Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Róbert Bebčák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/59/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113205808
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113205808.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: Heineken Slovensko, a.s., Novozámocká 2, 947 01 Hurbanovo, IČO: 36 528 391, proti
odporcovi: STANISLAV URMÍN - STAUR, Októbrová 627/13, 013 03 Varín, IČO: 34 935 011, zastúpený:
JUDr. Peter Rybár, advokát, A. Kmeťa č. 11, 010 01 Žilina, o zaplatenie 3.000,- Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 10 % ročne z tejto sumy od 03.03.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo
výške 301,96 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 22.02.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.000,-

Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril na obdobie 5-tich rokov Zmluvu
o spolupráci. Predmetom zmluvy bolo stanovenie podmienok spolupráce pri prevádzkovaní prevádzky
Bistro u Kmotra, kde sa odporca exkluzívne zaviazal predávať pivo z portfólia navrhovateľa a zároveň
zabezpečovať reklamu obchodného mena navrhovateľa a jeho výrobkov. V zmysle zmluvy navrhovateľ
odporcovi poskytol pôžičku vo výške 3.000,- Eur. Dňa 01.02.2012 došlo zo strany odporcu k ukončeniu
prevádzkovania prevádzky bez písomného oznámenia, čím odporca porušil Článok XI. ods. 2 zmluvy.
V súlade s Článkom XIII. ods. 4 a ods. 6 sa pôžička stala okamžite splatnou ku dňu zániku zmluvy.

Navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie pôžičky. Odporca dlh neuhradil. Nezaplatením pôžičky sa
odporca dostal do omeškania a navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania v zmysle zmluvy vo
výške 10 % ročne z dlžnej sumy, a to od 31. dňa odo dňa zániku zmluvy. Navrhovateľ tak uplatňuje úrok
z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 03.03.2012 do zaplatenia.

Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal odpor. Navrhovateľ nepreukázal, že žalovaná istina
bola odporcovi skutočne poskytnutá - odovzdaná. Až odovzdaním predmetu pôžičky - poskytnutím
finančných prostriedkov dlžníkovi, je zmluva o pôžičke uzatvorená. Navrhovateľ takisto nepreukázal a

nepredložil dôkaz, na základe ktorého by bolo nesporne zrejmé, že medzi účastníkmi nastala na strane
odporcu skutočnosť, ktorá mala spôsobiť predčasné ukončenie zmluvy o spolupráci, teda ukončenie
prevádzkovania prevádzky odporcu a k akému dňu, čo je rozhodné pre tvrdenú splatnosť pôžičky.
Odporca tak žiada návrh zamietnuť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že pôžička bola poskytnutá na účet odporcu v
zmysle Zmluvy o spolupráci, čo navrhovateľ preukazuje výpisom z účtu. Navrhovateľ preukázal, že dňa
01.02.2012 došlo zo strany odporcu k ukončeniu prevádzkovania prevádzky, a to dôkazom označeným
ako Vzor č. 1 Ukončenie Horeca zmluvy. Túto skutočnosť môže navrhovateľ preukázať tiež svedeckou

výpoveďou obchodného zástupcu.Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím poverenej pracovníčky
navrhovateľa, odporcu, právneho zástupcu odporcu a svedkov, oboznámením návrhu na začatie
konania,zmluvyospolupráci,výpisovzbankovýchúčtov,dokladuoukončenízmluvyaďalšíchlistinných

dôkazov a zistil nasledovné:

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil Zmluvu o spolupráci č. 11472607/2011/ZA1274/1A uzatvorenú
medzi Heineken Slovensko, a.s., Heineken Slovensko Distribúcia, s.r.o., a odporcom. Predmetom
zmluvy je stanovenie podmienok spolupráce zmluvných strán pri prevádzkovaní prevádzky klienta, a
to Bistro u Kmotra na adrese: Lysica č. 83. Klient sa zaväzuje exkluzívne predávať pivo z portfólia
Heinekenu v zmysle zmluvy. Podľa Článku VI. bod 1 Heineken podporuje rozvoj podnikateľskej činnosti

klienta, a preto poskytne za uvedených podmienok klientovi peňažné prostriedky a klient sa zaväzuje
tieto riadne a včas vrátiť v zmysle ustanovení §-u 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Podľa bodu
2 Heineken poskytne klientovi pôžičku bezúročne, a to jednorázovo v dohodnutej výške 3.000,- Eur
prevodom na bankový účet klienta uvedený v záhlaví zmluvy. Podľa bodu 3 sa klient zaväzuje pôžičku
vrátiť v 5-tich ročných splátkach, pričom každá splátka bude vo výške 1/5 pôžičky, teda 600,- Eur. Podľa

bodu 5 v prípade omeškania klienta so splatením splatnej splátky alebo jej časti o viac než 30 dní, sa
klient a Heineken dohodli na úroku z omeškania vo výške 10 % ročne z dlžnej sumy. Podľa Článku XIII.
bod1bolazmluvauzavretánadobuurčitúdo31.03.2016.Podľabodu4,akklientprestaneprevádzkovať
prevádzku alebo mu zanikne oprávnenie ju užívať, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu
podmienku, ktorej následkom právny vzťah založený touto zmluvou automaticky predčasne zaniká.

Podľa bodu 6 v prípade predčasného ukončenia zmluvy z akéhokoľvek dôvodu sa pôžička stáva
okamžite splatnou a klient je povinný vrátiť Heinekenu všetky nevrátené peňažné prostriedky spolu s
úrokmi z omeškania, ak také sú. Zmluva nadobudla účinnosť dňom 01.04.2011, pričom bola podpísaná
dňa 31.03.2011. V časti podpisu klienta sa nachádza nečitateľný podpis bez pečiatky odporcu.

Podľa Prílohy č. 2 uzatvorenej zmluvy označenej ako Karta materiálneho vybavenia, bolo predmetom

materiálneho vybavenia poskytnutého navrhovateľom okrem iného tiež výčapné zariadenie a plachta.

V priebehu súdneho konania bola do spisu Zmluva o spolupráci predložená v ďalšom vyhotovení, ktoré
je rozdielne v tom, že na poslednej strane zmluvy sa nenachádza podpis klienta, ale nachádza sa tam
len jeho pečiatka Bistro u Kmotra, Urmín Stanislav.

Podľa listiny zo dňa 02.05.2012, označenej ako Vzor č. 1 Ukončenie Horeca zmluvy, došlo k ukončeniu

prevádzky Bistra u Kmotra v Lysici ku dňu 01.02.2012. Na listine je uvedený obchodný zástupca I. T.
a stručný opis skutkového stavu, podľa ktorého je prevádzka dlhodobo zatvorená, nedá sa spojiť s
majiteľom a dohodnúť. Záznam vypracoval T..

Listom zo dňa 30.05.2012, ktorý odporca prevzal dňa 06.06.2012, vyzýval navrhovateľ odporcu na
vrátenie pôžičky, materiálneho vybavenia a vratných reklamných predmetov. Keďže odporca prestal

prevádzkovať prevádzku Bistro u Kmotra, zanikol vzťah zo zmluvy dňom, kedy nastala táto skutočnosť,
tedakudňu01.02.2012.Pretonavrhovateľodporcuvyzývanavráteniepeňažnýchprostriedkovvovýške
pôžičky 3.000,- Eur na bankový účet spoločnosti.

Listom zo dňa 10.10.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s., na výzvu oznámila súdu, že vzhľadom na
skutočnosť, že súd majiteľku účtu neuvádza ako účastníčku konania, nemôže banka podľa Zákona o

bankách oznámiť požadované informácie z dôvodu ochrany bankového tajomstva, pokiaľ osoba, o ktorej
sa žiadajú informácie, s ich poskytnutím neudelí banke predchádzajúci písomný súhlas.

Odporca do súdneho spisu založil rozvodový rozsudok, ktorým súd rozviedol jeho manželstvo s O. A..
Podľa odôvodnenia príčinou rozvratu manželského vzťahu bol podľa tvrdenia odporcu mimomanželský
vzťah manželky a podľa tvrdenia manželky bol príčinou rozvratu vzťahov nezáujem odporcu o

starostlivosť o rodinu.Poverené pracovníčky navrhovateľa na pojednávaní trvali na podanom návrhu. Podľa predloženého
dokladu bola ukončená prevádzka odporcu ku dňu 01.02.2012. Spolupráca medzi účastníkmi prebiehala
podľa zmluvy a pôžička bola poskytnutá, nakoľko inak by odporca nečapoval pivo zo sortimentu

navrhovateľa. Zmluvu dával klientom podpisovať obchodný zástupca a následne bola zmluva podpísaná
za navrhovateľa osobami, ktoré sú tam uvedené. Vzťah s odporcom riešili obchodný zástupcovia pán X.
a pán T.. Pôžička bola navrhovateľom vyplatená na účet, ktorý je rukou dopísaný do zmluvy o spolupráci.
Okrem pôžičky boli v zmysle zmluvy pre odporcu vykonané ďalšie činnosti a poskytnuté ďalšie materiály,
ktoré boli súčasťou zmluvy. Vyplatenie pôžičky potvrdilo čestné vyhlásenie pani I. T. a výpis z bankového

účtu. Podľa týchto dokladov odporca o vyplatení pôžičky vedel, čo je v súlade aj s výpoveďou jeho
bývalej manželky. Pani T. zároveň vyhlásila, že peniaze vo výške 3.000,- Eur odporcovi vyplatila tak, ako
sa dohodli. V danom čase mal odporca finančné problémy, na jeho prevádzku bola viazaná hypotéka a
na jeho účte mali byť vedené exekúcie. Definitívny dátum ukončenia prevádzky bol stanovený na
01. februára 2012, čo v zmysle zmluvy o spolupráci zakladá rozväzovaciu podmienku, takže táto zmluva
bola ukončená. Prevádzka nefungovala ani rok a k tomuto dátumu sa pôžička stala splatnou. Svedecké

výpovede preukazujú, že nastala skutočnosť, ktorá viedla k predčasnému ukončeniu zmluvy.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na podanom odpore. Odporca finančné prostriedky podľa
zmluvy od navrhovateľa neprijal. Odporca tiež spochybňuje podpis na predloženej zmluve, keďže podľa
svojho vyjadrenia zmluvu nepodpísal a zmluva je podpísaná jemu neznámou osobou. Ohľadom čísla
účtu odporca tvrdí, že účet s takýmto číslom mu nepatrí a číslo účtu do zmluvy pravdepodobne uviedla

osoba,ktorávmeneodporcuzmluvuuzatvárala.Dospisubolipredložené2zmluvy,ktorésúvpodstatnej
okolnosti odlišné a navzájom si odporujúce. Jedna zmluva obsahuje pečiatku, druhá nie a naviac táto
pečiatka nie je totožná s obchodným menom odporcu uvedenom v záhlaví zmluvy. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že odporca zmluvu neuzatvoril a túto ani za neho neuzatvorili osoby,
ktoré by ho zo zákona zaväzovali. Zmluva sa nenachádza v účtovníctve odporcu a odporca predmetné

finančné prostriedky neprevzal, tieto neboli poskytnuté na jeho účet, a nie sú zaúčtované v jeho
účtovníctve. Čo sa týka vyjadrenia svedkyne T., že finančné prostriedky mu mali byť postupne vyplatené,
táto výpoveď zostáva osamotená, žiadnym iným dôkazom nebola preukázaná a je potrebné vyhodnotiť
ju ako výpoveď bývalej manželky po rozvode, kde ich vzťahy sú podľa rozvodového rozsudku značne
narušené. Preto odporca žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Odporca na pojednávaní uviedol, že je majiteľom pohostinstva u Kmotra, ktoré zároveň prevádzkoval.
So spoločnosťou Heineken žiadnu zmluvu neuzavrel. Po oboznámení sa s predloženými kópiami
zmluvy odporca uviedol, že podpis na fotokópii zmluvy nie je jeho. Pečiatka na kópii, je pečiatka, ktorá
sa nachádzala priamo v prevádzke. Nepamätá si, že by v roku 2011 rokoval s nejakým zástupcom
Heinekenu ohľadom uzatvorenia zmluvy. Prvýkrát zmluvu videl potom, ako začal Heineken uplatňovať

právo na zaplatenie predmetnej sumy. Vtedy sa stretol so zástupcom Heinekenu vo Varíne, ktorý mu
zmluvu ukázal. Účet dopísaný na zmluve mu nepatrí a nevie, kto je jeho majiteľom. Prevádzka u Kmotra
bola chvíľku otvorená a chvíľku zatvorená a k uzavretiu došlo asi niekedy na jar 2012, bližšie sa k času
uzavretia vyjadriť nevie. Od vtedy sa prevádzka neprevádzkuje. Boli tam nejaké materiály od spoločnosti
Heineken, a to reklamné a propagačné materiály, ktoré doniesli asi spolu s tovarom. Pivo asi brali zo

sortimentu spoločnosti Heineken. Dostávali tiež nejaké reklamné materiály, a to poháre, podpivníky a
servítky. Okrem toho mali aj zelenú reklamnú plachtu, na ktorej bol nápis Bistro u Kmotra, ktorú si potom
zobrali. Pípa, ktorou sa čapovalo pivo, je tam doposiaľ a ak patrí navrhovateľovi, je ochotný mu ju vrátiť.
Pri prevádzkovaní pohostinstva bol problém s čašníčkami, pričom ako jedna z nich pracovala aj jeho
bývalá manželka. Táto od neho odišla asi v mesiaci august 2011 a následne ešte asi trištvrte roka

pohostinstvo prevádzkoval. Nevie sa vyjadriť k tomu, či na zmluve je podpis jeho bývalej manželky, ani
či jej patrí účet dopísaný na zmluve. V prípade, ak by čapovali určité množstvo piva, dostali napr. poháre
alebo servítky. Nevedel o tom, že sa vypláca aj nejaká finančná hotovosť. S obchodnými zástupcami sa
zrejme stretávali čašníčky, keďže do tejto prevádzky odporca chodieval veľmi málo.

Svedok Ľ. X., ktorý pracoval ako obchodný zástupca spoločnosti Heineken od marca 2010 do augusta

2012,uviedol,ženaklientaBistrauKmotravLysicisipamätá.Akoobchodnýzástupcavždykomunikoval
s pani A.L. a v rámci tejto spolupráce s ňou nebol žiaden problém. Vždy boli dodržané všetky odbery.
Postup pri podpise predmetnej zmluvy je taký, že túto zmluvu nechal na prevádzke klientovi, aby ju
mohol preštudovať a následne podpísať. Pri ďalšej návšteve podpísanú zmluvu zobral z prevádzky atáto išla na podpis zástupcom Heinekenu. Pri podpise zmluvy klientom tak osobne prítomný nebol a
nevie sa vyjadriť k tomu, kto zmluvu za klienta podpísal. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, prečo je rozdiel
medzi dvomi vyhotoveniami zmluvy čo sa týka umiestnenia podpisu a pečiatky. Nevie tiež, kto za klienta

podpisoval prílohy zmluvy. V čase, keď zmluvu odovzdával klientovi, tak číslo účtu na zmluve nebolo
dopísané. Toto tam zrejme dopísal niekto, kto zmluvu podpisoval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, komu
účet patrí a ako obchodný zástupca totožnosť majiteľa účtu neoveroval. Počas obdobia, kedy pôsobil
ako obchodný zástupca, riešil všetky záležitosti s pani A. a pána A.Í. na prevádzke nikdy nestretol a
nespoznal ho ani na pojednávaní. Následne túto oblasť prevzal pán T.T.. Ak pred podpisom zmluvy má

obchodný zástupca k dispozícii všetky údaje vrátane čísla účtu, tak sa tam číslo účtu do zmluvy dopĺňa
priamovHeinekeneanedopisujesarukou.VkonkrétnomprípadenepodpísanúzmluvuodovzdalpaniA.
a ona mu ju následne podpísanú vrátila. Nespomína si, že by niekedy namietala, že by finančná čiastka
podľa zmluvy nebola vyplatená. Vždy je určitý časový posun medzi podpisom zmluvy a vyplatením tejto
čiastky. Dovolí si tvrdiť, že z prevádzok, ktoré mal na starosti viac ako 95 % osobne poznal, a preto
si spomína aj na pani A.. Všetky návštevy v prevádzke sú evidované v osobnom počítači a vykonávali

sa približne raz za 3 týždne. Pani A. mu spolu s ďalšími klientmi predstavila predchádzajúca obchodná
zástupkyňa. Pani A. zmluvu s označením klienta D. A. predložil z toho dôvodu, že mu povedala, že
zmluvu predloží na podpis manželovi.

Svedok I. T., ktorý pracuje ako obchodný zástupca spoločnosti Heineken, uviedol, že s pánom Urmínom
prišiel do kontaktu, keď prevzal predmetný región od pána X.. Stretol sa s ním osobne asi 3 - 4-krát, a

to buď na jeho prevádzke alebo vo Varíne. Na prevádzke sa stretával aj s pracovníčkami, ktorých mená
nevie uviesť, nespomína si, že by sa niekedy stretol s pani A.. S pánom A. riešil otázky týkajúce sa
ukončenia jeho prevádzky. Prevádzka fungovala len niekoľko mesiacov potom, ako prevzal región. Do
dokladov dal ukončenie k začiatku februára 2012, pričom si myslí, že prevádzka skončila o niečo skôr.
Videl osobne, že v danom čase bola prevádzka zatvorená. Keď prevádzku preberal, bolo tam všetko

zariadenie, a to plachta, výčapné zariadenie, prevádzka bola vybavená pohármi a ďalšími náležitosťami.
Bankové údaje do zmluvy odovzdáva klient. Zmluva sa vyhotovuje v troch kópiách, z ktorých jedna
zostáva zákazníkovi, je možné, že na dvoch kópiách došlo k rozdielnemu vyhotoveniu. Po skončení
prevádzky pána A. dal stiahnuť vonkajšie reklamné plochy a plachtu. Výčapné zariadenie zostalo v
prevádzke. Čo sa týka ukončenia prevádzky, ak prevádzka skončila napr. v januári, tak do dokladov

dával prvý deň nasledujúceho mesiaca. O ukončení prevádzky mal vedomosť aj od pána A., s ktorým to
riešil telefonicky. Bol tam tiež osobne a videl, že prevádzka je zatvorená. Následne dal stiahnuť všetky
vonkajšie reklamy a plachtu. S pánom A. ukončenie prevádzky riešil, pričom mu oznámil, že je potrebné
dať žiadosť o ukončenie prevádzky s tým, že to má aj určité finančné následky, keďže bude musieť vrátiť
poskytnuté plnenie. Bežný postup pri podpise zmluvy je taký, že zmluva sa klientovi odovzdá a klient ju

buď podpíše priamo alebo si ju preštuduje, prípadne prekonzultuje s právnikom a potom ju podpíše.

SvedkyňaO.T.,bývalámanželkaodporcu,uviedla,ževprevádzkeodporcupôsobilaodzačiatku,pričom
mala na starosti aj zásobovanie, obstarávanie tovaru a pracovala aj ako čašníčka, a to asi do augusta
2011. Chodila aj na tovar a objednávala tovar, pričom v týchto vzťahoch vystupovala v mene odporcu,
ktorý prevádzku viedol. Čo sa týka spoločnosti Heineken, pamätá si, že od tejto spoločnosti brali pivo.

Mali aj určité výhody a dostali finančnú čiastku vo výške 5.000,- Eur. Na meno obchodného zástupcu
si nespomína. Finančné prostriedky boli vyplatené na účet jej matky, čo súviselo s tým, že odporca
v tom čase mal na seba exekúcie, a preto nemohol mať vedený účet v banke. Matka následne tieto
peniaze vybrala a odovzdala ich odporcovi, ktorý ich použil na úhradu svojich dlhov. Po oboznámení
sa so zmluvou uviedla, že to je zrejme tá zmluvu, ktorú obdržala od obchodného zástupcu Heinekenu.

Zmluvu doniesla domov manželovi na podpis, keďže sama za firmu nemohla nič podpisovať. Nevie
sa vyjadriť k tomu, či odporca zmluvu podpísal, ale asi áno. Nepamätá si, či zmluvu podpisoval pred
svedkyňou. Nepamätá si, kto dopísal do zmluvy číslo účtu a nevie sa vyjadriť, či sa jedná o účet jej
matky. Zmluva bola doručená zo strany obchodného zástupcu vo viacerých vyhotoveniach. Po podpise
bola táto zmluva následne odovzdaná na prevádzke, kde si pre ňu prišiel opätovne zástupca Heinekenu.

Nevie, či mu ju odovzdala osobne, alebo mu ju odovzdal niekto iný na prevádzke. Zmluva sa riešila
dlhší čas a zmluvu nechala odporcovi doma na podpis. Na prevádzku podpísanú zmluvu isto doniesla
ona, keďže manžel na prevádzku chodieval málo. Pečiatka, ktorá je na vyhotovení zmluvy, je pečiatka,
ktorá sa bežne používala v prevádzke bistra. Čo sa týka podpisu, zrejme je to podpis odporcu, kto
iný by to podpísal? Potom, ako v auguste odišla, nechala prevádzku bistra bývalému manželovi. Na

prevádzku bola viazaná aj hypotéka, pričom sa dohodli, že túto hypotéku uhradí a prevádzka bistra muzostane. Bistro prevádzkoval asi ešte do konca roka a potom bola prevádzka ukončená. O podmienkach
zmluvného vzťahu s Heinekenom bol odporca informovaný a už sa nevedel dočkať tých peňazí. Účet
na zmluve sa tak riešil z toho dôvodu, že ani ona, ani manžel nemohli mať kvôli exekútorom zriadený

účet a firma Heineken nebola schopná vyplatiť finančnú čistku inak ako prevodom na účet. K rozdielnym
vyhotoveniam zmluvy sa vyjadriť nevedela. Zo spoločnej domácnosti s odporcom sa odsťahovala v
mesiaci august 2011 a v tom čase podala aj návrh na rozvod. K otázke účtu by sa jej matka mohla
prípadne vyjadriť písomne, keďže je ťažko chorá a prakticky imobilná.

Na výzvu súdu I. T. Čestným prehlásením zo dňa 03.02.2014 prehlásila, že od roku 2010 až do doposiaľ

je majiteľkou účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na tento účet boli v máji 2011 pripísané finančné prostriedky
od spoločnosti Heineken Slovensko vo výške 3.000,- Eur. O túto transakciu ju požiadal bývalý zať
D. A., nakoľko v uvedenej dobe nemohol mať zriadený účet z dôvodu exekúcií vedených voči jeho
osobe. Súhlasila s tým, pričom sa nezaujímala o bližšie podrobnosti danej veci. Po prevedení transakcie
uvedenú sumu vyberala cez bankomat vždy maximálnou sumou denného výberu vo výške 500,- Eur a
vybraté peniaze následne vždy odovzdala D. A..

Podľa predloženej zmluvy o osobnom účte uzatvorila I. T. so Slovenskou sporiteľňou, a.s., dňa
28.10.2010 zmluvu, na základe ktorej banka vedie bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa výpisov z
tohto účtu bola dňa 16.05.2011 na účet pripísaná suma 3.000,- Eur od spoločnosti Heineken Slovensko
s poznámkou D. A. - Októbrová 627, Varín. Z účtu boli v dňoch 15.06., 18.06., 26.06., 27.06., 28.06., a
29.06.2011 uskutočnené výbery kartou, každý vo výške 500,- Eur.

Svedkyňa S. Y. uviedla, že pracuje ako účtovníčka pre odporcu asi 6 až 8 rokov. Spracovávala pre neho
účtovníctvo a mzdy. Nemá vedomosť, že by mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou Heineken, ani že
by od tejto spoločnosti nejakú pôžičku obdržal. Žiadnu takúto pôžičku pre neho neúčtovala a doklady o
pôžičke jej nepredložil. Pre pána A. účtovala predovšetkým príjmy v hotovosti z bistra. Nespomína si,
že by sa účtovali nejaké príjmy mimo registračnej pokladne, odporca v tom čase a ani predtým nemal

žiaden účet a všetky platby realizoval v hotovosti.

Podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka - zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej veci rovnakého druhu.

Podľa §-u 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka - vznik, zmenu alebo zánik práva, či povinnosti možno
viazať na splnenie podmienky.

Podľa odseku 2 - podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa §-u 16 Obchodného zákonníka - podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni,
ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie čiastky 3.000,- Eur s príslušenstvom titulom

vrátenia pôžičky poskytnutej navrhovateľom odporcovi. Odporca sa v konaní bráni námietkou, že zmluvu
nepodpísal, a že finančné prostriedky podľa zmluvy mu vyplatené neboli. Z vykonaných dôkazov súd
zistil, že navrhovateľ podľa výpisu z účtu uhradil sumu 3.000,- Eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX,
a to dňa 23.05.2011. Podľa vyjadrenia navrhovateľa bola táto suma vyplatená odporcovi na základe
uzatvorenej zmluvy o spolupráci.

Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou, či možno konštatovať, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu
zmluvy o spolupráci, ktorej súčasťou bola aj dohoda o poskytnutí finančnej pôžičky odporcovi, a či táto
pôžička skutočne bola navrhovateľom odporcovi vyplatená.V priebehu súdneho konania boli do spisu predložené dve čiastočne rozdielne vyhotovenia zmluvy o
spolupráci. Na jednom vyhotovení je v časti klienta nečitateľný podpis a na druhom vyhotovení v časti
klienta podpis absentuje a je tam pečiatka Bistro u Kmotra. Na tomto druhom vyhotovení sa podpis, ktorý

sa javí ako totožný s podpisom v časti klienta na prvom vyhotovení, nachádza v spodnej časti poslednej
strany zmluvy. Keďže na obidvoch zmluvách sa na poslednej časti zmluvy nachádza podpis, ktorý má
byť podpisom klienta, skutočnosť, či na jednom z vyhotovení chýba alebo nechýba pečiatka, podľa
názoru súdu rozhodujúca nie je. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by podnikateľ pri svojej
podnikateľskej činnosti bol pri písomných právnych úkonoch povinný používať pečiatku obsahujúcu

jeho obchodné meno. V zmysle ustanovenia §-u 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny
úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Okrem podpisu konajúcej osoby tak zákon žiadnu
inú náležitosť podpisu nevyžaduje. Je pritom nepochybné, že minimálne na vyhotovení, ktoré bolo
predložené navrhovateľom spolu s návrhom na začatie konania, sa v časti klient nečitateľný podpis
nachádza. To, že prípadne existuje ďalšie vyhotovenie zmluvy, ktoré podpis v tejto časti neobsahuje,
nemá žiaden vplyv na otázku platnosti, či neplatnosti zmluvného záväzku, keďže navrhovateľ do

súdneho spisu predložil vyhotovenie zmluvy, ktoré všetky zákonom požadované náležitosti spĺňa.
Otázkou potom zostáva, kto zmluvu v časti klient podpísal a či prípadne tento podpis, o ktorom odporca
uviedol, že mu nepatrí, odporcu môže zaväzovať.

K otázke vzniku zmluvy a jej uzatvorenia bolo v priebehu súdneho konania vykonané dokazovanie
predovšetkým vypočutím svedkov, a to obchodného zástupcu navrhovateľa a bývalej manželky odporcu.

Z vyjadrení týchto svedkov možno ustáliť záver, že zmluva bola podpisovaná takým spôsobom, že po
jej príprave zo strany obchodného zástupcu, obchodný zástupca túto zmluvu v troch vyhotoveniach
ponechal odporcovi na podpis v jeho prevádzke, kde túto zmluvu prevzala bývalá manželka odporcu v
prevádzke pracujúca ako čašníčka. Bývalá manželka odporcu sa pritom vyjadrila, že následne zmluvu
odniesla manželovi na podpis. Nevedela sa síce jednoznačne vyjadriť k tomu, či sa na zmluve nachádza

podpis odporcu, ale zároveň uviedla, že nevie, kto iný by zmluvu podpísal, ak nie odporca. Podľa jej
vyjadrenia odporca mal vedomosť o zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a vzhľadom na svoje aktuálne
zadlženie sa peňazí z pôžičky nevedel dočkať. Táto svedecká výpoveď je tak v rozpore s tvrdením
odporcu, že o žiadnej zmluve nevedel a žiadne finančné prostriedky mu neboli vyplatené.

Ak by aj v konaní nebolo preukázané, že zmluvu podpísal odporca, treba poukázať na skutočnosť,

že v tomto prípade sa jedná o právny úkon, ku ktorému došlo v prevádzkarni odporcu. Z vyjadrenia
obchodných zástupcov navrhovateľa je zrejmé, že všetky právne úkony sa realizovali výlučne v
prevádzke odporcu, kde ako už bolo uvedené vyššie, boli nepodpísané vyhotovenia zmluvy odporcovi
prenechané na podpis. V zmysle citovaného ustanovenia §-u 16 Obchodného zákonníka pritom odporcu
ako podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, okrem prípadu, že by tretia

osoba nemohla vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Týmto ustanovením Obchodný
zákonník zakotvuje fikciu zastúpenia, ktorá zodpovedá požiadavke ochrany dobrej viery konajúcej osoby
a ochrany právnej istoty v obchodných záväzkových vzťahoch. Ak niekto koná v mene podnikateľa
v jeho prevádzkarni bez toho, aby na to bol oprávnený, či už ako zákonný zástupca alebo ako
zástupca na základe plnej moci, chráni zákon dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s touto

nepoverenou osobu v prevádzkarni podnikateľa. Z takéhoto úkonu je zaviazaný dotknutý podnikateľ
okrem prípadu, ak preukáže, že tretia osoba mohla vedieť, že osoba konajúca v jeho prevádzkarni
na to nie je oprávnená. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že konajúca tretia osoba o tom
mohla vedieť, pritom v celom rozsahu zaťažuje podnikateľa, teda v tomto prípade odporcu. Odporca
by tak v konaní musel tvrdiť a preukázať, že obchodný zástupca navrhovateľa mohol vedieť o tom, že

osoba, s ktorou v prevádzkarni odporcu konal, nebola na takéto konanie oprávnená. Na preukázanie
tejto skutočnosti však odporca ako nositeľ dôkazného bremena žiadne dôkazy súdu nepredložil a ani
vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol a dokonca v konaní takúto skutočnosť ani netvrdil. Nie je pritom
podstatné, kto bol tretou osobou konajúcou v prevádzkarni podnikateľa. Takouto osobou môže byť, napr.
jeho zamestnanec, spoločník, ale prípadne aj osoba, ktorá nemá s podnikateľom žiaden vzťah. Zákon

vychádza z predpokladu, že podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa v jeho prevádzkarni robí.

V tomto prípade je súd toho názoru, že obchodný zástupca navrhovateľa nemohol vedieť, že ak
koná s manželkou podnikateľa, tak táto osoba na takéto konanie nie je oprávnená. Z vyjadrenia
manželky odporcu vyplýva, že na prevádzke sa odporca bežne nezdržiaval a všetky záležitosti týkajúcesa chodu prevádzky napr. objednávanie tovaru a kontakt s dodávateľmi realizovala práve manželka
odporcu. Svedok X., ktorý obchodný vzťah v danom čase s odporcom riešil, uviedol, že manželke
odporcu zmluvu odovzdal z toho dôvodu, že ju predloží na podpis manželovi. Následne po podpise

túto zmluvu opätovne od manželky odporcu prevzal. Na strane tohto obchodného zástupcu tak nie je
možné zistiť žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné konštatovať, že by obchodný zástupca mal
vedieť o tom, že zmluva bola prípadne podpísaná osobou, ktorá nebola v mene odporcu oprávnená
takýmto spôsobom konať. Celý proces uzatvárania zmluvy sa odohrával v prevádzkarni odporcu, za
ktorú v zmysle vyššie uvedených záverov odporca nesie zodpovednosť. O skutočnosti, že zmluva bola

uzatvorená v prevádzkarni odporcu, nepriamo svedčí aj fakt, že tak podľa vyjadrenia svedkyne T., ako aj
podľa vyjadrenia odporcu, je na jednom z predložených vyhotovení zmluvy pečiatka odporcu, ktorá sa
používala práve v tejto prevádzkarni. Ak by teda aj v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca
zmluvu nepodpísal, tento zmluvný vzťah by ho zaväzoval, nakoľko vznikol na základe konania tretej
osoby v jeho prevádzkarni, pričom obchodný zástupca navrhovateľa objektívne nemohol mať žiadnu
vedomosť o tom, že konajúce osoby na takéto konanie nie sú oprávnené.

Z vyjadrenia svedkyne T. sa však javí ako pravdepodobnejší záver, že zmluvu podpísal osobne odporca.
Svedkyňa zmluvu obdržala od obchodného zástupcu navrhovateľa a doniesla ju domov manželovi na
podpis. Po podpise túto zmluvu osobne odniesla naspäť do prevádzky, keďže manžel (odporca) na
prevádzku chodil len málo. K podpisu zmluvy tak došlo v čase medzi tým ako svedkyňa zmluvu od
obchodného zástupcu doniesla odporcovi domov na podpis a tým ako ju podpísanú odniesla späť na

prevádzku. Keďže svedkyňa zmluvu nepodpísala, nakoľko ako sa vyjadrila, nebola oprávnená za firmu
podpisovať, javí sa ako pravdepodobný výlučne ten záver, že zmluvu podpísal odporca, ktorý podľa
vyjadrenia svedkyne mal záujem na tom, aby čo najskôr boli vyplatené finančné prostriedky podľa
zmluvy. Okrem toho z vyjadrenia odporcu vyplýva, že na prevádzke mal pípu aj plachtu. Toto vybavenie
bolo pritom predmetom uzatvorenej zmluvy a je uvedené v jej prílohe. Odporca nevysvetlil na základe

čoho, ak nebola uzatvorená zmluva, by do svojej prevádzky takéto zariadenie získal.

Súd preto konštatuje, že zmluvný vzťah na základe zmluvy o spolupráci vznikol medzi navrhovateľom
a odporcom. Ak by aj osobne odporca zmluvu nepodpísal, bol by z tohto právneho úkonu zaviazaný,
nakoľko by sa jednalo o právny úkon realizovaný treťou osobu v zmysle ustanovenia §-u 16 Obchodného
zákonníka v prevádzkarni odporcu.

V súvislosti s výpoveďou svedkyne T. právny zástupca odporcu spochybnil jej vierohodnosť s poukazom
na rozvodové konanie a narušené vzťahy manželov po rozvode. Z predloženého rozvodového rozsudku
však súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mali odôvodňovať záver, že výpoveď svedkyne T. je
nevierohodná, resp. že by svedkyňa mala akýkoľvek záujem odporcu v konaní poškodiť. Treba pritom
poukázať aj na okolnosti, ako konajúci súd vnímal výpoveď svedkyne. Svedkyňa po poučení o

zákonných dôsledkoch prípadnej krivej svedeckej výpovede, vypovedala spontánne, výpoveď svedkyne
sa javila ako presvedčivá a uskutočnená bez akýchkoľvek postranných úmyslov, či ovplyvnená
prípadným negatívnym vzťahom s bývalým manželom. Okrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že v
priebehu celej svedeckej výpovede svedkyne bol na pojednávaní osobne prítomný aj samotný odporca.
V priebehu tejto svedeckej výpovede a ani po jej ukončení pritom odporca neprezentoval žiadne svoje

stanovisko k obsahu tejto výpovede, ktorým by prípadne skutočnosti tvrdené svedkyňou rozporoval
alebo popieral. Súd tak nezistil žiaden dôvod, ktorý by mohol viesť k spochybneniu pravdivosti svedeckej
výpovede svedkyne T..

V priebehu súdneho konania bola vypočutá tiež svedkyňa S. Y., ktorá uviedla, že o pôžičke, o jej
vyplatení a zaúčtovaní ako účtovníčka odporcu nemala žiadnu vedomosť. To, že účtovníčka odporcu o

tejto pôžičke nemala vedomosť však nič nemení na vyššie uvedených záveroch súdu, ale svedčí to len
o tom, že odporca finančné prostriedky prijaté z pôžičky ako podnikateľ nezaúčtoval a neinformoval o
týchto finančných prostriedkoch a ani o zmluvnom vzťahu osobu, ktorá mu spracovávala účtovníctvo. Z
vyjadrenia svedkyne tiež pritom vyplýva, že odporca v danom čase a ani predtým nemal žiadny účet, na
ktorý by prípadne mohla byť finančná čiastka od navrhovateľa vyplatená. Aj toto vyjadrenie svedkyne

tak nepriamo potvrdzuje záver, že do uzatvorenej zmluvy o spolupráci musel odporca uviesť účet, ktorýmu nepatrí, pretože v danom čase žiaden účet nemal a podľa vyjadrenia svedkyne T. Heineken finančné
prostriedky nevedel vyplatiť inak ako prevodom na účet.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či navrhovateľ splnil svoju povinnosť a vyplatil odporcovi dohodnutú

pôžičku. Právny zástupca odporcu túto skutočnosť spochybňoval s tým, že účet, na ktorý bola pôžička
vyplatená, odporcovi nepatrí. Táto skutočnosť bola potvrdená aj vykonaným dokazovaním. Zo záverov
tohto dokazovania vyplýva, že majiteľkou predmetného účtu je pani I. T., matka bývalej manželky
odporcu. K otázke, prečo bol tento účet uvedený ako účet odporcu na uzatvorenej zmluve, sa vyjadrila
jednaksvedkyňaT.ajednakmajiteľkaúčtuvosvojomčestnomprehlásení.Obidvepritomzhodneuviedli,

že tento účet tam bol uvedený z dôvodu, že odporca v danom čase v dôsledku exekúcií vedených voči
jeho osobe nemohol mať vlastný účet v banke, nakoľko na tento by okamžite siahli exekútori. Svedkyňa
T. a jej matka potvrdili, že finančné prostriedky boli vyplatené na daný účet a následne boli výbermi v
hotovosti z bankomatu z tohto účtu vybrané a odovzdané odporcovi. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
predložených výpisov z účtu, podľa ktorých navrhovateľ zaplatil finančné prostriedky na účet, ktorý podľa
predloženej zmluvy patrí matke odporcovej bývalej manželky. Prijatie týchto finančných prostriedkov

vyplýva tiež z výpisu z tohto účtu, ktorý bol predložený ako príloha čestného prehlásenia. Z ďalšieho
výpisu z účtu vyplýva skutočnosť, že následne tieto finančné prostriedky boli 6-timi výbermi po 500,-
Eur z tohto účtu vybraté. Pani I. T. pritom vo svojom čestnom prehlásení výslovne uviedla, že po výbere
všetky finančné prostriedky odovzdala odporcovi.

Možno preto konštatovať, že finančné prostriedky, ktoré navrhovateľ na základe uzatvorenej zmluvy

vyplatil, boli v konečnom dôsledku odovzdané odporcovi. V uzatvorenej zmluve bolo určené miesto
plnenia, na ktoré má navrhovateľ poukázať finančné prostriedky z dohodnutej pôžičky, a to v podobe
čísla účtu matky bývalej manželky odporcu. Navrhovateľ potom v súlade s uzatvorenou zmluvou na
tento účet finančné prostriedky poukázal. Z tohto účtu tieto finančné prostriedky boli v hotovosti vybraté
a odovzdané odporcovi. Tým došlo k prenechaniu finančných prostriedkov navrhovateľom ako veriteľom

odporcovi ako dlžníkovi podľa §-u 657 Občianskeho zákonníka. Keďže v prípade zmluvy o pôžičke sa
nejednáočistokonsenzuálnyzmluvnývzťah,aletátozmluvamáreálnupovahu,odovzdanímfinančných
prostriedkov navrhovateľom dlžníkovi došlo k vzniku záväzkového vzťahu zo zmluvy o pôžičke v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľ tak splnil svoju povinnosť a je potrebné zaoberať sa
otázkou, či v dôsledku navrhovateľom tvrdeného nesplnenia zmluvných povinností vznikla odporcovi

povinnosť prijaté finančné prostriedky navrhovateľovi vrátiť.

Z uzatvorenej zmluvy o spolupráci je zrejmé, že navrhovateľ sa zaviazal poskytnúť finančné prostriedky
formoupôžičkynarozvojpodnikateľskejčinnostiklienta,pričomodporcabolpovinnývročnýchsplátkach
túto peňažnú pôžičku vrátiť. Zmluva pritom podľa dojednania účastníkov bola byť uzatvorená na dobu
určitú až do 31.03.2016. Zároveň však v zmluve bola dohodnutá rozväzovacia podmienka, podľa

ktorej, ak klient prestane prevádzkovať dohodnutú prevádzku, vzťah založený uzatvorenou zmluvou
o spolupráci automaticky predčasne zaniká. Preto je potrebné zaoberať sa otázkou, či navrhovateľ
preukázal predčasný zánik zmluvy v dôsledku ukončenia prevádzky odporcu.

Vo vzťahu k tejto otázke možno konštatovať, že ukončenie svojej prevádzky Bistra u Kmotra v priebehu
konania nespochybnil ani odporca. Z predloženého dokladu označeného ako Ukončenie Horeca zmluvy

je zrejmý dátum ukončenia prevádzky ku dňu 01.02.2012. Odporca v priebehu konania uvádzal, že
k ukončeniu prevádzky došlo niekedy na jar 2012, bližší dátum ukončenia odporca neuviedol. V
tejto súvislosti bol vypočutý svedok T., ktorý doklad o ukončení zmluvy vypracoval. Z jeho vyjadrenia
nepochybne vyplýva, že prevádzka odporcu bola ukončená ešte pred 01.02.2012. Svedok výslovne
uviedol, že osobne videl prevádzku v danom čase zatvorenú, pričom do dokladu o ukončení prevádzky

dával prvý deň nasledujúceho mesiaca po jej ukončení. Zároveň tiež uviedol, že o ukončení prevádzky
mal vedomosť priamo od odporcu, s ktorým to riešil telefonicky. Ukončenie prevádzky k tomuto dátumu
nepriamo potvrdzuje aj svedecká výpoveď svedkyne T., ktorá uviedla, že potom, ako v auguste 2011
odišla, odporca bistro prevádzkoval asi ešte do konca roka a potom bola prevádzka ukončená.

Z týchto svedeckých výpovedí tak možno dospieť k záveru, že odporca ukončil svoju prevádzku

najneskôr ku dňu 01.02.2012, čo je dátum uvedený obchodným zástupcom navrhovateľa na dokladeo ukončení prevádzky. K tomuto dňu tak došlo k naplneniu dohodnutej rozväzovacej podmienky podľa
Článku XIII. bod 4 uzatvorenej zmluvy o spolupráci. Následkom predčasného ukončenia prevádzky
došlo priamo zo zmluvy automaticky k zániku právneho vzťahu, ktorý bol touto zmluvou založený.

Zároveň podľa odseku 6 tohto zmluvného článku sa stala týmto dňom okamžite splatnou pôžička
poskytnutá navrhovateľom odporcovi a odporca bol povinný všetky nevrátené peňažné prostriedky
spolu s prípadnými úrokmi z omeškania navrhovateľovi vyplatiť. Ku dňu ukončenia prevádzky, teda
ku dňu 01.02.2012, tak odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku vo výške
3.000,- Eur. Pre prípad omeškania s platením finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o

pôžičke bolo pritom medzi účastníkmi dohodnuté, že odporca bude povinný platiť tiež úroky z omeškania
vo výške 10 % ročne. Navrhovateľovi pritom nárok na tieto úroky z omeškania vzniká až po omeškaní
trvajúcom viac než 30 dní. Navrhovateľ tak v tomto prípade môže požadovať úroky z omeškania
po uplynutí 30-tich dní odo dňa 01.02.2012, kedy bola prevádzka ukončená. Rok 2012 bol pritom
prestupným rokom, a preto mesiac február mal 29 dní a 30-dňová lehota skončila dňa 02.03.2012.
Počnúc dňom 03.03.2012 je tak navrhovateľ oprávnený od odporcu požadovať dohodnuté úroky z

omeškania.

Ako už bolo uvedené vyššie právny zástupca odporcu v rámci záverečného prednesu spochybnil
vierohodnosť výpovede svedkyne T.. Právny zástupca odporcu, ani odporca však nijakým spôsobom
nespochybnili a nenamietali obsah čestného prehlásenia pani I. T., a ani obsah dokladov, ktoré spolu
s týmto čestným prehlásením predložila. Zo strany odporcu tak nebolo spochybnené ani jej tvrdenie

o tom, že odporca do zmluvy uviedol číslo jej účtu a finančné prostriedky z tohto účtu mu následne
odovzdala. Odporca bol okrem toho osobne prítomný aj pri svedeckých výpovedí svedkov T. S. X., ktorí
sa vyjadrovali k otázke vzniku zmluvného vzťahu a k otázke ukončenia jeho prevádzky. Ani k týmto
svedeckých výpovediam odporca nemal žiadne námietky a nijakým spôsobom na ne nereagoval.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu skutkovo a

právne dôvodný. Medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ
svoju povinnosť zo zmluvy splnil a odporcovi dohodnutú sumu pôžičky vo výške 3.000,- Eur vyplatil.
V dôsledku ukončenia prevádzky odporcu, čo bolo zároveň rozväzovacou podmienkou, na základe
ktorej došlo tiež k zániku zmluvy o pôžičke, vznikla odporcovi povinnosť poskytnuté finančné
prostriedky vrátiť. Keďže odporca tieto prostriedky nevrátil v dohodnutej lehote 30-tich dní od splatnosti

pôžičky, navrhovateľovi vzniklo tiež právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Súd preto návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu právo na zaplatenie sumy 3.000,- Eur spolu s
dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne z tejto sumy od 03.03.2012 do zaplatenia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému navrhovateľovi
právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 180,- Eur a náhradu

hotových výdavkov. Navrhovateľ uplatnil hotové výdavky titulom cestovných nákladov spojených spolu
soštyrmicestaminapojednávaniezBratislavydoŽilinyaspäť.Podľapredloženýchdokladovjespotreba
použitého motorového vozidla 5,3 l na 100 km a cena pohonných hmôt bola v jednotlivých dňoch
uskutočnených pojednávaní 1,53 Eur za 1 l, 1,45 Eur za 1 l, 1,455 Eur za 1 l a 1,435 Eur za 1 l. Pri ceste
v dĺžke 392 km tak cestovné náklady zo dňa 02.10.2013 predstavujú sumu 31,79 Eur, zo dňa 15.11.2013

predstavujú sumu 30,13 Eur, zo dňa 10.01.2014 predstavujú sumu 30,23 Eur a zo dňa 28.03.2014
predstavujú sumu 29,81 Eur. Vrátane zaplateného súdneho poplatku, tak na strane navrhovateľa spolu
vznikli trovy konania vo výške 301,96 Eur a súd uložil neúspešnému odporcovi povinnosť náhrady týchto
trov navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.