Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7011200919.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr.

Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcov: 1) M. N., N. D. O., W. XXX, 2) O.. L.
N., N. D. O., G. XXX, 3) L.. T. B., N. G., M. X, 4) M. O., N. D. O., Z. XXX, 5) M. O., N. S. - G., C. XXX
a 6) S. C., N. G., M. H. XX, právne zastúpených JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, ul. Poštová č. 14, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, Komenského 52, Košice, za
účasti účastníka konania: Východoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO : 36
599 361, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 2011/00789 zo dňa 28.9.2011, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcom v 1. až 6. rade nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou v lehote uvedenej v ustanovení § 250b ods. 1 O. s. p. domáhali
preskúmaním rozhodnutia žalovaného - Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2011/00789 z 28. 9.
2011, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol ich odvolanie a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Obce Nižná Myšľa č. 476/2011 - NM zo dňa 21. 7. 2011, ktorým uvedený správny orgán
ako stavebný úrad podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ustanovenia § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.

z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a v súlade s vyhláškou č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie povolená stavba „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť „,na pozemkoch vedených v
katastri nehnuteľností ako parcela KN E č. XXXX a KN C č. XXX/X, XXXX/X a XXXX, kat. úz. D. O.. Išlo
o stavebné povolenie Obce Nižná Myšľa na stavebný objekt SO 01 - Silnoprúdové elektrické rozvody,
SO 02 - vyvolaná investícia a prevádzkový súbor PS 01 - trafostanica pre stavebníka Východoslovenská

distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice v zastúpení Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31,
Košice.

Obsahom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa - Obce Nižná Myšľa č. 476/2011 - NM z
21.7.2011 - stavebného povolenia na stavbu „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN siete“ na horeoznačených
pozemkoch sú podmienky realizácie označenej stavby, pričom stavebný úrad zároveň konštatoval,
že účastníci konania nepodali žiadne námietky, ani zásadné pripomienky proti realizácii predmetnej

stavby. Ďalej v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že Obec Nižná Myšľa obdŕžala dňa
15.6.2011 od Východoslovenskej distribučnej, a.s., Mlynská 31, Košice, v zastúpení Východoslovenskou
energetikou, a.s. so sídlom Mlynská 31, Košice žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu
„Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN siete“ na parcelách č. XXX/X, XXXX/X, XXXX registra C a parcelyč. XXXX vedenej v registri E katastra nehnuteľností kat. úz. D. O., pričom územné rozhodnutie na túto
stavbu bolo vydané obcou Nižná Myšľa pod č. 173/2011 - NM z 28.3.2011. Napokon stavebný úrad
uviedol, že v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby, námietky nepodal nikto

z účastníkov konania, vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a organizácii nie sú záporné, ani
protichodné a ich podmienky boli zahrnuté do podmienok tohto rozhodnutia. Uskutočnením stavby nie
sú podľa odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 21. 7. 2011 ohrozené záujmy spoločnosti, ani
neprimerane obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania.

Vo včas podanom odvolaní z 9. 8. 2011 proti prvostupňovému rozhodnutiu z 21. 7. 2011 odvolatelia
(žalobcovia a právna predchodkyňa žalobcu L.. T. B.S.) namietali, že nie je pravdivým konštatovanie
uvedené v stavebnom povolení, že účastníci konania nepodali žiadne námietky, ani pripomienky proti
realizácii predmetnej stavby, keďže vyjadrili svoj nesúhlas so stavbou ústne aj písomne na Obecnom
úrade v Nižnej Myšli a Spoločnom obecnom úrade so sídlom v Čani. Uviedli, že ako vlastníci pozemkov

s umiestnením stavby nesúhlasia a dôrazne žiadajú Obecný úrad v Nižnej Myšli, aby tieto skutočnosti
v úradných písomnostiach uvádzal pravdivo. Tvrdili, že zriadiť stavbu na súkromných pozemkoch je v
rozpore so stavebným zákonom a najmä s Občianskym zákonníkom. Stavba nie je podľa ich názoru vo
verejnom záujme, ale iba v prospech niektorých jednotlivcov a že pre zosuvy pôdy bola v tejto časti obce
výstavba zastavená. Na základe uvedených skutočností žiadali o zrušenie stavebného povolenia.

Žalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí z 28. 9. 2011 k odvolacím námietkam uviedol:

„Východoslovenská energetika, a.s. v zastúpení Východoslovenskej distribučnej a.s. podala dna

21.02.2011nastavebnýúradžiadosťovydaniestavebnéhopovoleniaprestavbu„NižnáMyšľazriadenie
TS a NN sieť“s prílohami.Stavebný úrad po preskúmaní podkladov žiadosti zistil, že tieto sú postačujúce
pre riadne posúdenie veci a dňa 27.06.2011 oznámil začatie stavebného konania. Keďže mu boli
dobre známe pomery staveniska, od ústneho pojednávania bolo upustené a účastníkom konania
bola stanovená lehota 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia na uplatnenie námietok a

pripomienok k predmetu konania. V stanovenej lehote neboli účastníkmi konania uplatnené žiadne
námietky a pripomienky. Následne vydal stavebný úrad dňa 27.06.2011 pod č. 476/2011-NM stavebné
povolenie pre uskutočnenie stavby „Nižná Myšľa zriadenie TS a NN sieť“.

K obsahu odvolania je potrebné tunajším úradom uviesť, že v predloženom spisovom materiáli sa
nenachádzajú žiadne vyjadrenia účastníkov konania, ktoré by boli uplatnené v určenej lehote v
stavebnom konaní. Pokiaľ majú odvolatelia na mysli námietky, ktoré boli nimi uplatnené v inom konaní,
tieto nemôžu byť považované za námietky uplatnené v prebiehajúcom konaní, v tomto prípade v
stavebnom konaní. Podľa ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona, druhá veta - „na pripomienky a námietky,

ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokovaní územného plánu zóny,
sa neprihliada“. Na toto zákonné ustanovenie boli odvolatelia upozornení aj v texte oznámenia o začatí
stavebného konania zo dňa 27.6.2011, ktoré bolo účastníkom konania doručované do vlastných rúk.

Účelom investičného zámeru stavebníka sú nevyhovujúce parametre dodávanej elektriny v tejto lokalite,

čo podmieňuje aj úpravy existujúcich NN rozvodov elektriny, preto nemožno považovať stavbu, ktorá je
predmetom konania za stavbu pre individuálny účel, ale o stavbu vo verejnom záujme.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto námietky uvedené v odvolaní nemôžu byť dôvodom na zrušenie

odvolaním napadnutého rozhodnutia.“

II.

V žalobe z 25. 11. 2011 žalobcovia zhodne s obsahom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu

tvrdili, že správne orgány v preskúmavanej právnej veci nepostupovali v súlade so stavebným zákonom.
Uviedli, že uvedená stavba nie je evidovaná v územnom pláne obce a umiestňovať stavby je možné len
na základe územného rozhodnutia, ktoré neodporuje územnému plánu obce. Stavba sa má realizovať
na pozemkoch, ktoré nie sú vo vlastníctve stavebníka. Stavebník od vlastníkov pozemkov doposiaľnedostal súhlas a ani nemá žiadne iné povolenie, prípadne zmluvu na nájom, alebo užívanie cudzej
nehnuteľnosti. Ďalej tvrdili, že touto stavbou sa znehodnotia im patriace pozemky a nebudú tak vhodné
na výstavbu rodinných domov, prípadne na iný účel. Napokon uviedli, že celú stavbu je možné realizovať

popri verejných komunikáciách, čo síce predĺži elektrické rozvody o niekoľko metrov, ale nezasiahne do
súkromných pozemkov a neznehodnotí ich. Tieto okolnosti stavebný úrad ani odvolací správny orgán
podľa tvrdení v žalobe neskúmali, z ich rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa s námietkami
žalobcov vyporiadali a v podstate na ne ani doposiaľ riadne nezodpovedali. Navrhli preto, aby súd zrušil
rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

III.

V písomnom vyjadrení z 19. 12. 2011 žalovaný reagujúc na obsah žaloby uviedol:

„Predmetom odvolacieho konania tunajšieho úradu bolo rozhodnutie obce Nižná Myšľa č. 476/2011-

Nm zo dňa 21.07.2011, ktorým bola povolená stavba „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“, na
pozemkoch parc. č. G. I. č. XXXX a KN Y. XXX/X, XXXX/X V. XXXX v kat. území D. O. pre stavebníka
Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, Košice. Vydaniu stavebného povolenia predchádzalo
vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného obcou Nižná Myšľa č. 173/2011-NM zo dňa
28.03.2011, právoplatné dňa 15.6.2011.

Porovnaním obsahu žaloby a obsahu odvolania, ktoré smerovalo proti vyššie uvedenému stavebnému
povoleniu je nutné konštatovať, že tieto sú obsahovo odlišné, nakoľko žalobcovia poukazujú na ďalšie
skutočnosti, ktorými sa domáhajú zrušenia rozhodnutia.

Napriek týmto skutočnostiam k obsahu žaloby uvádzame nasledovné:
Obec Nižná Myšľa má schválený územný plán obce Obecným zastupiteľstvom v Nižnej Myšli Obec
Uznesením č. 10/2008 zo dňa 28.08.2008. Úlohou územného plánu je riešiť koncepciu rozvoja resp.
uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby.

V prípade povolenia tejto stavby nebolo potrebné vychádzať z územného plánu obce, nakoľko
predmetom povolenia bolo elektrické vedenie, ktorého realizáciu upravujú ust. zákona č. 656/2004 Z.
z. o energetike v platnom znení. Ust. § 10 ods. 1 písm. e) cit. zákona umožňuje zriaďovať na cudzom
pozemku mimo zastaveného územia elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej
sústavy a distribučnej sústavy. Oprávnenie na uskutočnenie stavby vzniká nadobudnutím právoplatnosti

rozhodnutia. Podľa ods. 3 cit. zákona vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti jednorazová
náhrada za nútené obmedzenie vlastníckych práv. Na základe výpisov z listov vlastníctva, ktoré sú
súčasťou prvostupňového spisového materiálu sa pozemky žalobcov nachádzajú mimo zastavaného
územia obce.

Záverom je potrebné uviesť, že v danom prípade došlo v obci Nižná Myšľa k rozsiahlym zosuvom
pôdy. Predmetná investícia rieši výstavbu trafostanice a s tým súvisiace posilnenie existujúcej elektrickej
siete v území, ako aj vytvára predpoklady pre obnovu bytovej výstavby pre ktorú je prvoradá výstavba
technického vybavenia územia, ktorým je aj výstavba trafostanice, ktorej funkčnosť vyžadovala aj
výstavbu VN vedenia - objekt SO 01, ktoré sa z dôvodu čo najmenšieho obmedzenia územia umiestnilo

do zeme, čím sa jeho ochranné pásmo vymedzilo na 1,0 m, na každú stranu.

Tunajší úrad má za to, že námietky, ktoré boli uvedené v odvolaní tunajší úrad dostatočne vyhodnotil.“

Navrhol, aby súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

IV.

Uznesením č.k. 6S/132/2011 - 25 z 29. marca 2012 súd pribral do konania v súlade s ustanovením § 250
ods. 1, druhá veta O. s. p. účastníka správneho konania - stavebníka Východoslovenská distribučná, a.s.

so sídlom Mlynská 31, Košice, ktorý po právoplatnosti uvedeného uznesenia predložil súdu vyjadrenie
z 23.4.2012 (č.l. 35 - 36 spisu), v ktorom uviedol:„Východoslovenská distribučná, a.s. (ďalej len „VSD, a.s.“) ako účastník tohto konania sa stotožňuje s
dôvodmi Krajského stavebného úradu, pre ktoré odvolanie žalobcov zamietol.

Stavebný úrad ako prvostupňový orgán dňa 27.6.2011 oznámil účastníkom konania začatie stavebného
konania a stanovil im lehotu 5 pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok
konania. V stanovenej lehote žalobcovi ako účastníci konania svoje námietky voči povoľovanej
stavbe stavebnému úradu nepodali. Tieto si uplatnili až v odvolaní podanom na druhostupňový orgán
odvolávajúc sa na konanie o umiestnení stavby, na ktorom boli žalobcami podané námietky, avšak

v rámci konania o umiestnení stavby boli tieto námietky prvostupňovým orgánom v rozhodnutí o
umiestnení stavby zamietnuté, čo bolo následne potvrdené v odvolacom konaní druhostupňovým
orgánom.

Rozhodnutie o umiestnení stavby č. 173/2011 - NM vydané obcou Nižná Myšľa zo dňa 28.3.2011
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Uvedené rozhodnutie nie je predmetom tohto konania,

predchádzalo však rozhodnutiu, ktorého preskúmania sa žalobcovia domáhajú.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona, druhá veta sa na pripomienky a námietky, ktoré
boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní neprihliada. Vzhľadom na uvedené Krajský stavebný
úrad v Košiciach na námietky v odvolaní voči preskúmavanému rozhodnutiu neakceptoval a odvolanie

žalobcov voči stavebnému povoleniu zamietol.

Voči vyjadreniam žalobcov v žalobe uvádzame súdu aj nasledovné skutočnosti:

Pozemky vo vlastníctve žalobcov, na ktorých je rozhodnutím stavebného úradu povolená výstavba v

prospech spoločnosti VSD, a.s. ako stavebníka, sú podľa schváleného územného plánu obce Nižná
Myšľa navrhované na výstavbu rodinných domov. Keďže v tejto časti obce nevyhovujú parametre
distribúcie elektriny a vzhľadom na funkčné využitie nezastavaných pozemkov, bola navrhnutá výstavba
kioskovej trafostanice a jej VN prípojka na existujúce VN vedenie. Umiestnenie podzemnej elektrickej
prípojky bolo navrhnuté v území tak, aby v čo najmenšej miere bolo obmedzené užívanie pozemkov

na určený účel. Práve táto investícia spoločnosti VSD, a.s. umožní pozemok žalobcov využiť aj ako
stavebný pozemok, nakoľko sa zabezpečí pre budúcich stavebníkov bezkolízna, spoľahlivá a bezpečná
možnosť pripojenia budúcich odberných miest do distribučnej sústavy.

Zároveň vzhľadom na nevyhovujúce parametre distribuovanej elektriny v tejto lokalite je potrebné

vykonať aj úpravy existujúcich NN rozvodov elektriny. V zmysle uvedeného teda nemožno stavbu
povolenú rozhodnutím, ktoré je napádané touto žalobou, považovať na stavbu pre individuálny účel, ale
ide o stavbu vo verejnom záujme.

Poukazujeme aj na skutočnosť, že parcely, na ktorých má byť stavba spoločnosťou VSD, a.s. postavená

sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky MŽP
SR č. 453/2002 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona sa súhlas vlastníka
pozemku vyžaduje len, ak nemá navrhovateľ (rozumej stavebník) k pozemku vlastnícke alebo iné právo
a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť. Uvádzame, že podľa § 139 ods. 1 písm. c)
stavebného poriadku, že spoločnosť VSD, a.s. ako stavebník má v tomto prípade iné právo k pozemkom,

na ktorých má byť stavba postavená a to právo podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie §
10 ods. 1 písm. e) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v platnom znení. Podľa uvedeného držiteľ
povolenia (v tomto prípade VSD, a.s.) môže vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie distribučnej sústavy
a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie porúch alebo havárií alebo na zmiernenie

dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že postup Krajského stavebného úradu bol
správny a v súlade s platnou legislatívou a nesúhlasíme s podanou žalobou.

Týmto žiadame Krajský súd v Košiciach, aby žalobu o preskúmanie rozhodnutia Krajského stavebného
úradu v Košiciach č. 2011/00789 zo dňa 28.9.2011 v plnom rozsahu zamietol.“V.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie v právnych medziach (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

V rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/132/2011-45 z 24.5.2012 súd uviedol nasledovné
skutkové a právne dôvody preukazujúce nedôvodnosť podanej žaloby.

Podstatousprávnehosúdnictvajeochranaprávobčanovaprávnickýchosôb,oktorýchsarozhodovalov
správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy (§ 244 ods. 1 O. s. p.).

Správne súdnictvo je založené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako aj právneho obsahu

konaní pred správnym orgánom, ktoré predchádzali vydaniu administratívnych rozhodnutí. Právnym
základom pre prieskum zákonnosti rozhodnutí, ako aj predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z
nich vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácií konkrétnych zákonných ustanovení
na zistený skutkový stav.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O. s. p.).

Vychádzajúc z dikcie zákona uvedenej v ustanovení § 247 ods. 1 O. s. p. treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným
rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu.
Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti,
druhej hlavy O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal
v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu

bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým

orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak, že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokovaní územného plánu zóny sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným
úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov,
ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní
je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu

nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z obsahu súdneho preskúmavacieho
konania v danej právnej veci, medzi účastníkmi je nespornou skutočnosť, že vydaniu stavebného
povolenia a preskúmavanému druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného z 28.9.2011, t.j. stavebnému

konaniu predchádzalo samostatné územné konanie ukončené právoplatným rozhodnutím žalovaného
- Krajského stavebného úradu v Košiciach č. 2011/00572 z 8.6. 2011, ktorým bolo v druhostupňovom
konaní rozhodnuté o odvolaní žalobkyne M. N. proti prvostupňovému rozhodnutiu obce Nižná Myšľa č.
173/2011-NM z 28.3.2011 - rozhodnutiu o umiestnení stavby „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“na pozemkoch KN „E“ parc. č. XXXX, G. „C“ A.. Č.. XXX/X, XXXX/X V. XXXX, kat. úz. D. O.. Z obsahu
administratívneho spisu je zároveň nespornou aj totožnosť stavby povolenej v preskúmavanej právnej
veci rozhodnutiami správnych orgánov z 21.7.2011 a 28.9.2011, o umiestnení ktorej bolo rozhodnuté

v územnom konaní rozhodnutiami správnych orgánov z 28.3.2011 a 8.6.2011. Proti rozhodnutiu
žalovaného z 8. 6. 2011 č. 2011/00572 vydanému v označenom územnom konaní žiaden zo žalobcov,
ani iný účastník správneho konania nepodal žalobu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy, piatej
časti O. s. p.

Zároveň súd konštatoval, že tak ako to vyplýva z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z
28.9. 2011, účastníkom konania bola stanovená lehota 5 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia
nauplatnenienámietokapripomienokkpredmetukonania,pričomvstanovenejlehoteneboliúčastníkmi
konania, t.j. ani žalobcami uplatnené žiadne námietky a pripomienky. Až následne vydal stavebný úrad -
Obec Nižná Myšľa stavebné povolenie č. 476/2011 - NM z 21. 7. 2011 o povolení hore označenej stavby
verejného charakteru.

Zhrnúc uvedené konštatovania súd dospel k záveru, že v územnom konaní, v ktorom bolo
právoplatne rozhodnuté o umiestnení uvedenej stavby a nie v konaní stavebnom, t.j. v preskúmavanej
administratívno-právnej veci, mohli žalobcovia vznášať námietky týkajúce sa umiestnenia stavby,
vychádzajúc pritom aj z dikcie citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 stavebného zákona. Žalobcovia

však námietky proti umiestneniu stavby vzniesli až v opravnom prostriedku proti prvostupňovému
rozhodnutiu z 21.7.2011 vydanému v stavebnom konaní, čo odporuje zákonnej procesnoprávnej
zásade koncentrácie konania, ktorou sa riadi tak právny vzťah medzi územným konaním a stavebným
konaním navzájom, ako aj právne postupy správnych orgánov dané stavebným zákonom týkajúce
sa jednotlivých fáz priebehu daných administratívnych konaní. Vzhľadom na označenú koncentračnú

zásadu boli totiž žalobcovia povinný vyčerpať všetky prostriedky k ochrane svojich práv, ktoré mali
procesne k dispozícii už v prvostupňovom stavebnom konaní, vrátane všetkých právnych podmienok
vyplývajúcich z vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

a to v lehote stanovenej stavebným úradom, k čomu však, ako to vyplýva z obsahu administratívneho
spisu nedošlo.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že každý demokratický štát ochranu subjektívnych práv len
ponúka, ale nevnucuje a že „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým),

teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením,
či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a podobne. Takéto závery
jednoznačnevyplývajúzjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyaNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky (pozri napr. rozsudok NS SR č. k. 5Sžp/13/2011 z 29. februára 2012).

Vzhľadom na obsah žalobných námietok, ktoré následne právna zástupkyňa žalobcov konkretizovala na
pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 24.5.2012 súd považuje za kľúčové svoje konštatovanie,
že z obsahového právneho hľadiska ide o námietky vzťahujúce sa na územné konanie a nie na konanie

stavebné, a že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov vydané v územnom konaní neboli na
základežalobypodrobenésúdnemupreskúmavaciemukonaniuvsprávnomsúdnictve.Správnesúpreto
podľa názoru súdu skutkové a právne závery žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí z 28.9.2011
poukazujúce na ustanovenie § 61 ods. 1 stavebného zákona, t.j. na právnu nemožnosť uplatniť dané
námietky proti umiestneniu stavby v stavebnom konaní.

Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcov o tom, že realizáciou stavby dôjde k ukráteniu na ich subjektívnych
právach, súd sa plne stotožnil s obsahom písomného vyjadrenia pribratého účastníka konania
citovaného v článku IV. odôvodnenia tohto rozsudku. Je podľa názoru súdu totiž nesporným, že
ide o stavbu, ktorá sa má uskutočniť vo verejnom záujme a podlieha osobitnému právnemu režimu

danému zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike v platnom znení, s čím je spojené aj právo držiteľa
povolenia, t.j. pribratého účastníka konania vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenia distribučnej sústavy
a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie porúch alebo havárií, alebo na zmierneniedôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb (§ 10 ods. 1 písm. e)
uvedeného zákona).

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O. s. p.
žalobcu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.

VI.

Na základe odvolania žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Sžp/25/2012 z
18.6.2013 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/132/2011-45 z 24.5.2012 a vec vrátil
Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Zrušenie prvostupňového rozsudku z 24.5.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky oprel o nasledovné
dôvody:

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, „že odvolanie žalobcov je síce opodstatnené iba v
jednom bode, ktorý však predstavuje také závažné pochybenie zo strany krajského súdu, pre ktoré je
nutné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Vzhľadom na závažnosť tejto námietky sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“)
v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou, ktorá sa týkala postupu krajského súdu, ktorým malo
podľa názoru žalobcov prísť k odňatiu ich možnosti konať pred súdom tým, že im nedoručil vyjadrenie
žalovaného a účastníka konania k žalobe, obzvlášť, ak o toto vyjadrenie účastníka konania oprel aj svoje
rozhodnutie (§ 212 ods. 3 OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej aj „Dohovor“) [porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS

156/06, sp. zn. III. ÚS 331/04, sp. zn. II. ÚS 174/04].

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“), ak súd koná vo veci
uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (k tomu pozri rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. I. ÚS 4/94).

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť
v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené
relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou
zaručeného práva na súdnu ochranu (k tomu pozri rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 26/94). K
odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto

(„každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže
byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj rozhodnutie ústavného
súdu sp. zn. III. ÚS 7/08).

Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské

práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 116/09, sp. zn. III. ÚS 199/08, sp. zn. IV. ÚS 186/09) vyžaduje, aby
každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré
ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície - proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huberproti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto
požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť, nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to,

aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené
(účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom) s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri
Nideröst-Huber, citované vyššie, M. a ďalší proti Českej republike, č. 61811/00, ECHR 5Cdo/92/2011
2005-V, M. proti Českej republike, č. 1414/03, 26. október 2006, K. a ďalší proti Českej republike,
č. 35376/97, 03. marec 2000, V. proti Českej republike, rozsudok z 03. júla 2008). Za súčasť práva

na spravodlivý proces je treba preto považovať právo účastníkov konania na doručenie procesných
vyjadrení ostatných účastníkov.

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 27. apríla 2010 vo veci H. a ďalší proti Slovenskej republike
uviedol, že „...význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie zaslané všetkým účastníkom konania spočíva v
potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon spravodlivosti a aby im nebola odopretá

možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu.“ Nedoručenie vyjadrenia
účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na
spravodlivý proces.

Z obsahu spisu krajského vyplýva, že žaloba bola doručená žalovanému 07. decembra 2011. Písomné
vyjadrenie žalovaného z 19. decembra 2011 (č. l. 11 - 12) bolo krajskému súdu doručené 21. decembra
2012.

Dňa 16. januára 2012 došiel krajskému súdu doklad o zaplatení súdneho poplatku za žalobu.

Podaním došlým krajskému súdu dňa 17. januára 2012 požiadali žalobcovia o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia žalovaného (č. l. 16).

Na deň 23. februára 2012 nariadil krajský súd vo veci ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobcovia

ospravedlnili, a ktoré preto krajský súd zrušil a nariadil pojednávanie na deň 08. marca 2012. toto
pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom predloženia plnomocenstiev na zastupovanie
žalobcov v 2., 4., 5. a 6. rade a bolo rozhodnuté, že do konania bude pribratý účastník Východoslovenská
distribučná, a. s. so sídlom Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 (uznesenie č. k. 6S/132/2011-25 z
29. marca 2012).

Dňa 18. apríla 2012 boli krajskému súdu doručené požadované plné moci, avšak iba vo fotokópii (č.
l. 30 až 34).

Dňa 25. apríla 2012 došlo krajskému súdu vyjadrenie účastníka konania (č. l. 35).

Krajský súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na deň 24. mája 2012, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok, ktorý bol následne písomne vyhotovený (č. l. 45) a doručený (č. l. 55).

V spise krajského súdu sp. zn. 6S/132/2011 sa nikde nenachádza úprava predsedu senátu na doručenie
vyjadrení žalovaného a účastníka konania právnej zástupkyni žalobcov a nevplýva to ani zo žiadnej

doručenky ani zo žiadnej zápisnice z ústneho pojednávania.

Pritom treba uviesť, že krajský súd sa vyjadrením žalovaného i účastníka konania vo svojom rozhodnutí
zaoberal a o vyjadrenie pribratého účastníka oprel i časť odôvodnenia svojho rozhodnutia. Keďže však
v danej veci vyjadrenie žalovaného ani účastníka konania, ako je uvedené vyššie, nebolo žalobcom

doručené, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nie je možné prvostupňové konanie považovať za
spravodlivé.

Najvyšší súd takto potom nemohol dospieť i inému záveru, ako k tomu, že v konaní krajského súdu
došlo k porušeniu základného práva žalobcov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (pozri nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola žalobcom odňatá možnosť konať
pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).Takéto procesné pochybenie je podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu, inak vo výroku vecne
správny i náležite odôvodnený, musel podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 221 ods. 1 písm. f/ a ods. 2
OSP zrušiť a a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.“

VII.

Krajský súd v Košiciach v ďalšom konaní splnil pokyny Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
procesnoprávnej povahy uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5 Sžp/25/2012

z 18.7.2013 zaoberal sa pri právnom hodnotení veci opätovne v tom istom zložení senátu obsahom
žaloby, ako aj odvolania žalobcov z 9.7.2012 (č.l. 57-63 spisu) a dospel znovu k záveru o nedôvodnosti
žaloby.

Úlohou súdu bolo po zrušení rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/132/2011 z 24.5.2012 po

odstránení procesnoprávnych nedostatkov súdneho preskúmavacieho konania zaoberať sa aj obsahom
námietok uvedených v odvolaní žalobcov z 9.7.2012. Súd preskúmaním ich obsahu konštatoval
obsahovú zhodu daných odvolacích námietok s námietkami žalobnými, s ktorými sa právne vyporiadal
už v rozsudku z 24.5.2012 (bod V. odôvodnenia tohto rozsudku), pričom zároveň dané dôvody pre
zamietnutie žaloby boli argumentačne potvrdené a podporené aj obsahom uznesenia Najvyššieho súdu

SR č.k. 5Sžp/25/2012, ktorý v merite veci konštatoval:

„Napriek zrušeniu rozsudku krajského súdu z dôvodov procesných, najvyšší súd považuje za potrebné
k námietkam žalobcov uvedeným v odvolaní dodať, že tieto nemožno považovať za opodstatnené, a to
ani pokiaľ ide o lehotu na podanie námietok v územnom konaní ani pokiaľ ide o nedostatok verejného

záujmu na stavbe „Nižná Myšľa - zriadenie TS a NN sieť“.

Lehota 5 pracovných dní na uplatnenie námietok v zmysle stavebného zákona je lehotou celkom
obvyklou, a to v danom prípade i vzhľadom na charakter stavby a veľkosť obce, pričom žalobcovia okrem
namietania neprimeranej krátkosti lehoty, nijako relevantne nezdôvodnili, prečo sa vôbec nepokúsili túto

lehotu využiť, hoci ich stavebný úrad zainteresované subjekty na túto skutočnosť riadne upozornil a
lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok jednoznačne určil.

V tomto smere krajský súd správne poukázal na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, a to
zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné
oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Najvyšší súd k tomu
dodáva, že v slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili
a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,
satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

V stavebnom konaní obdobne ako v územnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po
termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a
stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. K námietkam predneseným
na ústnom pojednávaní pred krajským súdom treba dať do pozornosti ustanovenie § 61 ods. 1 veta

druhá stavebného zákona, z ktorého explicitne vyplýva, že na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo
mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa v stavebnom
konaní neprihliada. Z obsahu pripojeného spisového materiálu nevyplýva, že by správne orgány alebo
krajský súd absolutizovali zásadu koncentrácie konania na úkor ostatných zásad správneho konania.

Pokiaľ ide o verejný záujem, treba vychádzať zo zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.
augusta 2012 (§ 10 ods. 1 písm. e/) a hoci tento zákon (ale ani iný právny predpis) verejný záujem
priamo nedefinuje, v danom prípade niet pochýb o tom, že zariadenie (stavba) na rozvod elektriny je
zariadením verejnoprospešným a že teda nesporne ide o stavbu vo verejnom záujme.Nie je namieste ani poukazovanie na potrebu vyvlastnenia, nakoľko podľa § 10 ods. 5 zákona č.
656/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. augusta 2012 „povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa

odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu
do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie
vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu. Náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej
je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena
držiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, náhrada sa určí

znaleckým posudkom. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku hradí držiteľ povolenia. Lehoty na
uplatnenie nároku na poskytnutie primeranej jednorazovej náhrady sú rovnaké ako lehoty podľa odseku
3. Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa
povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia“.

Obdobné je právo zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie

a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské
zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu,
zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu
života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach,
za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na

uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia ako aj úprava vecných
bremien zakotvené aj v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného od 01. septembra 2012 (§ 11).“

Súd v preskúmavanej právnej veci, pridržiavajúc sa vlastnej právnej argumentácie uvedenej v bode V.

tohto rozsudku a riadiac sa zároveň preň záväznými hore citovanými právnymi názormi Najvyššieho
súdu SR žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcom, ktorí v konaní neboli
úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný správny orgán zo zákona nemá právo

na náhradu trov konania a pribratý účastník konania si žiadne trovy konania neuplatnil. V súvislosti s
rozhodovaním o náhrade trov konania žalobcov súd konštatoval (vo vzťahu k čiastočnému úspechu
žalobcov v odvolacom konaní), že pre rozhodnutie súdu o trovách konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p.
má zásadný právny význam celkový výsledok súdneho preskúmavacieho konania v merite veci a preto
žalobcom nepriznal ani čiastočnú náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods.9, posledná veta zákona č.
757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.
Vodvolanísamápoprivšeobecných náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.