlivosti
o deti opierajú o pomoc svojich rodičov t.j. starých rodičov malol. Čo sa týka spôsobilosti rodičov na
výchovu, nie je možné medzi nimi konštatovať pozitívny či negatívny rozdiel. Starí rodičia z oboch
strán vytvárajú nevhodné výchovné prostredie pre deti z hľadiska ich emocionálneho vývinu. Majú silné

netlmené výhrady voči osobe otca a na druhej strane voči matke malol. detí a tieto pôsobia negatívne
na ich emocionálny vývin.

Na základe zistených faktorov znalec odporúča malol. deti zveriť do starostlivosti matky, čo vidí ako
najvhodnejší spôsob zverenia malol. detí na čas po rozvode manželstva. Malol. Kristián už chodí do
školy a pravidelné striedanie domova a výchovného prostredia by sťažilo malol. primeranú adaptáciu na
školské povinnosti. Deti by sa ale mali pravidelne stýkať predovšetkým s druhým rodičom až sekundárne

so starými rodičmi ktorí nevytvárajú ideálnu výchovnú klímu pre dezorientované deti. Vzhľadom na
zistené psychologické podmienky ako i správu zo šetrenia domácnosti znalec odporúča malol. deti zveriť
do opatery matky. V záujme detí rodičia musia skultúrniť svoj vzájomný vzťah.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach . Sú povinní
žiť spolu , byť si verní , vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť , pomáhať si , starať sa spoločne o deti

a vytvárať zdravé rodinné prostredie .

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch .

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť , ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené , že manželstvo nemôže plniť svoj

spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia . Súd zisťuje
príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19
Zákona o rodine.

Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov malol. dieťaťa ,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode , najmä určí
komu malol. dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok .
Súčasneurčí,akomárodič,ktorémunebolomaloletédieťazverenédoosobnejstarostlivosti,prispievať
na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného .

Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem , tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov , ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa , tak súd musí skúmať ,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa .

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov . Dohoda musí byť schválená súdom , inak je nevykonateľná .

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností ,
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia , a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom . Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi .

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča , ktorému nebude maloleté dieťa zverené doosobnej starostlivosti , na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati . Rodič , ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozsudku , ktorým sa rozvádza manželstvo . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode .

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1/ , súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode , to neplatí , ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .

Výsledkami vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania súd dospel k tomu názoru, že

návrhu na rozvod manželstva je možné vyhovieť. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30.05.2009
na Mestskom úrade v J. L.. Z manželstva sa narodili dve deti, XX.XX.XXXX syn H. a XX.XX.XXXX dcéra
Z.. Už krátku dobu po uzavretí manželstva došlo medzi nimi k problémom. Manželstvo prerušili v roku
2012, následne obnovili spolužitie , avšak začiatkom novembra 2013 sa navrhovateľka odsťahovala od
odporcu a od uvedenej doby nežijú v spoločnej domácnosti.

Súd rozvrat medzi manželmi považoval za vážny a dlhodobý a nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu
manželského spolužitia. Navrhovateľka už momentálne má iného partnera, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti. Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k malol. deťom na čas po rozvode
manželstva súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru psychológie Doc.PhDr.

Ivana Szabóa, CSc., číslo znaleckého posudku 5/2015. Zo záverov tohto znaleckého posudku je
zrejmé, že znalec ako najvhodnejší spôsob úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva videl vo zverení oboch malol. detí do osobnej starostlivosti matky. Taktiež šetrením
výchovného prostredia bolo zistené, že matka má vhodné podmienky pre ďalšiu výchovu malol. detí.

Zároveň v zmysle záverov znaleckého posudku súd upravil styk otca s malol. deťmi tak, že otec je

oprávnený si deti zobrať k sebe každý párny týždeň od piatku 16:00 hod. do nedele 16:00 hod., kedy si
deti prevezme v mieste bydliska matky a v určený čas deti vráti matke v mieste jej bydliska.Čo sa týka výživného , čistý priemerný mesačný príjem navrhovateľky predstavuje 350,-€ , u odporcu
500,-€. Za primerané výživné zo strany odporcu vzhľadom na vek malol. detí ako aj ich spoločné
mesačné výdavky ktoré matka odhadla sumou okolo 120,-€ . Malol. H. chodí do družiny za ktorú platí

matka 2x do roka 30,-€, chodí na obedy za ktoré platí 30,-€ mesačne, zatiaľ na platené krúžky nechodí
a má bežné potreby ako deti v jeho veku. Malol. Z. od septembra 2015 nastúpi do nultého ročníka ZŠ,
je zdravá, taktiež má bežné výdavky, matka platí obedy v škôlke cca 30,-€+ 12,-€ školné za mesiac.
Otec uviedol, že maximálne sumou 100,-€ je schopný prispievať na výživu oboch detí, pretože platí
nájomné 110,-€ a mesačne spláca pôžičku ktorú si zobral na nákup bytu do osobného vlastníctva 220,-

€. Otec zároveň ešte aj žiadal , aby súd upravil jeho styk s deťmi aj počas sviatkov ktorý svoj návrh
však nevedel konkretizovať. Žiadal len, aby sviatky boli upravené rovnomerne. Súd zatiaľ vzhľadom
na nekonkrétny návrh zo strany otca styk otca s deťmi počas sviatkov neupravil. Je potrebné, aby sa
rodičia aj v zmysle záverov znaleckého posudku naučili spolu komunikovať a otázky sviatkov zatiaľ riešili
vzájomnou dohodou. Matka uviedla, že nemá námietky, aby otec si zobral aj počas prázdnin aj sviatkov ,
avšakvždyjepotrebnéabytútoskutočnosťoznámilvopredmatkeaniesvojvoľnesidetizobralsosebou.

V súvislosti so znaleckým dokazovaním vznikli celkové trovy 235,20 € ako odmena znalcovi za
vypracovanie znaleckého posudku ktorá mu bola priznaná uznesením súdu 6P 34/2014-58. Obaja
rodičia boli vyzvaní aby zložili zálohu na trovy znaleckého dokazovania, každý v sume 200,-€. Zálohu
zložil iba otec v sume 200,-€ pod pol. reg. D 14 91/2014. Odmena znalcovi bola vyplatená z jeho zálohy
a v sume 35,20 € zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na túto skutočnosť každý z účastníkov konania by

na trovách znaleckého dokazovania mal zaplatiť 117,60 €. Odporca uhradil 200,-€, preto rozdiel 82,40
€ mu uhradí matka, ktorá zároveň na účet súdu zaplatí trovy štátu 35,20 € ktorú sumu súd vyplatil zo
štátnych prostriedkov na účet znalca.

O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 144 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).