Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200981
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113200981.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci X.

G. S., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., H. X, v konaní zastúpeného JUDr. Ivanom Pupákom, advokátom,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 20, proti odporcovi CUSTOM, s.r.o., so sídlom
Badín č. 3, Badín, IČO: 36 035 939, v konaní zastúpeného JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého ulica č. 12, o určenie, že pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu skončil dňa 03. 12. 2012 a zaplatenie 80,57 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 343,46 Eur, na účet právnej
zástupkyne odporcu vedený v SLSP a.s., číslo: A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, R.: D., a to v

lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 16. 01. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí pôvodne
určil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede danej odporcom zo
dňa XX. XX. XXXX skončil dňa XX. XX. XXXX. Zároveň žiadal určiť povinnosť vyplatiť navrhovateľovi
odstupné vo výške dvojmesačného priemerného zárobku.

Po doplnení žalobného návrhu podaním zo dňa 19. 03. 2013 žiadal navrhovateľ, aby súd odporcu
zaviazal na zaplatenie sumy 80,57 Eur.

Návrhom na zmenu žalobného návrhu, ktorú súd pripustil dňa 02. 10. 2014, žiadal navrhovateľ súd, aby
určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dňa 03. 12. 2012 dohodou v zmysle § 76 ods.3

Zákonníka práce. Zároveň žiadal zaplatiť odporcu sumu 80,57 Eur.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Navrhovateľvosvojompísomnepodanomnávrhuuviedol,žesodporcomuzatvorilpracovnúzmluvudňa
XX. XX. XXXX na výkon strážnej služby. Dňa 28. 11. 2012 mu predložil písomné vyhotovenie výpovede
z pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm.a) a b) Zákonníka práce. On sám svojím podpisom
potvrdiť prevzatie takejto výpovede odmietol. V ten istý deň doporučeným listom oznámil odporcovi
stanovisko k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou a oznámil odporcovi záujem skončiť pracovný
pomer dohodou. Odporca mu doručil písomné vyhotovenie výpovede doporučeným listom dňa 01. 12.2012. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že dňa 28. 11. 2012 odmietol prevziať výpoveď
na základe zákonnej právnej domnienky má za to, že výpoveď mu bola doručená v tento deň, t. j. 28.
11. 2012.

Uviedol, že odporca mu bol povinný takejto žiadosti vyhovieť v zmysle § 76 ods.2 Zákonníka práce.
Naliehavosť určovacej žaloby zdôvodnil tým, že príslušný úrad práce na základe takéhoto skutkového
stavu ho nemôže zaradiť do zoznamu uchádzačov o zamestnanie pre účely podpory v nezamestnanosti
od 01. 12. 2012.

Zároveň sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 80,57 Eur, ktoré zdôvodnil tak, že výška odstupného
sa vypočítala podľa dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, a keďže jeho priemerný mesačný

zárobok bol 426,65 Eur, odstupné vo výške dvojmesačného priemerného mesačného zárobku
predstavuje sumu 853,30 Eur. Odporca poskytol navrhovateľovi peňažné plnenie, ktoré navrhovateľ
nevie identifikovať a to za mesiac december roku 2012 vo výške 370,74 Eur a za mesiac január
2013 sumu 401,99 Eur, spolu 772,73 Eur. Po vykonanom zápočte peňažného plnenia teda obdržal
navrhovateľ nárok, ktorý je nižší o 80,57 Eur, ktorého sa domáha touto svojou žalobou.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že k doručeniu výpovede dňa 28. 11.
2012 došlo takým spôsobom, že mu výpoveď bola doručená, on si túto prečítal a vzhľadom k tomu,
že si nebol presne istý o čo sa jedná, v tento deň skutočne takúto výpoveď neprevzal, navrhovateľ
ďalej nastúpil na poslednú zmenu, ktorá bola naplánovaná na 29. a 30. 11. 2012. Následne zo strany
odporcu mu bolo oznámené, že od 01. 12. 2012 nemá nastupovať do práce a toto sa dialo až do 31. 01.

2013, kedy pracovný pomer skončil. Za tento čas mu práca prideľovaná nebola, napriek tomu, že takáto
povinnosť zamestnávateľovi vyplýva. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal záujem skončiť pracovný
pomerdohodounapísaloznámeniezodňa28.11.2012amalzáujemstretnúťsasozástupcamiodporcu,
k čomu však nedošlo, písomnosť o tom, že má navrhovateľ záujem skončiť pracovný pomer dohodou
odporca prevzal až dňa 03. 12. 2012, pričom takáto informácia vyplýva z oznámenia Slovenskej pošty

a.s.zodňa17.10.2013,ktorésúduajpredložil.Uviedol,žekonkludentnýmsprávanímsaodporcuotom,
že nemá záujem, aby navrhovateľ ďalej pracoval, došlo ku skončeniu pracovného pomeru najneskôr
ku dňu 03. 12. 2012.

Navrhovateľ osobne vo svojej výpovedi uviedol, že dňa XX. XX. XXXX niekedy ráno o 8.30 h mu v
aute B. Ď. bol predložený list, ktorý bol nazvaný ako Výpoveď, ktorú si prečítal a tento mu uvádzal, aby

podpísal jeho prevzatie. Vzhľadom k tomu, že po prečítaní takéhoto oznámenia si všimol, že tam nie je
pečiatka a podpis, túto listinu teda neprevzal a z auta vystúpil a odišiel domov.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení a tak isto vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že dňa XX.
XX. XXXX doručil navrhovateľovi vo vonkajšom priestranstve výpoveď z pracovného pomeru, ktorú si
navrhovateľ pred sviatkami odmietol prevziať, čím nastali účinky doručenia predkladané v ustanovení

§ 38 ods.4 Zákonníka práce. Uviedol ďalej, že rovnakú výpoveď dostali aj ďalší dvaja zamestnanci
odporcu, pretože došlo k neočakávanému zrušeniu prevádzky objektu, v ktorom boli títo zamestnanci
pridelení na výkon strážnej služby a pre odporcu sa stali nadbytočnými.

Odporcovi bol dňa 03. 12. 2012 doručený list navrhovateľa nazvaný „Stanovisko k Vášmu návrhu na
ukončenie pracovného pomeru“, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že v prípade, že mu bude na

patričnom mieste doručená písomná výpoveď, žiada, aby pracovný pomer skončil dohodou.

Odporca ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že písomnosti sa zamestnancovi doručujú zo strany
zamestnávateľa v pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý a preto námietka
navrhovateľa ohľadne doručenia výpovede na verejnom priestranstve nie je na mieste. Zároveň
poukázal na ustanovenie § 76 ods.2 Zákonníka práce, pretože zamestnanec má právo pred začatím

plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. V danom
prípade sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, kde je potrebný, aby bol prejav vôle navrhovateľa ukončiťpracovný pomer dohodou, doručený odporcovi, teda musí mu byť k dispozícii pred začatím plynutia
výpovednej doby, ktorá v tomto prípade začala plynúť dňa 01. 12. 2012. Do dispozície odporcu sa takýto
prejav vôle dostal až dňa 03. 12. 2012. Pokiaľ teda navrhovateľ mal záujem ukončiť pracovný pomer

pred plynutím výpovednej doby dohodou, mal možnosť o to požiadať do 30. 11. 2012.

Na základe uvedeného potom navrhovateľovi zanikol pracovný pomer u odporcu uplynutím výpovednej
lehoty dňom 31. 01. 2013. K tomuto dňu bol navrhovateľ aj odhlásený zo všetkých príslušných poisťovní.
Navrhovateľovi potom nemohol vzniknúť nárok, ktorý odôvodňuje vo výške 80,57 Eur, pretože počas
dvojmesačnej výpovednej doby mu bola vyplácaná mzda.

Odporca ďalej uviedol, že nemal objektívnu možnosť prideľovať mu prácu z toho dôvodu, že ku dňu

30. 11. 2012 došlo ku zrušeniu časti zamestnávateľa a zároveň k ukončeniu spolupráce s obchodnou
spoločnosťou KOVA, teda miesto, kde navrhovateľ vykonával svoju činnosť. Pokiaľ navrhovateľ mal
v úmysle napadnúť neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, mohol tak urobiť v dvojmesačnej
prekluzívnej lehote.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listou nazvanou Výpoveď z pracovného pomeru v zmysle § 63 ods.1

písm.a) a b) Zákonníka práce zo dňa 28. 11. 2012, na základe ktorej zistil, že odporca dal navrhovateľovi
výpoveď z pracovného pomeru z dôvodov, že spolupráca so spoločnosťou KOVA s.r.o. je ukončená
neočakávane ku dňu 30. 11. 2012, kde navrhovateľ vykonával strážnu službu a to fyzickú ochranu
majetku v objekte práve tejto spoločnosti. Z tohto dôvodu k uvedenému dátumu miesto výkonu práce v
dôsledku organizačných zmien zaniká a navrhovateľ je nadbytočný. Z uvedenej výpovede ďalej vyplýva,

že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil uplynutím výpovednej doby, ktorá predstavuje dva
mesiace a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Z uvedenej výpovede je teda zrejmé, že vzhľadom na organizačné zmeny u odporcu nemá možnosť
ďalej zamestnávať navrhovateľa a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako
miesto výkonu práce. Dôvodom teda je ustanovenie § 63 ods.1 písm.a) a b) vzhľadom k tomu, že došlo

k zrušeniu časti zamestnávateľa a stal sa navrhovateľ ako zamestnanec nadbytočný. Daná výpoveď
je podpísaná konateľom odporcu s poznámkou o tom, že navrhovateľ po prečítaní výpoveď odmietol
osobne prevziať. Takýto záznam vykonal B. Ď.Č., pričom výpoveď obsahuje aj podpis Ľ. Ď. ako svedka.

Súd ďalej zistil, že B. Ď. má generálnu plnú moc od konateľa odporcu týkajúcu sa ho zastupovaním
ohľadne spoločnosti odporcu, najmä vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti

adresované odporcovi alebo konateľovi podával návrhy, žiadosti, uzavieral zmiery, uplatňoval nároky,
vzdával sa nárokov a ďalšie. Ďalej plná moc sa vzťahuje k podpisovaniu všetkých písomných dokladov
týkajúcich sa spoločnosti odporcu.

Podľa § 38 ods.1 a 4 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom
ako doporučenú zásielku.

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 63 ods.1 písm.a) a b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 76 ods.2 Zákonníka práce, ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v
odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby
sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi
patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtom
mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,

že medzi účastníkmi konania existoval pracovnoprávny vzťah, kedy navrhovateľ pracoval u odporcu od
01. 11. 2008 a výkon jeho práce bola strážna služba. Táto okolnosť v konaní sporná medzi účastníkmi
konania nebola.

Súd mal ďalej vo veci preukázané, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru v
zmysle § 63 ods.1 písm. a) a b) Zákonníka práce listom zo dňa 28. 11. 2012.

Takúto výpoveď doručoval odporca prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhovateľovi, ktorý ju v
uvedený deň t. j. 28. 11. 2012 odmietol prevziať. Táto okolnosť medzi účastníkmi konania taktiež nebola
sporná, pretože tvrdenia oboch účastníkov konania ohľadne predloženia takejto výpovede a odmietnutia
jej prevzatia uvádzali obe sporné strany v konaní.

Pokiaľ navrhovateľ namietal v priebehu konania formálne nedostatky takejto výpovede, k uvedenému

súd uvádza, že v prípade existencie takýchto nedostatkov bolo jeho právom domáhať sa určenia
neplatnosti takejto výpovede. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola a ani tvrdená nebola v
tom zmysle, že by sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti takto podanej výpovede.

Z uvedeného teda súd konštatuje, že mal za preukázané v konaní, že výpoveď zo strany odporcu
navrhovateľovi bola riadne doručená dňa 28. 11. 2012.

Z uvedeného potom vyplýva, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01. 12. 2012 a uplynula dňom 31.
01. 2013, kedy sa pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil. Pokiaľ navrhovateľ mal v úmysle
skončiť pracovný pomer dohodou v zmysle § 76 ods.2 Zákonníka práce, lehota v ktorej mohol svoj
hmotnoprávny nárok uplatniť u odporcu, bola v období od 28. 11. 2012 do 30. 11. 2012. Pokiaľ takýto
hmotnoprávny úkon vo vzťahu k odporcovi navrhovateľ v tejto lehote neurobil, v zmysle § 76 ods.2

Zákonníka práce uplynutím lehoty 30. 11. 2012 mu takéto právo zaniklo a 01. 12. 2012 začala plynúť
výpovednálehota.Skutočnosťohľadnedoručeniatakéhotonávrhunavrhovateľaodporcovibolavkonaní
preukázaná tak, že jeho list nazvaný ako Stanovisko k Vášmu návrhu na ukončenie pracovného pomeru
zo dňa XX. XX. XXXX bol doručený odporcovi až dňa 03. 12. 2012, teda v čase, kedy už výpovedná
lehota plynula.

Nazákladeuvedenéhopotomsúdkonštatuje,ževýpoveďdanúodporcomnavrhovateľovisúdpovažoval
za platnú vzhľadom k tomu, že táto nebola napadnutá žalobou o neplatnosť výpovede, táto bola platným
spôsobom doručená dňa 28. 11. 2012, a keďže navrhovateľ svoj hmotnoprávny nárok v zmysle § 76
ods.2 Zákonníka práce neuplatnil v lehote do začatia plynutia výpovednej lehoty, t. j. do dňa 01. 12. 2012,
takýto nárok mu zanikol a preto sa nemohol domáhať určenia skončenia pracovného pomeru dohodou

ku dňu 03. 12. 2012.

Z týchto dôvodov preto súd návrhu navrhovateľa vyhovieť nemohol a jeho návrh ako nedôvodný
zamietol.Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľovi
ako účastníkovi v spore neúspešnému, právo na náhradu trov konania priznať nemohol, naopak právo
na náhradu trov konania mal odporca, ktorý si uplatnil náhradu trov konania a to ako trovy právneho

zastúpenia za úkony právnej služby v roku 2013 a to 20. 08. 2013 príprava a prevzatie zastúpenia 21.
08. 2013 vyjadrenie k žalobe a dňa 21. 10. 2013 účasť na pojednávaní, každý úkon právnej služby po
60,07 Eur, spolu 180,21 Eur a trovy právneho zastúpenia za právne úkony v roku 2014 dňa 23. 01. 2014
a 02. 10. 2014 účasť na pojednávaní každý úkon po 61,87 Eur, spolu 123,74 Eur a tri režijné paušály
po 7,81 Eur a 2 x režijný paušál po 8,04 Eur, spolu 343,46 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.