Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/50/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108205789
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7108205789.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: Q..
K. R., nar.: XX.X.XXXX, naposledy bytom: A. XX, R., občan SR, v zastúpení opatrovníkom K.. I. Z.,
zamestnancom Okresného C. R. - W., proti žalovanej: Z. R.Ž., nar.: X.X.XXXX, bytom: A. XX, XXX XX
R., v zastúpení JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, o zaplatenie 3.110,27 Eur

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 396,75 €, a to k rukám
právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Ivety Rajtákovej, advokátky, Štúrova 20, 042 83 Košice, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.3.2008 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 93.700,- Sk/3.110,27 €, ako aj k zaplateniu príslušnej čiastky nájomného od 7.3.2008

do doby vysťahovania sa z bytu, pričom žiadal aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o nájme bytu uzavretou dňa 22.9.1993 medzi Správou a údržbou
bytov Obecný podnik E. XX, R.Q. bol prenajatý byt č. XX na A. Č.. XX G. R., manželom - žalobcovi a
žalovanej do spoločného nájmu. Žalovaná dňa 29.12.2004 podala návrh o zrušenie práva spoločného
nájmu tohto bytu, pričom konanie je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.: 15C/427/04.
Žalovaná opustila spoločnú domácnosť dňa 21.12.1996 a od tejto doby neplatila za nájom predmetného
bytu žiadne nájomné, nakoľko spoločnú domácnosť si založila so svojou dcérou v byte na A. Č.. XX G.

R. a platila nájomné za tento byt v plnej výške, nakoľko v tej dobe bola dcéra K. maloletá. Domáhaním
sa zrušenia spoločného nájmu bytu so žalobcom u žalovanej vznikla povinnosť ako údajnej spoločnej
nájomkyne platiť riadne nájomné a podieľať sa na údržbe a opravách bytu, aj keď v byte fakticky
nebýva od roku 1996. Povinnosť platiť polovičku nájomného žalovanej vznikla dňom podania návrhu
na zrušenie spoločného nájmu bytu rozvedených manželov 29.12.2004. Trojročnej premlčacej dobe
vznikol nárok na podiel v polovici na nájomnom od žalovanej od 7.3.2005 do doby vysťahovania sa

žalobcu v prípade potvrdenia rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn.: 15C/427/04. Za toto obdobie
žalobca platil nájomné sám v plnej výške podľa výmeru prenajímateľa, a to v roku 2005: za mesiace
marec - december 10x5.327,- Sk, spolu 53.270,- Sk, rok 2006: január - december - 12x5.932,- Sk, spolu
71.184,- Sk, rok 2007: mesiace január - december - 12x5.932,- Sk, spolu 71.184,- Sk a rok 2008: január
- február - 2x5.932,- Sk, spolu 11.864,- Sk. Predpísané nájomné za 3 roky celkom je 207.502,- Sk. K
tejto čiastke ďalej treba pripočítať nájomné od februára do doby vysťahovania sa žalobcu z predmetného

bytu, ktorá bude známa až po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sp. zn.: 15C/427/04 v prípade, ak
bude rozsudok potvrdený.Podaním zo dňa 11.6.2008 žalobca žiadal, aby súd v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.: 15C/427/04. Uznesením č.k.
35C/50/2008 - 35 zo dňa 20.10.2008 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.: 15C/427/2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.11.2008. Následne uznesením č.k. 35C/50/2008-42 zo dňa 20.10.2009 súd prerušil konanie do
právoplatného skončenia konania o dovolaní K. R. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
12.3.2009, č.k.: 1Co/20/2007-349. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.1.2010.

Uznesenímč.k.35C/50/2008-57zodňa9.3.2012súdvyzvalžalobcunaodstránenievádpodanianávrhu

na začatie konania zo dňa 7.3.2008 a to tak, aby v návrhu určil výšku príslušnej čiastky nájomného,
ktoré požaduje od žalovanej odo dňa 7.3.2008 do doby vysťahovania sa z bytu. Žalobca na uvedené
uznesenie súdu nereagoval.

Žalobca sa v mieste bydliska následne nezdržiaval. Jeho iný pobyt súd nezistil a preto mu súd ustanovil
podľa § 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku opatrovníka na zastupovanie v konaní
- K.. I. Z., P. Okresného C. R.-W..

Žalovaná sa k návrhu na začatie konania vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní konanom dňa 24.3.2015, kedy uviedla, že uplatnený nárok žalobcu nie je žiadnym
spôsobom právne odôvodnený, absentuje akýkoľvek právny podklad pre jeho priznanie. Návrh obsahuje
len uvedenie určitých skutkových okolností, ktoré však s poukazom na rozhodnutie OS Košice I, sp.zn.:
15C/427/2004 zo dňa 11.10.2006, ako aj rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn.: 1Co/20/2007

sú tieto skutkové okolnosti tak, ako ich uviedol žalobca, vylúčené. Z uvedených rozhodnutí vyplýva,
že žalovaná sa nevysťahovala z predmetného bytu dobrovoľne, ale odišla v dôsledku nevhodného,
neprimeraného, agresívneho správania žalobcu a teda jej odchod bol vynútený práve jeho správaním.
Pokiaľ by mal mať len hypoteticky nárok, ktorý si uplatňuje, tak nemohol by spôsobiť to, že svojim
správaním fakticky vylúči žalovanú z užívania predmetného bytu a potom sa domáha platieb, ktoré

súvisia práve s jeho užívaním.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojenými spismi a zistil nasledovný
skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I, sp.zn.: 15C/427/2004 súd zistil, že žalovaná v pozícii
žalobkyne podala návrh voči žalobcovi v pozícii žalovaného o zrušenie práva spoločného nájmu bytu,

o ktorom súd rozhodol rozsudkom zo dňa 11.10.2006, kedy zrušil právo spoločného nájmu R. X-Q.
obecnému bytu Č.. XX nachádzajúcemu sa na X.I. na ulici A. XX G. R., za výlučnú nájomkyňu bytu
určil navrhovateľku a uložil odporcovi povinnosť sa z bytu vysťahovať do 15 dní od zabezpečenia
náhradného bytu navrhovateľkou. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k.: 1Co/20/2007-349 zo

dňa 12.3.2009. Zároveň súd zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k.: 1Cdo/109/2010
zo dňa 31.10.2011 dovolanie žalovaného K. R. odmietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.12.2011.

Z odôvodnení predmetných rozhodnutí súd zistil, že dňa 21.12.1996 sa žalovaná (v konaní sp. zn.:
15C/427/2004 označená ako navrhovateľka) spolu s dcérou odsťahovali z bytu Č.. XX na A. XX G. R.

a od uvedenej doby k obnoveniu spolužitia so žalobcom (v konaní sp. zn.: 15C/427/2004 označený ako
odporca) v spoločnej domácnosti nedošlo. Žalovaná vypovedala, že sa odsťahovala z dôvodu, že sa jej
žalobca vyhrážal, rovnako aj deťom. Zároveň bolo nepochybné z vyjadrenia žalobcu v tamtom konaní,
že od odsťahovania sa žalovanej z predmetného bytu, nájomné a všetky náklady spojené s užívaním
bytu hradí on sám. Taktiež syn účastníkov konania vypovedal, že matka sa odsťahovala nedobrovoľne,

na základe toho, že žalobca ju psychicky a fyzicky týral, vyhrážal sa jej, že jej doláme ruky, vypínal
jej elektrinu a takto sa vyhrážal aj jeho sestre. Hádali sa každý deň a žalobca si stále našiel nejakú
zámienku, kontroloval ju, obviňoval ju zo všetkého, čo sa len dalo. Preto sa odsťahovala zo spoločnej
domácnosti, zobrala si najnutnejšie veci. Syn sa odsťahoval od otca dňa 23.9.2002 z dôvodu, že otecsa mu vyhrážal a psychicky ho týral. Od roku 1997 bol v predmetnom byte evidovaný K. R. C. a jeho syn
K. R. N.. Súd v konaní dôvodil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná svojim odchodom
do iného bytu neopustila spoločnú domácnosť s úmyslom ju trvale opustiť, ale bolo priamo nutné,

aby táto z bytu odišla v záujme chránenia svojho zdravia. Keďže skutkový stav ohľadne zisťovania
okolností, že žalovaná neopustila spoločnú domácnosť bol preukázaný, súd vyhovel jej návrhu, zrušil
právo spoločného nájmu k predmetnému bytu, ju určil ako výlučnú nájomkyňu bytu, pretože táto žije
v spoločnej domácnosti s deťmi K. R. a K. R. a nemá inú možnosť bývania. Zároveň súd zaviazal
žalobcu vysťahovať sa z bytu po splnení podmienky zabezpečenia náhradného bytu žalovanou. Tak ako

prvostupňový súd, aj odvolací súd v danej veci právne uzavrel, že k predmetnému bytu účastníkom za
trvaniamanželstvavznikloprávospoločnéhonájmubytumanželmiataktiežprávneuzavrel,žedôvodom
odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti bolo správanie odporcu. Žalovaná však odsťahovaním
sa do bytu na A. XX, kde bývala so svojou dcérou, neriešila svoju bytovú otázku trvalým spôsobom.
Pokiaľ v čase odsťahovania ešte dcéra bola maloletá a následne študovala, náklady spojené s užívaním
tohto bytu museli znášať rodičia. Keď ich znášala len žalovaná, ktorá v byte bývala, nemôže sa žalobca

odvolávať na to, že sa nepodieľala na úhradách za predmetný byt, ktorý užíval on. Vzhľadom na
špecifickú situáciu účastníkov, keď žalovaná bývala v byte maloletej, resp. študujúcej dcéry účastníkov a
žalobca v predmetnom byte č. XX na A. XX, pričom každý z nich znášal náklady na užívanie bytu, ktorý
užíval, nepovažoval ani odvolací súd toto kritérium za rozhodujúce pre nevyhovenie nároku žalovanej.
Do úvahy bral aj ďalšie skutočnosti, ktoré ovplyvnili odkázanosť na bývanie, a to je podľa názoru

odvolacieho súdu, že žalovaná nemá vlastné bývanie a spolu s dospelými deťmi býva v byte dcéry.
Vzhľadom na vyhrotené vzťahy detí s otcom, ako aj odmietavý postoj syna k otcovi je v podstate
vylúčené, aby tento býval s otcom a tak s prihliadnutím na to prvostupňový súd rozhodol správne, keď
za výlučnú nájomníčku predmetného bytu do budúcna určil žalovanú, keďže dospelý syn býva s ňou.
Taktiež súd odobril aj rozhodnutie prvostupňového súdu ohľadom povinnosti žalobcu vypratať byt po

zabezpečení náhradného bytu žalovanou.

Z mesačného zálohového predpisu platieb za užívanie bytu č. XX, na X.I., na A. XX G. R. súd zistil,
že táto platba od 1.1.2005 činila sumu 184,33 €, z toho základné nájomné 71,57 €. Od 1.1.2006 to
predstavovalo celkovú sumu 196,91 €, z toho základné nájomné 71,56 €. Z predložených vyúčtovaní
nákladov za služby spojené s bývaním súd zistil, že za uvedené roky 2005 až 2008 boli evidované v byte

č. XX na A. XX G. R. 2 osoby, pričom vyúčtovanie za rok 2005 predstavuje nedoplatok 2.100,- Sk/66,72
€, za rok 2006 je to preplatok 12.142,- Sk/403,04 €, za rok 2007 je to preplatok 22.195,- Sk/736,74 € a
v roku 2008 je to preplatok 14.195,- Sk/471,19 €.

Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 663 zákona OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju
dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 697 OZ, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do piatich dni po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu,
vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 703 ods. 2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie

zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo
manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania boli v rokoch 2005 až 2008 (za
ktoré obdobie žalobca uplatňuje svoj nárok voči žalobkyni) spoločnými nájomcami bytu č. XX na ulici
A. XX G. R.. Ako však už vyplynulo z dokazovania vykonaného v konaní o zrušenie spoločného práva

nájmu k tomuto bytu vedeného pred Okresným súdom Košice I. pod. sp. zn.: 15C/427/2004, žalovaná
od 21.12.1996 v predmetnom byte nebývala a to z dôvodu agresívneho násilného sa správania žalobcu
prejavujúceho sa fyzickým aj psychickým týraním, ktoré ju donútilo opustiť spoločnú domácnosť tam
vedenú a zabezpečiť si iné bývanie v záujme ochrany svojho zdravia. Na základe týchto výnimočných
okolností súd konštatoval, že aj napriek odsťahovaniu sa z predmetného bytu, žalovaná nestratila status

spoločného nájomcu a člena v družstve a teda by mal byť oprávnená byt užívať a uhrádzať zaňho úhrady
prenajímateľovi.

V konaní nebolo sporné, že od dátumu odsťahovania žalovaná toto svoje právo predmetný byt užívať
ako nájomkyňa nevyužívala z vyššie citovaných dôvodov a musela si zabezpečiť iné bývanie v byte
svojej dcéry, kde však uhrádzala platby s tým spojené, nakoľko dcéra v tom čase ešte študovala a nebola
zárobkovočinná.Vzhľadomnatútoskutočnosťsúdzapoužitia§3ods.1Občianskehozákonníkaprávne

uzavrel, že povinnosť podieľať sa na úhradách za byt, ktorý žalovaná reálne nemohla užívať, aj napriek
tomu, že oficiálne jeho nájomkyňou bola, by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto aj nárok žalobcu
za zaplatenia polovice ním uhradených platieb za užívanie daného bytu zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.

Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu

trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 396,75 €, predstavujúcu trovy právneho
zastúpenia vyrátané v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za 4 úkony právnej služby: prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 19.3.2008, účasť na pojednávaní dňa 24.3.2015, každý úkon vo výške 121,17
€, a za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012, 19.3.2013 iba 1 odmeny, t.j. každý úkon vo výške 30,29

€ spolu s náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv. režijný
paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, t.j. 1x 6,31 € (za úkon v roku
2008), 1x 7,63 € (za úkon v roku 2012), 1x 7,81 € (za úkon v roku 2013) a 1x 8,39 € (za úkon v roku
2015) s pripočítaním 19 % DPH vypočítanej zo sumy odmeny bez režijného paušálu vo výške 23,02 €
(pri úkone v roku 2008) a s pripočítaním 20% DPH z odmeny za ostatné roky vo výške 41,12 €.

Trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Ivety
Rajtákovej, advokátky, Q.: C. XXXX XXXX XXX XXXX XXXX, E.: S., G.: XXXXXXXX.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 2
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.