Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314200743
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6314200743.6

Rozhodnutie

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci navrhovateľky M. D.,
rod. G., narodenej 2. decembra XXXX, trvale bytom N., R. XXX, právne zastúpená JUDr. Stanislavom
Rešutíkom, advokátom so sídlom Námestie M.R.Štefánika 29/36, Brezno, proti odporcovi A. D.,
narodenému 8. novembra XXXX, trvale bytom N. XXX, právne zastúpeného JUDr. Máriou Stahovcovou,
advokátom so sídlom AK Brezno, ČSA 18, o návrhu matky na o rozvod manželstva a úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletej V. D., narodenej XX. septembra XXXX a k maloletej D.
D., narodenej XX. marca XXXX, bytom obe ako navrhovateľka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky M. D., rod. G., nar. XX.XX.XXXX a odporcu A. D., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v N., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N., vo zv. X, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

II. Súd z v e r u j e maloleté deti D. V., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti navrhovateľky.

III. Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej V. D. výživným vo výške 75 (sedemdesiatpäť)
Eur mesačne a na výživu maloletej D. D. 60 (šesťdesiat) Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi V. a D. D. nasledovne:

Prvých 6 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode:

- každú párnu kalendárnu sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý rok druhý sviatok vianočný od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý rok 01.01. od 13:00 hod do 18:00 hod,

- každý párny kalendárny rok v piatok v týždni pred Veľkonočnou nedeľou od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý nepárny kalendárny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý kalendárny týždeň v auguste od prvej nedeli v mesiaci august od 10:00 hod do druhej nedele
v mesiaci august do 18:00 hod.

Po uplynutí šiestich mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode:

- každú párnu kalendárnu sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod,- každú párnu kalendárnu nedeľu od 13:00 hod do 17:00 hod,

- každý rok druhý sviatok vianočný od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý rok 01.01. od 13:00 hod do 18:00 hod,

- každý párny kalendárny rok v piatok v týždni pred Veľkonočnou nedeľou od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý nepárny kalendárny rok vo Veľkonočnú nedeľu od 10:00 hod do 18:00 hod,

- každý kalendárny týždeň v auguste od prvej nedeli v mesiaci august od 10:00 hod do druhej nedele
v mesiaci august do 18:00 hod.

S tým, že odporca maloleté deti prevezme v určenom čase a v mieste bydliska

navrhovateľky a po zrealizovanom styku navrhovateľke v určenom čase maloleté deti odovzdá v mieste

bydliska navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná deti na styk s odporcom riadne pripraviť. Odporcovi súd miesto stretávania
s maloletými deťmi neurčuje.

V. Obidvaja rodičia sú povinní uhradiť štátu trovy konania, a to každý vo výške 223,59 Eur do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 3. februára 2014 žiadala, aby súd svojím
rozsudkom jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloleté dcéry V., nar. XX.XX.XXXX a D., nar.
XX.XX.XXXX, pochádzajúce z manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti, upravil vyživovaciu

povinnosť odporcu a upravil jeho styk s maloletými. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo
fungujúce do roku 2010, kedy došlo k vážnemu narušeniu harmónie v manželstve, nakoľko odporca
sa na pracovisku zoznámil s kolegyňou, s ktorou udržiava intímny vzťah. Následne začal byť odporca
agresívny, nervózny a nevenoval sa rodine. Od konca roku 2013 s manželom spolu nežijú a tento
si neplní ani povinnosti ku svojim dcéram. Ich citové väzby ochladli a navrhovateľka nemá záujem v

takomto formálnom zväzku zotrvať.

Odporca v písomnom vyjadrení s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Pokiaľ ide o výšku výživného
žiadal určiť výživné 40 Eur na každé dieťa zvlášť.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté
deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať prispievaním výživného primeraným

výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s manželmi, obaja
uviedli, že nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a návštevu referátu poradensko-
psychologických služieb odmietli. Kolízny opatrovník uviedol, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté v
roku XXXX. V súčasnosti manželia v spoločnej domácnosti nežijú. Pokiaľ ide o maloleté, tieto navštevujú
Základnú školu v Beňuši. Kolízny opatrovník konštatoval, že v starostlivosti a opatere o maloleté neboli

zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera oboch maloletých je na dobrej úrovni.

Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi
obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala ich manželstvo rozviesť. Dôvodom
na rozvod manželstva je podľa navrhovateľky tá skutočnosť, že si odporca našiel novú priateľku, pričom
tento vzťah trvá a neukončil ho. Iné dôvody by odporcovi navrhovateľka vedela tolerovať, ale tento nie.

Navrhovateľka má vedomosť o tom, že odporca vykonáva zárobkovú činnosť aj mimo zamestnania a
to opravuje autá, o čom vedel aj jeho predošlý zamestnávateľ. Podľa navrhovateľky jeho zárobok
z tejto činnosti je asi 1000 Eur mesačne, avšak z týchto peňazí neinvestoval nič do maloletých detí,
ale do svojej novej priateľky. Podľa navrhovateľky odporca nie je schopný zabezpečovať starostlivosť
o maloleté deti a nevie im ani navariť.

Potom čo sa navrhovateľka oboznámila so znaleckým posudkom znalkyne, sa navrhovateľka pokúsila
dohodnúť o úprave styku s maloletými deťmi, pričom v niektorých momentoch k dohode s odporcom
prišlo. Maloletá V. dochádza do školy autobusom pričom výdavky navrhovateľky sú 25 Eur mesačne.
Náklady na cestovanie na konci roka obec navrhovateľke prepláca. Ďalšie náklady má na školské
pomôcky, desiatu vo výške asi 15 Eur. Tak isto hráva maloletá na zubcovú flautu pričom poplatok ZUŠ je
120 Eur na rok. Výdavky na oblečenie a kozmetiku navrhovateľka vyčíslila na sumu 120 Eur mesačne.

Čo sa týka maloletej D. má navrhovateľka v podstate rovnaké výdavky, len poplatok za ZUŠ je vo výške
60 Eur ročne. Mladšia dcéra nemôže nosiť oblečenie po staršej dcére, pretože sú iné typy a preto sa
jej kupuje nové oblečenie. Navrhovateľka platí maloletej D. úrazové poistné vo výške 10 Eur mesačne.
Navrhovateľka platí obom dcéram poplatok ZRPŠ vo výške 12 Eur ročne na jedno dieťa. Navrhovateľka
vyčíslila náklady na stravovanie na ňu a maloleté dcéry vo výške 250 Eur mesačne. Počnúc dňom 1.

januára 2015 je navrhovateľka zamestnaná na ÚPSVaR Brezno, kde dosahuje príjem vo výške 480 Eur.
Iný zdroj príjmu navrhovateľka nemá, okrem prídavkov na maloleté deti. Navrhovateľka spolu s oboma
maloletými deťmi býva v domácnosti svojich rodičov, pričom im prispieva sumou 70 Eur mesačne na
domácnosť. Podľa navrhovateľky odporca okrem toho, že stále opravuje iným osobám motorové vozidlá
jazdí aj na kamióne a má nadštandardný spôsob života, nakoľko novej partnerke kupuje značkové veci

a sám nosí značkové veci.

Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí. Je pravdou, že má priateľku,
s ktorou žije v spoločnej domácnosti, avšak nie 4 roky ako tvrdí navrhovateľka, ale len pol roka.
Možnosť obnovenia manželského spolužitia s manželkou nevidí. Pokiaľ svojim kamarátom opravoval ich
motorové vozidlá tak mu títo za uvedenú prácu neplatili, nakoľko mu za to dali buď naftu alebo vykonali

iný druh protipráce. Dňa 15. marca 2014 utrpel úraz elektrickým prúdom. Ďalej sa odporca vyjadril k
styku s dcérami, s ktorými chce tráviť viacej času, čo mu navrhovateľka neumožňuje.

Potom čo sa odporca oboznámil so znaleckým posudkom akceptoval návrh navrhovateľky na úpravu
styku s tým, že ho žiadal rozšíriť ešte viac vo svoj prospech. V súčasnej dobe odporca pracuje od 16.
marca 2015 vo firme Ľuboša Budovca ako vodič nákladného motorového vozidla, kde má dohodnutý plat

456 Eur brutto. Do tohto dátumu bol u toho istého zamestnávateľa odporca zamestnaný na dohodu, kde
dostával mzdu vo výške 60 Eur mesačne. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou,
pričom náklady na domácnosť znáša jeho priateľka. Odporca nemá iné pravidelné mesačné výdavky
okrem bežného živobytia.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. apríla XXXX v N., ktoré manželstvo je zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu N., vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. X. Z manželstva
účastníkov konania pochádzajú maloleté deti dcéra V., nar. XX. septembra XXXX a dcéra D., nar. XX.
marca XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že obaja účastníci konania
sú slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Obaja manželia majú posledné
spoločné bydlisko v N., R. XXX. Navrhovateľka je zamestnaná ako koordinátor Aktivačného centra

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne s priemerným čistým príjmom 428,77 Eur a tiež
poberá prídavok na dieťa vo výške podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, odporca pracuje od
16. marca 2015 ako vodič nákladného motorového vozidla s priemerným príjmom 456 Eur mesačne v
hrubom.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalkyne PhDr. Márie Homolovej súd zistil, že navrhovateľka

prejavuje dobrý vzťah k deťom, ale vo vzťahu k odporcovi nemá spracovaný jeho nový partnerský vzťah,pričom nespracovaná krivda ju vedie k zníženiu kontaktu detí s otcom a hlavne o zamedzenie kontaktu
detí s jeho novou priateľkou. Otec sa o deti zaujíma, chce sa aj po rozpade pôvodnej rodiny stretávať,
avšak staršia V. nemá k nemu dôveru a mladšia D. sa snaží otca vytesniť a adresuje mu len negatívne

citové vzťahy. Pri svojom výsluchu na pojednávaní znalkyňa zotrvala na záveroch svojho posudku,
pričom uviedla, že v žiadnom prípade nie je vhodné otcovi zakázať stretávať sa s maloletými deťmi,
pričom za príčinu negatívnych postojov detí k otcovi čiastočne považuje aj jeho novú partnerku, ktorú
maloleté rezolútne neprijímajú. Preto znalkyňa považuje za dobré riešenie nielen pre deti ale aj pre otca
stretávať sa bez prítomnosti jeho súčasnej partnerky. Na otázku, či týždňový pobyt u otca nepredstavuje

riziko pre maloleté, znalkyňa uviedla, že obe maloleté deti by takýto pobyt mohol obohatiť a mal by byť v
poriadku. Podľa znalkyne je dôležité, aby matka detí rešpektovala otca, napriek tomu, že od nej odišiel
a otec detí, aby rešpektoval traumu matky, napriek tomu, že už má novú priateľku. Na záver znalkyňa
uviedla, že styk detí s otcom záleží najmä od postoja matky, ktorá by deťom mala vysvetliť, že aj ona
má záujem na tom, aby deti si pestovali dobrý vzťah s otcom a aby sa ich vzájomný vzťah obnovil.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu

manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa§62ods.1,2,3,4,5Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich
vzťahu pochádzajú dve maloleté deti.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v minulosti nastal

trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené,
manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, ako manželia nežijú a
nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Vzájomné vyjadrenia
manželov boli kategorické a nepripúšťajúce obnovenie manželského spolužitia. Za takýchto skutkových

okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie
manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez
plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako
nefunkčné rozviedol.

Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob
manželského spolužitia a rozdielnosť názorov manželov na manželstvo a manželské spolužitie ako

aj rozdielnosť pováh a rodinných hodnôt účastníkov konania čo v prípade odporcu viedlo k novému
partnerskému vzťahu, kde tento vzťah súd považuje za vážny dôvod trvalého rozvratu manželského
vzťahu účastníkov konania.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode súd obe maloleté deti
zveril do starostlivosti navrhovateľky, a to za súhlasu odporcu a kolízneho opatrovníka. Maloleté sú aj

v súčasnosti v starostlivosti navrhovateľky, v ktorej starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky,
starostlivosť o maloleté je na dobrej úrovni. Navrhovateľka bude zároveň obe maloleté zastupovať a
spravovať ich majetok, čím nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti odporcu podľa § 28 Zákona
o rodine.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých a z možnosti,
schopností a majetkových pomerov odporcu. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona
o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive
dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom. Matka detí žiadala na obe maloleté výživné vo výške 100 Eur mesačne na každé jedno

dieťa zvlášť. Súd má zato, že príjem matky je okolo 430 Eur. Otec dieťaťa má príjem - mzdu vo
výške 456 Eur v hrubom. Z uvedeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov otca má súd zato, že nie je
možné stanoviť výživné v takej výške ako žiadala matka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej V. výživným vo výške 75 EUR mesačne a na výživu
maloletej D. výživným vo výške 60 EUR. Takto určené výživné súd považoval za primerané veku a

potrebám detí, ako aj zárobkovým, majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Pri určovaní výšky
výživného súd vzal do úvahy nielen výdavky otca ale aj tú skutočnosť, že po uhradení výživného mu
na jeho výdavky zostane suma životného minima fyzickej osoby. Súd neakceptoval matkou tvrdený
príjemzpodnikateľskejčinnosti,nakoľkovkonanínebolopreukázané,žeotectakútočinnosťvykonávaa
dosahujeňouďalšípríjem.Zároveňvšaksúdkonštatoval,ževýživnénamaloletédieťamáprednosťpred

ostatnými výdavkami, pričom súd nemôže prihliadať na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
rodič na seba berie. Preto súd pri určovaní výšky výživného neprihliadol na výdavky otca, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Je zrejmé, že aj matka má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, avšak vzhľadom
na to, že v prevažnej miere sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, nemožno od nej spravodlivo
požadovať, aby zo svojho príjmu finančne zabezpečovala výživu detí v rovnakej miere ako otec. Súd

preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť.

Súd zároveň upravil styk otca s maloletými dcérami; pričom rozsah dohodnutého styku zaručuje
zachovanie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, na rovnocenný styk s
oboma rodičmi a práva rodiča podieľať sa na výchove maloletých detí tak aby sa doterajšie vzťahymedzi otcom a maloletými zachovali a prehlbovali. Účastníci konania sa dohodli len na úprave styku
počas prvého polroka po rozvode a nasledovne po tomto období počas každej párnej soboty, druhého
sviatku vianočného, Nového roku, vo Veľkonočný piatok a Veľkonočnú nedeľu. Súd upravil styk otca

s maloletými počas týchto dní tak, aby sa doterajšie vzťahy medzi otcom a maloletými zachovali a
prehlbovali v zmysle záverov znaleckého posudku. Medzi účastníkmi konania bolo sporné dohodnúť sa
na styku počas každej párnej nedele a jedného týždňa v mesiaci august. Súd pri rešpektovaní práva
dieťaťa na rovnocenný styk s oboma rodičmi ako aj so zohľadnením záverov znaleckého posudku
upravil styk otca s maloletými každý kalendárny týždeň v auguste od prvej nedeli v tomto mesiaci od

10.00 hod. do druhej nedele tohto mesiaca do 18.00 hod. a po šiestich mesiacoch po rozvode aj každú
párnu kalendárnu nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., nakoľko znalkyňa sama uviedla, že otec je tiež
osobou, ktorá chce obom deťom niečo odovzdať, je schopný maloleté počúvať a rozumieť im, a znalkyňa
nepredpokladá že by v jeho prítomnosti deti niečo ohrozovalo, a tiež najmä s prihliadnutím na vek
maloletých a aj kvôli tomu, aby sa vzťahy otca s maloletými po jeho odchode zo spoločnej domácnosti
opätovne začali prehlbovať. Súd neupravoval miesto styku maloletých s otcom tak ako to žiadala matka,

nakoľko zo znaleckého posudku súd zistil, že ňou navrhované miesto dom rodičov otca je najmä pre
vyjadrenie maloletej D. nevhodné, pretože táto uviedla, že sa chce stretávať len s ním a vo vzťahu k
starým rodičom zo strany otca u nej absentuje prezentácia citových vzťahov k týmto osobám. Je najmä
naotcovimaloletýchakosabudestykrealizovaťkdeaským,takabysavzťahyotcasmaloletýmipojeho
odchode zo spoločnej domácnosti opätovne začali prehlbovať. Tiež však záleží na matke maloletých,

ktorá musí deťom vysvetliť, že aj ona chce aby si deti vytvárali vzťah s otcom.

O trovách konania súd rozhodol § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má právo na náhradu trov
konania, ktoré platil proti účastníkom konania. Súd vyplatil znalkyni sumu 447,19 Eur a preto oboch
účastníkov konania o rozvode zaviazal uhradiť štátu tieto náklady rovným dielom.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania

nemajú účastníci konania o rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov,
ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany účastníkov odôvodňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.