Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 23, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/209/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210608
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
768,95 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 4287/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinným Z. L., nar. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371303. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase, nutnosťou
deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a nutnosťou

deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt.
Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej
istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu
amajetkovúškoduspôsobenúvpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímtýchtopráv. Rozsudkomvoveci
samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy
768,95 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd Lipt. Mikuláš zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.08.2010 (konanie pritom začalo 25.06.2009), po uplynutí

zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 417 dní. Žalobca 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009,
25.02.2010 žiadal informáciu o stave konania, ktorou namietal porušovanie svojich práv a o oznámenie
prekážky, ktorá bráni súdu rozhodnúť. Dňa 30.08.2010 podal sťažnosť a podnet na preskúmanie
zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, sťažnosť spísal a podal aj 23.11.2010 a 25.05.2011.
Exekučný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty
poškodeného, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR

sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z.
písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto
žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdeniaoznačil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie
o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,

ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka R. Á., X.. XX.XX.XXXX, sp. zn.
súdneho exekútora EX 10348/2010. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka 70 eur predstavuje náklady
vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavanie a správu informačného

systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný
postup okresného súdu má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného,
že dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu týchto rizík: neskorým ukončením procedúry

exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu
spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov

riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, zánik už vytvorených podnikateľských
plánov, vznik straty zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu na strane žalobcu aj na

strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho
štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej

Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,
stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie

pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 768,95 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 9NcC/44/2013-16 zo dňa 31.01.2013 rozhodol, že z prejednávania

a rozhodovania veci je vylúčená sudkyňa Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Iveta Žišková a ostatní
sudcovia tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení nie sú.

Žalovaný podaním zo dňa 16.12.2013 písomne navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a

dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Nie je jasný titul nároku na
náhradu škody. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody je jeho predbežné
prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná
27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Žalobca

označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy,
potrebné pre posúdenie tejto otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisiía zmierov nimi schválených“. Novelizácia tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie
rozhodcovckých súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho
mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011

správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.
I.ÚS 16/02 nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, sa nepovažuje automaticky za porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkovsohľadomnato,žesatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľskýchzmlúv.
Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou
činnosťou orgánov verejnej moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia
uplatnil svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti

o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je nesprávnym úradným
postupom (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004,
uznesenie NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods. 2 Exek. por. účinného
od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia príslušným orgánom, ktorý
totoprávoplatnérozhodnutiezdôvodunezákonnostizmeníalebozrušívkonaníoopravnomprostriedku.

Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa
nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č. k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.
zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže
konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len
v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa

rozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémázanásledokprieťahyvsúdnom
konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si
vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle

§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri
každomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotynavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný
uviedol, že nebola preukázaná jej existencia ani výška. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3
zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.

Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné
prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,

ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli
aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu

podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si v tomto vyjadrení uplatnil právo na

náhradu trov konania, ktoré nevyčíslil.

Na pojednávaní dňa 16.12.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti
na pojednávaní bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. Vzhľadom na obsah
meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym
a neúčelným rozhodovať v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe
prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa
žalobcadomáha,abysúdmedzitýmnymrozsudkomurčil,žežalovanýjezodpovednýzaškoduvzniknutú

žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí,
že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol oneskorene jej zamietnutím. Ak by aj žaloba čo do základu
bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na

náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa
doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku v zmysle §-u 15 ods. l zák. č. 514/2003
Z.z. v platnom znení požiadal písomnou žiadosťou žalovaného. Súd musí upozorniť, že v tomto súdnom
konaní je žalovaným štát - Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba),
menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2
Obč. súd. por.). Žalovaným nie je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák.

č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu
zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca
tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným
(t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v inom súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde
o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie

(Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani netvrdil, kedy v súdenom prípade požiadal Ministerstvo
spravodlivosti SR (nie žalovaného - Slovenskú republiku) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR
reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo nebol uspokojený
vôbec. Žaloba je teda z čisto časového hľadiska podaná predčasne, lebo žalobca sa v zmysle § 16 ods.

4 označenej právnej úpravy neobrátil so svojím nárokom na náhradu škody najskôr na kompetentný
orgán s nárokom na predbežné prejednanie nároku. Ako právny základ žalovaného nároku žalobca
uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej
veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 4287/09, ktorý spočíva v rozhodnutí o žiadosti o
udelenie poverenia jej zamietnutím po uplynutí zákonnej lehoty. Súd poukazuje na zavádzajúce tvrdenia

žalobcu, ktorý na jednej strane tvrdí svoju nevedomosť spisovej značky exekučného súdneho konania,
na druhej strane tvrdí, že opakovane zisťoval stav exekučného konania, takže mu súdna spisová
značka exekučného konania musela byť známa. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/552/2009 tunajšieho
okresného súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené
všetky rozhodnutia, takže žalobca nemal dôvod pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym

zástupcom spisovú značku súdneho konania nepoznať. Z tohto exekučného spisu je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 4287/09. Dňa 24.07.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu žiadosť o
udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti

povinnému Z. L., X.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 1.412,24 € s príslušenstvom na základe návrhu
oprávneného z 25.06.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava
z 13.05.2009 zn. SR 14576/09, vykonateľný 04.06.2009. Tunajší okresný súd požiadal súdneho
exekútora výzvou z 03.09.2009 o predloženie úverovej zmluvy, keďže išlo o spotrebiteľský právny vzťah.

Túto povinnosť splnil oprávnený (nie súdny exekútor) 02.12.2009 a tunajší okresný súd 14.12.2009
súdneho exekútora vykonaním exekúcie poveril. Dňa 26.02.2010 vydal exekučný súd uznesenie č. k.
6Er/552/2009-16 o zastavení exekúcie, právoplatné 07.04.2013. V zmysle vyššie uvedeného nie je
preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu spočívajúcej v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej lehoty. Ide o ďalšie klamlivé tvrdenie žalobcu,

ktorý klamal aj v tom, že k zamietnutiu tejto žiadosti došlo 16.08.2010; v skutočnosti bolo poverenie
vydané 14.12.2009. Žalobca teda nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť
súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti),
ale nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok zodpovednostného právneho vzťahu - vznik škody
(už aj vzhľadom na neexistenciu protiprávneho konania), ani kauzálny nexus medzi škodou, ktorá

mala vzniknúť a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca rovnako nepreukázal výšku tvrdenej
majetkovejškody125euradôvodnosťavýškunemajetkovejujmyvpeniazoch.Vzhľadomnanedostatok
skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej námietky premlčania.Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný navrhol prisúdenie náhrady trov konania, ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.