Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4C/345/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206730
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6812206730.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava,
Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, v konaní o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 21.09.2012, ktorý bol Okresnému súdu Revúca doručený dňa 27.09.2012, sa
navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 125,- € z titulu majetkovej škody a sumy 328,23
€ z titulu nemajetkovej ujmy (zn. navrhovateľa 6418-NZP). Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že
ako oprávnený v exekučnom konaní navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 617400060 dlžníkom. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

exekučnej veci číslo EX 14478/2010. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní
pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu
s exekučným titulom Okresnému súdu Revúca ako miestne a vecne príslušnému súdu a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to
v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu procesného

postupu exekučného súdu vo veci rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá vo
vzťahu k jednotlivým exekučným titulom definuje dobu určenú na prijatie rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom odkázal na príslušné ustanovenie
Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010, Exekučného poriadku platného od 01.
06. 2010 do 31. 05. 2011 a Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011. Vychádzajúc z uvedenej
právnej úpravy, navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že v exekučnom konaní vedenom podľa
procesných pravidiel Exekučného poriadku platného od 01. 02. 2002 do 31. 05. 2010 a Exekučného

poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 je založená zákonná povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmikonania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu
a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ

pritom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Nakoľko v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť, ktorá by exekučnému súdu umožňovala postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe, nie je nečinnosť okresného súdu ničím ospravedlniteľná. Navrhovateľ si z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj

nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ zároveň uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania predmetného návrhu pozitívne
nereagoval.

Dňa 05. 03. 2013 bolo Okresnému súdu Revúca doručené písomné vyjadrenie odporcu k predmetnému
návrhu navrhovateľa, v ktorom odporca uviedol, že z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z., považuje návrh za právne neopodstatnený a žiada, aby ho súd v celom rozsahu zamietol. Odporca
zároveň poukázal na viaceré nedostatky podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania. V
tejto súvislosti sa odporca domnieva, že hoci navrhovateľ uviedol časť dôkazov, v skutočnosti celú
dôkaznú povinnosť preniesol, a to napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám navrhovateľ, na

súd. Pokiaľ ide o podmienku uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, odporca uviedol, že nakoľko podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody je hmotnoprávnou podmienkou pre podanie návrhu na náhradu škody a poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich
mesiacov odo dňa prijatia takejto žiadosti, má za to, že v danom prípade ide o predčasne uplatnený

nárok, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bola doručená dňa
23. 04. 2012, a teda vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 bol súdu doručený návrh na
začatie konania, je zrejmé, že navrhovateľ ho podal pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Odporca vo
svojom vyjadrení k návrhu súčasne informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovaným navrhovateľovi, tento

odporcovi neposkytol vcelku žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podanej žiadosti, čím zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal, a preto odporca nepovažuje nárok navrhovateľa za predbežne prerokovaný. K navrhovateľom
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, ktorý má spočívať v zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote, odporca uviedol, že takto

formulovaný nesprávny úradný postup možno chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom
môže byť samotný spôsob rozhodnutia, teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a jednak skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia malo dôjsť po zákonom ustanovenej lehote.
Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. Postup súdu zahrňujúci právne posúdenie veci, záver o

tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikáciu a
interpretáciu zvolených právnych noriem na skutkový stav, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom. Nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.
Odporca súčasne poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. K nesprávnemu úradnému postupu
spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po

15-dňovej lehote považoval odporca za nevyhnutné v prvom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo
samotnej dikcie príslušného zákonného ustanovenia vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd na základe exekučného titulu poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Ak ho súd nepoverí,15-dňoválehotaneplatí,pričomniejemožnéanilogickypredpokladať,žebybolozámeromzákonodarcu
určiť 15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie

exekúcie a exekučného titulu. Pokiaľ ide o uvádzané prieťahy v konaní, odporca považoval za potrebné
poznamenať, že navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu.

Keďže v danom prípade ide o konanie, v ktorom si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi zaplatenie
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorých hodnota neprevyšuje sumu 1 000,- Eur, súd konštatuje,

že ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 25.09.2014 vo veci verejne vyhlásil
rozsudok.

ZexekučnéhospisuOkresnéhosúduRevúca,spis.zn.5Er/912/2010,súdzistil,žedňa20.09.2010sana
návrh oprávneného - navrhovateľa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné
konanie proti povinnému G. I., pre vymoženie sumy 1108,13 € s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 06349/10 zo dňa 23.07.2010. Dňa 10.12.2010 bola Okresnému súdu
Revúca doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vedenej pod spis. zn. EX 14478/10. Okresný súd Revúca rozhodol tak, že uznesením č. k.
5Er/912/2010-11 zo dňa 22.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 30.03.2011.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ( ďalej len Zákon o
zodpovednosti za škodu), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní.

Podľa§9ods.1a2Zákonaozodpovednostizaškodu,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 Zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Súd konštatuje, že návrh bol v zmysle ustanovení § 42 a § 79 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho

súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O. s. p.) dostatočne špecifikovaný. Súd mal ako dôkaz k
dispozícii exekučný spis Okresného súdu Revúca, spis. zn. 5Er/912/2010. Z návrhu na začatie konania,
ako aj z vyjadrenia odporcu k návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu na začatie konania
domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Odo dňa prijatia predmetnej žiadosti už uplynula lehota

šiestich mesiacov, navrhovateľ sa teda nároku na náhradu škody domáha na súde. Súd má za to,
že navrhovateľ podaním písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody splnil
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o zodpovednosti za škodu.V zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci len za súčasného splnenia nasledujúcich troch podmienok: 1) nezákonné
rozhodnutie, respektíve nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím, respektíve nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nesprávnym
úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní jednotlivých úkonov v rámci konania,
predovšetkým ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia zákonných podmienok,
či iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Za nesprávny úradný postup je však možné považovať aj nekonanie (nečinnosť) príslušného

orgánu (nevykonávanie úradného postupu), porušenie povinnosti uskutočniť úkon alebo vydať určité
rozhodnutie (či už meritórne alebo nie) v zákonom určenej lehote, či nevydanie rozhodnutia.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125,- € a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 328,23 €, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, spočívajúceho v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený
návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia

súdu na jej vykonanie (§ 44).

Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že v súlade s citovaným ustanovením § 36 ods. 2
Exekučného poriadku sa predmetné exekučné konanie začalo dňa 20.09.2010 na základe návrhu
oprávneného - navrhovateľa, spísaného do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20.09.2010, a to na

podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom predložil súdny exekútor
Okresnému súdu Revúca aj Zmluvu o úvere č. 617400060 zo dňa 10.08.2009 (ďalej len zmluva).

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného v

čase začatia exekučného konania, teda v znení účinnom do 31. 05. 2011 (ďalej len Exekučný poriadok
v znení účinnom do 31. 05. 2011), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2011, podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených. Predmetné ustanovenie Exekučného poriadku bolo s účinnosťou od 01. 06. 2011
novelizované zákonom č. 102/2011 Z. z. tak, že podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom od 01. 06. 2011, že , podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve, ktorú
súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je neprimeranou podmienkou a je v rozpore s príslušnými
vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, ako aj s ustanoveniami

smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernica), ktorá bola transformovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.
z. a ktorá je na základe zásady nepriameho účinku záväzná aj pre Slovenskú republiku, a teda ju treba
používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho poriadku, ktoré upravujú
spotrebiteľské právne vzťahy. Predmetná rozhodcovská doložka je preto v zmysle § 53 ods. 5 zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) neplatná, a teda zmluva, ktorá
bola podkladom na vydanie rozhodcovského rozsudku, nezakladá právomoc rozhodcovského súdu.
Nakoľko z uvedeného je zrejmé, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe
neprijateľnejzmluvnejpodmienky,jetakýtorozhodcovskýrozsudoknulitnýmprávnymaktom,čozároveňznamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia. Preto
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol.

Bez ohľadu na rôzne výklady ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 05. 2011 a v znení účinnom od 01. 06. 2011, zaoberajúce sa skúmaním otázky, či pod
slovné spojenie rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, je možné a potrebné
zahrnúť i rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcovskými súdmi alebo vydané jedným rozhodcom,

súd, majúc na zreteli, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, uvádza,
že vzhľadom na zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť
posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej
únie, lehotu 15 dní uvedenú v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na preskúmanie žiadosti
o udelenie poverenia považuje za extrémne krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať
predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Súd pripomína, že v súvislosti so vstupom do Európskej únie, Slovenská republika svoj záväzok
voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v
spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym

zákonníkom, ktorý v ustanovení § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a tiež zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len Zákon o rozhodcovskom konaní), ktorý ukladá exekučnému súdu aj v každom štádiu exekučného
konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že

rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť.

Exekučný súd bol povinný dôsledne skúmať či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie, a to v každom štádiu exekučného konania, a v prípade zistenia, že nie sú
splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie

nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Okrem iného je povinný skúmať,
či podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je v
zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku spôsobilým exekučným titulom. Keďže v danej veci je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, je nevyhnutné vychádzať okrem ustanovení Exekučného
poriadku aj z ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa§3ods.1a2Zákonaorozhodcovskomkonaní,rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom

alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa prílohy bodu 1. písm. q) Smernice, patria medzi nekalé podmienky (v zmysle čl. 3 bodu 1. a
2. smernice) aj podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Uvedená
smernicabolaprebratádonášhoprávnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmbolnovelizovaný
Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj pre Slovenskúrepubliku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho právneho
poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyslovenom v uznesení č. k. IV. ÚS 60/2011-13 zo
dňa 3. marca 2011, vnútroštátny súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v
prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z

tohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,abyspotrebiteľneboluvedenou
doložkou viazaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 18. januára 2012, sp. zn. 6Cdo/143/2011,
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd
je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už

pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

V uznesení z 21. marca 2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť

existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd
napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že exekučný súd, majúc na zreteli, že výkon rozhodnutia je
integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, využijúc svoje zákonné oprávnenie a plniac svoju
zákonnúpovinnosťskúmaťzákonnosťexekučnéhotitulupreskúmalpredloženýrozhodcovskýrozsudok,
avčaseprimeranomzložitostiveci,významukonaniapreoprávnenéhoapovinnéhoičasovejnáročnosti

posúdenia exekučného titulu a jeho súladu so zákonom dospel k záveru, že zmluva, na podklade ktorej
bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladá právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, čo zároveň znamená, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého
by sa mohla viesť exekúcia, a teda žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol

V uvedenej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý
po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola
platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej
správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu, najmä s ohľadom na to, že
sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Dĺžka exekučného konania od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania rozhodnutia, ktorým sa žiadosť
o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť zákonnosť vedenej
exekúcie (vyžadujúca osobitnú právnu úvahu), nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť

porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené, súd nemal nesprávny úradný postup, spočívajúci podľa tvrdení navrhovateľa
v existencii prieťahov v predmetnom exekučnom konaní, ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za preukázaný. Z tohto

dôvodu návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Súd na záver tiež poznamenáva, že ohľadne navrhovateľom tvrdeného prieťahu sa neviedlo žiadne
disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, ani nerozhodoval Ústavný súdSlovenskej republiky či Európsky súd pre ľudské práva. Pritom v zmysle citovaného ustanovenia § 9
ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 01.01.2013 by len takéto podklady boli
relevantné pre priznanie navrhovateľom uplatnených nárokov. Rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rovnako nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom
prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.

Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ vo svojom petite žiadal o veci rozhodnúť najprv tzv.
medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O. s. p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre

postup podľa § 152 ods. 2 O. s. p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania.
Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva
o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o
veci samej.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov

konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.